Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112215785
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112215785.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v individuálnom pracovnoprávnom
spore žalobcu: C. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P., H. - U. XXX, proti žalovanému: PRIMA
INVEST, spol. s r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Bakossova 60, IČO: 31 644 791, zastúpený
splnomocneným advokátom JUDr. Richardom Messingerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01
Banská Bystrica, Skuteckého 23, o zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa
27.04.2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 16Cpr/4/2012-164 zo dňa
23.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v p l n o m rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v zmysle pripustenej zmeny žalobného petitu v celom
rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho
zastúpenia v sume 174,04 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Súd rozhodol opätovne po tom, čo predošlý rozsudok č.k. 16Cpr/4/2012-99 zo dňa 19.05.2014 bol

zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoPr/8/2014-110 zo dňa 02.12.2014.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobcom dňa 07.12.2011
uzatvorili Dohodu o vykonaní práce, ktorou sa žalobca zaviazal podľa čl. I. bodu 1.2 dohody vykonávať
činnosti podľa pokynov zamestnávateľa za obdobie od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012. Podľa čl. 1 bod
1.3 dohody mal žalobca vykonávať pracovnú úlohu podľa potreby. Žalobca sa prijímal na pozíciu zimná
údržba - odhŕňanie snehu s miestom výkonu práce I. - J. H. a.s. so sídlom v Q.. Dohodnutá odmena
za predmetnú činnosť podľa dohody bola vo výške 80 eur brutto mesačne za realizovanú činnosť.

Súd konštatoval, že podľa evidencie dochádzky, ktorú predložil žalovaný, sa žalobca nedostavil na
miesto výkonu práce v dohodnutom čase, nakoľko výkon jeho pracovných povinností nebol žiadaný.
V predmetnom období uvedenom v dohode, teda od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012, v zmysle čl. II
predmetnej dohody žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že v rozhodnom období bola potreba výkonu
práceprežalovaného.Súdkonštatoval,žežalobcanepreukázalsvojetvrdeniavkonaní,pričomvkonaní
nepredložil, ani nenavrhol dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nárok. Súd potom v odôvodnení rozsudku
konštatoval, že čo sa týka finančného nároku vo výške 400 eur, žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

pretože súdu nepreukázal, že v zmysle uzavretej dohody bol povolaný na odpratávanie snehu a túto
pracovnú náplň aj reálne vykonal a súd žalobcu žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
rozsudok okresného súdu považuje za účelový a tendenčný a zmätočný aj z dôvodu, že žalovaný má
advokáta z Banskej Bystrice. Súd zistil neúplný skutkový stav veci a „neskúmal, či snežilo alebo nie a

uspokojil sa s návrhom žalovaného že asi nie, čo fakt je iný bod C, D, F“. Uviedol ďalej, že okresný súd
je vzhľadom na miestnu príslušnosť zaujatý, „vzhľadom na väzby s I.“ - a tým aj toto rozhodnutie súdu je
tendenčné a účelové. Žalobca v odvolaní uviedol, že s rozsudkom okresného súdu „sa nestotožňuje ani
náhodou“. Uviedol ďalej, že on „I. nebude platiť, má príjem ako W. občan 124 eur mesačne a napriek
urgenciám jemu advokát nebol pridelený a je stále liečený na J.“. Žiada, aby sa „konal súd v Piešťanoch,

kde je vzhľadom na jeho zdravotný stav pre neho možné prísť“.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Civilný sporový poriadok

obsahuje osobitné procesné ustanovenia upravujúce individuálne pracovnoprávne spory vo svojich
ustanoveniach § 316 až 323 CSP.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 323 CSP, na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné
ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa ustanovenia § 319 CSP, v individuálnych pracovnoprávnych sporoch súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

11. Podľa ustanovenia § 320 zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

12. Podľa ustanovenia § 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platnom a účinnom
ku dňu 07.12.2011 (ďalej Zákonník práce), dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350
hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre
zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

13. Podľa ustanovenia § 226 ods. 4 Zákonníka práce, odmena za vykonanie pracovnej úlohy je
splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny budesplatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so
zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje nasledujúce právne relevantné
skutočnosti:

15. Žalobca sa žalobou/návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 27. 06. 2012 domáhal zaplatenia „odmeny + škody a náklady“, voči žalovanému, na základe

uzatvorenej Dohody o vykonaní práce zo dňa 07. 12. 2011 za obdobie v návrhu na začatie konania
časovo vymedzené od 01. 11. 2011 do 30. 03. 2012, pričom v návrhu na začatie konania žalobca nárok
vyčíslil v sume 83 x 2 + 200 eur ? 366 eur. V neskoršom podaní doručenom súdu dňa 03. 07. 2012
žalobca uvádza, že žiada zaplatiť „dlh 178 + náklady ? 278 eur“, pričom k tomuto podaniu ako listinné
dôkazy mal pripojiť žalobca „bločky nákladov benzín“ spolu v sume 15,11 eur. Žiadne listinné dôkazy
však k podaniu pripojené neboli. Neskôr, v priebehu konania, žalobca súdu uviedol, že „bločky“ na

preplatenie zaslal žalovanému, takže ich k dispozícii nemá. V ďalšom procesnom podaní doručenom
súdu dňa 10.11.2012 predložil žalobca ako listinný dôkaz Dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.12.2011
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a vzťahujúcu sa na obdobie od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012,
pričomvpredmetnompodanížalobcauviedol,ženanárokuvočižalovanému„trvá-dlhujúmu360eur“.V
ďalšom svojom podaní (doručenom súdu dňa 02.05.2013) žalobca uviedol, že „si stojí a trvá na zaplatení

jeho 336 eur s príslušenstvom“. V ďalšom svojom podaní (doručenom súdu dňa 19. 07. 2013) žalobca
opätovne uvádza svoj nárok vyčíslený v sume 366 eur + náklady.

16. Napriek tomu, že procesné podania žalobcu, vrátane samotnej žaloby/návrhu na začatie konania,
nie sú koncipované kvalifikovane a jednoznačne, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.

14CoPr/7/2013-82 zo dňa 30. 01. 2014 zrušil uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
16Cpr/4/2012-73 zo dňa 20.06.2013, ktorým súd odmietol podanie žalobcu, mienené ako návrh
na začatie konania, pretože takýto postup súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za príliš
formalistický, nakoľko zo všetkých dôkazov predložených žalobcom bolo zrejmé, nároku z akého
titulu sa žalobca voči akému konkrétnemu žalovanému domáha v minimálnom rozsahu pracovného

nároku, teda, že sa žalobca domáha vyplatenia určitej sumy na základe Dohody o vykonaní práce,
pričom odvolací súd po zrušení napadnutého uznesenia vrátil vec súdu prvej inštancie s tým, že
bude nevyhnutné ďalším procesným postupom predovšetkým ustáliť predmet konania tak, aby bolo
zrejmé, zaplatenie akej konkrétnej sumy žalobca požaduje (336 eur, resp. 366 eur, 360 eur...), a tiež,
či požaduje aj inú čiastku, z akého právneho titulu, ktorú vyčísli a vysvetlí. V nasledujúcom procesnom

podaní (doručenom súdu dňa 05. 03. 2014) žalobca uviedol, že v konaní o zaplatenie 366 eur „teraz
požaduje 500 eur, v dôsledku ďalších nákladov, škôd“. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej
inštancie vytýčil pojednávanie na deň 19.05.2014, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne vo veci
rozhodol bez toho, aby mal ujasnený predmet konania a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd pri rozhodnutí však nerešpektoval stanovisko odvolacieho súdu, že bude nevyhnutné si ujasniť a

položkovito ozrejmiť nárok, ktorého sa žalobca domáha, teda mať ujasnený predmet sporu. Pokiaľ sa
súd v odôvodnení rozsudku mal snahu vysporiadať len s nárokom na vyplatenie pracovnej odmeny (je
sporné v akej výške), a nevenoval absolútne žiadnu pozornosť aj ďalším nárokom navrhovateľa, ktorých
sa celkom zrejme mienil domáhať v konaní (hoci súd neustálil v akej sume a z akého titulu), je tak nutné
konštatovať, že súd sa v meritórnom rozhodnutí vysporiadal len s časťou nároku. Z uvedeného dôvodu

potom odvolací súd zrušil uznesením č.k. 14CoPr/8/2014-110 zo dňa 02.12.2014 rozsudok okresného
súdu č.k. 16Cpr/4/2012-99 zo dňa 19.05.2014.

17. Okresný súd po vrátení veci zameral následný procesný postup na zistenie odvolacím súdom
vytýkaných vád, v dôsledku ktorých bol predošlý meritórny rozsudok zrušený a to najmä ozrejmiť si

predmet sporu, zistiť, čoho konkrétne, v akej sume, za aké konkrétne obdobie a prípadných akých
ďalších nárokov sa žalobca v konaní voči žalovanému domáha. Okresný súd Banská Bystrica vykonal
prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom výsluch žalobcu dňa 27. 5.
2015 a po zákonnom poučení v zmysle ustanovenia § 131 O.s.p. žalobca na otázku súdu, čoho sa
svojím podaním domáha, uviedol, že v návrhu na začatie konania sa domáhal sumy 366 eur, ktorú

chce zvýšiť a týmto žiada sumu 400 eur. Uvedenej sumy sa domáha na základe dohody o vykonaní
činnosti so žalovaným, na základe tejto dohody vykonal práce pre spoločnosť I., za ktoré mu žalovaný
dodnes nevyplatil mzdu v súlade s dohodou. Žalobca výslovne uviedol, že mzda mu nebola vyplatená
za niekoľko mesiacov, pričom presné časové údaje si nepamätá, bližšie ich špecifikoval v návrhu nazačatie konania. Žalobca ďalej uviedol, že suma, ktorú žiada, zahŕňa mzdu, ktorá mu nebola žalovaným
na základe dohody vyplatená a náhradu bločkov - dokladov za nákup benzínu do strojov, ktoré používal
pri výkone práce, t.j. snežná fréza. Žalobca ďalej uviedol, že pre spoločnosť I. vykonával práce, ktoré

súviseli s odhŕňaním snehu a solením cesty. Do stroja na zhŕňanie - snežnej frézy kupoval benzín za
vlastné prostriedky, ktoré mu mali byť vyplatené. Bločky - doklady za nákup benzínu zaslal žalovanému,
avšak neboli mu uhradené. Taktiež mu nebola vyplatená mzda za niekoľko mesiacov, na ktorú má nárok
na základe dohody o vykonaní práce. Na priamu otázku pri výsluchu, či vykonával v čase od 8. 12.
2012 do 31. 3. 2012 práce - odpratávanie snehu pre žalovaného žalobca uviedol, že áno, vykonával

v tomto čase uvedené práce. Na otázku súdu, prečo táto skutočnosť podľa jeho názoru nevyplýva z
dochádzkydopráceuviedolžalobca,žežiadnudochádzkupočasceléhojehovýkonuprácenezapisoval,
nikto mu to nenariadil. Vždy, keď prišiel na pracovisko, začalo rovno pracovať a jeho dochádzka do
práce nebola nijako evidovaná. Mal vlastný kľúč od brány a od garáže spoločnosti I., sám si otvoril a
prišiel na pracovisko. Na priamu otázku súdu, aké dôkazy navrhuje v konaní vykonať žalobca uviedol, že
žiadne. Len dohodu o vykonaní práce so žalovaným, ktorú priložil k žalobe. Ani v následných písomných

podaniach adresovaných konajúcemu súdu žalobca neuviedol žiadne zásadnejšie skutočnosti týkajúce
sa špecifikácie ním uplatneného nároku, žiadne vyčíslenie konkrétnych súm, za konkrétne ktoré obdobia
a z akého právneho titulu sa ich domáhal voči žalovanému. Na následné súdne pojednávanie vytýčené
OkresnýmsúdomBanskáBystricadňa21.10.2015sažalobcanedostavil.Okresnýsúdnapriektomu,že
žalobca nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie, vykonal dokazovanie výsluchom fyzických osôb, ktoré

v zmysle dochádzky predloženej žalovaným mali vykonávať v rovnakom období práce pre žalovaného.
Súd na pojednávanie vytýčené na deň 23. 3. 2016 predvolal piatich konkrétnych svedkov, avšak na
uvedené pojednávanie sa pred súd ako svedok dostavil jedine E. T., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná,
nepamätá si, že v roku 2012 vykonával nejaké práce pre žalovaného a pokiaľ je uvedený, že odpratával
sneh a nepracoval tam, tak asi nesnežilo, viac k veci povedať nevedel. Okrem uvedeného svedka sa

k veci ako svedok vyjadril písomne R. P., ktorý v písomnom podaní datovanom dňa 4. 3. 2016 uviedol,
že predmet tohto konania mu nie je známy a žalobcu ani nepozná. Ohľadom žalovaného uviedol, že na
základe dohôd o vykonaní práce počnúc od 1. 12. 2011 do 8. 3. 2013 vykonával u žalovaného prácu ako
čisteniechodníkovpredbudovouI.J.H.,a.s.vC.J..Dohodaovykonaníprácebolaukončenánazáklade
jeho žiadosti ku dňu 8. 3. 2013, pričom tento svedok uviedol, že všetky nároky vyplývajúce z dohody o

vykonaní práce boli medzi ním a žalovaným riadne vysporiadané. Odvolací súd len poznamenáva, že
na predmetné súdne pojednávanie vytýčené na deň 23. 3. 2016 sa žalobca opätovne dostavil. Následne
Okresný súd Banská Bystrica na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci opätovne meritórne
rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

18. Na základe zhrnutia obsahu spisu a vykonaného dokazovania, ako aj skutočností zistených z obsahu
spisu odvolací súd konštatuje, že žalobca sa domáha vyplatenia pracovného nároku voči žalovanému
- odmeny v zmysle Dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 07. 12. 2011.
Napriek snahe súdu prvej inštancie o doplnenie dokazovania, a to predovšetkým výsluchom samotného
žalobcu, ako aj predvolaných svedkov, nie je však jednoznačne až doposiaľ ustálené, za aké konkrétne

obdobie a v akej konkrétnej sume sa nároku na vyplatenie odmeny žalobca domáha a či sa domáha aj
ďalších a akých konkrétnych nárokov (uvádza náhradu škody, náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti
so splnením pracovnej úlohy vznikli...). Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu právny a skutkový základ nároku, ktorého
sa voči žalovanému domáha, v zmysle takzvanej okamžitej aplikability nového procesného kódexu

podľa intertemporálne ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd je povinný
rešpektovať ustanovenia § 319 a § 320 Civilného sporového poriadku, upravujúcich odklon od prísnej
kontradiktórnosti sporového konania v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Pokiaľ by aj súd mal
povinnosť vykonať dôkazy aj nad rámec návrhov žalobcu, ktorým je zamestnanec v pracovnoprávnom
spore a aj bez návrhu ex offo obstarať alebo zabezpečiť také dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci, v danej veci však je nutné konštatovať, že uvedené nezbavuje žalobcu jeho
základnej povinnosti tvrdenia aspoň nevyhnutného hmotnoprávneho a skutkového základu uplatneného
nároku v pracovnoprávnom spore. Samotný žalobca tak ako to bolo v predošlých odsekoch tohto
rozsudku uvedené, nemal ujasnené a to počas celého priebehu konania, akých konkrétnych súm sa
voči žalovanému domáha (respektíve konkrétne sumy niekoľkonásobne v priebehu konania menil a ani

raz položkovito nešpecifikoval), pričom ani v jednom prípade nešpecifikoval, za ktoré konkrétne mesiace
a v akej konkrétnej sume by celková suma uplatneného nároku voči žalovanému mala pozostávať
a taktiež nešpecifikoval aké ďalšie prípadné nároky a v akej konkrétnej výške sa voči žalovanému
domáha (náhrada škody, náhrada nákladov vynaložených na výkon práce, prípadné aké ďalšie inénároky si voči žalovanému uplatňuje). Za uvedeného stavu potom ani súd nemôže vykonať akékoľvek
inéďalšiedôkazy,pokiaľaninaprieksnaheozabezpečeniesijednoznačnéhovyjadrenia,atovýsluchom
žalobcu v tom smere, aby sám špecifikoval čoho konkrétneho sa v individuálnom pracovnoprávnom

spore domáha, potom nemožno ani ex offo vykonať akékoľvek iné dôkazy, ktoré by preukazovali nárok
žalobcu. Sám žalobca uviedol, že jediným dôkazom v konaní je ním predložená dohoda o vykonaní
práce. Žalobca len tvrdil, že počas celého uvedeného obdobia na ktoré bola dohoda o vykonaní práce - a
to od 8. 12. 2011 po 31.3.2012 uzatvorená (v žalobe pritom tvrdil obdobie od 01.11.2011 do 30.03.2012),
prácu údajne pre žalovaného vykonával. Vo svojich procesných podaniach však aj uviedol, že za

bližšie neurčitý mesiac mu bola zo strany žalovaného odmena za vykonanú prácu vyplatená. Odvolací
súd ďalej poznamenáva, že suma ktorá bola požadovaná v zmysle naposledy žalobcom uvedeného
žalobného petitu a ktorá bola aj okresným súdom pripustená ako zmena žalobného petitu a to 400
eur, ktorých sa žalobca voči žalovanému domáha, nezodpovedá výpočtovo štyrom mesiacom, za ktoré
by mal v zmysle uzatvorenej dohody o vykonaní práce žalobca nárok na odmenu za predpokladu
vykonania dohodnutej práce (80 eur brutto za odpracovaný mesiac). Je teda zrejmé, že uvedená suma

400 eur zahŕňa celkom zjavne okrem požadovanej odmeny za vykonanú prácu v zmysle predmetnej
dohody o vykonaní práce aj inú čiastku, respektíve iný nárok, ktorého sa žalobca voči žalovanému
domáha, ktorého právny a ani skutkový základ však žalobca počas celého konania súdu neozrejmil ani
nešpecifikoval. Súd preto aj za rešpektovania znenia ustanovenia § 319 a § 320 Civilného sporového
poriadku v čase odvolacieho konania nemohol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, pokiaľ samotný predmet

konania nebolo možné presne položkovite rozčleniť, ani vyvodiť z procesných vyjadrení žalobcu, čoho
konkrétneho,zaakékonkrétneobdobie,zakéhoprávnehotitulusavočižalobcovidomáha.Odvolacísúd
zdôrazňuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 226 ods. 4 Zákonníka práce, odmena za vykonanie
pracovnej úlohy v zmysle uzatvorenej dohody o vykonaní práce je splatná v zmysle zákonnej dikcie
až po dokončení a odovzdaní práce. Žalobca pritom v konaní nevedel žiadnym spôsobom preukázať

ani len základnú skutočnosť, či skutočne prácu pre žalovaného a v ktorom konkrétnom období trvania
dohody o vykonaní práce aj reálne vykonal. Súd naproti tomu nemohol prehliadať ani listinný dôkaz
predložený žalovaným - evidenciu dochádzky za mesiace február a marec 2012, podľa ktorej sa žalobca
nedostavil na miesto výkonu práve v dohodnutom čase a podľa ktorého tak v mesiacoch február a
marec 2012 prácu v zmysle dohody o vykonaní prác nevykonával. Žalobca v konaní neprodukoval ani

nenavrhoval vykonať žiadny dôkaz, ktorý by takýto listinný dôkaz akokoľvek spochybnil alebo jeho obsah
poprel a vyvrátil. Pokiaľ potom okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 3. 2016 a žalobu zamietol z
dôvodu nepreukázania uplatňovaného nároku žalobcu voči žalovanému, nemožno súdu prvej inštancie
vytýkať nedostatočné vykonanie dokazovania smerujúceho k odstráneniu nejasnosti nároku žalobcu.
Samotný žalobca nevedel uviesť v konaní, za ktoré konkrétne obdobia sa nevyplatenej odmeny voči

žalovanému domáha, hoci zo žaloby je možné vyvodiť, že sa domáha zaplatenia odmeny za dva avšak
nekonkretizované mesiace.

19. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd len pre úplnosť, reagujúc za konkrétne odvolacie dôvody

žalobcu, konštatuje, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal údajnú zaujatosť konajúceho súdu a to
„vzhľadomnaväzbysI.“, žalobcomuvádzanéskutočnostiniesúvzmysleustanovenia§52odseku2a§
53 ods. 3 Civilného sporového poriadku spôsobilými dôvodmi na uplatnenie námietky zaujatosti stranou
vovzťahukukonajúcemusúduaodvolacísúdpretonanespoukazomnauvedenézákonnéustanovenia
Civilného sporového poriadku neprihliadal. Rovnako pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ

v odvolaní žalobca argumentuje, že mu doposiaľ nebol advokát pridelený napriek jeho urgenciám, z
obsahu spisu je zrejmé, že súd si v konaní vo vzťahu k žalobcovi splnil poučovaciu povinnosť o možnosti
ustanoviť advokáta účastníkovi konania v zmysle v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 30
O.s.p., ktorej poučovacej povinnosť zodpovedá aj súčasné znenie ustanovenia § 318 písm. a/ Civilného
sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 16Cpr/4/2012- 33 zo dňa

16. 8. 2012 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a súčasne druhým
výrokom predmetného uznesenia navrhovateľa odkázal na Centrom právnej pomoci, so sídlom na
Námestí slobody 12, Bratislava - Staré Mesto, ako miestne najbližšiemu centru právnej pomoci podľa
vtedajšiehotrvaléhobydliskažalobcu.Zobsahuspisutaktiežvyplýva,žepredmetnéuzneseniesúdprvej
inštancie aj doručoval Centru právnej pomoci so sídlom v Bratislave a následne aj vykonával viaceré

dožiadania na toto centrum právnej pomoci za účelom zistenia stavu rozhodovania o priznaní bezplatnej
právnej pomoci žalobcovi. Po niekoľkých bezvýsledných urgenciách okresného súdu napokon Centrom
právnej pomoci, kancelária Bratislava, oznámilo prípisom zo dňa 18. 3. 2013 okresnému súdu, že
žalobca si podal na tomto centre žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa 2. 10. 2012, pričom dňa29. 10. 2012 centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie o zastavení konania o nároku na poskytnutie
bezplatnej právnej pomoci, sp. zn. 2N 3402/12, ev.č. 5546/12, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.11.2012. Z obsahu zaslaného rozhodnutia centra právnej pomoci je možné zistiť, že konanie o

nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo zastavené z dôvodu, že žiadosť neobsahovala všetky
podklady potrebné na preukázanie príjmov, majetkových pomerov a tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie
skutkového stavu a skutočností, na základe ktorých žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci a to
napriek tomu, že centrum dňa 9. 10. 2002 vyzvalo žiadateľa o doplnenie týchto údajov a dokladov.
Žiadateľ - žalobca bol súčasne centrom poučený podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho

poriadku o právnych následku nedoplnenia žiadosti, teda o zastavení správneho konania. Výzva centra
zo dňa 9. 10. 2012 bola žiadateľovi preukázateľne doručená dňa 12.10.2012, pričom žiadateľ - žalobca
ani do rozhodnutia centra právnej pomoci nedoložil potrebné doklady a údaje, v dôsledku čoho nebolo
možné zo strany správneho orgánu vyhodnotiť všetky podmienky nároku na právnu pomoc v zmysle
zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

20. Na základe všetkých uvedených skutočností potom odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi
odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262

ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a
to samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).