Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220754
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne
zastúpeného advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti
žalovanému: T. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 860 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 12.09.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške

860 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016
až do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že pohľadávku, ktorú si žalobou uplatňuje nadobudol
od spoločnosti Provident Financial s.r.o., ktorá dňa 18.07.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 569637635, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1000
€. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60-tich týždňov
v sume 22,42 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 12.09.2014. Ďalej Provident Financial
s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa

spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa
žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515 €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných
týždenných splátkach po dobu 60-tich týždňov v sume 08,58 €. Celková výška mesačnej splátky z titulu
obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31 €. Pohľadávku uplatňovanú žalobou nadobudol žalobca od
právneho predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016. Žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. žaloby riadne a včas
a uhradil len splátky v celkovej výške 722 €. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je teda

vo výške 860 €.

2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm.)
C.s.p. dňa 15.01.2018, vychádzajúc z obsahu listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

dňa 18.07.2013 vyplýva, že Provident Financial s.r.o. poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
1000 €. Celkové náklady zákazníka - žalovaného boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % zo sumy úveru, t. j. vo výške 158,40 € a
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 221,10 €. Celkové náklady na základe údajov platných včase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Priemerná hodnota RPMN bola 48,52%,
celková suma na zaplatenie 1345 €, pričom táto mala byť zaplatená v 60-tich týždenných splátkach,
kde výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 22,42 € a výška poslednej splátky 22,22 €.

Doba trvania zmluvy bola 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej
splatnosti úveru pripadal na siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. V rovnaký deň, teda dňa
24.07.2013 bola medzi Provident Financial s.r.o. a žalovaným uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok
úveru,podľaktorejsaposkytovateľzaviazal,žezákazníkovibudepočasplatnostitejtozmluvypravidelne
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského

úveru. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom
mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Odmena za túto službu mala
predstavovať 515 €, pričom mala byť zaplatená v 60-tich pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných
splátkach vo výške 8,58 € a posledná splátka mala mať výšku 8,78 €.

4. Listom zo dňa 26.10.2017 (č. l. 44) súd požiadal žalobcu, aby mu tento

- zaslal všetky doklady, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- vysvetlil, čo predstavuje žalovaná suma 860 €.
4.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.11.2017 (č. l. 51-52),
v ktorom uviedol, že sa pridržiava špecifikácie pohľadávky uvádzanej v žalobnom žalobného návrhu.
Rovnako uviedol, že zo strany právneho predchodcu mu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške

1 138 €, pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 278 €, zostatku úroku vo výške 345 € a
zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 515 €. Žalovanému bol zo strany právneho
predchodcuposkytnutýúvervcelkovejvýške1000€.Žalovanýsapopriistinezaviazalzaplatiťprávnemu
predchodcovi žalobcu aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku vo výške 345 € a odmenu za poskytnutie
služby titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 515 €. Spolu sa tak žalovaný zaviazal

zaplatiťžalobcovisumuvovýške1860€.Odpočítanímúhradzostranyžalovaného722€,takdostaneme
sumu postúpenej pohľadávky. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje cestou tunajšieho súdu predstavuje
súčet postúpeného zostatku úroku a odmeny za poskytnutie služby, t. j. 345 € + 515 € = 860 €, teda
žalobca si v konaní položku istiny neuplatňuje.

5. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1

sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností

a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů

spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností

splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
6.1. Napriek výzve súdu žalobcovi, aby predložil všetky doklady, ktorými overoval bonitu žalovaného,

žalobca súdu žiadne doklady nepredložil. Preto nie je možné prijať iný záver ako ten, že žalobca
nepreukázal,žepriposkytovaníúverubolasodbornoustarostlivosťoupreskúmavanábonitažalovaného
- dlžníka, a preto je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo. Tento záver znamená, že z poskytnutého úveru sa žalobca nemôže domáhať
úroku, ktorý predstavoval sumu 345 €, ani poplatku za garantovanú službu, ktorá predstavovala sumu

515 €. Rovnako má súd za to, že tento záver dopadá aj na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá
navonok javí charakter samostatnej zmluvy, avšak nejde o nič iné ako o zmluvnú podmienku úzko
súvisiacu so zmluvou o poskytnutí úveru. V súvislosti s týmto poplatkom je potrebné dať do pozornosti
tendenciu dodávateľov, a to poplatky ustanovovať formou samostatných zmlúv (a nie v cenníkochpoplatkovnajednommieste),scieľomrozložiťplnenia,ktorézaťažujúspotrebiteľadoviacerýchformálne
oddelených právnych úkonov, a tak sťažiť identifikovanie skutočnej odplaty za poskytnutie hlavnej
služby. Táto tendencia dodávateľov je spojená s vykonštruovaním rôznych doplnkových služieb, ktoré

si má spotrebiteľ dobrovoľne objednať a ktoré sú samostatne spoplatňované. Z aplikačnej praxe súdu
vyplýva, že dodávatelia v absolútnej väčšine prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou službou
prijali aj vedľajšiu službu, ktorej odplata predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej služby
a rozloženie ceny plnenia do vedľajších záväzkov. Podstata doplnkovej služby je len prostriedkom
obchádzania zákona, keďže doplnková služba predstavuje najčastejšie činnosti dodávateľa, ktoré by

bol aj tak povinný poskytnúť spotrebiteľovi v intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonných
povinností.Rovnakotakdoplnkovéslužbyspravidlanesledujúzáujmyspotrebiteľa,akmuajmajúvistom
zmysle zlepšiť a zjednodušiť plnenie (napr. vyberanie splátok v domácnosti klienta), nesmú cenu plnenia
predražovať. Pri právnom posúdení tzv. doplnkových služieb je potrebné vždy myslieť na aplikáciu §
52a OZ, ktorej dôsledným naplnením dôjdeme k záveru, že tak samostatne kontrahované služby, ako aj
plnenia a záväzky z nich plynúce je potrebné posudzovať v jednote a vzájomnej závislosti uzavieraných

spotrebiteľských zmlúv. Spôsob splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí
úveru a oddelením týchto dvoch skutočností (úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru) do navonok
osobitných zmlúv nemožno znížiť ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov.
6.2. V rámci právnej argumentácie poukazuje procesný súd na

- rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016 (týka sa právneho predchodcu žalobcu
- Provident Financial). Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je
právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru
(odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom
svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide

o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti
poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na
uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol
zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž
svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj

tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek
logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o exces
pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uvedené ale
aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že
zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to

dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal
z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od
žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je
však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 OZ.
- rozsudky OS PO sp. zn. 38C/140/2010, 14C/92/2013 ako aj 11C/22/2014, z ktorých je podstatné

to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov žalovaného v konaní vykonaných, títo potvrdili, že
bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by nebola s nimi podpísaná ani zmluva o poskytnutí
úveru, teda možnosť výberu formy splácania poskytnutého úveru spotrebiteľom bola iba predstieraná,
v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda žalovaný poskytnutie úveru podpísaním zmluvy o zabezpečení
splátok úveru.

6.3. V prejednávanej veci súd k vyhláseniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepristúpil, pretože
má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná priamo zo zákona pre rozpor s § 54
ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.) v spojení s § 567 ods.1 OZ (Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak
nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.), kde žalobcom spoplatňovaná
služba podľa občianskeho zákonníka spoplatňovaná nie je. Týmto dochádza k odkloneniu od citovaných
ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a takéto odklonenie je bez ďalšieho
neplatné.

7. Na základe uvedeného teda súd prijal záver, že žalobu je nutné v celom rozsahu zamietnuť, pričom už
len na margo uvádza, že aj pri neexistencii vyššie uvedených argumentov by žalobcovi s prihliadnutím
na aplikáciu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu premlčania mohla byť priznaná iba poslednásplátka ním uplatňovaných nárokov, keďže konečná splatnosť bola daná 12.09.2014 a žaloba bola
podaná dňa 12.09.2017, pričom premlčanie každej splátky je podľa § 103 OZ (Ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky) potrebné posudzovať samostatne.

8. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania
nemá. Žalovanému v konaní úspešnému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne

trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.