Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114236590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
C. XXXX/X, o zaplatenie 3.500,81 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 13C/55/2015-36 zo dňa 16. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 3.131,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto
sumy od 4.11.2014 do zaplatenia.

Stranám sporu n á r o k na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.131,96
eur spoločne s úrokom z omeškania 8,25% ročne z danej sumy od 4.11.2014 do zaplatenia. Vychádzal
z toho, že úverová zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami dňa 1.12.2011 je občianskoprávnym

vzťahom a je potrebné naň aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Nadväzne predmetná zmluva
o úvere musí spĺňať všetky označeným zákonom stanovené náležitosti. Okresný súd v konkrétnostiach
súdenej veci uzavrel, že zmluva z 1.12.2011 neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov - § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Z označenej právnej normy pritom
„nemôže byť žiadnej pochybnosti“ o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyčíslenie
toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky. Rovnako bolo
zrejmé, že posudzovaná zmluva dotknuté údaje neobsahuje. Okresný súd zároveň vysvetlil, prečo

z hľadiska primárneho účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) sú predmetné informácie významné; osobitne z titulu vylúčenia pochybností
o tom, ako dlžníkom uhradené splátky sú/budú započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
2. Okresný súd ďalej ustálil, že zmluva z 1.12.2011 medzi sporovými stranami nespĺňa ani podmienku
vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. - uvedenie termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Mal za to, že spotrebiteľ už „na prvý pohľad, bez akýchkoľvek matematických
operácií“musípresnevedieť,kedydôjdekukonečnejsplatnostiúveru;t.j.ktorýmdňom.Takýtoúdajvšak

uzavretá zmluva neobsahovala. V dôsledku popísaných nedostatkov je nutné úver poskytnutý žalobcom
žalovanému v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. posúdiť ako bezúročný a bez
poplatkov. Nadväzne, ak žalovaný čerpal celkovo sumu 4.000 eur a doteraz uhradil 868,04 eur, zaťažuje
ho povinnosť zaplatiť žalobcovi (práve) sumu 3.131,96 eur. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovostiúveru súčasne spôsobuje aj nedôvodnosť nároku na kapitalizovaný úrok v sume 1.031,26 eur, ako i úrok
13,12% ročne zo sumy 3.500,81 eur od 4.11.2014 do zaplatenia a poplatkov v sume 60 eur. Obdobne
- podľa okresného súdu - je neopodstatneným uplatňovanie úroku z omeškania v sume 604,57 eur,

lebo v ňom je zahrnutý aj úrok z omeškania z úrokov obsiahnutých v splátke, ale žalobca nepredložil
žiadnu takú špecifikáciu, z ktorej by vyplývala výška „čistej istiny v splátkach“. V dotknutých čiastkových
nárokoch - v úhrne „vo zvyšku“ - okresný súd žalobu zamietol.
3. Keďže žalovaný sa s plnením dlhu (priznanej istiny) ocitol v omeškaní, zaťažuje ho i povinnosť platiť
úroky z omeškania zo sumy 3.131,96 eur vo výške 8,25% ročne od 4.11.2014 do zaplatenia. Okresný

súd zaujal stanovisko aj k súvislostiam vyplývajúcim zo záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15.
Zdôraznil, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho práva (čo je prípad zákona č. 129/2010 Z.z. a
Smernice č. 2008/48/ES) musí vnútroštátny súd v konečnom dôsledku aplikovať vnútroštátne právo,
lebo nepriamy účinok smernice (o priamy účinok sa v súdenej veci nejedná) nemôže nahradiť výslovne
znenie zákona, keďže by sa jednalo o výklad práva contra lege. Takýmto výkladom by navyše došlo aj
k neodôvodnenému narušeniu ústavného princípu právnej istoty.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na ich náhradu právo. Vychádzal z porovnania úspechu a neúspechu každej zo strán (51,83 : 48,17),
ktorý bol približne rovnaký. Pri ustálení miery úspechu bral do úvahy aj príslušenstvo, lebo niet dôvodu
nezohľadniť na účely tohto výpočtu aj príslušenstvo, ktoré pri jeho kapitalizovaní presahuje rozsah
uplatnenej istiny.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu
vyhovené a žalovaný bude povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Poukazoval (po vymedzení
podstaty anuitného splácania) na to, že cieľ informovať spotrebiteľa o jednoznačnom vymedzení jeho

záväzku je naplnený aj bez toho, aby spotrebiteľ bol v číselnom vyjadrení informovaný o tom, čo zo
splátky sa započítava na istinu, čo na úver, úrok z omeškania a poplatky, ak mu z ostatných ustanovení
zmluvy (eventuálne VOP a Sadzobníka, ktoré sú jej súčasťou) musí byť rozsah záväzku zrejmý. Do
pozornosti dával text návrhu novely zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2015 (vrátane súvisiacej
dôvodovej správy), z ktorého taktiež vyplýva, že rozpis splátok nemusí obsahovať už samotná úverová

zmluva.
6. Odvolateľ v danej spojitosti taktiež odkazoval na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15,
ako aj na rozhodnutia (iných) odvolacích súdov, ktoré z daných záverov vychádzali. Nadväzne prístup
okresného súdu označil za formalistický a domnieval, že eurokomfortný výklad nevedie k záveru contra
lege. V otázke trov konania „z opatrnosti“ dodal, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri

posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP; z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaním
nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.131,96 eur s
príslušenstvom) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Krajský súd zdôrazňuje, že je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ
vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Uvedené - okrem
iného - znamená, že predmetom odvolacieho prieskumu môžu byť len tie závery okresného súdu,
ktoré odvolateľ spochybní. Inými slovami, ak odvolateľ niektorý zo záverov okresného súdu nenamieta,
je potrebné vychádzať z konštatovania o jeho vecnej správnosti. Predmetná súvislosť je významná

za situácie, keď prvoinštančný súd vymedzí viacero dôvodov, ktoré i samostatne vedú k totožnému
(určujúcemu) východisku.
10. Takáto situácia v otázke rozhodujúceho východiska (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) nastala
i v súdenej veci. Okresný súd úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy z 1.12.2011
považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nielen pre absenciu údajov vymedzených v § 9 ods. 1 písm.
k/ označeného zákona, výlučne čomu žalobca venuje svoju odvolaciu (proti)argumentáciu, ale aj pre
absenciu údajov definovaných v § 9 ods. 1 písm. f/ daného právneho predpisu. Pokiaľ žalobca žiadnym
spôsobom nespochybňuje záver o tom, že posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnejsplatnosti úveru, potom ani v prípade dôvodnosti jeho výhrad proti záveru okresného súdu týkajúceho
sa náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. by nedošlo ku zmene rozhodujúceho
čiastkového záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému. Nadväzne,

už na základe dotknutej nedôslednosti žalobcu/odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov je
nevyhnutné konštatovať vecnú správnosť určujúceho východiská okresného súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a tým aj zamietajúcej časti rozhodnutia okresného súdu.

11. Krajský súd nad bezprostredný rámec odvolacieho konania, vymedzený relevantnými odvolacími

dôvodmi, dopĺňa, že v otázke náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 126/2010
Z.z. považuje úvahy okresného súdu za primerané a rozhodne nie formalistické. Jednoznačnosť
zákonného textu je zrejmá a výklad prezentovaný okresným súdom nejde ani proti jeho zmyslu a účelu.
Následne je nutné plne akceptovať záver, že pripustenie nepriameho účinku súvisiacej smernice by
viedlo k rozhodnutiu contra lege. Na okraj časti súvisiacej argumentácie odvolateľa krajský súd uvádza,
že pokiaľ žalobca označuje za úplne akceptovateľné (dokonca posilňujúce informovanosť spotrebiteľa)

ako súčasť zmluvy všeobecné obchodné podmienky v rozsahu 39 strán pomerne odborného textu,
rozhodne by nespôsobilo neprehľadnosť zmluvy o úvere rozpísanie (na istinu a úroky) 108 mesačných
splátok úveru poskytnutého žalobcom žalovanému v súdenej veci.

12. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti v zásadných otázkach podmieňuje aj vecnú správnosť

nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania. Odvolateľ nespochybňuje
ustálenie pomeru úspechu, resp. neúspechu sporových strán; pomer 51,83 : 48,17 je pomerom, ktorý
určite spĺňa charakteristiku približne rovnakého úspechu strán v spore.
13. Neobstojí ani námietka žalobu „z opatrnosti“ ohľadne (ne)prihliadania i na príslušenstvo
(predovšetkým úroky a úroky z omeškania), pokiaľ nie je samostatným predmetom konania. Náležite

už okresný súd konštatoval, že ak príslušenstvo ku dňu jeho rozhodovania predstavuje vo finančnom
vyjadrení vyšší nárok, ako samotná istina, niet dôvodu túto súčasť uplatňovaného nároku nezohľadniť
pri ustálení miery úspechu a neúspechu strán. Takýto prístup totiž primerane rešpektuje požiadavku
spravodlivosti, ktorá musí byť prítomná i v štádiu konania týkajúceho sa nároku na náhradu jeho trov.
Zároveň zodpovedá rozhodovacej praxi súdov - bližšie napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1 M Cdo 1/2004.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania

v súvislosti s aktuálnym odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.