Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200322
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: UNISTAV Bojnice spol.
s r.o. v konkurze, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 11B, IČO: 36 707 376, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 50
735 764 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. júna 2017, číslo OU-
TN-OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č.

OU-TN-OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla zo dňa 22. júna 2017 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanousprávnoužaloboudomáhalsúdnehoprieskumuvzáhlavíuvedenéhorozhodnutia
žalovaného zo dňa 22.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené
rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru živnostenského podnikania zo dňa 23.02.2017 o
pozastavení prevádzkovania živnosti žalobcu podľa § 58 ods.2 písm. a) živnostenského zákona.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť. Poukázal na to, že prevádzkovanie živnosti mu bolo pozastavené do doby
odstránenia protiprávneho stavu - vyrovnania pohľadávky na poistnom a pohľadávky na penále voči
Sociálnej poisťovni. Uviedol, že pozastavením živnostenského oprávnenia došlo k zabráneniu výkonu
podnikateľskej činnosti. Je pritom zrejmé, že ak nemôže vykonávať ekonomickú činnosť, tak nie je
schopný zabezpečiť ani úhradu svojich záväzkov. Rozhodnutie je pre neho likvidačné a z tohto dôvodu

nezákonné, neopodstatnene zasahujúce do jeho ústavného práva na podnikanie.

3. Taktiež mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že si čiastočne uhrádzal záväzky voči Sociálnej poisťovni, čo vyplýva aj z toho, že vykonal
čiastočnú úhradu dňa 10.10.2013. T tohto dôvodu nie je správne tvrdenie, že si neplní svoje povinnosti
od 31.12.2010. Zdôraznil, že správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou a
dôkazmi, ktoré uviedol v odvolaní a naďalej vychádzal zo zavádzajúceho tvrdenia Sociálnej poisťovne.

Zdôraznil, že nikdy nemal úmysel neuhrádzať poistné, odvody a poplatky do Sociálnej poisťovne. Svoju
snahu riadne si plniť svoje záväzky deklaroval aj tým, že bol v reštrukturalizácii, ktorá bola úspešne
ukončená uznesením o potvrdení reštrukturalizácie. V rámci reštrukturalizácie sa zaviazal uhradiť
pohľadávky Sociálnej poisťovne v rozsahu 100%. Z toho vyplýva, že mal poctivý úmysel uspokojiť celýdlh, čo sa mu čiastočne aj podarilo. Reštrukturalizácia však bola nakoniec zmarená jedným z veriteľov,
ktorý mu neoprávnene odobral prostriedky slúžiace na vykonávanie jeho hlavnej podnikateľskej činnosti.
Voči tomuto veriteľovi si uplatňuje súdnou cestou nárok na náhradu škody. Zdôraznil, že žalovaný však

žiadnym spôsobom nezohľadnil, že existovali závažné dôvody, pre ktoré nemohol plniť svoje daňové,
poplatkové a odvodové povinnosti od 10.10.2013.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca vykonal poslednú úhradu na svoj dlh voči

Sociálnej poisťovni dňa 10.10.2013, od tohto času nič neuhradil. Nie je pritom rozhodujúce, či podnikateľ
mal alebo nemal úmysel uhrádzať alebo neuhrádzať poistné do Sociálnej poisťovne. Podstatným je
len to, že poistné neuhrádzal. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania
podnikateľa bral prvostupňový orgán do úvahy, že je verejným záujmom, aby podnikateľ prevádzkoval
živnosť riadne a poctivo. Žalobca si preukázateľne neplnil svoje odvodové povinnosti, čím mu od
31.12.2010 do 20.09.2016 vznikol voči Sociálnej poisťovni dlh, pričom toto obdobie bolo kvalifikované

ako dlhé obdobie.

5. Žalovaný taktiež odmietol, že by bolo popreté právo žalobcu podnikať. Zdôraznil, že živnostenský
zákon upravuje verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského oprávnenia tým, že stanovuje nielen
podmienky získania, zániku a zrušenia oprávnenia na výkon živnostenského podnikania, ale aj

podmienky prevádzkovania živnosti. Ich neplnenie zakladá právny dôvod na konanie štátneho orgánu
v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom voči podnikateľskému subjektu, ktorý si mal uvedomiť
možné následky v súvislosti s plnením resp. neplnením odvodových povinností. V prípade žalobcu
bola využitá miernejšia forma obmedzenia podnikateľskej činnosti a nebolo pristúpené k zrušeniu
živnostenského oprávnenia, ale iba k jeho pozastaveniu.

6. Ďalej zdôraznil, že žalobca bol vyzvaný na podanie vysvetlenia k návrhu Sociálnej poisťovne na
pozastavenie prevádzkovania živnosti. K tomuto žalobca podal informáciu o zmarenej reštrukturalizácii
a o podanej žalobe o náhradu škody voči ČSOB Leasing, a.s.. Zároveň žalobca uviedol, že nevykonáva
hlavnú podnikateľskú činnosť- uskutočňovanie stavieb, ale iba prenájom nehnuteľností. Má troch

zamestnancov a vykonáva úkony k vyhláseniu konkurzu. Následne bol žalobca upovedomený o začatí
správneho konania. Žalobca podal k veci vyjadrenie, ku ktorému neboli pripojené žiadne listinné dôkazy,
takže žalovaný vyslovil počudovanie nad tým, k akým dôkazom sa mal vo svojom rozhodnutí vyjadriť.
7. Žalobca v reakcii na toto vyjadrenie poukázal na to, že žalovaný pri strete záujmu súkromného
práva (na podnikanie) so záujmom verejným uprednostnil verejný záujem, pričom bolo potrebné, aby

tento svoj záver riadne odôvodnil. Opakovane zdôraznil, že pozastavením živnosti stratil akúkoľvek
legitímnu možnosť legálnym spôsobom dosiahnuť zisk prostredníctvom svojej podnikateľskej činnosti
a uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov. Rozhodnutia správnych orgánov o pozastavení živnosti sú
pre neho likvidačné. Poukázal na to, že išlo pritom iba o fakultatívny prostriedok, ktorý správnemu
orgánu dával možnosť pozastaviť jednu alebo viac živností. Z nepochopiteľných dôvodov však žalovaný

pozastavil všetky živnosti, na základe ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. Týmto ho nezákonne a
neodôvodnene poškodil. Okrem toho trval na tom, že rozhodnutia sú arbitrárne, nepreskúmateľné pre
ich nezrozumiteľnosť a rovnako aj na tom, že dostatočne preukázal existenciu závažných dôvodov, pre
ktoré svoje odvodové povinnosti neplnil.

8. Uznesením č.k. 13S/65/2017-70 zo dňa 02.10.2017 správny súd priznal správnej žalobe žalobcu
odkladný účinok do právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej.

9. Po začatí konania pred správnym súdom bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a to uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2017, sp. zn. 22K/10/2016. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali k

08.11.2017. Vzhľadom na predmet konania, ktorý sa týka oprávnenia úpadcu na podnikanie, (uvedená
právna vec sa priamo netýka majetku patriaceho do konkurzu), dospel správny súd k názoru, že
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nedošlo k prerušeniu konania podľa§ 47 zák.č. 7/2005 Z.z., a
teda ani k vstupu správcu konkurznej podstaty na miesto úpadcu ako žalobcu v predmetnom spore. Z
rovnakých dôvodov nedošlo ani k zániku udeleného plnomocentva advokátovi žalobcu.

10. Podľa § 29 ods. 1,2, zákona č. 455/1991 Zb. podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti
dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podnikateľ je povinnýprevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak
podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

11. Podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ,
ktorý bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných
predpisov.

12. Podľa § 58 ods. 2 písm. a) zák.č. 455/1991 Zb. živnostenský úrad miestne príslušný podľa

sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu
živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti
pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej
pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo
inými osobitnými predpismi.

13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-
OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla zo dňa zo dňa 22.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru živnostenského
podnikania zo dňa 23.02.2017 o pozastavení prevádzkovania živnosti žalobcu podľa § 58 ods.2 písm.
a) živnostenského zákona.

14. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza podala dňa
20.09.2016 návrh na pozastavenie živnostenského oprávnenia žalobcu, v ktorom uviedla, že žalobca
sústavne zanedbáva povinnosti podnikateľa ustanovené zákonom č. 455/1991 Zb.. Žalobcovi vznikla
povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie od 01.02.2007 a trvá do súčasnosti. Ku dňu podania

návrhu dlhoval poistné na sociálne poistenie v sume 233 711,96 eur a penále v sume 96 150,74 eur.
Žalobca podľa tohto oznámenia striedavo neplatí poistné od 31.12.2010 doposiaľ. Žalobca mal možnosť
sa k tomuto podaniu Sociálnej poisťovne vyjadriť. Dňa 18.10.2016 sa na Okresný úrad Prievidza, odbor
živnostenského podnikania dostavil konateľ žalobcu a podal informáciu o zmarenej reštrukturalizácii a
podanej žalobe o náhradu škody voči ČSOB leasing, a.s.. Taktiež poukázal na to, že sa robia kroky

smerujúce k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti.

15. Dňa 04.01.2017 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne
doručené. Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia žaloba poukázal na to, že sa snaží o úhradu
pohľadávok Sociálnej poisťovne, čo vyplýva aj z toho, že táto konštatovala, že striedavo neplatí poistné.

Uviedol, že nejde o úmyselné neplnenie záväzkov, a poukázal na svoju snahu dohodnúť s veriteľmi
splátkový kalendár ako aj reštrukturalizáciu, ktorú absolvoval. Zdôraznil, že ak by mu bola pozastavená
živnosť, tak by nemohol splácať svoje záväzky riadne a včas. Po tomto vyjadrení si konajúci okresný
úrad vyžiadal od Sociálnej poisťovne podrobnejšie informácie ohľadne dlhu a platobnej disciplíny
žalobcu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že dlh na poistnom k 20.09.2016 predstavoval

sumu 233 711,69 eur + penále v sume 96 150,74 eur. Posledná úhrada bola vykonaná dňa 10.10.2013,
pričom nebola uzavretá dohoda o riešení splácania dlhu.

16. V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán vydal dňa 23.02.2017 rozhodnutie o
pozastavení prevádzkovania živnosti, a to v celom rozsahu na živnosti uvedené v osvedčení o

živnostenskom oprávnení č. A/2006/06637-00002 zo dňa 28.11.2006 a v osvedčení o živnostenskom
oprávnení č. A/2008/07758-00002 zo dňa 18.12.2008, nakoľko žalobca ako podnikateľský subjekt
závažným spôsobom porušuje ustanovenia § 29 ods.1 v spojení s §29 ods.2 a ods.4 písm.
a) živnostenského zákona tým, že pri prevádzkovaní živnosti nedodržiava podmienky stanovené
osobitným predpisom, zákonom č. 461/2003 Z.z., pretože bez závažných dôvodov si neplní svoje

odvodové povinnosti na sociálne poistenie. K pozastaveniu prevádzkovania živnosti došlo do doby
odstránenia protiprávneho stavu, t.j. vyrovnania pohľadávok na poistnom a pohľadávky na penále voči
verejnoprávnej inštitúcii.

17. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas odvolaním, v ktorom zhodne s podanou správnou

žalobou namietal, že rozhodnutie predstavuje nezákonný zásah do jeho ústavného práva podnikať, ako
aj skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k neplateniu odvodov bez vážnych dôvodov. V tejto súvislosti
poukázal na reštrukturalizáciu, jej zmarenie, ako aj vymáhanie škody od svojho veriteľa, ktorý podľa
jeho názoru toto zmarenie svojim protiprávnym konaní zapríčinil. K odvolaniu pripojil listinné dôkazypreukazujúce, že u neho prebiehala reštrukturalizácia, čo vyplýva aj z údaju o pripojených listinách na
prezenčnej pečiatke správneho úradu.

18. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie
žalobcu zamietol.

19. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia
povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri

hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí
správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy,
aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha
použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami
sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní.

20. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami
odvolateľa a dať odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť
riadne sa vysporiadať s tvrdeniami a dôkazmi odvolateľa. V predmetnej právnej veci žalobca v rámci
odvolacieho konania poukazoval a preukazoval existenciu vážnych dôvodov, pre ktoré neplnil svoje

záväzky voči Sociálnej poisťovni. Taktiež v podanom odvolaní poukazoval na to, že podľa jeho
názoru vydaním rozhodnutia došlo k nezákonnému zásahu do jeho práva na podnikanie. Žalovaný
na tieto odvolacie námietky však žiadnym spôsobom nereagoval, keď jadro jeho odôvodnenia sa
týka všeobecných konštatovaní, ktoré sú bez priameho súvisu s uplatnenými odvolacími námietkami.
Správny súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí byť rozpoznateľné, prečo

správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti
zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za
nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené. Nie je vecou správneho
súdu, aby nahrádzal činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí. Uvedené
však žalovaný neučinil, a preto zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti , ktorá mala za

následok zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V ďalšom konaní žalovaný o odvolaní
žalobcu opätovne rozhodne tak, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo bez pochybností zrejmé ako
posúdil jednotlivé odvolacie námietky, najmä prečo nepovažoval reštrukturalizáciu žalobcu za vážny
dôvod, ktorý mal na mysli zákon o živnostenskom podnikaní v ustanovení § 29 ods. 4.

21. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 Ss.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175
ods. 2 S.s.p..

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.

162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).