Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116206043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Y. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX J., pr. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, 810 00
Bratislava, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto:

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky číslo 9185, variabilný symbol: 6052991 zo dňa
23.07.2008 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobcovi priznáva súd náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2016 domáhal určenia, že úver zo zmluvy
o poskytnutí pôžičky č. XXXX, variabilný symbol XXXXXXX zo dňa 23.07.2008 je bezúročný a bez
poplatkov. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zo žalovaným uzatvoril
spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXX, variabilný symbol XXXXXXX dňa 23.07.2008.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 60.000 Sk (1.991,64 Eur) s mesačnou splátkou
1.940 Sk (64,40 Eur) s ročnou úrokovou sadzbou 21,90 %, RPMN 21,90 %, priemernou RPMN 18,60
% a s konečnou splatnosťou 48 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský

úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
Zákona č. 258/2001 Z.z.. Konkrétne okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) a výšku, počet a termíny splátok istiny úrokovaných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i). Vyššie uvedené náležitosti v zmluve o poskytnutí pôžičky absentujú.
Žalovanému doposiaľ na predmetný úver žalobca zaplatil sumu vo výške 1 922 Eur. Naliehavý právny
záujem odvodnil spotrebiteľským právom. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je dôsledkom absencie
zákonom predpísaných náležitostí úverovej zmluvy. Z rozhodnutí poukázal k danej problematike na

uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009; uznesenie Krajského súdu Nitra sp.
zn. 6Co/18/2013 z 31.07.2013, uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/12/2012 z 16.10.2012.
Žalobcauviedol,žemázáujemdlhsplatiť,aledlhreálnyočistenýodnezákonnostiúžeryaneprijateľnosti.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14.06.2016
namietalnedostatokpasívnejlegitimácienastranežalovaného,absenciunaliehavéhoprávnehozáujmu.
Podľa názoru žalovaného vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením počtu mesiacov, 48 mesiacov

je dostatočne určité a zrozumiteľné. K povinnosti rozloženia splátky osobitne na istinu, úrok a poplatky
priamo v úverovej zmluve uvádza, že obsahom znenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. nie je
založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku istiny, splátku
úrokov z omeškania, splátku poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky. Žalobu považuje zanedôvodnú a preto ju navrhol zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Zároveň
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

3. Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 CSP v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a žalobcu. Súd poukazuje na skutočnosť,
že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme
plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade
neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý

dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie
práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci nebolo súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré
by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 CSP prejednal vec
v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa z obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav,

na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.

5. Z predloženej žiadosti a zmluvy o poskytnutí pôžičky Triangel vyplýva, že žalovanému bola schválená
výška pôžičky vo výške 60.000 Sk (1.991,64 Eur) s výškou mesačnej splátky 1.940 Sk (64,40 Eur)
ročnou úrokovou sadzbou 21,90%, RPMN 21,90%, priemernou hodnotou RPMN 18,60 %, konečnou

splatnosťou 48 mesiacov, s celkovou sumou pôžičky 89 240 Sk, s počtom mesačných splátok 46.
Zmluva bola uzatvorená dňa 23.07.2008. V čl. VI. Žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený so zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Zároveň pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných
príjmovjetátozmluvasúčasneajdohodouozrážkachzomzdyainýchpríjmovpodľa§551Občianskeho

zákonníka.

6. Nepochybne úverovú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. V § 53 ods. 4 sú demonštratívne uvedené niektoré neprijateľné zmluvné podmienky a medzi nimi s
účinnosťou od 13.06.2014 je uvedená aj neprijateľná zmluvná podmienka pod písm. v/, ktorá požaduje
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté

protiplnenie.

14. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.15. Súčasťou tejto zmluvy o úvere je dohoda o zrážkach zo mzdy. Text Dohody nie je odlíšený ani nijako
oddelený od textu zmluvy a plynule nadväzuje na text zmluvy. Následne je uvedené miesto a dátum

podpisu žiadosti/zmluvy a podpisy účastníkov.

16. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné riešiť v tomto konaní, či má žalobca v zmysle § 137 písm.
c) CSP na tejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Súd má za to, že bez

takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, preto u žalobcu bol daný naliehavý právny
záujem na rozhodnutí o podanej žalobe, a to z toho dôvodu, že možno od žalovaného v budúcnosti
očakávať domáhania sa plnenia od žalobcu, preto bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu žalobcovi.
Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 OZ. Podľa názoru súdu žalobcovi ako
spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese

zrážok zo mzdy , na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej
kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie (aj vzhľadom na nižšie popísaný záver súdu o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru), na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Na rozdiel od žalovaného súd nemá pochybnosti, že aktuálne právne postavenie
žalobcu je neisté, nakoľko tento bez určenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový nemôže vedieť, aký je

reálny a oprávnený zostatok jeho dlhu. Bez autoritatívneho určenia súdu žalobca nebude vedieť, či má
plniť aj požadované úroky z úveru, alebo nie. Ak by súd prijal argumentáciu žalovaného o nedostatku
naliehavého právneho záujmu a neprípustnosti tejto žaloby, tak potom by to viedlo k absurdnému záveru,
že žalobca majúc za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov by vlastne nemal inú možnosť ochrany
ako 1/ buď čakať, kým žalovaný resp. veriteľ začne od neho dlžnú sumu súdne vymáhať aby sa potom

v súdnom konaní mohol proti nároku brániť tvrdením o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo
by 2/ musel zaplatiť celú od nej požadovanú sumu vrátane nedôvodných úrokov a potom žalovať
ich vydanie titulom bezdôvodného obohatenia. Oba závery sú neprijateľné a absurdné v situácii, keď
žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je možné vyriešiť otázku oprávneného nároku
voči žalobcovi a zostatku jeho dlhu. Ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca doposiaľ nevrátil mu

nič, tak tu súd uvádza, že po tomto určení bude aj pre žalobcu zrejmé, koľko má vlastne vrátiť. Ak
by už bola mu poskytnutá suma úveru preplatená, práve to by bol dôvod na zamietnutie žaloby pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, lebo v takom prípade by žalobca mohol
a mal žalovať priamo o plnenie v podobe vydania bezdôvodného obohatenia. Avšak v situácii, keď
poskytnutá suma nebola preplatená a žalobca je vyzývaný k vráteniu úveru s príslušenstvom je práve

podaná žaloba procesne vhodným a prípustným nástrojom, ktorý vyrieši existujúcu spornosť pokiaľ ide
o výšku oprávneného dlhu žalobcu. Nie je možné odoprieť súdnu ochranu žalobcovi tvrdením, že má
čakať, kým bude sám žalovaný alebo zaplatiť čo sa od neho žiada a potom časť toho žiadať späť.

19.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor

je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Navyše z vykonaného dokazovania, vyplýva,
že žalobca nemal záujem žiadnu takúto dohodu uzavrieť.23. Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby
jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. V prípade dvoch
alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a

zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa
a súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom text zmluvy vrátane
dohody o zrážkach zo mzdy je nečitateľný, napísaný veľmi malými písmenami, pričom po prvom
nahliadnutí uvedeného textu, tento znechucuje spotrebiteľa dôsledne si ho preštudovať. Takýto právny
úkon sa súdu javí ako úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným
predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho
záujmu. Tak ako vyplýva z predtlačeného textu zmluvy žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom
na predmetnej listine podpísal aj tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy, pričom

žalovaný nepreukázal, že žalobcu náležite oboznámil o zabezpečovacom inštitúte a o následkoch
tohto inštitútu. Súd má za to, že žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho pre neho
zrozumiteľnejšieho výkladu obsahu dohody, nebol schopný posúdiť následky tejto nedostatočnej
vedomosti a informovanosti. Takto sa dá usudzovať nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť
do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

26. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

30. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

31. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
32.Vzmluveorevolvingovomúvereabsentujetermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru;výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. žalovaný nemá

nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako taký je neplatný. Vzhľadom k tomu, že ide
o absolútne neplatnú dohodu, nie je možné ju modifikovať, a preto má súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti za to, že sa spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov.33. Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na to, že uvedený záver plne podporuje aj doterajšia
judikatúra. V tejto súvislosti preto súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 27.11.2014 sp. zn. 7Co/220/2014 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.04.2015 sp.
zn.11Co/127/2015, kde tento konštatoval, cit.: „Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá
na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom
nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru

platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované
ustanoveniemázacieľvzrozumiteľnejformeinformovaťspotrebiteľa,akobudesjehosplátkounaložené
a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.“

34. Ďalej súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 6. 2015 sp. zn.
6Co/345/2015, kde tento krajský súd tiež uviedol, že informácia podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch je významná pre spotrebiteľa najmä pre jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdiť, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby

bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej za poskytnutý úver a keďže zmluva o úvere
so žalobcom presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

35. Vyššie uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na stav podľa predošlého zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. i). Aj ďalšia súdu známa, úplne aktuálna judikatúra vyšších
súdov vo veciach nárokov z obdobných úverových zmlúv zachováva túto rozhodovaciu a názorovú
líniu. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 8. 6. 2016
sp. zn. 11Co/580/2015. Ten, potvrdzujúc záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého
bankou fyzickej osobe pre absenciu práve náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v odôvodnení

uviedol, cit.: “Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú
obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný
a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia

zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.Primárnemuúčeluprávnejúpravynormamispotrebiteľskéhoprávapotomzodpovedálentaký
výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku
každejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúverumajúcehosavkonečnomdôsledkuzaplatiť,teda

akokistine,takikúrokomatiežkprípadnýminýmpoplatkom.Naplneniuuvedenéhoúčelupretonemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej
takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o

úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť)“.

36. Aj z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 329/2013 možno podľa názoru súdu
vyvodiť správnosť záveru o potrebe samostatného vyjadrenia ceny úveru formou osobitného uvedenia

sumy splátky úroku za úver v úverovej zmluve.

37. V tu súdenej veci je v zmluve a jej dodatku len celková výška mesačnej anuitnej splátky. Z nej
nevyplýva,koľkoztohobudenaistinuúveru,koľkonaúrokyanaprípadnépoplatky.Ďalejjetamuvedený
počet splátok, ale len splátok bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na

prípadné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo zmluvy
teda nevyplýva, aká konkrétne je výška splátky na úver, aká je výška splátky na úrok, aká je výška
splátky na poplatky. Povinnosť uvádzať priamo v zmluve to, aká časť splátky bude započítaná na istinu,úroky a poplatky, sa neprieči právu spotrebiteľa žiadať od veriteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

38. Súd ako už uviedol má za to, že zmluva a jej dodatok neobsahujú ani presný údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je v tejto súvislosti uvedené s konečnou splatnosťou 48
mesiacov, čo podľa názoru súdu nie je určitým a zrozumiteľným vyjadrením konečnej splatnosti. Čo sa
týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2011 Z.z. účinného v
čase uzavretia zmluvy), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne.

V tu posudzovanej zmluve absentuje jasný údaj o konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín
konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 48 mesiacov. Spotrebiteľ má byť jasne a
zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve
výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu
bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v
zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. t.j. výšku, počet

a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať samostatné ust. § 4 ods.
2 písm. g), zákona 258/2001 Z.z. nakoľko tieto by potom úplne stratili zmysel, lebo z výšky, počtu a
termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských
úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovoril o jednej z náležitostí zmluvy - konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu musí to byť konkrétny termín, čo potvrdzuje aj

vývoj právnej úpravy, keď v súčasnom zákone o spotrebiteľských úveroch je už výslovne ako náležitosť
zmluvy uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Takýto jasný,
určitý a zrozumiteľný údaj ale v zmluve absentuje. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver
poskytnutý bez úroku a bez poplatku, a to zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z.,
keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona v zmluve

nezodpovedá požiadavke týchto zákonných ustanovení.

39. Pokiaľ ide o ostatné argumenty žalobcu v žalobe a v podaní jeho právneho zástupcu uvedené, súd sa
v tomto smere s nimi stotožňuje a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax
súdov („notóriu“) vo vzťahu k „nebankovým inštitúciám“, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaný,

ako subjekt dlhoročne sa pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad
pre záver súdu o potrebe vyhovieť žalobe v tejto veci.

40. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa termínu konečnej splatnosti úveru a chýbajúcom údaji o
počte, výške a termíne splatnosti splátok súd uvádza, že je bez významu vyjadrovať sa k skutočnosti

a posudzovať, či zmluvné dojednania sú súladné s platným právnym poriadkom, nakoľko tak, ako súd
konštatoval vyššie, z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy žalovaný voči žalobkyni nárok
na ich zaplatenie za žiadnych okolností nemá.

41. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

42. Kľúčovou pre rozhodnutie sporu bolo vyriešiť otázku, či žalovaný, je vecne pasívne legitimovaným
v danom spore a ak áno, či je vecne pasívne legitimovaným v prípade požadovaného určenia, t.j. aj v
prípade určenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový kde na prvý pohľad z logiky veci sa jasne zdá,

že žalovaným by mal byť priamo veriteľ žalobcu. Práve prejednávaný spor je však podľa názoru súdu
jasným príkladom toho, že vecne pasívne legitimovaným v spore o tu požadované určenia môže byť aj
ten, kto sám síce veriteľom nie je. Pasívnu vecnú legitimáciu takého subjektu zakladá priamo zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ten v čase, keď sa žalobca rozhodol podanou žalobou uplatniť
svoje ústavné právo na súdnu ochranu a aj v súčasnosti podľa názoru súdu jasne pripúšťa aj v takomto

spore žalovať toho, kto koná v mene alebo na účet veriteľa.

43. Za účelom pochopenia záveru súdu o pasívnej vecnej legitimácii tu označeného žalovaného je
treba podporne nazrieť do vývinu právnej úpravy v zákone o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm.
b) toho zákona v znení účinnom do 30. 4. 2014 sa na účel tohto zákona rozumel predávajúcim 1.

podnikateľ - ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.44. Z celej koncepcie, povahy a účelu zákona o ochrane spotrebiteľa a z v ňom obsiahnutej legálnej
definície pojmu služba (§ 2 písm. i/) podľa názoru súdu jasne vyplýva, že za predávajúceho treba

považovať aj poskytovateľa úverových služieb.

45. Zákonom č. 102/2014 Z.z., bol s účinnosťou od 01.05.02014 zákon o ochrane spotrebiteľa zmenený
aj v časti legálnej definície pojmu „predávajúci“ a to tak, že podľa § 2 písm. b) tohto zákona sa s
účinnosťou od 01.05.2014 rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca
v jej mene alebo na jej účet. 57. Čo zákonodarcu viedlo k tejto zmene vysvetlil v dôvodovej správe k
zákonu č. 102/2014 Z.z. kde v čl. VIII bod 1 uviedol, cit. “Predávajúci je v súlade s ustálenou definíciou
v spotrebiteľskej legislatíve vymedzený ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Definícia
predávajúcehosarozširujeajnaosoby,ktorékonajúvmeneazáujmepredávajúceho,scieľomzamedziť

možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad prostredníctvom
mandátnej zmluvy.

46. Ak zákon o ochrane spotrebiteľa v § 4 ods. 10 jasne stanovuje, že ak predávajúci porušuje povinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky

považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho, tak potom to
vzhľadom na už uvedenú legálnu definíciu pojmu predávajúci (v zmysle ktorej sa ním rozumie aj ten,
kto koná v jeho mene alebo na jeho účet) nemožno vykladať inak ako tak, že súd môže povinnosť
zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky uložiť nielen veriteľovi, ale aj tomu, kto koná
v jeho mene alebo na jeho účet, lebo inak by predmetné ustanovenie stratilo zmysel. Preto v spore o

určenie neplatnosti, resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky ale aj v spore o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru možno žalovať aj toho, kto v konkrétnom prípade aktívne koná v mene alebo
na účet veriteľa, pričom v prejednávanom spore je takou osobou práve žalovaný. Jeho pasívna vecná
legitimácia je teda vzhľadom na už spomínaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane a spotrebiteľa, jeho
podstatu a účel daná.

47. Predmetom sporu tu nie je žalobcom požadované plnenie (napr. vydanie bezdôvodného obohatenia)
ku ktorému by bolo možné zaviazať len toho, kto také plnenie reálne prijal (teda ak by to bol veriteľ,
len veriteľa). Predmetom je tu určenie že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Súdom zistená absolútna
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy tak ako každá absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči

všetkým. Preto v situácii, keď žalobca uplatnil právo na súdnu ochranu proti tomu, kto voči nej konkrétne
aktívne vystupuje ako subjekt vymáhajúci plnenie (hoci v mene alebo na účet iného), pričom v zmysle
už uvedeného nie je možné také plnenie vymáhať použitím dohody o zrážkach zo mzdy a vzhľadom na
už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ani nad rámec poskytnutej úverovej istiny, nemožno
mu uprieť právo priamo žalovať tento vymáhajúci subjekt. Ak žalobca následne na hlavičkovom papieri

žalovaného dostával oznámenia a výzvy, z ktorých priemerný spotrebiteľ ani nemusí vyrozumieť kto je
vlastne skutočným veriteľom a kto, prečo a na základe čoho potom vlastne od neho skutočne vymáha
dlh , potom sa nemožno čudovať, že takýto priemerný spotrebiteľ bude sa brániť proti tomu, kto reálne
a aktívne voči nemu vystupuje a vymáha dlh a nie proti tomu, kto je skutočným veriteľom o čom v takom
prípade (tu navyše sú označenia veriteľa a žalovaného pre priemerného spotrebiteľa ľahko zameniteľné)

ani nemusí vedieť. Podľa názoru súdu práve pre prípady ako je tento bola zákonom č. 102/2014
Z.z. rozšírená definícia predávajúceho aj na osoby, ktoré konajú v mene a záujme predávajúceho.
Žalovaný tu nie je osoba absolútne nesúvisiaca s postavením a právami žalobcu, žalovaný tu je
osoba, ktorá aktívne voči žalobcovi vystupuje, žiada ho (prostredníctvom kontaktných údajov vo svojich
výzvach) aby komunikoval priamo s ním, preto vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona o ochrane

spotrebiteľa je žalovaný ako zástupca veriteľa pasívne vecne legitimovaným subjektom v prípade
žalobcompožadovanéhourčenia.Vzhľadomnaurčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveružalovaný
stratí legitimitu na prípadné vymáhanie plnenia takým spôsobom a nad rámec len čistej úverovej istiny,
preto žaloba proti nemu je prípustná.

48. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva. V súdenom spore vzhľadom na už uvedené za porušiteľa treba považovať aj žalovaného.
Ak zákon o ochrane spotrebiteľa účinný v čase podania žaloby povinnosti a zákazy predávajúcehovzťahuje aj na toho kto koná v jeho mene alebo na jeho účet, tak potom spotrebiteľ v prípade, že
k zásahom do jeho práv dochádza práve konaním zástupcu môže žalovať namiesto veriteľa priamo
zástupcu. Zákon o ochrane spotrebiteľa teda oprávňoval žalobkyňu ako spotrebiteľa prostriedky ochrany

proti porušeniu práv a povinností ním ustanovených (§ 3 ods. 5) vrátane práva na ochranu proti konaniu
v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona) alebo pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§
3 ods. 3) uplatniť proti osobe konajúcej v mene alebo na účet predávajúceho (veriteľa) a takou je tu
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. teda žalovaný. Opačný výklad by podľa názoru súdu vzhľadom
na podstatu a účel zákonnej úpravy odporoval zákonu a nemal by miesto v materiálnom právnom štáte,

nakoľko by nezabezpečoval reálnu, skutočnú ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Súd ako orgán povolaný k rýchlej a účinnej ochrane práv nemôže podporiť účelový, čisto formalistický
výklad zákona v situácii, keď je možné cez zrážky zo mzdy vymáhať aj nedôvodné nároky z bezúročného
a bezpoplatkového úveru voči žalobcovi s nutnosťou iniciovať potom ďalšie zbytočné konania, keď
práve na tu posudzovaný prípad dopadá novela zákona o ochrane spotrebiteľa uskutočnená zákonom
č. 102/2014 Z.z. viď už spomínaná dôvodová správa.

49. Významným je tu v tejto súvislosti aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinné od
01.05.2014 v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania
o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3
MCdo 14/2014). Aj z uvedeného zákonného ustanovenia, rovnako ako z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa zakazujúceho nekalé obchodné praktiky aj po vykonaní obchodnej transakcie
(sú nimi pritom aj praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. resp. podstatne narušujúce

alebo potenciálne narušujúce ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, čo je súdený prípad)
resp. § 7 ods. 5 tohto zákona zakazujúce použitie nekalých obchodných praktík aj v súvislosti s plnením
záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy preukazujú
opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby voči žalovanému.

50. Vzhľadom na všetko uvedené súd obranu žalovaného považoval za nedôvodnú a žalobe z už
uvedených dôvodov v plnom rozsahu vyhovel.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný
úspech, preto podľa § 255 ods. 1 CSP mu patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené

súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v treťom výroku tohto
rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením súd v súlade s § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok

za žalobu vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobcu od tejto povinnosti.

52. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.