Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225401
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315225401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 01 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanej: E. G., nar. XX. V. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 456,39 eur a príslušenstvo, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 7. júla 2016 č. k. 17C/731/2015-46, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II/ Žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
54,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 25.9.2015 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom
III/ žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust.
§ 51, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čade
rozhodovania súdu prvej inštancie), § 150, § 255 ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016), § 43 ods. 1 písm. a) ods. 2, písm. a), § 43 ods. 12 písm. a)

a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

2. Vecne mal za to, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. A0410168 (zo dňa 8.3.2002)
a č. A2244196 (zo dňa 11.1.2006), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatku k zmluve zo dňa 30.3.2013 A0410168,
vypožičala žalovanej mikroprocesorovú SIM kartu v počte 2 ks, ktorá žalovanej umožnila využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu

poskytnutých služieb porušila zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve bola povinná zaplatiť
žalobkyni neuhradené služby ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny
telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti) a akciovej ceny a to vo výške 87,50 eur.
Žalobkyňa preto pokusom o pokonávku zo dňa 28.8.2015 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
za neuhradené služby vo výške 71,59 eur, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 87,50 eur ako
aj zvyšok kúpnej ceny za zariadenia vo výške 116,20 eur. Žalobkyňa pokusom o pokonávku súčasne

žalovanému zaslala rozpis neuhradených faktúr a vyzvala ho na ich úhradu do 24.9.2015. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol záväzkový právny
vzťah a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 O.z.. V jej rámci žalobkyňa svoje záväzky splnila,
žalovaná povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnila. Žalobkyni tak v zmysle čl. 11 bod 11.14Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa
zákona, t. j. podľa § 517 ods. 2 O.z.. Súčasťou zmluvy o pripojení bol aj dodatok, ktorý upravuje rovnako
práva a povinnosti účastníkov zmluvy a podľa ktorého v zmysle čl. 2.5 písm. b) dodatku k zmluve.

Účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutúvtomtododatku,pričomnedodržanietohtozáväzku(konkrétnezáväzkovuvedenýchvčlánku

2 bod 2. 2, 2. 3 alebo 2. 4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj
na prípadný obsah prílohy číslo 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety
sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu
v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby
viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu

s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo
dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo
zmluvy),jeúčastníkpovinnýuhradiťpodnikuzmluvnúpokutuvovýške150eur,pričompokiaľkporušeniu

povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. O neprijateľnosti
zmluvnej podmienky ohľadne zmluvnej pokuty právoplatne rozhodol napr. Krajský súd v Prešove pod
sp.zn.6Co/91/2011.Žalobkyňasipretozaplateniezmluvnejpokutyvžalobeneuplatnila,tátotedanebola

predmetom konania. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr
za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej
kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov
a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr
vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a

včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti žalobkyňa dôvodne domáhala
súdnej ochrany. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 71,59 eur (faktúra
č. 5240543358 na sumu 20,60 eur splatná 9.3.2014, faktúra č. 5240543483 na sumu 19 eur splatná
9.3.2014, faktúra č. 5236797692 na sumu 52,79 eur splatná 6.2.2014 a faktúra č. 5259402856 na sumu
16,60 eur splatná 6.8.2014). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd

preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 71,59 eur po zohľadnení odpísania časti pohľadávky
vo výške 16,60 eur zo strany žalobcu, t.j. vo výške 54,99 eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy,
pričom povinnosť žalovanej zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku, ale najmä z
§ 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona. Súd žalobu žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej v
rozsahu 87,50 eur, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu/zariadenia a

jeho predajnou cenou zamietol ako nedôvodnú spolu aj s príslušenstvom (osud príslušenstva nasleduje
osud pohľadávky). Rovnako súd zamietol aj žalobu v časti 116,20 eur ako zvyšnú časť kúpnej ceny za
zariadenie, nakoľko v tejto časti žaloba nebola riadne zdôvodnená, neboli doložené listinné dôkazy na
jej preukázanie a zo strany súdu bola žaloba v tejto časti nepreskúmateľná (vôbec nie je jasné, za aké
zariadenie, na základe akej zmluvy a pod.). O nároku žalovanej na náhradu trov konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., pričom žalovaná bola v konaní úspešnejšia ako žalobkyňa, avšak
žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej ich náhradu súd nepriznal.

3.Protitomutorozhodnutiupodalažalobkyňariadneavčasodvolanie,ktorýmsadomáhala,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka je toho názoru, že súd prvej inštancie
nezabezpečil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane hlavne žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, taktiež súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedla, že žalovaná sa k žalobe

vyjadrila a nepoprela skutkové tvrdenia predostreté v žalobe, teda nárok žalobkyne uznala čo do výšky
a dôvodu, požiadala len o povolenie splácať svoj dlh v splátkach. Poukazuje na ust. § 282 C.s.p. a to tak,
že súd mal rozhodnúť z titulu uznania nároku a povoliť splátky na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobkyňa trvá
na tom, že žalovaná jej spôsobila škodu vo výške 87,50 eur porušením právnej povinnosti v zmysle § 420ods. 1 O.z. a tiež trvá na uhradení sumy 116,20 eur z titulu zvyšnej časti kúpnej ceny za telekomunikačné
zariadenie, pričom poukazuje na listinné dôkazy predložené dňa 25.11.2015.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila ani sama odvolací návrh nepodala.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
- ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365

C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p.,
ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.

7. V obsahu spisu ako i z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 25.11.2015 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 258,69 eur s príslušenstvom. Pohľadávka voči žalovanej pozostávala z
neuhradených služieb vo výške 71,59 eur (pričom došlo k odpísaniu pohľadávky vo výške 16,60 eur
po zaslaní pokusu o pokonávku, preto si žalobkyňa uplatnila žalobou zaplatenie sumy 54,99 eur za
neuhradené služby), náhrady škody vo výške 87,50 eur a zvyšku kúpnej ceny za zariadenia vo výške
116,20 eur. Zároveň si žalobkyňa žalobou uplatnila aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t. j. od 30.4.2014 vo výške podľa § 517 ods. 2 O.z., § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou a
argumentáciu súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu v časti sumy 87,50

eur(akonáhraduškodypredstavujúcurozdielmedziúdajnetržnoucenoupredanéhomobilnéhotelefónu
a jeho predajnou cenou) ako i v časti sumy 116,20 eur (ako zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie) ako
nedôvodnú zamietol a tiež závislého výroku o trovách konania.

9. Žalobkyňa žalobu v časti uplatneného nároku 116,20 eur skutkovo vymedzila tak, že sa jedná o

nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať
služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

10. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady súobjektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží
na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia
vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom,

že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

11. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobkyňa uvádzala, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže

založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia
ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť
riadneavčascenuzaposkytnutéslužby,keďžalobkynineuhradilafaktúry,ktorýmimutútovyfakturovala.

12. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

13. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako

právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaného. Otázkou teda je, či suma 116,20 eur ako pomerná časť zľavy z kúpnej ceny,

ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

14. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovanými právnymi úkonmi. Sú v

nich upravené dohody strán o aktivácii, resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ním sú
tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho programu.
Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/
mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanému
odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 300 eur. V čl. 2

ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená
lehota na jej zaplatenie. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie
je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmlúv, z dodatkov ani
Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny MT v prípade, že poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť riadne a včas

uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo
strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter
vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností
žalovaného z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté
služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatkov zmluvná pokuta.

15. Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny koncového telekomunikačného zariadenia a mobilných telefónov totiž nepredstavuje

škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku
žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe týchto zariadení poskytol nie je
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle
žalobcu poskytnúť žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu
(ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu), vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci

jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená,
teda ako uviedol, poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa táto zaviazalplatiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s
ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu a žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o
pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako

sú na strane žalovaného, napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba
nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane
žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného
účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe
pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie,

výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému vyššie uvedené
zariadenie so zľavou. Jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby by bolo práve nenadobudnutie tohto očakávaného brutto zisku v podobe
mesačných platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program (ušlý zisk). Zmenšenie majetku žalobcu
o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny uvedených telekomunikačných zariadení takýmto následkom nie je.

16. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za
škodu a to vznik škody uplatňovanej žalobcom (ako rozdielu medzi kúpnou cenou mobilného telefónu
a poskytnutou zľavou z kúpnej ceny MT) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaného a vznikom takto uplatňovanej škody, postupoval súd prvej inštancie správne, keď žalobu v
časti 116,20 eur ako i v časti sumy 87,50 eur zamietol.

17. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu v napadnutej časti
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis

alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z

pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).