Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204942
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513204942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu R. R. s.r.o., so sídlom O. XXX/X, J.K.,
XXX XX K., IČO: 26429705, proti žalovanému N. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, O., o zaplatenie
1.004,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 28.
júna 2016, č. k. 13C/271/2013-97

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky

podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal
zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.004,33 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy
1.004,33 Eur od 24.6.2010 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.004,33 Eur od 9.9.2010 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,35 Eur a trovy konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine

o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecné dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ - žiadosť
o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa článku 4 ods. 4 nariadenia 8.7.2015 tak, aby predložil
zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ďalej splátkový kalendár a prehľad uhradených
splátok žalovaného. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 31.7.2015 s
odôvodením, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá
je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný

originál.Zmenkovéinformácieboliprenesenédonávrhunazačatiekonania,pretopodľažalobcunetreba
nič opraviť alebo doplniť. Uviedol že disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané alebo
presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej
inštancie nepredložil. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
na základe ktorých mal preukázané, že žalovaný vystavil v prospech spoločnosti O. s.r.o. 3. novembra
2009 v O. zmenku na rad na sumu 1.004,33 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 24.6.2010.
Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola

prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

3. K skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že
predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie origináluzmenky, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nejde o zmenkové konanie, ale
o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
spoločnosť O., a.s., IČO: 35 807 598, so sídlom O. XX v K. poskytovala a poskytuje spotrebiteľské

úvery a na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike spotrebiteľské spory na
vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, pričom na základe takto poskytnutých
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto
poskytnutým úverom a to tak, aby si zabezpečil tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany
žalovaného. Predmetná zmenka bola vystavená 3. novembra 2009 v O., a to za účinnosti zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov.

4. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto
súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia, a nie podľa zákona č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový a
šekový), pretože žalobca vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.

5. Na základe uvedeného konštatoval, že súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na
základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám tak nemá pátrať po dôkazoch,
ak ich strany nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je
postavenénapísomnomstykustránsporusosúdom.Žalobcasianineuplatnilvtomtokonanípredmetnú

pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to,
že žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia
na tlačive B reagoval tak, že nepredložil súdu požadované listiny- zmluvu, na základe ktorej bola zmenka
vystavená, súd tak v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka

ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenia.

6. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich
náhradu, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby ako aj proti výroku o trovách konania v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.
Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol žalobu v dôsledku toho, že žalobca neoznámil

skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu a nepredložil listiny. Uviedol, že nepovažuje za prípustné, aby
súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a aby
splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ďalej uviedol, že žalobca nemá vedomosť
o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky a nemá žiadne iné
informácie, či dokumenty, ktoré ani podľa názoru žalobcu nepotrebuje na to, aby mohol uplatňovať práva

s týmto cenným papierom spojené. Domnieva sa, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu
svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Zdôraznil, že žalobca

skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena, teda súd si sám vytvoril pochybnosť o inom vzťahu medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. (ďalej len „ZŠZ“), z ktorého jednoznačne vyplýva že žalovaný vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s

pôvodným majiteľom zmenky. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že splnila svoju povinnosť tvrdenia
a aj dôkaznú povinnosť tak, ako jej to ukladá zákon. Predložil súdu originál platnej a riadne vystavenej
zmenky, žiadnymi inými dôkazmi nedisponoval a nedisponuje. Mal za to, že predpokladom vydania

rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Uviedol, že žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, podľa žalobcu musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, z dôvodu koncentračnej zásady. Mal za to, že súdom požadované doplnenienávrhu a údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka
vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku. Poznamenal, že súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.

októbra 2008, sp. zn. 5Obo 3/2008 a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 5. septembra
2013, sp. zn. 10Co/79/2013 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013,
sp. zn. 43CoZm/10/2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodných veciach žalobcu a potvrdzuje
závery žalobcu.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29. novembra 2017 o 12.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené 23. novembra 2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je
záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tento záver súdu vychádza z ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného v čase rozhodovania súdu, upravujúcich
tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania (strany sporu).

14. Odvolací súd sa týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.

2 CSP).

15. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej
neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto

sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania súdu).

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

17. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú

v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj
listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavneneopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť povinnosť doplniť informácie alebo
dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré
je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

18. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj
nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke. Žalobca, pokiaľ chce byť

úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v konaní sporovom, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie
svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

20. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má
preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

21. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodnúťnazákladepredloženejzmenky,akojedinéhopredloženéhodôkazu.Správnepretosúdnávrh
žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1
a § 120 ods. 1 O.s.p. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

22. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
okresných súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. K námietke žalobcu, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v posudzovanom

spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky preukazujúcej charakter žalovaného
ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, nezaoberal sa
kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu
zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz

nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).