Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112202461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

asudcovJUDr.FrantiškaPotockéhoaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnejvecinavrhovateliek:1/E.J.,nar.
XX.XX.XXXX,bytomN.XXX,2/J.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.XX,obezastúpenésplnomocneným
zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom T. X., J. X, proti odporcovi: Rímskokatolícka
cirkev, Farnosť Dobrého pastiera Žilina - Solinky, so sídlom Žilina, Smreková 39, IČO: 36 138 002,
zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom M., T. XX,
o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 13C/17/2012-205 zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/17/2012-205 zo dňa 13. 11. 2014 žalobu zamietol a vyslovil,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľky sa voči odporcovi domáhali určenia neplatnosti závetu
poručiteľa ThDr. G. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M., Y. č. X, ktorý závet

poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, ale ho podpísal dňa 01. 11. 2006 a pred dvoma svedkami súčasne
prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia tento závet podpísali.
Okresný súd konštatoval, že nebolo sporné, že poručiteľ ThDr. G. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, zriadil dňa 01. 11. 2006 závet, ktorý nenapísal vlastnou rukou, tento vlastnou rukou podpísal a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina o závete obsahuje jeho poslednú
vôľu a svedkovia tento závet podpísali. Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 21D/1035/2006, D not 13/2007.

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 21D/1035/2006-76 zo dňa 29. 12. 2011, právoplatným dňa 26.
01. 2012, boli navrhovateľky odkázané na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, v stanovenej
30-dňovej lehote navrhovateľky žalobu na súd podali.
Navrhovateľky sa domáhali určenia neplatnosti predmetného závetu poručiteľa z nasledovných
dôvodov :
1. neurčitosť označenia dedičov,
2. absencia nestrannosti svedkov,

3. obsahom závetu mali byť nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nikdy nevlastnil,
4. poručiteľ nemal zanechať žiadne hnuteľné veci, hoci v minulosti vlastnil ich veľké množstvo,
5. v závete sa spomínajú vkladné knižky, pričom bola zistená len jedna vkladná knižka, t. j. buď mal
poručiteľ viac vkladných knižiek a niekto ich zatajuje alebo to nesvedčí o duševnom zdraví poručiteľa,6. vážny zdravotný stav poručiteľa vyvolávajúci pochybnosti o duševnom stave poručiteľa v čase
spísania závetu.
Okresný súd citujúc ust. § 175k Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) konštatoval, že

posúdenie otázky neurčitosti označenia dedičov ako „príbuzných“; otázky, či osoba, ktorá vykonávala
funkciu svedka pri zriaďovaní závetu je osobou blízkou závetnému dedičovi; či poručiteľ vlastnil
nehnuteľnosti a iný majetok než je majetok označený v závete, ktoré navrhovateľky uvádzali ako dôvod
neplatnosti závetu poručiteľa, je posúdením právnym, nie skutkovým v zmysle cit. ust. § 175k ods. 2
O. s. p. Právne posúdenie je vecou dedičského súdu, čiže právne otázky sa posudzujú v nesporovom

dedičskom konaní, preto pokiaľ ide o tieto tvrdené dôvody neplatnosti závetu je postup podľa ust. §
175k ods. 2 O. s. p. nesprávny. Navrhovateľky teda nemali byť uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
21D/1035/2006-76 zo dňa 29. 12. 2011 z dôvodov uvedených pod bodmi 1 až 5 odkázané na podanie
žaloby podľa § 175k ods. 2 O. s. p., a tieto otázky sa musia posúdiť v dedičskom konaní.
Jedinou spornou skutkovou otázkou, od zistenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve, je otázka
či poručiteľ ako zriaďovateľ závetu bol alebo nebol, vzhľadom na svoj duševný stav, spôsobilý ho zriadiť.

Keďže navrhovateľky spochybnili dedičský titul (závet) zo skutkového hľadiska, je na mieste postup
podľa § 175k ods. 2 O. s. p.
Podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
poručiteľThDr.G.T.dňa01.11.2006netrpelduševnouporuchou,ktorábyhorobilanespôsobilýmzriadiť
závet. Pokiaľ navrhovateľky poukazovali na sesterské záznamy v zdravotnej dokumentácii poručiteľa o

dezorientácii poručiteľa v niektorých dňoch počas hospitalizácie s poznámkou pravdepodobný organický
psychosyndróm, znalec uviedol, že na základe samotného, bližšie nešpecifikovaného, pojmu organický
psychosyndróm nie je možné z forenzne psychiatrického hľadiska vyvodiť jednoznačné a pre súd
použiteľné závery. Okrem uvedeného sa v zdravotnej dokumentácii poručiteľa nachádzajú ďalšie údaje,
ktoré poukazujú na jeho duševný stav a na ich základe nie je možné žiadnym spôsobom potvrdiť trvalú,

závažnú, forenzne významnú duševnú poruchu, teda takú, ktorá by mohla mať vplyv na jeho spôsobilosť
vykonať závet, napríklad ťažkú demenciu ťažšieho stupňa a pod. Dňa 01. 11. 2006, t. j. v deň zriadenia
závetu zároveň v zdravotnej dokumentácii poručiteľa nie sú zaznamenané žiadne údaje poukazujúce
na možnosť výskytu prechodnej duševnej poruchy - kvalitatívnej poruchy vedomia v tento deň.
Súd tak dospel k záveru, že poručiteľ v čase zriadenia závetu bol spôsobilý na právne úkony, nakoľko

netrpel žiadnou duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by ho robila nespôsobilým na tento úkon.
Rozhodnutie o náhrade trov konania si okresný súd v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil na
samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovateľky 1/, 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,

ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
V odôvodnení namietali, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Namietali, že súd sa nevyporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí mali byť prítomní pri podpise závetu, keď
ich výpovede boli diametrálne odlišné a nevyporiadal sa s rozporom medzi stanoviskom ošetrujúceho
lekára a zdravotným záznamom poručiteľa a závermi znaleckého posudku.
Poukázali na to, že poručiteľ mal k nim veľmi kladný vzťah, poznal ich od útleho detstva, preto je
nelogické, aby ich v závete označil ako príbuzných. Takisto svedkovia, ktorí mali byť prítomní pri spísaní

závetu, neboli nestranní, vzhľadom k tomu, že obaja boli a sú príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi, v
prospech ktorej bol zriadený závet. Obsahom závetu boli nehnuteľnosti, ktoré nikdy nevlastnil a spomína
vkladné knižky, účty a peniaze v hotovosti, ktoré podľa svedkyne nikdy nemal.
Závet, ktorí podpísali svedkovia bol pripravený ešte skôr ako ho poručiteľ mal podpísať, pričom
svedkovia pri podpisovaní závetu nekontaktovali ošetrujúceho lekára k otázke, či zdravotný stav

poručiteľa mu umožňuje závet podpísať. Žiaden zo svedkov si nepamätal deň, v ktorý sa dostavili do
nemocnice, svedok Y. navyše uviedol, že poručiteľ nebol spôsobilý napísať závet vlastnou rukou a potom
tvrdil, že čo mu nadiktoval poručiteľ v zápisnici prepísal, text testamentu doniesol, prečítal a poručiteľ
ho pozrel a na ďalší deň mal prísť s ďalším svedkom, kde poručiteľ mal potvrdiť súhlas s obsahom
testamentu a došlo k jeho podpísaniu. Tiež ďalší svedok uviedol, že podpis závetu sa udial takým

spôsobom, že p. Y. prečítal poručiteľovi obsah závetu a tento ho následne podpísal. Je teda zrejmé,
že poručiteľ závet nečítal, pretože zrejme k svojmu zdravotnému stavu tak ani nemohol urobiť, len ho
podpísal. Takýto závet mu bol prečítaný a už len z tohto dôvodu by mal byť takýto závet neplatný, v
ktorej súvislosti poukázali na ust. § 476c ods. 1 O. s. p.Súd neskúmal formálnu platnosť závetu vzhľadom k absencii poručiteľa čítať a písať a ani to, že v
podstate údajný text závetu mal byť napísaný niekoľko dní pred jeho skutočným podpisom, kde nie je
zrejmé ako sa v tomto čase menil a aký bol duševný stav poručiteľa.

Ošetrujúci lekár poručiteľa jednoznačne vylúčil možnosť, aby tento vedel čítať, písať a vnímať takýto
závet, resp. jeho obsah a v tomto smere je rozpor medzi zdravotnou dokumentáciou poručiteľa,
vyjadreniami ošetrujúceho personálu a znaleckého posudku, kde súd tieto rozpory neodstránil. Znalecký
posudok považujú za nepreskúmateľný a rozporuplný.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že skutočnosti uvedené v odvolaní sú identické s dôvodmi uvedenými v žalobnom návrhu,
žiadne iné skutočnosti navrhovateľky v odvolaní nenamietajú. Súd sa so všetkými skutočnosťami
namietanými navrhovateľkami dostatočne vyporiadal a tiež vykonal všetky nimi navrhnuté dôkazy.
Jediná skutková otázka, od zistenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve, teda otázka či poručiteľ
ako zriaďovateľ závetu bol alebo nebol, vzhľadom na svoj duševný stav, spôsobilý ho zriadiť, bola

jednoznačne preukázaná znaleckým dokazovaním a následným dopočutím znalca. Svedkovia neboli
osobami, ktorí mali podľa závetu dediť, pretože odporca je samostatný subjekt so samostatnou právnou
subjektivitou, pričom svedkovia neboli jeho členmi, zamestnancami.
V závere poukázal na to, že celé dedičstvo by si z morálneho a ľudského hľadiska zaslúžila p. T. E., ktorá
saoporučiteľapojehoodchodedodôchodkustarala,pričomnavrhovateľkyaniichprávnapredchodkyňa

nejavili o neho záujem, nestarali sa o neho, minimálne za posledných 6 rokov pred smrťou ho neboli
osobne navštíviť, pričom ich pravidelne finančne podporoval.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157

ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať, a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Zo strany
odvolateliek (navrhovateliek) neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými
by sa nevyporiadal už súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Pokiaľ navrhovateľky namietali postup súdu pri vykonávaní dokazovania, ktorým postupom malo
byť porušené ich právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd po preskúmaní konania
predchádzajúceho napadnutému rozsudku dospel k záveru, že dokazovanie v danej veci bolo okresným
súdom vykonané náležitým spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania.
Okresný súd umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, a preto jeho postupom nedošlo k

odňatiu práva navrhovateliek konať pred súdom.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza, že v zmysle § 88 ods.
1 písm. l/ O. s. p. je na prejednanie dedičstva po poručiteľovi príslušný súd podľa miesta jeho posledného
bydliska. Ide o výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie. Z ust. § 175k ods. 2 O. s. p. zároveň

vyplýva, že súd v dedičskom konaní je oprávnený postupovať podľa ods. 1 citovaného ustanovenia,
a teda je oprávnený sám vyšetriť podmienky dedičského práva a určiť, s kým bude ďalej konať ako s
dedičom, okrem prípadu ak si vyšetrenie podmienok dedičského práva vyžaduje posúdenie skutočností
sporných medzi účastníkmi. V takom prípade (ak vyšetrenie podmienok dedičského práva závisí od
objasnenia spornej skutočnosti), súd v súlade s § 175k ods. 2 O. s. p. odkáže uznesením toho z dedičov,

ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

Pri spornosti v otázke dedičského práva ide o situáciu, keď sa spochybňuje existencia alebo platnosť
dedičského titulu, teda skutkové okolnosti alebo okolnosti právne. Od uvedeného sa odvíjajú právnenásledky spojené s účasťou súdu výlučne príslušného v konaní o dedičstve a tiež ďalší postup v
jeho konaní. Ak dôjde k sporu v skutkových otázkach, zákon ukladá súdu príslušnému na prejednanie
dedičstva povinnosť pokúsiť sa o ich odstránenie a len ak tento postup je neúspešný, súd príslušný

na prejednanie dedičstva odkáže účastníka na podanie určovacej žaloby. Účelom podania takejto
žaloby je síce posúdenie skutkových aj právnych okolností, avšak len v príčinnej súvislosti so
spornými skutočnosťami. Príslušným súdom v otázke meritórneho prejednania a rozhodnutia sporného
skutkového stavu je potom súd podľa § 88 ods. 1 písm. ch/ O. s. p. Ani tento súd však v súvislosti
s predmetom prejednávanej veci nie je príslušným posudzovať výlučne nesporové, t. j. formálne a

zákonom predpísané náležitosti závetu, pretože ide o nesporové právne náležitosti, ktoré sú vymedzené
len súdu výlučne príslušnému na konanie o dedičstve.

Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí nie je možné považovať za spornú
skutkovú otázku v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p., ktorá by zakladala povinnosť okresného súdu v
nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského

práva žalobou. Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho
posúdenia veci, ktoré v zmysle § 175k ods. 1, 2 O. s. p. prináleží súdu v dedičskom konaní (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 297/2012-47 zo dňa 24. 04. 2013).

Okresný súd preto správne vylúčil zo svojej prieskumnej právomoci posudzovanie platnosti závetu z

dôvodu absencie jeho formálnych náležitostí a posúdenia, či osoby, ktoré vykonávali funkciu svedkov pri
podpisovaní závetu sú osobami blízkymi závetnému dedičovi s poukazom na to, že tieto sú nesporovými
právnymi otázkami, na riešenie ktorých je príslušný súd prejednávajúci dedičstvo a obmedzil sa na
posúdenie platnosti závetu len s ohľadom na spôsobilosť poručiteľa na jeho spísanie.

V nadväznosti na to odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil následne i námietky navrhovateliek, ktorými
namietali správnosť záverov napadnutého rozsudku ohľadne spôsobilosti poručiteľa na právne úkony v
čase spísania, resp. podpísania závetu. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne aj v tomto smere
vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec i správne právne posúdil.

Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť.
Je preto vylúčené, aby sa záver o duševnej poruche robiacej účastníka konania na právny úkon
nespôsobilým urobil len na základe pravdepodobnosti. Poručiteľ nebol súdnym rozhodnutím pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, jeho spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená. Súdom

ustanovený znalec MUDr. Stanislav Kollár podal v tomto smere písomný znalecký posudok č. 94/2013
a zároveň bol v konaní vypočutý. Z jeho znaleckých záverov vyplýva, že poručiteľ v predmetom dátume
(podpísania závetu) netrpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým spísať závet. Znalec
síce zároveň konštatoval, že vzhľadom na zistený stav poručiteľ nemohol napísať závet na počítači
(nevedel používať počítač a zároveň bol telesne slabý), ale mohol druhým osobám dať zrozumiteľné

pokyny, aby mu pripravili písomnosť, mohol zrozumiteľne nadiktovať obsah tejto písomnosti, túto
písomnosť podpísať, pričom si uvedomoval obsah tejto písomnosti. I keď znalec uviedol, že vzhľadom na
niektoré dostupné údaje (pri ich vytrhnutí z kontextu) je možné u poručiteľa teoreticky pripustiť forenzne
významnú duševnú poruchu, avšak len ako hypotetickú konštrukciu, pre ktorú nie sú dostatočné
objektívne podklady. Z uvedeného nebolo možné ani podľa odvolacieho súdu vyvodiť jednoznačný

záver, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento
úkon nespôsobilým. Pokiaľ navrhovateľky v odvolaní poukazujú na rozpor medzi závermi znaleckého
posudku a výpoveďou ošetrujúceho lekára poručiteľa MUDr. Františka Golasa ako aj záznamami v
zdravotnej dokumentácii, okresný súd sa s uvedenými skutočnosťami riadne vyporiadal (str. 9 ods. 3
napadnutého rozsudku), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

V súvislosti s namietanou formou závetu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené závery vo vzťahu
k posudzovaniu formálnych náležitostí závetu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

ako vecne správny potvrdil.Nakoľko okresný súd o trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto bude rozhodnuté postupom podľa
§ 151 ods. 3 O. s. p. (do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), rozhodne súd prvého
stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.