Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115229256.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : O..

D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Ž., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava
Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina proti žalovanej : E.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F..
XXXX/XXA, XXX XX T., práv. zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského 1718, 026 01
Dolný Kubín, o zaplatenie 15.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- €, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 15.000,- €. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2013 uzavrel so žalovanou písomnú
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanej peniaze v sume 15.000,- € bez úrokov v hotovosti
s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť požičané peniaze v dohodnutej dobe, a to 10.10.2013. Túto
povinnosť si napriek viacerým výzvam žalobcu nesplnila a požičané peniaze nevrátila. Preto sa žalobca
domáha svojho práva na vrátenie pôžičky súdnou cestou.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 13C/453/2015 - 13 zo dňa 13.01.2016, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- € a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 900,- €. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že jej
dlh voči žalobcovi nie je vo výške 15.000,- €. Na výšku dlhu v odpore žalovaná žiadne svoje tvrdenie
neuviedla.

3. Súd na deň 26.01.2017 nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením s predmetnou

zmluvou o pôžičke (č.l.2), výsluchom žalobcu a žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu.

4. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu tak ako ju skutkovo vymedzil písomne. Právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že z predmetnej zmluvy o pôžičke, konkrétne z čl.I. vyplýva, že povinnosť žalobcu
ako veriteľa zo zmluvy bola splnená dňa 10.09.2013 v celom rozsahu, to znamená, že v uvedený deň
žalobca ako veriteľ v hotovosti pri podpise zmluvy odovzdal žalovanej ako dlžníkovi predmet pôžičky
teda peniaze v sume 15.000,- €. Tiež poukázala na to, že v podanom odpore žalovaná vo vzťahu k tejto

skutočnosti nič nenamietala čím potvrdila prevzatie peňazí a teda táto okolnosť je nesporná. Právna
zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že z obsahu zmluvy o pôžičke z čl. II. vyplýva dohodnutá lehota
splatnosti danej pôžičky do 10.10.2013 s tým, že žalovaná ani túto okolnosť nespochybnila, netvrdila iné
skutočnosti,ktorébybolinajejobranu,spornoutakostalaiba výškadlžnejsumy.Vtejtosúvislostiprávnazástupkyňa žalobcu poukázala na ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku v kontexte ktorého
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ tvrdí, že eviduje dlh v inej výške. Právna zástupkyňa
žalobcu ďalej argumentovala tým, že žalovaná bola povinná už v podanom odpore uviesť v akej výške

teda má byť podľa jej tvrdenia dlh a na preukázanie svojich tvrdení bola povinná aj predložiť relevantné
dôkazy, čo neučinila. Vzhľadom na ust. článku II. Civilného sporového poriadku, ako aj článku V. a
článku VIII., ktoré jednoznačne vyjadrujú zásady civilného sporového konania, najmä kontradiktórnosť
civilnéhosporovéhokonania,malatedažalovaná minimálneužvpodanomodporeuviesťsvojetvrdenia,
označiť dôkazy a keďže tak neučinila, nepreukázala, že by jej dlh bol v inej výške, čo musí vyústiť do

jej procesného neúspechu. Navrhla tak žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovanú aj na
náhradu trov konania.

5. Na návrh právnej zástupkyne žalobcu súd vykonal dôkaz i výsluchom žalobcu. Žalobca pred
súdom uviedol, že žalovaná s terajším manželom prišli k nemu domov dňa 10.09.2013 s prosbou o
finančnú pôžičku. Keďže žalovaná je jeho príbuzná, hneď uvedeného dňa jej požičal sumu 15.000,- €

v hotovosti o čom spísali aj predmetnú písomnú zmluvu o pôžičke. Ďalej žalobca uviedol, že pôžička
bola bezúročná, keďže sú so žalovanou príbuzní, a túto poskytol žalovanej v dobrej viere, nakoľko jej
chcel pomôcť, keďže žalovaná ho veľmi prosila, že spolu s terajším manželom veľmi súrne potrebujú
finančné prostriedky na kúpu pozemku v B. J. tým, že časť finančných prostriedkov na zabezpečenie
tohto pozemku už majú, tento pozemok má byť v cene 180.000 alebo 190.000 ,- € a že im už chýba iba

táto suma 15.000,- € a potrebujú hneď na druhý deň ísť do B., aby to mohli zaplatiť, keďže o pozemok
sa zaujíma aj iná osoba teda, aby im kúpu pozemku druhý záujemca „nevyfúkol“. Následne žalovaná
prisľúbila, že pôžičku vráti do dvoch týždňov, nakoľko aj spolu s terajším manželom očakávajú vratku
DPH v sume 160.000,- €. Žalobca ďalej uviedol, že peniaze mal doma, nakoľko manželka má určité
zdravotné problémy a teda musia mať vždy určitú finančnú rezervu k dispozícii s tým, že bankovky mali

rôznu nominálnu hodnotu a boli v hodnotách 500, 100, 50, 20,10 €. Žalobca tiež uviedol, že k odovzdaniu
peňazí došlo v jeho dome, konkrétne v jeho pracovni, pri odovzdávaní peňazí boli prítomní on, jeho
manželka, žalovaná a jej vtedajší priateľ - terajší manžel, pričom žalovaná si odovzdané peniaze riadne
prepočítala. Po spísaní zmluvy jedno vyhotovenie si ponechal žalobca, jedno si ponechala žalovaná.
Žalobca zdôraznil, že práve kvôli príbuzenskému vzťahu so žalovanou si pri predmetnej peňažnej

pôžičke nedohodli žiadne úroky a tiež z tohto dôvodu si popri pôžičke v konaní neuplatňuje ani úroky
z omeškania.

6. Právny zástupca žalovanej potvrdil, že žalovaná prevzala dňa 10.09.2013 od žalobcu peňažnú
pôžičku v hotovosti, osobne, tvrdil však, že táto pôžička bola v inej výške a na túto okolnosť navrhol

vypočuť ako svedka manžela žalovanej.

7. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

8. Podľa ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o : a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b)

druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

9. Z vykonaného dokazovania (z listinného dôkazu a z výsluchu strán sporu) vyplynulo, že medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke,
ktorú zmluvu strany sporu uzatvorili dňa 10.09.2013 v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy žalobca

ako veriteľ prenechal (reálne odovzdal) žalovanej ako dlžníkovi pri jej podpise v hotovosti peniaze vo
výške 15.000 ,- € . Žalovaná ako dlžník sa zaviazala peniaze v požičanej sume vrátiť žalobcovi ako
veriteľoviv dohodnutejdobe,atonajneskôrdo10.10.2013.Úrokysizmluvnéstranynedohodli.Žalovaná
ako dlžník si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke nesplnila a požičané peniaze do dohodnutej doby
žalobcovi ako veriteľovi nevrátila.

10. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.11. Podľa ust. § 150 ods.1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa ust. § 150 ods.2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa ust. § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa ust.§ 151 ods.2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.

15. Žalovaná tvrdila, že od žalobcu prevzala peniaze v inej výške než vo výške 15.000,- €, poprela tak

skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky pôžičky. Žalovaná bola povinná uviesť vlastné tvrdenia o
výške predmetnej pôžičky. Žalovaná však ani v podanom odpore ani pred súdom na pojednávaní dňa
26.01.2017 vlastné skutkové tvrdenia o výške predmetnej pôžičky ako o skutkovej okolnosti neuviedla,
neuviedla v akej výške mala teda prevziať od žalobcu peniaze titulom predmetnej peňažnej pôžičky.
S poukazom na citované ust. § 151 ods.2 Civilného sporového poriadku je tak popretie skutkového

tvrdenia žalobcu žalovanou týkajúce sa výšky pôžičky neúčinné. Skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne
výšky pôžičky, navyše podporené listinným dôkazom - písomnou zmluvou o pôžičke, súd tak považuje
za nesporné a za preukázané.

16. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 153 ods.1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany

nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

18. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. V ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku je vyjadrená zásada tzv. sudcovskej koncentrácie.
Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.

21. Nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní
je dôvodné, ide napr. o prípad, ak takýto procesný úkon strany je bezprostrednou reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V súdenej veci sa však o takýto prípad nejedná,
nakoľko na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 26.01.2017 žiadne nové skutočnosti ohľadne

výšky predmetnej pôžičky z vykonaného dokazovania nevyplynuli, naopak žalovaná už zo žaloby, ako
i z vydaného platobného rozkazu mala vedomosť o tom, že žalobca si v súdnom konaní uplatňuje
proti nej právo na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 15.000 ,- € a mohla tak už v podanom odpore
proti vydanému platobnému rozkazu uviesť svoje vlastné tvrdenia týkajúce sa tejto skutkovej okolnosti.
Túto možnosť mala žalovaná napokon aj pojednávaní nariadenom na deň 26.01.2017 a ani na tomto

pojednávaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia ohľadne výšky predmetnej pôžičky neuviedla. To všetko
navyše za situácie, kedy o predmetnej peňažnej pôžičke je spísaná aj písomná zmluva z ktorej taktiež
jednoznačne vyplýva, že žalobca odovzdal pri jej podpise žalovanej peniaze vo výške 15.000 ,- € , čo
žalovaná potvrdila svojim vlastnoručným podpisom.22. Z uvedených dôvodov súd ani nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom žalovanej - výsluch
svedka na okolnosť výšky pôžičky a tento dôkazný návrh žalovanej súd považoval za účelový a

obštrukčný, s cieľom bezdôvodne zdržiavať predmetný súdny spor. Tvrdenie žalovanej o „inej“ výške
pôžičky považoval za samo o sebe nedôveryhodné a ako takému neuveril.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v
zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal

vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. Podľa ust. § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.