Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/353/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207408
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8413207408.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobkyne: P. I., G..

XX.XX.XXXX, K. A. XX, A. K., U. A., zastúpenej JUDr. Marošom Zimom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom Vsetínska 1021/19, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. M. K., G.. XX.X.XXXX, K.
A. XX, A. K., U. A., 2. T. K., G.. X.X.XXXX, K. A. XX, A. K., U. A., o odstránenie balkóna, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňavžalobespísanejnaOkresnomsúdeKežmarokdňa17.9.2014uviedla,žepribližneodroku
2007 bývala spolu s matkou a súrodencami v rodinnom dome na ulici A. Č.. XX Z. A.A. K.. V súčasnosti

už matka s jej bratmi býva v bezbariérovom byte v A. K.. Pôvodne boli ako spoluvlastníčky nehnuteľností
vedených na LV č. XXX pre obec a k.ú. A. K., parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 760
m2 a parcela č. XXX - záhrady o výmere 203 m2 vedené matka a ona a od roku 2010 je spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti ona sama, a to na základe darovacej zmluvy, ktorou matka na ňu previedla
svoj podiel na nehnuteľnosti. Spoluvlastníkmi ostávajúcej polovice nehnuteľnosti sú žalovaní v 1. a v 2.
rade, ktorí tam žili, už asi rok pred nimi. Po nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a
po nasťahovaní sa do rodinného domu sa so žalovanými snažili dohodnúť na spôsobe užívania. Keďže

títo obývali horné podlažie uvedeného rodinného domu, žalobkyňa s rodinou sa nasťahovali do spodnej
časti rodinného domu, ktorú pred nimi užívali predchádzajúci spoluvlastníci, od ktorých spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti odkúpili. Dohoda o užívaní a o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami
bola veľmi problematická, keďže žalovaní odmietali uznať, že oni, teda žalobkyňa a rodina majú nárok na
užívanie polovice všetkých nehnuteľností, teda aj záhrady, drevárne, stodoly, role a dodnes sa správajú
takakobyimpatrilacelánehnuteľnosťaakákoľvekdohodaočomkoľvekohľadomužívanianehnuteľnosti
a hospodárení s nimi je so žalovanými takmer nemožná. Neustále dochádza k rôznym sporom medzi

ňou a žalovanými, ktoré riešia policajti, keďže žalovaná v 2. rade sa jej neustále vyhráža alebo to rieši
Obvodný úrad Kežmarok v rámci priestupkového konania. Pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou
vecou žalovaní v 1. a 2. rade si svojvoľne bez súhlasu jej ako spoluvlastníčky uvedených nehnuteľností
a bez toho, aby jej oznámili úmysel pristaviť si na poschodí balkón postavili ho rovno nad vchodom do
jej časti rodinného domu balkón, ktorý svojím stavebným riešením ako aj umiestneným obmedzuje ju v
užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, a to tým, že neprimerane zatieňuje okná vedúce do jej bytu, bráni
prúdeniu svetla a vzduchu v dôsledku čoho má vo svojom byte tmu, vlhko. Balkón navyše nie je ani

kvalitne postavený, keďže v prípade, že prší či sneží, preteká z neho voda do jej vchodu. Uviedla, že
balkón stavali žalovaní tajne po nociach, ide už o druhý balkón postavený na tom istom mieste, prvý boli
nútení žalovaní odstrániť na základe rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok. Poukázal na ustanovenie
§ 139 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje hospodárenie so spoločnou vecou ako ajzmeny spoločnej veci. Žalovaní v 1. a 2. rade vôbec nerešpektovali uvedené zákonné ustanovenia a bez
toho, aby s ňou ako podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností sa dohodli na zmenách,
ktoré plánovali urobiť na spoločnej veci, tieto zmeny vykonali a to tým, že postavili predmetný balkón,

teda svojvoľne so spoločnou vecou hospodárili. Navrhla vypočuť svedkov a žiadala, aby súd rozhodol
tak,žeprikážežalovanýmv1.av2.radeodstrániťbalkónpostavenýnadvchodomdoobytnejčastidomu
žalobkyne, a to na svoje náklady do 30 dní odo nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku a
uplatnila si trovy konania, zároveň žiadala o oslobodenie od súdneho poplatku za návrh z dôvodu, že
je nezamestnaná. V júni 2014 ukončila prvostupňové štúdium na vysokej škole s dosiahnutým titulom

Bc., snaží sa nájsť zamestnanie, ale bezvýsledne.

2. Uznesením zo dňa 7.11.2014 súd priznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v
plnom rozsahu pre konanie na prvom stupni a odvolacie konanie.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili tak, že podobnou vecou, a to žiadosťou na odstránenie

betónu - balkóna sa zaoberal Stavebný úrad Spišská Belá a Krajský pamiatkový úrad Prešov, a ten
žiadosť v plnom rozsahu zamietol. Tým, že žalobkyňa uvádza, že je dlhodobo nezamestnaná a nemá
čo robiť, stále vyvoláva so svojou sestrou T. I. a jej matkou M. I. konflikty, ktoré končia privolaním štátnej
alebo mestskej polície a končí to na priestupkovom oddelení v Kežmarku. O ich problémoch vie primátor
A. K.. Nie je pravda ako uviedla, že balkón stavali po nociach. V týchto starých nemeckých domoch na

ich ulici patria takéto balkóny k domu, balkón sa nachádza na prvom poschodí, ktoré obývajú oni. V rámci
zamedzenia zatekania zrážkovej vody boli ochotní vybaviť ho odkvapovým žľabom, ktorý im nariadil
pamiatkovýúradpodohodesnimi,sčímsúhlasili,aležalobkyňaimtonedovolila,atiežčosatýkaopravy
betónovej konštrukcie. Balkón sa nachádza len nad jej vchodovými dverami. Na základe problémov,
ktoré majú s rodinou I. nemôžu vykonávať opravy, ktoré sú na dome alebo hospodárskych budovách

nutné kvôli nevysporiadaným majetkom, a preto sa rozhodli dať do poriadku majetkové vysporiadanie,
čo sa týka majetkov, pozemkov, hospodárskych budova a domu, kde rodina I. obýva byt na prízemí a
oni na poschodí.

4. Súd mal k dispozícií aj rozhodnutie Pamiatkového úradu SR z 22.7.2014 č. k.: PUSR -

201/13673-2/47348/45/KUB, z ktorého mal súd preukázané, že betónová konštrukcia balkóna je
novodobá, neuvádza sa však ani približný rok stavby tohto balkóna, úpravy a stvárnenie fasády je
datované rokom 1926. Z pripojených čestných vyhlásení viacerých svedkov, aj neskôr vypočutých
svedkov na pojednávaní, však možno usúdiť, že betónový balkón bol a je súčasťou nadzemného
podlažia už dlhodobo. Nakoniec súd pred rozhodnutím o veci samej vykonal obhliadku na mieste

samom,ajetakistotohtonázoru,žebalkónsanapodlažípredmetnejnehnuteľnostinachádzadlhodobo,
nezodpovedá novostavbe vybudovanej v posledných rokoch.

5. Na pojednávaniach strany zotrvali na svojich vyjadreniach, žalobkyňa trvala na žalobe, chcela, aby
balkón, ktorý tam bol nelegálne postavený nad jej dverami bol odstránený, je to vlastne cudzia stavba

na jej majetku, spôsobuje jej to problémy, tak ako uviedla v žalobe, a v minulosti asi pred 10 rokmi
prebiehalo konania na tunajšom súde v inom senáte, kde sudca dal balkón odstrániť. Balkón asi pred
6 - 7 rokmi bol bez stavebného povolenia znovu postavený. Žalovaný v 1. rade a k tomu sa pripojila aj
žalovaná v 2. rade žiadali žalobu zamietnuť, uviedli, že sa do domu nasťahovali pred 10 až 12 rokmi,
balkón tam už bol. Predložili súdu fotodokumentáciu, čiernobiele fotky, ktoré to bližšie vysvetľujú, na

spodku balkóna je železná konštrukcia a tie železné šíny sú zabudované do múru, idú cez celý dom aj
cez plafón, keby sa to odstránilo, mohla by sa porušiť statika domu. Je pravdou, že v minulosti urobili
železnú prístavbu, ktorú im súd kázal odstrániť a oni ju aj odstránili. Chceli urobiť odkvapový žľab a
vyriešiť odvod zrážkových vôd mimo odkvapový chodník tak ako sa to uvádza v zápisnici Krajského
pamiatkového úradu Prešov z 12.3.2013, ktorú súdu predložili, avšak s týmto p. I. nesúhlasila a jej súhlas

ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti bol potrebný. Nie je pravdou, žeby tieklo z balkóna k dverám, spád
je tak, že keď voda tečie, spád je od domu dole. Dala si tam kartóny, je jasné, že keď prší, tak kartóny
namoknú. Sú tam aj kamene dole, a keď prší tak vody oprskáva na dom, ktorý vlhne, nemá tam striešku,
takžepršínachodník.Tietobalkónysútamakosúčasťkaždéhodomuabolitamkeďsatamnasťahovali.
Dom kúpili od rodičov v roku 2014, ale bývajú tam 12 rokov, v čase rozhodovania súdu už 13 rokov.

6. Súd ma k dispozícií aj čestné vyhlásenia M. A., T.. I. K., Z. I., T. I.. Z prvých dvoch čestných prehlásení
M. A. a T.. I. K. súd zistil, že balkón na prvom poschodí rodinného domu na ulici A. XXX/XX Z. A.A. K.
smerovaný do dvora bol vždy súčasťou predmetnej stavby. M. A. to uviedol ako bývalý vlastník tohtorodinného domu. T.. I. K. tak isto uviedla, aj v ich a aj na iných domoch na tejto ulici sa takéto balkóny
nachádzajú, a aj tento balkón je stálou súčasťou bytu v uvedenom dome. Svedkyňa Z. I. prehlásila, že
M. K. napriek podanej žalobe o odstránenie balkóna naďalej pokračuje v stavebných prácach na jeho

dokončení. Svedkyňa T. I. prehlásila to isté, teda zhodne s predchádzajúcou svedkyňou. Súd vypočul
svedkov aj na pojednávaní, a to Y. K., ktorý uviedol, ako brat žalovaného v 1. rade a švagor žalovanej
v 2. rade, že pozná aj p. I.. Jeho otec kúpil poldomu strašne dávno, asi pred 15 rokmi, pôvodne na
hospodárske účely, chodili tam pratať a vedel, že už vtedy tam ten balkón bol. Na otázku právneho
zástupcu žalobkyne, aby nahliadol do fotografie, ktorá je súčasťou spisu, a ktorá prezentuje to ako

vyzerá balkón v súčasnosti a aby uviedol, či v čase kúpy domu jeho otcom vyzeral balkón tak isto ako na
fotke, nato svedok uviedol, že áno, vyzeral tak len strieška na balkóne bola žltá. Bolo tam staré akoby
ručne kované zábradlie, ešte to obdivovali ako dielo starých majstrov. Bola tam aj strieška, ale z akého
materiálu nevedel, ale na báze laminátu.

7. Svedkyňa L. E. uviedla, že pozná účastníkov konania a z detstva si ešte pamätala, že balkón tam

bol, pretože tam bývali A. a mama ich tam posiela nosiť kvety. Predtým tam bývala a videla do okien
K. a aj tam pili kávu. Teraz opätovne býva v blízkosti predmetného rodinného domu. Po nahliadnutí do
fotografie uviedla, že bol tam betón aj zábradlie, ale nebola tam strecha.

8. Svedkyňa C. P.Á. tak isto poznala účastníkov konania, býva v blízkosti tohto rodinného domu. Rodičia

ich dom kúpili keď bola v 6. alebo v 7. triede na základnej škole. Ona tam behávala, a preto vie, že
ten balkón tam bol. Jej rodičia majú presne taký istý dom a je tam taký istý balkón. Táto svedkyňa po
nahliadnutí do fotografie uviedla, že vyzeral presne tak isto ako na fotkách, bolo tam zábradlie aj strieška.

9. Svedok B. C. uviedol, že pozná účastníkov konania. Býva tam už dlhé roky a tento dom pozná od

malého chlapca. Ten balkón bol vždy ako súčasť tohto domu.

10. Svedok A. A. tiež vedel, čo je predmetom konania a pozná účastníkov. Uviedol, že žalovaná v 2.
rade je jeho sestra a žalovaný v 1. rade je jeho švagor. Chodil mu pomáhať na dome a je to už pomaly
20 rokov a ten balkón tam vždy bol a pamätá ešte, že tam bol taký výčnelok a dalo sa tadiaľ ísť na

záchod. Po nahliadnutí do fotografie uviedol, že balkón vyzeral aj vtedy aj teraz rovnako. Pamätá si, že
tam bola taká žltá strieška.

11. Svedok M. J. tiež vedel, čo je predmetom konania aj poznal účastníkov nakoľko býva vo vedľajšom
dome, a to od narodenia, čiže 51 rokov. Uviedol, že kedysi to neboli byty, ale pozná históriu, bola tam

garbiareň, sú tam asi 3 takého domy a ten balkón tam vždy bol, a keď pozrel do fotografií, ktoré mu
predložil právny zástupca žalobkyne uviedol, že vyzeral vždy presne tak ako na fotografiách a bola tam
aj prekrytie. Žalobkyňa s výpoveďami svedkov nesúhlasila, uviedla, že klamú.

12. Z vyjadrenia mesta A. K.Á. súd zistil, že mesto A. K. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
podľa dostupných informácií potvrdzuje, že balkón je stavebnotechnicky súčasťou bytovej jednotky,
ktorý sa nachádza na druhom poschodí rodinného domu, mesto zároveň potvrdilo, že uvedený balkón
existoval minimálne už v čase nadobudnutia spolupodielového vlastníctva P. I.. Či bol balkón postavený
súbežne s rodinným domom sa stavebný úrad nevedel vyjadriť vzhľadom k tomu, že rodinný dom prešiel

prestavbou v roku 1818 a 1926, čo je zrejmé so záznamov Krajského pamiatkového úradu Prešov avšak
mesto neeviduje takého stavebné úpravy po roku 1990, teda od vzniku samosprávy mesta.

13. Aj obhliadkou na mieste samom súd pozorovaním zistil, že balkón nie je nový, že musel byť
postavený dávno ako súčasť predmetného rodinného domu. Nachádzali sa tam pozostatky bývalého

balkóna, ktorý však musel byť odstránený nakoľko tento postavili, resp. zväčšili pôvodný balkón bez
súhlasu p. I. ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti.

14. V záverečnej reči na pojednávaní, ktorým súd rozhodol rozsudkom v merite veci právny zástupca
žalobkyne uviedol, že z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z obhliadky na mieste samom

ako aj z fotodokumentácie je zrejmé, že predmetný balkón, ktorého odstránenia sa žalobkyňa domáha
vážnym spôsobom zasahuje do pokojného užívania, a to predovšetkým tienením a zatekaním. Z
výpovede niektorých svedkov je zrejmé, že samotný betónový základ balkóna vrátane kovania bol
vybudovaný ešte v minulosti ešte v čase pred nadobudnutím spoluvlastníctva jeho klientky avšakprístavba, resp. vonkajšie úpravy boli vykonané priebežne bez súhlasu jeho klientky a tieto práce
považuje za neoprávnene vykonané. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd vyhovel upravenej žalobe zo
strany žalobkyne, ktorá bola spresnená písomným podaním zo dňa 17.9.2014, kedy sa domáha, aby

súd rozhodol tak, že prikazuje žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť balkón postavený nad vchodom do
obytnej časti domu súpisné č. XXX, a to na svoje náklady do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

15. V záverečnej reči žalobkyňa P. I. trvala na tom, aby balkón bol odstránený ako celok.

16. V záverečnej reči žalovaný v 1. rade uviedol, že on balkón nestaval a on ho búrať nebude. Je to
pamiatková zóna. Keby ho postavil on, nie je problém dá ho dole, ale on ho kúpil, možno by sa mohla
porušiť aj statika, železné šíny idú cez celý dom, nielen cez ich, ale aj cez dom oproti.

17. Žalovaná v 2. rade v záverečnej reči uviedla, že súhlasí s tým, čo povedal manžel, teda balkón tam

bol, je pravda, že ho rozšírili, ale to potom odstránili, mohlo by to porušiť statiku, keby odstránili aj ten
balkón, ktorý tam je a bol.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade si trovy konania neuplatnili.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, z výsluchu svedkov, čestných
prehlásení svedkov, z obhliadky na mieste samom, z výpisu LV XXX pre obec A. K., k. ú. A. K., z
fotodokumentácie, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobkyňa P. I.
je podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici a M. K. a T. K. sú podielovými spoluvlastníkmi v jednej
polovici nehnuteľností parcela č. XXX o výmere 760 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č.

XXX o výmere 203 m2 záhrady a rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, súpisné číslo XXX.
Žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou titulom darovacej zmluvy N243/210, ktorej vklad bol
povolený pod V299/10-144/10 a žalovaní M. Q. T. K. sa stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti
titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V535/14-286/14. Z výpovedí väčšiny svedkov, ktorí
buď bývali alebo bývajú, alebo navštevujú účastníkov, teda hlavne žalovaných mal súd preukázané,

že balkón o odstránenie, ktorého žiadala žalobkyňa bol už v dávnej minulosti súčasťou predmetného
rodinného domu a nie je pravdou, že by ho postavili žalovaní. Ako súd uvádza svedkovia, ale aj z
vlastných pozorovaní na mieste samom zistil, že nejde o novopostavený balkón, sú väčšinou osoby,
ktoré už v minulosti, a to nedávnej do tohto domu chodili, alebo chodili okolo tohto domu a potvrdili, že
predmetný balkón tak ako vyzerá teraz vyzeral aj v minulosti. To či strieška bola žltá alebo inej farby nie

je podstatné. Ak by aj, ale svedkovia boli spochybňovaní kvôli nejakému vzťahu so žalovanými, treba
poukázať na vyjadrenie mesta A. K. (č. l. 121 spisu) pod. č. 207-2-2016 zo dňa 27.6.2016, v ktorom
sa mesto A. K. ako príslušný stavebný úrad jednoznačne vyjadrilo, že balkón je stavebnotechnicky
súčasťou bytovej jednotky, ktorá sa nachádza na predmetnom rodinnom dome, a že tento balkón
existoval minimálne už v čase nadobudnutia spolupodielového vlastníctva P. I.. V každom prípade

nebolo preukázané, žeby balkón postavili žalovaní ako podieloví spoluvlastníci bez súhlasu žalobkyne
ako podielovej spoluvlastníčky. Je tiež pravdou, že železné šíny, ktoré sa tam nachádzajú a na ktoré
poukazoval žalovaný v 1. rade videla aj samosudkyňa pri obhliadke na mieste samom, ale aký by to
malo následok keby sa balkón odstránil pre statiku domu, prípadne iné následky, súd posúdiť nevie,
nato by bolo potrebné pribrať znalca. Toto však v prebiehajúcom konaní účelne nie je a znamenalo by

to len značné predraženie súdneho sporu, a to nariadením znaleckého dokazovania, ktoré pre meritum
veci ani význam nemalo. Súd teda uzatvára, že tento balkón nie je postavený žalovanými bez súhlasu
podielovej spoluvlastníčky p. I.. Je evidentné, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie sú dobré a ťažko
potom vykonávať aj nejaké opravy, údržbu a podobne, čoby zrejme vyžadoval aj predmetný balkón a
fasáda domu pod ním. Nie je to možné pretože spoluvlastníci sa navzájom nevedie dohodnúť, majú

napäté vzťahy a na nakladanie so spoločnou vecou samozrejme spoluvlastník potrebuje súhlas druhého
spoluvlastníka. Pod mojím pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi
jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrením podielu na veci, tento podiel nepredstavuje reálnu časť na
veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci
sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Jedná sa o ideálny

podiel na veci. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý so spoluvlastníkom sa podiela na
právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníckehopodieluvtakomrozsahuvakomzodpovedá
veľkosti jeho podielov. V danom prípade je veľkosť podielov žalobkyne, p. I. a žalovaných manželov K.
rovnaký, teda po 1., teda bez dohody nie je možné robiť nejaké stavebné úpravy a podobne na tejtonehnuteľnosti. Keďže ako súd už uviedol sú vzťahy medzi účastníkmi napäté jediným možným riešením
zrejme bude zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. To či balkón nejakým spôsobom tieni alebo
bráni prenikaniu svetla alebo slnka do bytu p. I.U. súd na mieste samom nezistil, v tom čase tam slnko

nesvietilo a či z balkóna zateká voda ku vstupu do bytu p. I. tak tu súd uvádza, že je to možné avšak ak
uviedli manželia K., chceli urobiť odvod dažďovej vody s tým však p. I. nesúhlasila a opätovne sa vynára
otázka narušených vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi. Znova možno konštatovať, že medzi
spoluvlastníkmi zrejme nie je možná dohoda o výkone spoluvlastníckeho práva, a preto je potrebné,
aby rozhodol súd, a to už jedným z troch možných spôsobov, čo bude ale riešené v inom konaní, a

to rozdelením užívania veci tak, že jednotlivý spoluvlastníci budú užívať jednotlivé im vydelené časti
spoločných vecí alebo jeden so spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu, teda
v súlade s Občianskym zákonníkom.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, ods. 2 o hospodárení so spoločnou

vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, ods. 3
ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol
súd.

23. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

24. Podľa ods. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov
a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov, ods. 2 z

dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ods. 3 pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu
osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať
zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je

to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po
zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere
vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba aobhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko má zato, že do zásahu spoluvlastníckych
práv žalobkyne zo strane žalovaných výstavbou balkóna nedošlo, že žalovaní tento balkón nepostavili
a bol postavený dávno v minulosti predtým ako oni nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
a nebolo preukázané, žeby nejakým spôsobom obmedzovali alebo ohrozovali žalobkyňu p. I., ideálne

by bolo keby problémy medzi sebou účastníci dokázali riešiť dohodou aj napríklad výstavbou nejakého
odvodu dažďovej vody, avšak toto zrejmé medzi týmito spoluvlastníkmi nie je možné, aspoň situácia
v priebehu konania bola evidentne medzi nimi napätá, ktorú snáď zmierni alebo vyrieši rozhodnutie o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ak sa medzi tým spoluvlastníci inak nedohodnú,
v inom súdnom konaní.

29. V zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. by žalovaní ako úspešní v konaní mali nárok na náhradu trov konania,
títo si však žiadne trovy v konaní neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).