Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/95/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2012
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaného X. M. a v trestnej
veci obžalovaných

1) X. M.

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom F. č. XX, okr. U., prechodne bytom Y. X., M. č. XXX/XX, okr. P.,

2) P. M.

nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom X. V., U. č. XXX/XX, okr. P., t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/33/2011-129 zo dňa 06.06.2011 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a vo vzťahu k obžalovanému P. M. aj podľa § 324 Tr. por.,
z r u š u j ú sa v napadnutom rozsudku celé výroky o trestoch odňatia slobody u oboch obžalovaných.

Pri nezmenenom výroku o vine sa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný X. M. o d s u d z u j e podľa
§ 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), k), l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa§51 ods.1,ods.2 Tr.zák.saobžalovanému výkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá,
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe na dobu 5 (päť)
rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. M. o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky rozsudku ostávajú týmto zrušením nedotknuté.II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry z a m i e - t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. 1T/33/2011-129 zo dňa 06.06.2011 boli obžalovaní X. M.
a P. M. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm.
c) Tr. zák., pretože dňa 20. apríla 2010 o 13.40 hodine po predchádzajúcej dohode obaja obžalovaní
prišli zamaskovaní šiltovými čiapkami, slnečnými okuliarmi a šatkami cez tvár v Dolných Vesteniciach,
okres Prievidza, do pobočky X., vytiahli pištole nezistených značiek a namierili ich na zamestnancov V.

B. E. a C.. U. P., vyzvali poškodených, aby im odovzdali peniaze, obžalovaný P. M. preskočil cez okienko
za pult poškodeného C.. U. P., priložil mu zbraň na zátylok, vyzval ho, aby mu dal peniaze, zo strachu
z obžalovaných obaja poškodení vydali obžalovaným sumu 6.095 €, po čom obžalovaní z banky ušli a
poškodenej X., spôsobili odcudzením škodu 6.095 €.

Boli za to odsúdení X. M. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 o ds. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), k), l) Tr. zák.,
§ 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák., pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks plastová
pištoľ - replika COLT - GOVERMENT 1911 a 1 ks zásobník. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom

prepadnutej veci sa stáva štát.

P. M. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 5 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon
uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60

ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynová pištoľ zn. ME 800
GENERAL s 1 zásobníkom v zbrani a 6 nábojmi v hnedom koženom puzdre. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák.
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obaja obžalovaní zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenej strane X. škodu vo výške 5.495 €.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaniami
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaným X. M.. Odvolanie prokurátorky smerovalo
protivýrokuotresteuobidvochobžalovaných. Podľajejnázoru vpredmetnejtrestnejvecineprichádzalo

do úvahy použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody,
pretože vo veci nie sú dané také okolnosti prípadu, prípadne pomery páchateľov, ktoré by odôvodňovali
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a to aj vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti.
Použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom pre § 188 ods. 2 Tr. zák. nepovažuje pre
páchateľov tohto trestného činu za neprimerane prísne a nejde o takú trestnú vec, pri ktorej na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Ďalej poukazovala na to, že vo
veci nevyšli najavo také okolnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 188 ods.
2 Tr. zák. a ktorých význam a intenzita výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných
činov a ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup pri ukladaní trestov obžalovaným. Práve naopak,
príprava obžalovaných na spáchanie trestného činu, jeho priebeh, ktorého závažnosť je mimoriadne

vysoká, odôvodňuje uloženie trestu obžalovaným v rámci upravenej trestnej sadzby pre § 188 ods. 2,
§ 38 ods. 3 a § 36 písm. j), l) Tr. zák. Žiadala, aby odvolací súd zrušil výroky o treste napadnutého
rozsudku u oboch obžalovaných a uložil týmto nepodmienečné tresty odňatia slobody v upravenej
trestnej sadzbe § 188 ods. 2 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, spolu s trestami prepadnutia veci a so zaviazaním k náhrade škody.

Odvolanie obžalovaného M. smerovalo proti výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného
odvolania poukazoval na to, že súdom prvého stupňa uložený trest je aj napriek správnemu použitiu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. stále neprimerane prísny, pričom aj po zohľadnení ustanovenia o
mimoriadnom znížení trestu a uložení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 5 rokov s prihliadnutím na § 34 Tr. zák., kde sú upravené zásady ukladaniatrestov, považuje za nespravodlivý. Súd nezohľadnil dôsledne najmä spôsob spáchania činu a jeho
následok, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V priebehu prípravného konania,
ale aj na hlavnom pojednávaní, spolupracoval pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, túto priznal a

úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine za spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe. Doposiaľ viedol riadny život, je zamestnaný, v budúcnosti plánuje uzatvoriť manželstvo,
pričom si riadne plní vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. A práve určujúcim motívom pre získanie
peňazíbolasnaha riadnesisplniťvyživovaciupovinnosťadlžnévýživné, atedazískanépeniazenemali
slúžiť na uspokojovanie jeho potrieb. Na akciu sa osobitne nepripravovali, išlo o náhodné skratové

konanie. Zbrane použité počas skutku mali len vyvolať domnienku strelných zbraní a v prípade nezdaru
bol ďalším plánom výlučne útek z miesta činu. Na základe jeho iniciatívy bola s poškodeným X..,
uzatvorená dohoda o náhrade škody, ktorú už čiastočne splatil v dohodnutých splátkach. Je preto toho
názoru, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom ako
nástroj prevencie a zároveň represie voči nemu by najlepšie a najspravodlivejšie zodpovedal základným
zásadám ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Naviac, samotným výkonom trestu odňatia slobody

by bola zmarená jeho snaha pravidelne uhrádzať spôsobenú škodu a tiež platiť výživné na svoje
maloleté dieťa. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a
uložil mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom za súčasného probačného dohľadu spolu s
povinnosťouspočívajúcou vpríkazenahradiťvskúšobnejdobespôsobenúškoduavzákazestretávania
sa s obžalovaným P. M.. Zároveň navrhol, aby bolo odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach žiadala odvolaniu
podriadenej prokurátorky v celom rozsahu vyhovieť a odvolanie obžalovaného M. navrhla podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobami oprávnenými, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovotreste,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoréimpredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanieprokurátorky okresnejprokuratúryniejedôvodné,
na druhej strane, odvolaniu obžalovaného M. je možné vyhovieť, pričom dôvody vyhovenia odvolaniu

tohto obžalovaného sú na prospech aj spoluobžalovanému M., ktorý odvolanie nepodal, tak ako to
má na mysli ustanovenie § 324 Tr. por.

Pokiaľ sa týka odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá namietala použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, tak ako to vyplýva z horeuvedených

dôvodov podaného odvolania, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd zastáva jednoznačné
stanovisko, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom je
adekvátne použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu. Obžalovaný, ktorý vydá na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, si podľa názoru odvolacieho

súdu týmto spôsobom jednoznačne vytvorí podmienky pre postup súdu obdobný ustanoveniu § 232
ods. 3 Tr. por., ktoré dáva právo prokurátorovi dohodnúť sa s obžalovaným na treste, a to aj pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, samozrejme pri plnom uznaní si viny zo
spáchania skutku obžalovaným. Práve túto skutočnosť súd posudzuje ako ďalšiu okolnosť prípadu,
dôležitú z hľadiska použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov nepovažoval preto

odvolací súd odvolanie prokurátorky za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil s námietkami obžalovaného M., prezentovanými v podanom
odvolaní, že trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne je vzhľadom na okolnosti

prípadu, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy neprimerane prísny. Je síce faktom, že spoločnosť
prikladá konaniu páchateľov zločinu lúpeže so zbraňou podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. mimoriadnu
nebezpečnosť, o čom svedčí aj trestná sadzba v rozpätí 7 až 12 rokov. V prípade, ak by obaja páchatelia
pre vykonanie svojho skutku použili skutočné zbrane, čím by nepochybne ohrozili životy a zdravie
nielen pracovníkov banky, ale aj náhodných klientov, prípadne ďalších osôb nachádzajúcich sa v

okolí, pretože ku skutočnému použitiu zbraní by postačoval hocijaký náhodný podnet, by odvolací
súd nepochyboval o tom, že na takýchto páchateľov je potrebné pôsobiť prísnymi nepodmienečnými
trestami. V predmetnom prípade však obaja páchatelia na vykonanie lúpeže použili zbrane, z ktorých
iba jedna, a to plynová pištoľ, by mohla spôsobiť v prípade použitia menej závažný následok voforme podráždenia slizníc obete a paralyzovaním na určitý čas. Teda pri páchaní lúpeže si obaja
páchatelia boli vedomí toho, že objektívne nemôžu spôsobiť prítomným osobám dôraznejšiu ujmu na
zdraví a pre prípad odporu mali v pláne jedinú možnosť, a to útek z miesta činu. Obaja páchatelia

žili až do spáchania skutku riadnym životom, ku spáchaniu sa priznali, vydali vyhlásenie o vine, tento
oľutovali, pričom aj po spáchaní skutku sa zapojili do riadneho života. Obžalovaný M. naviac uzatvoril s
poškodeným dohodu o náhrade škody, ktorú si plní podľa splátkového kalendára a pravidelne prispieva
aj na výživné maloletého dieťaťa. Aby skôr uhradil spôsobenú škodu, našiel si zamestnanie v zahraničí
s možnosťou lepšieho zárobku. Vychádzajúc z uvedeného, nadobudol odvolací súd presvedčenie, že

účel trestu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 34 Tr. zák., bude u obžalovaného X. M. dosiahnutý
aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, za súčasného uloženia probačného
dohľadu, avšak na najvyššiu možnú skúšobnú dobu, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Keďže horeuvedené dôvody, na základe ktorých dospel odvolací súd k záveru o neprimeranosti

uloženého trestu obžalovanému X. M., prospievali aj spoluobžalovanému P. M., ktorý odvolanie nepodal,
rozhodol sa v jeho prípade odvolací súd postupovať za použitia ustanovenia § 324 Tr. por. a uložiť tomuto
obžalovanémutaktiežmiernejšítrestoprotitrestuuloženémusúdomprvéhostupňa. Tomutopáchateľovi
však, vzhľadomnajehoiniciatívuprerastajúcuaždoúlohyorganizátoraceléhoskutku,knaplneniuúčelu
trestu považoval odvolací súd za potrebné uložiť taktiež miernejší, avšak nepodmienečný trest odňatia

slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ide o mladého
človeka, ktorý v čase spáchania skutku nemal ešte ani 20 rokov a podľa názoru odvolacieho súdu, trest
odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka by mal byť dostatočný a spôsobilý k tomu, aby si uvedomil
nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania.

Z takto rozvedených dôvodov zrušil preto odvolací súd výroky o trestoch odňatia slobody u obidvoch
obžalovaných a rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Ostatné výroky ostali týmto zrušením v rozsudku súdu prvého stupňa nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.