Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7012200973.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. R. E., bytom Y. 2, F., právne zastúpený
JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovanému: Mestu
Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré mesto, so sídlom Hviezdoslavova 7, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A/2011/16757-02/I/KRA, zo dňa 25. októbra 2011,
konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/231/2012-42 zo dňa

26. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/231/2012-42 zo dňa
26. septembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") napadnutým uznesením č.k. 6S/231/2012-42 zo dňa
26. septembra 2013 podľa § 104 ods. 1 s použitím § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP") zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
A/2011/16757-02/I/KRA, zo dňa 25. októbra 2011, ktorým žalobcu žalovaný správny orgán vylúčil z
konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že správny orgán neopomenul žalobcu ako účastníka konania, riadne s
ním konal a rozhodnutie mu doručoval do vlastných rúk, na základe čoho nie sú splnené podmienky pre

konanie podľa § 250b ods. 2 OSP. Krajský súd vychádzal z názoru, že žalobca toto tvrdenie musí uplatniť
ešte v správnom konaní voči žalovanému a žiadať riadne doručenie rozhodnutia. Žalobca je povinný
preukázať žalovanému že sa v čase doručovania rozhodnutia na adrese, z ktorej predtým komunikoval
so žalovaný, nezdržiaval a predložiť dôkazy o tom, že býva v obci Budimír vo svojom rodinnom dome.
Pretože správny orgán neopomenul žalobcu ako účastníka konania, riadne s ním konal a rozhodnutie
mu doručoval do vlastných rúk nie sú splnené podmienky konania podľa § 250b ods. 2 OSP v dôsledku

čoho, s použitím § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 OSP prvostupňový súd konanie
zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté
uznesenie, z dôvodu že prvostupňový súd nesprávne posúdil vec a dospel k záveru že v uvedenom
prípade existuje fikcia doručenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku.
Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť účastníka správneho konania oznamovať
správnemu orgánu, kde sa zdržuje, a kde mu majú byť doručované rozhodnutia. Prvostupňový súd
nevykonal dostatočné dokazovanie skutočnosťou či sa žalobca na mieste doručovania rozhodnutia

žalovaného skutočne zdržiaval, na základe toho neúplne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne
posúdiť týmto došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) po
preskúmaní veci bez nariadenia pojednávania ( § 250ja ods. 2 veta prvá OSP) dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí že písomnosť príde doručiť určený deň a hodinu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že s ohľadom na predchádzajúcu súdnu prax je
potrebné skúmať či adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, sa v mieste doručenia
skutočne zdržiaval, pričom nie je rozhodujúce z akého dôvodu sa v mieste doručenia nezdržiaval. V
prejednávanom prípade mal prvostupňový súd vykonať dokazovanie, ktoré by preukázalo či tvrdenia
žalobcusúpravdivé.Taktosúdnekonalanedostatočneodôvodnil,prečonapriekskutočnosti, žežalobca

doložil list vlastníctva k rodinnému domu, ako aj svoje čestné prehlásenie a navrhol výsluch svedka na
preukázanie skutočnosti kde sa v čase doručovania napadnutého rozhodnutia zdržiaval, mal za to, že
žalobca nepreukázal svoje tvrdenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom tento vykoná dokazovanie na základe
ktorého, môže dostatočne odôvodniť svoj záver o okolnosti, či sa žalobca zdržiaval v mieste doručovania
spornej zásielky žalovaným správnym orgánom, alebo nie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP (per analogiam), keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.