Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205287
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205287.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právny nástupca BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská

100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/
XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.250,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX
1101/15, o odvolaní BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08. júna 2015 a o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08. júna 2015 podľa § 386 písm. b) CSP o d m i e t a.

II. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08.
júna 2015 podľa § 386 písm. a) CSP o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.
k. 14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na
základe, ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/4648 zo dňa 16. mája
2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej
len „rozhodcovský súd“). Exekučný súd považoval Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a

povinným dňa 10. novembra 2011 (ďalej len „Zmluva“) za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých
sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol vybraný
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne
dojednaná, dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok a v
prípade, ak chcel Zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takúto rozhodcovskú doložku považuje

exekučnýsúdzaneprijateľnú(nekalú)podmienkuvspotrebiteľskejzmluveaztohtodôvoduzaabsolútne
neplatnú.Exekučnýtitulbolvdôsledkuuvedenéhovydanývrozporesozákonom.Aknedošlokuzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, preto exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods.
1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej

inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.,
účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prevej inštancie,

súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to
skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V

zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky
exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ

ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného

uzavrela s povinnou v súlade so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka
„res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh

rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v
rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak

by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj
osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal
ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný
senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere

predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako

súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného

zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, žeteóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.

Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na

súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený ako právny nástupca pôvodného oprávneného -

Poštovejbanky,a.s.,dňa12.septembra2016odvolanie(sťažnosť)svojimobsahomtotožnésodvolaním
aké podal súdu - BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.

4. Povinný sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.

8. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 359 CPS odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

12. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP
a odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol a odvolanie
oprávneného podľa ust. § 386 písm. a) CSP odmietol.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 14Er/171/2015 -
30 zo dňa 08. júna 2015 bolo doručené pôvodnému oprávnenému - Poštová banka, a.s. dňa 22. júna
2015 na korešpondenčnú adresu uvedenú v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie -
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.SpoločnosťBENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,podaladňa06.júla2015naexekučnýsúdodvolanieproti
predmetnému uzneseniu. Exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 14Er/171/2015 - 60 dňa 16. marca
2016 o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného zo dňa 25. novembra 2015 tak, že pripustil,

aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Poštová banka, a.s., a na jeho miesto do konania vstúpil ako
nový oprávnený PRO CIVITAS, s.r.o. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.
júna 2016. Dňa 12. septembra 2016 bolo exekučnému súdu doručené podanie označené ako sťažnosť,
ktoré podala spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o proti rozdrhnutiu súdu prvej inštancie č. k. 14Er/171/2015
- 30 zo dňa 08. júna 2015.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Strana si môže zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V zmysle ustanovenia §

359 CSP môže rozhodnutie súdu napadnúť
odvolaním strana, v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie. V exekučnom konaní, o aké ide aj v
predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie aj poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú
oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní odvolanie. V predmetnej

exekučnej veci podala proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 14Er/171/2015 - 30 zo dňa 08. júna
2015 odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o., ktorá nie je ani oprávneným, ani povinným
a bez ohľadu nato, že sa nerozhodovalo o trovách exekúcie možno uviesť, že nie je ani súdnym
exekútorom. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že menovanú spoločnosť nemožno považovať ani
za procesného zástupcu strany v zmysle § 24 O.s.p. . Menovaná spoločnosť je právnickou osobou, konkrétne obchodnou spoločnosťou vo
forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Vo svojom predmete podnikania podľa výpisu z obchodného
registra nemá výkon advokácie podľa osobitného zákona (zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. tak
nemôže byť procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní. Z tohto pohľadu potom

odvolací súd považuje za bezpredmetné vyzývať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. na
predloženie procesnej plnej moci na zastupovanie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní,
pretože v tomto prípade sa nejedná o odstrániteľnú vadu podmienok konania. Pokiaľ by ale BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., predložil takúto plnú moc, odvolací súd na ňu nemôže prihliadať.

17. Odvolací súd ďalej skúmal, či odvolanie oprávneného podané dňa 12. septembra 2016 spĺňa
náležitosti podania odvolania v zmysle § 127 ods. 1 CSP v spojení s § 363 CSP, resp. či odvolanie bolo
oprávneným podané v zákonnej lehote. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, napadnuté uznesenie bolo
doručené dňa 22. júna 2015 na korešpondenčnú adresu uvedenú pôvodným oprávneným v návrhu na
vykonanie exekúcie. Keďže z priloženého súdneho spisu nevyplýva, že by pôvodný oprávnený zmenil

adresu, resp. požadoval, aby súd písomnosti doručoval na inú ním uvedenú adresu, odvolací súd má
zato, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo pôvodnému oprávnenému doručené dňa 22. júna 2015 -
t.j. dňom doručenia napadnutého uznesenia spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., v dôsledku
čoho začala oprávnenému plynúť 15 - dňová zákonná lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa
07. júla 2015. Oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. doručil odvolanie (sťažnosť) exekučnému

súdu dňa 12. septembra 2016, t.j. až po márnom uplynutí 15 - dňovej odvolacej lehoty.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým súd odmietne odvolanie podľa
§ 386 písm. b) CSP podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., nakoľko bolo podané

neoprávnenou osobou a tiež odmietne odvolanie podľa § 386 písm. a) CSP podané oprávneným PRO
CIVITAS, s.r.o., keďže bolo podané po uplynutí 15 -dňovej odvolacej lehoty.

19. Z dôvodu odmietnutia odvolania, odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia
neposudzoval.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).