Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 17, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/8/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200087
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7811200087.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu regionPRESS, s.r.o.,
Študentská 2, Trnava, IČO: 36252417, právne zast. PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária,
s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Q. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XXX, právne zast. JUDr.
Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 14 162,55 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 068,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z tejto sumy od 28. 06. 2008 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3 474,26 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 511,05 Eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Rožňava 287,42 Eur trovy konania, ktoré preddavkovo platil
štát, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozsudkom č.k. 4C/8/2011-118 zo dňa 28. 02. 2012, právoplatným dňa 18. 04. 2012 určil, že
žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú dňa 26. 06. 2008 podľa § 186 Zákonníka práce.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

Podľa § 134 ods. 1 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 ZP ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 ZP priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Súd z listinných dôkazov - pracovnej zmluvy žalovaného na čl. 59 spisu 4C/131/2010, výkazu
priemerného zárobku na čl. 147 až 150 spisu zistil, že žalovaný mal týždenný pracovný čas 40 hodín,
jeho priemerný zárobok za 1. štvrťrok 2008 bol 46,23 Sk/hod. (čl. 148). Priemerný mesačný počet
hodín súd vynásobil určeným týždenným pracovným časom 4,35 x 40 = 174 hodín, priemerný mesačný
zárobok 174 x 46,23 = 8 044,02 Sk, 8 044,02 x 4 mesiace je 32 176,08 Sk, t. j. 1 068,05 Eur.

Podľa § 1 ods. 4, ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občianky zákonník.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právny zást. žalovaného uviedol, že stav pokladne bol žalobcovi známy, žiadal žalobu z toho
podstatného dôvodu a to premlčania zamietnuť. Pokiaľ súd nebude nárok žalobcu považovať za
premlčaný, poukázal na medzitýmny rozsudok, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému
je celkom iný ako v akej výške je žalovaný.

Súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný. Pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej doby je
významný a primárny subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek;
- kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, nestačí možnosť takejto
vedomosti poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do akej miery, aby mohol svoj
nárok uplatniť (vyčísliť) v návrhu podanom na súd;
- kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Súd uzavrel, že žalobca sa dozvedel o škode (o jej výške) v deň ukončenia činnosti žalovaného 26. 06.
2008, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 25. 06. 2010, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd nariadil znalecké dokazovanie na skutočnosť, či zostatok uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 26.
06. 2008 a ku 14. 07. 2008 je správne vyčíslený a to po odsúhlasení príjmových a výdavkových dokladov.
Znalkyňa G.. P. H. vo svojom znaleckom posudku (ZP) č. 5/11 zo dňa 16. 12. 2011 uviedla, že zostatok
uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 26. 06. 2008 (ku dňu skončenia pracovného pomeru) je vo výške
376 355,-Sk, t. j. 12 492,70 Eur. Zostatok uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 14. 07. 2008 je vo výške
374 135,-Sk, t. j. 12 419,01 Eur. Po zaúčtovaní chýbajúcich príjmových pokladničných dokladov zo spisu
z čísel listov 7 až 13 by bol stav v pokladničnej knihe vo výške 426 661,-Sk, t. j. 14 162,55 Eur. Po
zaúčtovaní chýbajúcej výplaty (čistej mzdy) žalovaného za obdobie 12/2009 v sume 8 303,-Sk by bol
stav v pokladničnej knihe vo výške 418 358,-Sk, t. j. 13 886,94 Eur.

Znalkyňa na námietky žalovaného v písomnom vyjadrení uviedla, že v ZP na strane 5 posledný odsek
a strane 6 prvý odsek je uvedené: Dňa 07. 11. 2007, 22. 11. 2007, 27. 01. 2008 a 04. 02. 2008 mal
žalovaný v pokladničnej knihe zaevidované výdavky - odvody hotovosti na účet firmy. Pri kontrole jeho
pokladne sa ale zistilo, že žiadny odvod hotovosti z jeho pokladne vykonaný nebol. Vkladový lístok
fyzicky nepredložil a konfrontáciou s bankovým výpisom sa potvrdilo, že takýto príjem na bankovom
účte zapísaný nebol. Neurobil tak ani na základe upozornenia zo strany učtárne firmy a tak sa jednotlivé
položky „vklad na BU“ vynulovali. To znamená, že neprebehol v pokladni žiadny pohyb. Ako vyplýva zo
zápisnice, právny zástupca žalovaného predpokladá, že žalovaný má podklady na preukázanie vyššie
uvedených skutočností. Čiže má doklady o tom, že peniaze vložil na účet firmy v tie dni, ktoré sú uvedené
aj v jeho pokladničnej knihe. Ak je tomu tak, nech ich súdu predloží. Na základe toho sa potom dá zistiť,
či peniaze boli na účet firmy pripísané a to dokladovaním bankových výpisov. Ak žalovaný nepredloží
tieto doklady, je tu ešte možnosť, aby žalobca predložil súdu pohyby na firemnom účte za mesiace
november 2007, január 2008 a február 2008, kde sa preukáže, či peniaze boli na účet pripísané alebo
nie. Ak neboli na účet pripísané, tak žalovaný tam žiadne peniaze ani nevložil. Nie je pravdou tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného, že znalkyňa vychádzala len z pokladničnej knihy vedenej žalobcom, že
si nedala námahu zisťovať, čo znamenajú nulové položky. Kópiu pokladničnej knihy žalovaného mala k
dispozícii. Bola založená v spise, ktorý jej bol doručený. To, že žalovaný má tiež kópiu pokladničnej knihy
a že si vo svojej evidencii pokladničnej knihy napíše pod určitým dátumom určitú sumu ešte neznamená,
že je to aj zdokladované, správne a preukázateľné. Sumy, ktoré tam uviedol, neboli pripísané na účet
firmy a tak nemohli byť ani zaúčtované v účtovníctve. V zmysle § 8 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je
účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Vo vyjadrení pani Q. Q. je použité slovo, že sumy boli
„vynulované“. Sumy neboli v pravom slova zmysle svojvoľne žalobcom vynulované, len nemohli byť
zaúčtované v účtovníctve, keďže žiaden pohyb peňazí neprebehol. Logika hovorí, že ak sa žiaden
účtovný prípad neuskutoční, nedá sa o tom ani účtovať, pretože nie je čo zaúčtovať. V žiadnom
prípade nešlo o nezákonné vynulovanie výdavkov, ako to tvrdí právny zástupca žalovaného. Žalovaný
nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami, ale prostriedkami zamestnávateľa. Keď zasielal svoju
verziu pokladničnej knihy zamestnávateľovi, mal ku každému účtovnému zápisu zaslať aj doklad o
zaevidovanom pohybe. Príjmy a výdavky v pokladničnej knihe po kontrole súhlasili, okrem spomínaných
výdavkov s textom „vklad na bežný účet.“ Tieto výdavky neboli zdokladované a navyše ani pripísané
na účet v banke zamestnávateľa, čiže nesúhlasil fakt uvedený v pokladničnej knihe žalovaného so
skutočnosťou. Na strane 20 ZP v prílohe je stanovisko pani Q. Q.. Je to doklad nahrádzajúci výpisy z
účtu, kde mali by pripísané sumy, ktoré tam údajne vložil žalovaný. Toto vyjadrenie si od nej vyžiadala
preto, aby jej nemusela hľadať v archíve, kopírovať a posielať bankový výpisy. Ako však už skôr uviedla,
ak to súd považuje za potrebné doložiť, žalobca má tieto výpisy k dispozícii vo svojom účtovníctve.
Toto vyjadrenie tak môže byť nahradené predmetnými výpismi z účtu firmy. Inventarizáciu rieši § 29
zák.č. 431/2002 Z.z o účtovníctve. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov
a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Peňažné prostriedky v hotovosti
musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Z vyjadrenia pani Q. Q.
vyplýva, že žalovaný zasielal jednu verziu pokladničnej knihy na kontrolu do Trnavy zamestnávateľovi.
Po každom zaslaní bola pokladničná kniha kontrolovaná so skutočnosťou a na základe nezrovnalostí
bol žalovaný vyzývaný na doplnenie dokladov, resp. nápravu v evidencii. Účtovný stav pokladničnej
hotovosti sa dá zistiť aj z údajov hlavnej knihe firmy, na syntetickom účte 211. Tento účtovný stav je
možné porovnať so skutočnosťou.

Súd považoval vyjadrenie znalkyne za dostatočné a sumu 14 162,55 Eur za škodu vzniknutú žalobcovi
konaním žalovaného.

V zmysle § 186 ZP teda žalovaného zaviazal zaplatiť škodu žalobcovi.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa vl. nar. 87/1995 Z.z.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Úspech žalobcu je 1 068,05 Eur, úspech žalovaného je 14 839,20 Eur. Podľa súdu mal žalovaný
neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Trovy žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 954,-Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 2 520,26 Eur a to za úkony: 09. 10. 2010 prevzatie a príprava 320,34
Eur + rež. paušál 7,21 Eur, 09. 11. 2010 účasť na pojednávaní 320,34 Eur + rež. paušál 7,21 Eur, 30.
03. 2011 písomné podanie na súd - vyjadrenie 303,34 Eur + rež. paušál 7,41 Eur, 31. 03. 2011 účasť na
pojednávaní 303,34 Eur + rež. paušál 7,41 Eur, 04. 10. 2011 účasť na pojednávaní 303,34 Eur + rež.
paušál 7,41 Eur, 28. 02. 2012 účasť na pojednávaní 303,34 Eur + rež. paušál 7,63 Eur, 20. 07. 2012
účasť na pojednávaní 303,34 Eur + rež. paušál 7,63 Eur, 26. 11. 2012 účasť na pojednávaní 303,34 Eur
+ rež. paušál 7,63 Eur, spolu trovy konania 3 474,26 Eur.

Žalobca vyčíslil trovy konania vo výške 7 208,18 Eur. Okrem týchto trov vyčíslil náhradu tzv.
„separátnych trov konania“, ktoré vznikli v súvislosti s neúčasťou právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 15. 03. 2011. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného svoju neúčasť
neospravedlnil právnemu zástupcovi žalobcu relevantným spôsobom, ale oneskorene (a to telefonicky,
keď sa ten nachádzal v časovej vzdialenosti približne 1 hodinu od mesta Rožňava), vznikol žalobcovi v
zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 31. 07. 2011) nárok požadovať náhradu trov konania,
ktoré by inak neboli vznikli. Tieto sa oprávnenému účastníkovi prisudzujú bez ohľadu na výsledok
konania, ak ich druhý účastník zavinil. Na základe uvedeného si žalobca vyčíslil separátne trovy konania
nasledovne: účasť na pojednávaní 15. 03. 2011 303,74 Eur, 20 % DPH z jedného úkonu právnej služby
60,75 Eur, režijný paušál k úkonu právnej služby v roku 2011 po 7,41 Eur, 20 % DPH z režijného
paušálu k úkonu právnej služby 1,48 Eur, pojednávanie dňa 15. 03. 2011 náhrada za stratu času za
cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy späť (8h) - každá začatá polhodina á 12,35 Eur, t. j. x 16
+ 20 % DPH zo sumy 197,60 Eur je 237,12 Eur, náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 Eur, t. j. x 585 km + 20 % DPH zo sumy 107,06 Eur je 128,47 Eur,
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,6 1/100 km a aktuálnej cene nafty 1,35 Eur je 52,12 Eur,
spolu trovy konania 791,42 Eur.

Podľa § 147 ods. 1, O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.

Súd priznal žalobcovi náhradu týchto trov konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

Podľa § 14 ods. 5, písm. b) zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za zastupovanie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

V zmysle tohto ustanovenia súd za úkon - pojednávanie dňa 15. 03. 2011, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci priznal žalobcovi 93,34 Eur, náhradu za stratu času 237,12 Eur a cestovné náhrady
128,47 Eur + 52,12 Eur, spolu 511,05 Eur.

O povinnosti účastníkov zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi súd rozhodol podľa § 149
ods. 1, O.s.p.

O tom, že žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náklady na znalecký posudok súd rozhodol
podľa § 148 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.