Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114010600
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:5114010600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. P. W., nar. XX. R. XXXX v G.,
trvale bytom Z. D. XX/XX, B. K. R., prechodne bytom M. H. XXX/XX, W., pre pokračovací prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. marca 2017,
č. k. 1T/66/2016-399 na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Ing. P. W., nar. XX. R. XXXX v G., trvale bytom Z. D. XX/XX, B. na R., prechodne bytom
M. H. XXX/XX, W.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, §
37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry smerujúce do
výroku o náhrade škody sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda zo dňa 22. marca 2017, č. k. 1T/66/2016-399
uznal obžalovaného Ing. P. W. za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona

v súbehu s pokračovacím prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, žedňa 25. augusta 2013 asi o 20.30 hod., v rodinnom dome č. XXX v obci W. po predchádzajúcom slovnom
konflikte sa vyhrážal svojej manželke Mgr. U. W. tak, že na ňu vytiahol nôž s dĺžkou čepele cca 10 cm
a povedal jej „dorazím ťa touto kudlou“, pričom ju neustále sácal, udieral ju päsťami do oblasti chrbta

a vulgárne jej nadával, následne ju vystrčil von z domu a zamkol vchodové dvere, keď mu poškodená
povedala, že zavolá políciu, tak sa jej vyhrážal, že ju zabije, po chvíli sa poškodená cez pootvorené
okno na kuchyni vrátila do domu pre svoje osobné veci, pričom obvinený ju opakovane udrel päsťou
do hlavy, zvalil ju na zem, kde ju kopal a pred svojou dcérou B. I. povedal na adresu poškodenej,
aby mu podala sekáčik, že ju „dorazí“, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej Mgr. U. W. dôvodnú

obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom fyzickým napadnutím spôsobil poškodenej podľa odborného
vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva pomliaždenie mäkkých častí chrbta medzi lopatkami s kožnými
oderkami ľahkého stupňa, pomliaždenie oblasti ľavého ramena veľmi ľahkého stupňa, pomliaždenie a
kožnú oderku s krvnou podliatinou v oblasti nad hákom ľavej lakťovej kosti ľahkého stupňa, pomliaždenie
s krvnou podliatinou a oderkou v oblasti ľavého zápästia na jeho vonkajšej strane ľahkého stupňa,
pomliaždenie a krvnú podliatinu ľavého predkolenia ľahkého stupňa, pomliaždenie a krvnú podliatinu

pravého predkolenia a pomliaždenie palca pravej nohy ľahkého stupňa,

následne dňa 27. augusta 2013 asi o 10.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci W., po tom, ako si
Mgr. U. W. prišla vziať svoje osobné veci, túto obvinený fyzicky napadol tak, že ju zvalil na zem a udieral
ju päsťami celom tele, keď sa zdvihla, opäť ju zvalil na zem na terase, vytrhol jej osobnú tašku a jej

obsah vysypal na zem, následne poškodenú chytil za vlasy, ťahal ju po dvore, pričom ju kopal nohou
do zadnej časti tela a neustále kričal „ja ťa zabijem“, chytil drevenú stoličku a túto hodil smerom do
poškodenej so slovami, že ju tou stoličkou zabije, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej Mgr. U. W.
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom fyzickým napadnutím spôsobil poškodenej podľa
odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva pomliaždenie a krvnú podliatinu ľavej driekovej

až sedacej krajiny ľahkého stupňa, pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého ramena ľahkého stupňa a
pomliaždenie a krvné podliatiny pravého predlaktia na vnútornej strane ľahkého stupňa,

pričom zranenia poškodenej Mgr. U. W., ktoré utrpela dňa 25. augusta 2013 a 27. augusta 2013 by si
podľa záverov odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali dobu PN v trvaní 2 týždne.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 56
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výške 1.200 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona okresný súd obžalovanému pre prípad zmarenia peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k náhrade trov

právneho zastúpenia JUDr. Marianovi Zányimu vo výške 752,52 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Okresný súd vychádzajúc z výpovedí poškodenej, ale aj z pripojených lekárskych správ a odborného
vyjadreniamalpreukázané,ževobidvochprípadochvbode1)ajvbode2)zostranyobžalovanéhodošlo
k surovému napadnutiu poškodenej zo strany obžalovaného, keďže krátko po prvom incidente, ako to
vyplýva z lekárskej správy na čl. 45, bola ošetrená v Nemocnici v Žiline, ktorú okolnosť nie je možné

prehliadnuťapretookresnýsúdsastotožnilsvýpoveďousamotnejpoškodenejohľadneobidvochbodov,
keďže vzniknuté poranenia asi si mohla sama ťažko spôsobiť pri prelezení okna do kuchyne rodinného
domu, nakoľko jednoznačne boli spôsobené, ako na to poukazujú lekárske správy a odborné vyjadrenia,
pričinením inej osoby. Okresný súd na druhej strane neuveril tvrdeniam obžalovaného a vypočutých
svedkov z prípravného konania a z hlavných pojednávaní, že nevideli a nepočuli žiadnu bitku alebo

vyhrážky zo strany obžalovaného, keďže uvedené poranenia poškodenej v bode 1) boli zaevidované
krátko po incidente nestranným ošetrujúcim lekárom.

Okresný súd vyhodnotiac jednotlivé výpovede v prospech i v neprospech obžalovaného dospel k záveru,
ževinaobžalovanéhobolapreukázanápoobjektívnejakoajsubjektívnejstránke,čímobžalovanýnaplnil

skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, ale aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.

Okresný súd pri výmere výšky a druhu trestu prihliadol najmä na toho, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom konštatoval, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou Okresný
súd zvážil aj vzniknutý následok, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktoré v predmetnej
veci neboli zistené, osobu páchateľa a najmä pomery, ktoré dlhšiu dobu pretrvávali v manželstveobžalovaného, o čom svedčí aj výpoveď poškodenej, že sama už dlhšiu dobu vytýkala obžalovanému
postoj v manželstve a jeho prístup a postoj k poškodenej a uvedené okolnosti boli v podstate zákonitým
vyústením konfliktov, na čom mala v určitej miere aj poškodená svoj vplyv a dospel k záveru, že uložený

peňažný trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného (č. l. 398). V písomnom vyhotovení odvolania prokurátor napadol i výrok o náhrade škody.

Prokurátor vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 407 - 408) uviedol, že uložený peňažný
trest obžalovanému je trestom neprimerane miernym. Vzhľadom na povahu spáchaného činu, ktorý mal
spočiatkucharakterslovnýchútokovaktorýnakoniecvyústildofyzickéhonásiliazostranyobžalovaného
k poškodenej v takej intenzite, že to podmienilo kvalifikáciu činu ako prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona má za to, že uloženie peňažného trestu nesplní
svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Uviedol, že z výpovede poškodenej Mgr. U. S. a

svedkov I. B. a I. T. vyplýva, že obžalovaný sa opakovane správal mimoriadne agresívne a to nielen
k poškodenej, ale aj k svojim synom. Zaplatenie peňažného trestu a následné zahľadenie takéhoto
odsúdenia vzhľadom na prirodzenú povahu obžalovaného podľa jeho názoru nezabezpečí, aby počas
prípadných ďalších konfliktov, či už s poškodenou, alebo inými osobami tento korigoval svoje správanie
a vyvaroval sa páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Dôkazom toho je aj správanie samotného obžalovaného

počas hlavného pojednávania, ktorý rušil jeho priebeh, vstupoval do výpovedí svedkov, na čo bol
aj súdom upozornený. Pri posudzovaní výberu druhu trestu je neopomenuteľná aj tá skutočnosť, že
obžalovaný už bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, pričom nedošlo k náprave v jeho správaní.

Zároveň uviedol, že nesúhlasí s výrokom o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,

nakoľko trovy splnomocnenca poškodeného nie sú podľa neho škodou v zmysle § 46 ods. 1 Trestného
poriadku.

V závere navrhol, aby odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 1 písm. e), f) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody zrušil a v zmysle § 322 ods. 3

Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trest pre obžalovaného a aby poškodeného so svojim
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol, že
namietanie primeranosti uloženého trestu považuje za jednostranné, zovšeobecňujúce a hrubo

skresľujúce informácie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že nikdy predtým poškodenú fyzicky
nenapadol. Pokiaľ ide o ujmu na zdraví poukázal na vyjadrenie poškodenej o tom, že jej zranenie
nebolo spôsobené, vyjadrenie zasahujúceho príslušníka hliadky PZ o tom, že žiadne viditeľné zranenia
poškodená nemala ako aj na samotný charakter a intenzitu zranení objektivizovaných odborným
vyjadrením MUDr. Z.. Podľa neho tieto skutočnosti bolo tiež potrebné zobrať do úvahy pri ukladaní druhu

trestu a výmery trestu. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd správne konštatoval, že i poškodená
mala určitý vplyv na vzniknutej situácii. Podčiarkol, že s prihliadnutím na účinky zahladenia odsúdenia
sa na jeho osobu hľadí, ako keby nebol odsúdený. Poukázal i na skutočnosť, že od spáchania skutku
uplynuli takmer štyri roky a vedie riadny život. Citoval tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13. mája 2014, sp. zn. 4To/7/2013. V závere dodal, že má za to, že okresný súd si

vytvoril dostatočný podklad pre záver o tom, že v jeho prípade bude účel trestu naplnený uložením
peňažného trestu a uložený peňažný trest a možnosť uloženia náhradného trestu odňatia slobody v
trvaní 1 rok rozhodne nepovažuje za trest mierny. Práve naopak, s prihliadnutím na jeho osobné a
majetkové pomery, keď jeho jediným príjmom je príjem z invalidného dôchodku vo výške 129,10 eur
mesačne, nedostatok finančných prostriedkov z dôvodu hmotnej núdze, ako aj dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav, považuje uloženie peňažného trestu za trest, ktorý bude predstavovať pre neho citeľnú
ujmu a ktorý rozhodne splní odstrašujúci účinok trestu. Je presvedčený, že uložený trest v plnej miere
reflektuje potrebu individuálnej a generálnej prevencie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril i sám obžalovaný (č. l. 414). Z jeho písomného podania zo dňa

19. júla 2017 vyplýva, že s napadnutým rozsudok sa nestotožnil a nesúhlasí s ním v celom rozsahu.
Len finančné dôvody ho viedli k tomu, aby nepodal odvolanie a nepokračoval v konaní. Zdôraznil, že
poškodená je modrinový typ, pretože kdekoľvek sa buchla o nejaký nábytok či inú prekážku, zostala
jej následne modrina, ktorá sa len veľmi pomaly vstrebávala. Je podľa neho nelogické, aby po takomagresívnom útoku v oboch prípadoch jej zranenia lekári vyhodnotili ako zranenia ľahkého typu. Jej
konanie smerovalo k tomu, aby sa mu pomstila. Poškodená niekoľkokrát v obci W. vyhlasovala, že ho
dostane do basy. Podľa jeho názoru žiadny svedok nepotvrdil jeho vinu a okresný súd bezhranične veril

len výpovedi poškodenej. Na záver dodal, že on súdu predložil čistý register a jeho tresty z minulosti
sa zahladili.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,
obžalovaný, obhajkyňa obžalovaného a poškodená. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo

v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej, ktorý svoju neúčasť na verejnom zasadnutí riadne
ospravedlnil a žiadal vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu zrušiť výrok o treste
napadnutého rozsudku a uložiť obžalovanému primeraný trest. Uviedol tiež, že výrok o náhrade škody
považuje za nesprávny.

Obhajkyňa obžalovaného žiadala odvolanie prokurátora smerujúce do výroku o treste zamietnuť a
odvolaniu smerujúceho do výroku o náhrade škody vyhovieť, výrok o náhrade škody v napadnutom
rozsudku zrušiť a poškodenú odkázať na civilný proces.

Obžalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním prokurátora a prehlásil, že je nevinný.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
prokurátor, a to v lehote ustanovenej v zákone (s výnimkou odvolania smerujúceho do výroku o náhrade

škody).

Odvolací súd sa s uloženým trestom obžalovanému nestotožnil a považoval ho za neprimerane mierny
najmä s ohľadom na povahu spáchaného činu ako i na osobu obžalovaného, na čo poukázal aj
prokurátor v odvolacích námietkach. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd nesprávne vyhodnotil

predovšetkým osobu páchateľa v súvislosti s jeho trestnou minulosťou (i keď v predmetnom prípade sa
na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený) a spôsob spáchania činu.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný má v ňom 7 záznamov, pričom v každom prípade
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V minulosti sa dopustil niekoľkokrát trestného činu výtržníctva,

trestného činu obmedzovania osobnej slobody, trestného činu útoku na verejného činiteľa (i so zbraňou)
ako i trestného činu ublíženia na zdraví.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky majú svoje

opodstatnenie,podľa§321ods.1písm.e),ods.2Trestného poriadkuzrušilvýrokotrestevnapadnutom
rozsudku a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, pretože skutkové
zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho konania to
umožňovali.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda na kritériá uvedené v ust. § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Prerokúvanýmskutkomsaobžalovanývyhrážalsmrťouchránenejosobeaspôsobiljejublíženie
na zdraví (čiastkových útokov sa dopustil s odstupom dvoch dní). Zároveň ide o osobu so sklonom

k porušovaniu právnych predpisov, ktorý opakovane páchal tresnú činnosť i násilného charakteru.
Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) zistil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona, nakoľko v danom prípade je potrebné prihliadať na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 37 písm. h)Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Iné priťažujúce okolnosti zistené u obžalovaného neboli. Vzhľadom k zahladeniu odsúdení nebolo

možné prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Skutočnosti
zistené z odpisu registra trestov mali vplyv len pri hodnotení osoby obžalovaného. Existencia skutočností
podmieňujúcich priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona zistená nebola.S poukazom na okolnosti prípadu, vyhodnotenie osoby obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy
odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, teda na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby, ktorá bola v rozpätí 20 mesiacov až 3 roky (pri ukladaní trestu v tomto

prípade dochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vzhľadom na prevažujúci
pomer priťažujúcich okolností), s tým, že výkon uloženého trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podmienečne odložil, pretože zákonné podmienky boli splnené a vykonanie trestu spojené s
obmedzením osobnej slobody nateraz nie je nevyhnutné. Za zbiehajúcu sa trestnú činnosť odvolací súd
obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému bola určená skúšobná doba na dva roky, v rámci
ktorej obžalovaný má viesť riadny život a nedopustiť sa žiadneho protiprávneho konania, pretože jeho
páchanie môže viesť k rozhodnutiu o nariadení podmienečne odloženého trestu.

Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej
ako aj generálnej prevencie pre ochranu spoločnosti.

Nad rámec odvolacích námietok prokurátora odvolací súd uvádza, že okresný súd pri ukladaní
peňažnéhotrestudôslednenepostupovalvzmysle§57ods.1Trestnéhozákona,pretožesámodsúdený

sa prezentuje ako osoba v hmotnej núdzi, ktorá má príjem len z invalidného dôchodku vo výške 129.
Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný nie je ani schopný zaplatiť peňažný trest vo výške 1.200
eur a v takomto prípade do úvahy nemôže prichádzať uloženie peňažného trestu.

Pokiaľ ide o prokurátorom navrhované zrušenie výroku o náhrade škody, nakoľko je toho názoru, že

nejde o škodu v zmysle § 46 Trestného zákona, treba uviesť, že táto prezentovaná úvaha má svoj
zákonný základ. Keďže odvolanie smerujúce do výroku o náhrade škody bolo podané oneskorene (dňa
15. mája 2017), t. j. po uplynutí 15 dní od vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa dňa 22. marca
2017, bolo potrebné odvolanie prokurátora v tejto časti zamietnuť ako odvolanie podané oneskorene
(výrok II.).

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.