Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208220
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415208220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO
a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovaným
1/ L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. W. XXX/XX, XXX XX R. nad C., právne zastúpený JUDr.
Jánom Boškovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierové námestie 940/1, Galanta, 2/
W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. W. XXX/XX, XXX XX R. nad C., zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Štefanom Lendvayom, nar.

XX. XX. XXXX, bytom A. X, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 5.087,09 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1/a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/244/2015-54 zo dňa 12.
01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 4 540,33 €
s príslušenstvom, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí II.), a vo výroku, ktorým
návrh žalovaných 1/ a 2/ zamietol ( výrok v poradí III. ) , p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 4540,33€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne, zo
sumy 4540,33€ od 03. 12. 2014 až do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a

žalovanými dňa 25. 02. 2014.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovanými dňa 25. 02. 2014 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere je vzťahom občianskoprávnym,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu, a to zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej v texte „zákon č. 129/2010

Z. z.“). Keďže zmluva má spotrebiteľský charakter, pristúpil okresný súd k prieskumu danej zmluvy
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj poradie v ktorom sa budú
jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zmluva síce obsahovala výškuúrokovej sadzby, ako aj výšku RPMN, avšak neobsahovala všetky predpoklady použité na jej výpočet,
ktorá náležitosť je v zmysle právnej úpravy nevyhnutnou súčasťou tohto údaja. V zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. ide

o obligatórne náležitosti tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcamápretoprávolennavrátenierozdielumedzihodnotou
poskytnutého úveru a zaplatených splátok. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 4840,- € a žalovaní na úver poukázali platby v celkovej výške
299,67 €, potom rozdiel medzi týmito sumami prestavuje 4540,33 (teda zostatok žalovanej istiny), ktorú

sumu sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalobcovi titulom plnenia z vyššie uvedenej platnej zmluvy
spoločne
a nerozdielne. Súčasne sa dostali žalovaní 1/ a 2/ do omeškania so splatením svojho peňažného
záväzku, v dôsledku čoho rozhodol okresný súd i o príslušenstve v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Okresný súd zároveň v časti, v ktorej zobral žalobca svoj návrh v zmysle ust. § 96
ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 konanie v rozsahu sumy
546,76 € s príslušenstvom zastavil.

4. Pokiaľ ide o návrh žalovaných 1/ a 2/, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy ako

celku, v tomto rozsahu okresný súd v poradí III. výrokom, tento návrh zamietol, keďže nevzhliadol
dôvody, pre ktoré by zmluva mala byť neplatná v celom rozsahu. Skutočnosť, že zmluva neobsahovala
všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje ako obligatórne náležitosti, nespôsobuje
jej neplatnosť v celom rozsahu, ale sankcionuje žalobcu tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona. Okresný súd preto zdôraznil, že žalovaným 1/

a 2/ zostáva po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom uhradiť len výšku nesplatenej istiny úveru,
ktorý im bol poskytnutý, bez akéhokoľvek navýšenia o poplatky, či úroky. K výhradám žalovaných
v tom smere, že zmluva nebola podpísaná osobami oprávnenými na podpis písomných právnych
úkonov v zmysle výpisu z obchodného registra (dvaja členovia predstavenstva) okresný súd uviedol,
že táto výhrada nie je opodstatnená. Žalobca doručil súdu výňatok z vnútorných prepisov spoločnosti

CETELEM SLOVENSKO a. s., podľa ktorých bola zamestnankyňa žalobcu oprávnená na základe jej
pracovného zaradenia a v súlade s vnútornými predpismi podpisovať úverové zmluvy v súlade s § 20
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na podklade predložených listín súd zistil, že uvedená zamestnankyňa
mala oprávnenie podpisovať úverové zmluvy do výšky úveru 14.000,- €. Na základe uvedeného preto
námietku žalovaných 1/ a 2/ týkajúcu sa neplatnosti zmluvy ako celku, nepovažoval za dôvodný.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“).

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodu, že

okresný súd nesprávne právne posúdil vec, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a existujú ďalšie skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. Namietali, že
vykonaným dokazovaním okresný súd síce dospel k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený, pretože
preskúmavaná zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok, istiny úrokov aj iných
poplatkov, ako aj poradie, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom, ako aj to, že zmluva síce obsahovala výšku úrokovej sadzby, avšak neobsahovala
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie a nakoniec zmluva síce obsahovala výšku RPMN, avšak
neobsahovala všetky predpoklady použité na jej výpočet, ktorá náležitosť je v zmysle právnej úpravy
podľa okresného súdu nevyhnutnou súčasťou tohto údaja, napriek tomu nevzhliadol dôvody pre
neplatnosť zmluvy ako celku a ich návrh zamietol. Uviedli, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je

podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.
V tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR sp. zn.
6MCdo 9/2012. Ak teda spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
znení ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej
obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná. Poukázali aj na ust. § 53c Občianskeho zákonníka, keď

podľa schváleného znenia nariadenia vlády má výška písma v zmluve predstavovať 1,9 mm a dôvodová
správa paragrafové znenie nariadenia vlády dopĺňa informáciou, že výška písma sa má vzťahovať na
strednú výšku písma. Zo zmluvy však vidieť, že „v bode 1. Základné podmienky, sú uvedené menším
písmom, a to vo veľkosti 1 mm, čo je v rozpore so schváleným znením nariadenia vlády“. Z uvedenýchdôvodovapredloženýchdôkazovmalpretookresnýsúdnávrhžalobcuzamietnuť,prípadnehousmerniť,
že svoj návrh si má uplatniť v inom konaní. Ich návrhu mal však v celom rozsahu vyhovieť, preto navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že sa stotožňuje v celom
rozsahu s rozsudkom okresného súdu, nakoľko žalovaní vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne
skutočnosti a dôkazy, ktoré v súlade s ust. § 205a ods. 1 O. s. p., neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, a ktoré by v zmysle predmetného zákonného ustanovenia mohli byť odvolacím dôvodom.

Žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred okresným súdom veľkosť písma, textu úverovej zmluvy vôbec nenamietali
a poukazovali len na obsahové nedostatky úverovej zmluvy, ktoré spôsobujú jej bezúročnosť a
bezpoplatkovosť. Naviac žalovaní 1/ a 2/ boli pred rozhodnutím súdu vo veci samej podľa § 120 ods.
4 O. s. p. poučení. Podľa neho je úverová zmluva dostatočne jasná a zrozumiteľná a veľkosť písma
je dostatočne čitateľná a rozsah úverovej zmluvy je primeraný zložitosti uzatvárania právneho vzťahu.
Text žiadnej časti úverovej zmluvy nebol úmyselne zmenšovaný v porovnaní s iným textom tak, aby sa

ukryl obsah dôležitých zmluvných ustanovení. Všetky dôležité zmluvné ustanovenia sa nachádzajú v
úvodnej časti úverovej zmluvy a sú uvedené tak, aby poskytli klientovi jasné a zrozumiteľné informácie
o ekonomických parametroch poskytovaného úveru v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ ide
o doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej 2/ poukázal na ust. bodu
7. časti 3. úverovej zmluvy, podľa ktorej sa za riadne doručovanie korešpondencie klientovi považuje

doručenie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi. Navrhol preto aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.

8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 12. 01. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu
v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 29. 06. 2016. Dňom

01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po

30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od
01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery

vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379

a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 4 540,33 € s príslušenstvom (výrok v poradí II.), ktorým návrh žalovaných
1/ a 2/ na určenie, že zmluva o úvere zo dňa 25. 02. 2014 je neplatná, zamietol (výrok v poradí III.) a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí II.) podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti istiny vo výške 546,76 €,
úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,59 % ročne zo sumy 4 738,46 € od 03. 12. 2014 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 519,96 € od 03. 12. 2014 do zaplatenia zastavil,
zostáva podľa §-u 367 ods. 2 CSP nedotknutý.

11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za obsahové vymedzenie
svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi.12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného

súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

13. Podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie ust. §-u 387 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a
správne. Súd prvej inštancie sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými
námietkami uplatňovanými v priebehu konania žalovanými, preto by odôvodnenie odvolacieho súdu
bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, na základe ktorých je rozhodnutie okresného súdu

založené.Vdôsledkuuvedenéhoodvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia, a to na str. 5 až 7 a stotožňuje so záverom okresného súdu, že na uvedený vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase
uzavretia zmluvy.

15. Odvolacím dôvodom žalovaných 1/ a 2/ bola skutočnosť, že napriek tomu, že zmluva uzavretá medzi
stranami neobsahuje obligatórne náležitosti tejto zmluvy v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., je zo strany okresného súdu považovaná za platnú, a na základe - podľa nich neplatnej
zmluvy ako celku, bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť sumu 4 540,33 € s príslušenstvom.
Ďalším odvolacím dôvodom žalovaných 1/ a 2/ bol odkaz na

ust. §-u 53c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „v zmluve v bode 1. Základné podmienky, sú
uvedené menším písmom vo veľkosti 1 mm, čo je v rozpore so schváleným znením nariadenia vlády“.

16. K uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Ak okresný súd po tom, ako vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako vzťah
občianskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu, a to zákona č.
129/2010 Z. z. pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle tohto zákona a zisťoval, či daná zmluva
obsahuje alebo neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované týmto zákonom, postupoval vecne
správne. Práve na základe dôsledne vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru,

podľa ktorého v zmysle §-u 11 tohto zákona sa považuje úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným 1/ a 2/
za bezúročný a bez poplatkov. Sankciou za to, že zmluva obligatórne náležitosti neobsahuje, nie je v
zmysle zákona neplatnosť zmluvy ako celku. Ak by okresný súd, na základe vyššie zistených skutkových
okolností pristúpil k tomu, že zmluvu určí za neplatnú v celom rozsahu, postupoval by v rozpore s
týmto zákonom. V tomto rozsahu odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na

str. 5 a 6, kde okresný súd podrobne poukazuje na to, na základe akých skutočností dospel k tomu,
že nie je možné zmluvu vyhlásiť za neplatnú v celom rozsahu. Okresný súd naviac pre objasnenie
tejto skutočnosti zdôraznil na str. 7 svojho odôvodnenia, že žalovaným 1/ a 2/ zostáva po čiastočnom
späťvzatí návrhu žalobcom uhradiť len výšku nesplatenej istiny úveru, ktorý im bol poskytnutý, a to bez
akéhokoľvek navýšenia o poplatky či úroky. To, že úver bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý vo výške 4

840 € nebolo sporné, a pokiaľ táto suma bola žalovaným 1/ a 2/ poukázaná, vznikla im povinnosť úver,
ktorý im bol poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov, vrátiť a uvedený rozdiel medzi sumou, ktorá im
bola poskytnutá a sumou, ktorú už žalobcovi uhradili, zaplatiť tomu, kto im úver poskytol. Len na okraj
odvolací súd dopĺňa, že ak sa žalovaní dovolávali absolútnej neplatnosti zmluvy ako celku, potom aj
v prípade, ak by boli úspešní, a zmluva ako celok by trpela absolútnou neplatnosťou, museli by vrátiť

žalobcovi sumu, na ktorú boli zaviazaní rozsudkom okresného súdu, nie však titulom plnenia zo zmluvy,
ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.18. Až v odvolacom konaní začali žalovaní 1/ a 2/ namietať, že v bode 1. Základné podmienky zmluvy
o úvere sú uvedené menším písmom, a to vo veľkosti 1 mm, čo je v rozpore so schváleným znením
nariadenia vlády. Žalovaní 1/ a 2/ mali povinnosť označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. O tejto skutočnosti boli v zmysle §-u
120 ods. 4 O. s. p. riadne poučení. Spotrebiteľ môže v zmysle ust. §-u 296 CSP predložiť, alebo označiť
všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej s tým, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania
sa nepoužijú. Na základe uvedeného preto odvolací súd preskúmal i odvolací dôvod žalovaných 1/

a 2/ týkajúci sa veľkosti písma zmluvy o úvere. Zmluva zo dňa 25. 02. 2014 nie je v rozpore s ust.
§-u 53c Občianskeho zákonníka, ak predmet, cena, nie sú uvedené menším písmom ako iná časť
zmluvy, ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším
písmom ako ustanovuje vykonávací predpis, ak predmet a cena nie sú uvedené menším písmom ako
1,9 mm. Pod bodom 1.1 je uvedené, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je poskytnutie
spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že klient je

povinný vrátiť úver, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
Účel úveru, výška úveru, výška úrokovej sadzby, ako aj počet mesačných splátok a ostatné údaje nie
sú uvedené veľkosťou písma menšou ako 1,9 mm a zároveň v žiadnom prípade nemožno konštatovať,
že by boli uvedené drobným nečitateľným písmom. Nemožno konštatovať, že by spotrebiteľská zmluva
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v tom, že by bola napísaná menším písmom

ako vyžaduje schválené znenie nariadenia vlády, ak predmet a cena nie sú uvedené menším písmom
ako iná časť tejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Odkaz žalovaných 1/ a 2/ na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.01. 2013 je bez priameho vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami v tomto
konaní, ak uznesenie obsahuje najmä všeobecnú charakteristiku toho, čo považuje

NS SR za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k princípu ochrany spotrebiteľa. Okresný súd
dostatočným spôsobom tento princíp ochrany spotrebiteľa uplatnil.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné, žalovaní 1/ a 2/
nepredložili, resp. neoznačili skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali dôvody, na základe ktorých by

bola zmluva uzavretá medzi stranami neplatná v celom rozsahu, v dôsledku čoho okresný súd správne
ich návrh na určenie, že zmluva je v celom rozsahu neplatná, zamietol. Okresný súd sa správne v
odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovanézarozhodujúce,pretoževšeobecnýsúd-súdprvejinštancienemusídaťodpoveďnavšetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

20. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodol
podľa §-u 142 ods. 2 O. s. p., ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o
náhrade trov konania nebolo výslovne žalovanými 1/ a 2/ v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý

od rozhodnutia vo veci samej.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 296 ods. 2 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní úspešní neboli. Odvolací súd

tak v zmysle §-u 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol
o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).