Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Mária Sitárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/228/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226692
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117226692.5
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad D. XXX, zastúpeného Mgr. Jánom Longauerom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Trnave, Hlavná 31 a G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
F., S. rad XXX, t.č. bytom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, XX G. Z., P., C XAW,
zastúpenej Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom
Záluží, Jána Hollého 1468/1 o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a o návrhu
matky na zvýšenie výživného a udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého dieťaťa a o zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie zastavuje.
Súd ruší termín pojednávania nariadený na deň 23.01.2018 o 13.00 hod.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec sa svojim písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 domáhal zmeny
úpravy styku s maloletou J. I., nar. XX.XX.XXXX.
2. Matka maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne svojím písomným návrhom
doručenýmtunajšiemusúdudňa08.12.2017domáhalazvýšeniavyživovacejpovinnostiotcanamaloleté
dieťa, udelenia súhlasu namiesto otca maloletého dieťaťa k vysťahovaniu maloletého dieťaťa do Veľkej
Británie a zmeny úpravy styku otca s dieťaťom.
3. Z návrhu matky vyplýva, že matka maloletého dieťaťa ako aj samotné maloleté dieťa majú svoj
obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde matka so svojím
maloletým dieťaťom prevažne žila, keď dňa 22.07.2017 spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom
dieťaťa definitívne opustila a vrátila sa do Veľkej Británie. Túto skutočnosť konštatuje sama matka vo
svojom návrhu kde uvádza, že väčšiu časť života prežila ich maloletá dcéra vo Veľkej Británii, nakoľko
boli s otcom dieťaťa viac "rozídení" ako "zídení". Matka je v tejto krajine riadne zamestnaná, býva v
spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí v tejto krajine tiež žijú.
4. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 1, ods. 1, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a. rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva,
b. nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.5. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 1, ods. 2, písm. b), záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b)
sa môžu týkať najmä opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov.
6. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 2, ods. 9, na účely toho nariadenia pojem "opatrovnícke
právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto
pobytu dieťaťa.
7. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 8, ods. 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
8. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
9. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady
(ES) č. 4/2009 (Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. Januára 2009), v členských štátoch je právomoc
vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
13. Podľa § 9 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Článok 8 nariadenia 2201/2003 ES zakotvuje zásadu, že právomoc súdov členského štátu v oblasti
rodičovských práv a povinností sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania.
Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) 4/2009 sa právomoc súdov členského štátu vo veciach vyživovacej
povinnosti určuje podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo oprávneného v čase začatia konania,
alebo je daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave,
ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov a je tiež daná súdu, ktorý má podľa
svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
16. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom maloletej J. I.,
nar. XX.XX.XXXX, od ktorého sa v danom prípade odvodzuje kritérium právomoci je Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých
možno miesto jeho obvyklého pobytu vyvodiť. Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a
dôvody pobytu, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa primerane aj ťažisko a centrum jeho života a to
ajvzávislostiodobvykléhopobytuosôb,ktorésaodieťafaktickystarajú.Jesícepravdou,žesa maloleté
dieťa určitý čas zdržiavalo so svojou matkou aj na území Slovenskej republiky, avšak s prihliadnutím na
všetky okolnosti ako aj na skutočnosť, že väčšiu časť svojho života prežilo práve vo vyššie uvedenej
krajine, je jeho obvyklým pobytom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, kde matka s
maloletým dieťaťom aj v súčasnosti žije a to s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum
svojich záujmov a to s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život. Vzhľadom na skutočnosť, keď v
danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci práv a povinností súvisiacich
s osobnou starostlivosťou o dieťa, vrátane práva určiť miesto pobytu dieťaťa, ale právomoc britského
súdu, postupoval súd podľa § 9 Zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a konanie vo veci zastavil.17. Keďže keď matka sa svojím návrhom domáha aj zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa,
v ktorej právnej veci je daná právomoc súdu tak podľa miesta obvyklého pobytu odporcu ako aj podľa
miesta obvyklého pobytu oprávneného, je podľa názoru súdu v záujme hospodárnosti konania, ak
bude aj toto konanie prebiehať na súde, ktorý má výlučnú právomoc rozhodnúť o ostatných návrhoch
týkajúcich sa maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.