Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233770
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313233770.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s.,
Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, proti žalovanému: Slovak Enterprise Agency, s.r.o., Tomášikovo
426, IČO: 36 665 819, o zaplatenie 15.946,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 30Cb/22/2014-152 zo dňa 05.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu žalovanú istinu s poukazom na to, že žalobca ako dodávateľ uskutočnil dodávku elektriny pre
odberné miesta žalovaného, na ktorých žalovaný elektrinu odobral, ale za faktúrami vyúčtované odbery

nezaplatil . Žalobca nárok odvodzoval od záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého so žalovaným
na základe zmluvy o dodávke elektriny, ktorú ale ako dôkaz nevedel predložiť z dôvodu jej straty. K
nedostatku tohto dôkazu ale tvrdil, že žalovaný si bol vedomý záväzku, ktorý mu so zmluvy plynul,
pretože platil za odobratú elektrinu, o čom svedčia aj jeho čiastkové úhrady faktúr, ako aj preddavkové
platby a na jednotlivých odberných miestach čiastkovými úhradami žalovaný zaplatil i ďalšie záväzky
ako napr. zmluvné pokuty a poplatky za opätovné pripájanie. Vyúčtovaná úhrada v celkovej výške

15.946,12 eur sa týkala dodávky elektriny na odberných miest na adresách Jarkova 42, Prešov a Hlavná
97, Prešov, cena za množstvo odobratej energie bola vyúčtovaná automatickým odhadom.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bola doručovaná ako zásielka do vlastných
rúk i s platobným rozkazom, súdom prvej inštancie vydanom dňa 18.03.2014. Z dôvodu, že sa platobný
rozkaz ani žalobu nepodarilo žalovanému doručiť na adresu zapísanú v obchodnom registri, súdom

prvej inštancie bol platobný rozkaz zrušený a bolo vo veci nariadené pojednávanie.

3. Súd vo veci vykonával dokazovanie na vytýčenom pojednávaní bez prítomnosti strán sporu. Z
hľadiska právneho posúdenia súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 269 ods. 2 Obchod.
zák., podľa ktorej účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je ako zmluvný typ upravená.
S poukazom na § 120 ods. 1 a § 79 ods. 2 O.s.p., ale súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, že žalovaná suma je
dôvodná, výška opodstatnená a tak žalobe nevyhovel. Žalobca síce poukazoval na to, že elektrinu na
odberné miesta riadne dodával a žalovaný ju odoberal, za ktorý odber sa zaviazal zaplatiť odplatu, ale
prvoinštančný súd skonštatoval, že bez predloženia zmluvy mená vznik záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi preukázaný, preto nemožno tvrdenia žalobcu akceptovať, uvedenú ú skutkovú okolnosť
vyhodnotil ako nepreukázanú existenciu vzťahu medzi stranami sporu, a súd nemá povinnosť, aby sám

po významných skutočnostiach pátral. Keďže žalobca zmluvu nepredložil, povinnosť tvrdenia nesplnil a
dôkaznú povinnosť, ktorá mu svedčí neuniesol. Súd argumentáciu žalobcu, podľa ktorej ostatné dôkazypreukazujú, že žalovanému elektrinu dodával , s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 407 ods. 3
Obchod. zák. vyhodnotil ako irelevantnú a z dôvodu dôkaznej núdze Žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale žalovanému, ktorý mal vo veci úspech právo tiež nepriznal,

pretože mu žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací
súd, aby uvedené rozhodnutie zmenil a žalobe v rozsahu podaného návrhu vyhovel alebo aby vec zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania mal za to, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie tak vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie označil za nesprávne. Skutočnosť , že z dôvodu
straty, nemohol písomne uzatvorenú zmluvu so žalovaným súdu predložiť v listinnej podobe, ale na
preukázanie opodstatnenosti svojho tvrdenia predložil výpisy z účtov a príjmové doklady o čiastočných
úhradách vyúčtovacích faktúr, o úhradách preddavkových platieb a k poplatku za pripojenie platené
žalovaným, ktoré listinné dôkazy tvorili prílohu jeho vyjadrenia zo dňa 28.02.2014, ktorým tiež bolo

preukázané, že žalovaný čiastočne svoje záväzky plnil, mal súd vyhodnotiť ako dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť žaloby a na ich základe rozhodnúť. Prvoinštančný súd mal aplikovať právnu úpravu
uvedenú v § 407 ods. 3 Obchod. zák., podľa ktorej , ak dlžník čiastočne splní svoj záväzok, má
toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, a možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku.Žalovanýmalokremtohomožnosťvyjadriťsakdoručenémunávrhunazačatiekonania,žiadne

vyjadrenie ale k návrhu nepodal, preto žalobca je názoru, že ak záväzky, ktoré boli čiastočne zo strany
žalovaného plnené a tým boli uznané, založili právnu domnienku o existencii žalovaného plnenia, a
tým bolo dôkazné bremeno presunuté na žalovaného, ktorý je povinný preukázať, že jeho záväzky voči
žalobcovi neexistujú.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručované na vyjadrenie žalovanému na adresu, ktorú má zapísanú v
obchodnom registri. Doručovaná zásielka sa po uložení vrátila súdu prvej inštancie dňa 25.08.2015 s
poznámkou „v odbernej lehote neprevzatá“., čím bola založená fikcia doručenia

6. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z

princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.

Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.
1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470

ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo

skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.8. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie
a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení

procesného predpisu.

10. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalobca nárok na zaplatenie žalovanej istiny
odvodzuje od plnení, ktoré poskytol dodaním elektriny na odberné miesta žalovanému, na ktorých
žalovaný elektrinu i odobral. Žalobca i keď nedisponoval písomne uzatvorenou zmluvou z dôvodu jej

straty, existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným preukazoval inými súvisiacimi listinnými
dôkazmi, ktorými sa prvoinštatnčný súd žiadnym spôsobom v rozhodnutí nevysporiadal, čo založilo
odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm.e/ a f/ C.s.p. .

11. V čase vydania rozsudku súdom prvej inštancie platila právna úprava uvedená v ust. § 120 O.s.p., na

ktorú súd v odôvodnení svojho rozhodnutia i poukázal. Uvedená úprava je v súčasnosti, vzhľadom na
aktuálne platný procesný predpis nahradená právnou úpravou § 150 C.s.p. a nasl., pričom je podporená i
čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku podľa, ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12.Základnom sporového konania sú procesné prostriedky útoku a procesnej obrany, ktorými sa
realizuje prejednávacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Súd tak vychádza zo
skutkovýchzistení,ktoréstranytvrdia,pričomniejeoprávnenývykonaťdôkazy,ktoréstrananenavrhuje.
Treba vziať však do úvahy, že úspech strany v konaní závisí od jej procesnej aktivity. Právna úprava

vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, ktorá upevňuje predtým platnú prejednávaciu zásadu je
formálnejšia, v zmysle ktorej, skutkové tvrdenia jednej strany, ktoré druhá strana sporu nepoprela sa
považuje za nesporné, z ktorého princípu bude v ďalšom súd prvej inštancie i vychádzať a podľa neho
vyhodnocovať dôkazy, ktoré aktívna strana, ktorou je v tomto konaní žalobca, predložila súdu, oproti
strane pasívnej, ktorá žiadne skutočnosti na svoju obranu neuviedla. Vzhľadom na vyššie uvedené

právny nárok žalobcu, ak nie je v rozpore s hmotným právom a ktorý relevatnými dôkazmi strana
sporu preukáže, nemôže byť vyhodnotený ako neunesenie dôkazného bremena , založenom iba na
chýbajúcej zmluvy o odbere elektriny, keď žalobca predložil iné dôkazy, ktorými existenciu a dôvodnosť
žaloby preukazuje a voči ktorým žalovaná strana sporu nevzniesla žiadne námietky. Z tohto hľadiska je
irelevantné, že tomu tak je preto, že žalovaná strana je absolútne pasívna a na svoju obranu rezignovala.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. s tým, že
súd vykoná dokazovanie vzhľadom na princípy a zásady vyplývajúce z Civilného sporového poriadkua o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 369 ods. 3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).