Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoSr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200721
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617200721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. H., J., P. XXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti
žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne
zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
odkladejehovykonateľnosti,nazákladeodvolaniažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovský
Mikuláš č. k. 4Csr/1/2017-73 zo dňa 28. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok (presne vo výroku
prvoinštančného rozhodnutia označený) vydaný v konaní medzi stranami sporu o zaplatenie 1.244,23
eur s príslušenstvom a do právoplatného skončenia súdenej veci odložil jeho vykonateľnosť. Prioritne
skúmal, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je
platným právnym úkonom. Konštatoval, že dotknutá rozhodcovská zmluva bola ako formulárová
vopred pripravená dodávateľom (žalovaný) bez možnosti spotrebiteľa (žalobca) akýmkoľvek spôsobom

zasiahnuť do jej znenia. Podpisom danej zmluvy sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným
súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t.j. dodávateľ.
2. Okresný súd mal za to, že individuálne dojednaná by bola len taká rozhodcovská zmluva, ktorá
by bola výsledkom rokovania medzi stranami a v procese jej kontraktácie by došlo k spoločnému
konsenzu oboch zmluvných strán. V súdenej veci však žalovaný inicioval uzavretie dohody a dal
žalobcovi podpísať ním už vopred pripravený text. Okresný súd zdôraznil, že dohoda o uznaní záväzku
(s rozhodcovskou doložkou) bola medzi stranami uzavretá 19.4.2013 a následne opäť 17.1.2014 spolu s

rozhodcovskou zmluvou. Pritom žalovaný - ako subjekt znalý práva - vložil do dohody o splátkach zjavne
nevýhodný úkon uznania premlčaného dlhu. Cieľom žalovaného nebol ústretový prístup k spotrebiteľovi,
ale snaha o zabezpečenie si výhodnejšej právnej pozície.
3. Okresný súd uviedol, že pôvodný záväzok dlžníka, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydaní
pôžičkovej karty Žolík, má spotrebiteľský charakter. Rovnako spotrebiteľský charakter má potom
aj predmetná dohoda o uznaní záväzku. Nakoľko táto dohoda o uznaní záväzku nie je novým
záväzkovým vzťahom, nemohla byť na jej základe uzavretá ani rozhodcovská zmluva a následne

vedené rozhodcovské konanie. Okresný súd preto uzavrel, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a zaväzuje žalobcu na plnenie, na ktoré veriteľ (žalovaný) nie
je oprávnený.4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal,
lebo tento si trovy konania neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že pri uzatváraní dotknutej rozhodcovskej
zmluvy sa podriadil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval podľa pravidiel vymedzených
právnymi predpismi, vrátane zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
zdôrazňoval, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente a je oddelená od dohody

o uznaní záväzku. Žalobca predmetnú rozhodcovskú zmluvu podpísal „sám a dobrovoľne". K tejto
zmluve bol pripojený aj dotazník, ktorý v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle
dlžníka uzavrieť danú dohodu. Žalovaný popísaný dotazník zaviedol do praxe práve z dôvodu nutnosti
preukazovania splnenia informačnej a poučovacej povinnosti. Zároveň text samotnej rozhodcovskej
zmluvy nie je rozsiahly a ani zložitý, dáva možnosť výberu nielen dodávateľovi, ale aj spotrebiteľovi;
spotrebiteľ mohol od rozhodcovskej zmluvy taktiež (neskôr) odstúpiť. To znamená, že úvaha okresného

súdu o vzdaní sa práva na všeobecný súd spotrebiteľom nemá logické opodstatnenie. V tejto spojitosti
dával žalovaný do pozornosti neprimeranú ochranu poskytovanú spotrebiteľom.
6. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakázať v spotrebiteľských veciach rozhodcovské konanie, tak
by neprijal samostatný zákon o takomto konaní; taktiež ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.
prípadné čiastočné nedôslednosti v rozhodcovskej dohode nesankcionuje jej celkovou neplatnosťou, ale

len neplatnosťou dotknutých častí. Posudzovanú rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolateľ dodal, že v zmysle prístupu okresného súdu by boli neplatné
aj všetky formulárové zmluvy hromadne uzatvárané energetickými podnikmi, bankovými inštitúciami a
pod. Celkovo vytýkal napadnutému rozhodnutiu nedostatok náležitého odôvodnenia až arbitrárnosť.

7. Žalobca súhlasil s rozhodnutím okresného súdu a rozsiahlejšie popisoval širšie súvislosti
spotrebiteľských vzťahov, pričom poukázal na nekalé prakticky používané dodávateľmi. Tieto zdôraznil
aj v konkrétnostiach súdenej veci. Tvrdil, že dohodu o uznaní záväzku a umožnení plnenia pohľadávky
v splátkach bol „donútený" podpísať, pričom „mu telefonovali ráno, či večer i o 02.00 v noci". On ako
starý človek je dôverčivý a dá sa ľahko oklamať. Do pozornosti dával, že mu poslali aj ďalšiu dohodu o

uznaní (písomnosť vystavená v Bratislave 2.2.2015), ktorú už ale nepodpísal.
8. Žalobca zopakoval, že (on) všetky svoje pohľadávky vyplývajúce z pôvodnej zmluvy s VÚB, a.s.,
splnil. Protistrana mu rozhodcovské konanie vnútila, lebo na rozhodcovskom súde majú istý úspech,
keďže sú s rozhodcom spriaznení. V samotnom rozhodcovskom konaní rozhodca vôbec neprihliadal na
nekalé praktiky, ktoré dodávateľ, či jeho právny nástupca použili.

9. Na vyjadrenie protistrany k (jeho) odvolaniu už žalovaný nereagoval.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Čiastočne možno súhlasiť s odvolateľom v tom, že snaží upraviť jednotlivé svoje úkony tak, aby
zodpovedali zákonným pravidlám. Taktiež z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že
nastal určitý posun v postupoch dodávateľa - žalovaného. Napríklad rozhodcovské doložky už nie sú

doslova schované v texte iných právnych úkonov (čo v konkrétnostiach platí aj o „prvej" dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 19.4.2013), ale sú
samostatnými listinami, eventuálne aj s pripojeným dotazníkom. Stále však ide len o formálne, a nie
skutočné obsahové zmeny. Celkový prístup dodávateľa je v konečnom dôsledku len sofistikovanejším,
ale stále smeruje predovšetkým k výraznému posilneniu vlastnej právnej pozície vo vzťahoch so

spotrebiteľmi. Naďalej v postupe dodávateľa nemožno hovoriť ani (aspoň) o snahe dosiahnuť vyvážené
pozície zmluvných strán a už vôbec nie - čo sa snaží deklarovať odvolateľ - o zohľadnení potrieb
spotrebiteľa a o ústretovom prístupe k nemu za situácie jeho prechodnej platobnej neschopnosti.

12. Zároveň odvolateľ úplne prehliada bezprostrednú praktickú realizáciu procesu uzatvárania

jednotlivých zmlúv so spotrebiteľmi. Žalobca pomerne jednoznačne popísal nátlakovú formu
vyjednávania zo strany žalovaného, opakované telefonické kontaktovanie, naliehanie (neraz v období
voľných dní, či dokonca v nočnej dobe - o 02:00 hod.). Súčasne bolo z vyjadrení žalujúcej sporovej
strany preukázané, že iniciátorom jednotlivých (na seba nadväzujúcich a vzájomne previazanýchopakovaných) dohôd, vrátane rozhodcovskej zmluvy, bol žalovaný v pozícii dodávateľa a nie spotrebiteľ.
Žalovaný ani na pojednávaní pred okresným súdom, ani v odvolaní vôbec nespochybnil dotknuté
skutkové tvrdenia žalobcu.

13. Nadväzne je namieste konštatovanie okresného súdu, že rozhodcovská zmluva, od ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na konanie, nie je výsledkom štandardného
kontraktačného procesu, ale vo svojich dôsledkoch ide o neprípustný diktát dodávateľa sprevádzaný
neadekvátnym nátlakom na druhú zmluvnú stranu.

14. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o zachovaní možnosti voľby pre spotrebiteľa. V prípade
pohľadávok, ktoré sú postúpené od pôvodných veriteľov - prioritne od bánk, či „splátkových
spoločností" (čo je i prípad súdenej veci) - na iné subjekty, dochádza k postúpeniu až v prípade neplnenia
povinností dlžníkom, t.j. za situácie, kedy zo strany dodávateľa fakticky už neprichádza do úvahy nejaké
plnenie. Je tak viac ako pravdepodobné, že stranou, ktorá bude vystupovať ako žalobca v prípadnom
spore, je dodávateľ, resp. právny nástupca pôvodného dodávateľa. Preto je takmer úplne vylúčené,

aby subjektom, ktorý má možnosť voľby, bol spotrebiteľ a tento si podaním žaloby vybral, či bude
vec prejednávaná a rozhodovaná všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom, ktorý vopred určil
dodávateľ bez akejkoľvek (čo i len) konzultácie so spotrebiteľom.

15. To znamená, že vo všeobecnosti ide prioritne o žaloby dodávateľov a tieto sú zásadne podávané

na rozhodcovské súdy, hoci aj veritelia (osobitne EOS KSI Slovensko, s.r.o.) má možnosť voľby a teda
možnosť iniciovať konanie na všeobecnom súde. Pokiaľ dodávateľ spravidla uplatňuje svoje nároky
na rozhodcovskom súde, uvedené minimálne naznačuje určitú spriaznenosť medzi dodávateľom a
ním vo formulárovej zmluve vybraným rozhodcovským súdom, resp. rozhodcom. Ak sú totiž nároky
dodávateľov, ako tvrdí aj odvolateľ, tak jednoznačné a dané, nemalo by byť prekážkou tieto uplatňovať v

štandardnom súdnom konaní na všeobecnom súde; osobitne, ak sú k dispozícii aj skrátené (zrýchlené)
formy konania.

16. Napriek tomu, že dotknutá rozhodcovská zmluva je samostatnou listinou, nie je úkonom, ktorý by bol
medzi stranami uzavretý mimo ostatné súvislosti ich právneho vzťahu. Spoločne s dotknutou zmluvou

vždy dochádza k ďalšej dohode, a to k dohode o uznaní záväzku, ktorá výrazne zhoršuje postavenie
spotrebiteľa, keďže uznáva aj premlčané záväzky. V tejto spojitosti odvolací súd dodáva, že napriek
použitiu dotazníku (čo určite je posun v praktikách dodávateľa) je vysvetlenie uznania premlčaného dlhu
čisto formálne. Ťažko predpokladať, že po náležitom vysvetlení; t.j., že ak by dlh (resp. jeho časť) dlžník
neuznal, nemal by voči veriteľovi dlh, by spotrebiteľ opakovane v priebehu niekoľkých rokoch uznával

dlh a tak neustále predlžoval vlastné zadlženie, ako i možnosť nárokovania si takéhoto dlhu veriteľom
pred súdom (či už všeobecným alebo rozhodcovským).
17. Zároveň je nutné zdôrazniť, že hoci ďalšou súčasťou spomínaného „širšieho dojednania" je aj
dohoda o povolení splácania dlhu v splátkach, táto nerieši dlhodobo situáciu dlžníka. Reálne sa totiž
týka možnosť splátok len najbližších 11 mesiacov a následná (v poradí 12.-ta) splátka zodpovedá

jednorazovo zaplateniu celého dlhu; napríklad v konkrétnostiach súdenej veci malo ísť o sumu 2.729,20
eur. Vzhľadom na to, že záujmom spotrebiteľa je vyriešiť uzavretím dohody o úhrade pohľadávok v
splátkachsvojusituáciuvdlhodobejšomhorizonte,takétoriešeniejeprenehoznačnenevýhodné,keďže
podstatu problému neodstraňuje, ale iba odďaľuje. Nehovoriac o tom, že povolenie splátok je vždy
spojené s uznaním (aj premlčaného) dlhu. Dodávateľ/odvolateľ síce poukazuje na opätovnú možnosť

povolenia splátok (k čomu smerovala aj jeho aktivita ohľadne písomnosti z 2.2.2015, ktorú už žalobca
odmietolpodpísať).Opäťbyvšakišloreálneleno10splátokanásledná(vporadí11.-ta) byzodpovedala
celému dlhu.

18. Na základe týchto skutkových okolností je nutné konštatovať, že v konkrétnostiach prejednávanej

veci uzavretá rozhodcovská zmluva predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého titulu je
neplatná, a preto na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok (ako vydaný orgánom bez právomoci
konať a rozhodovať danú vec/spor) musel byť zrušený.
19. Okresný súd vecne správne rozhodol i o odklade vykonateľnosti dotknutého rozhodcovského
rozsudku a tiež o náhrade trov konania, ktoré výroky odvolateľ ani osobitne nespochybňoval.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalovaný nebol v odvolacom konaníúspešný,pretonemánároknanáhradujehotrov;naprotitomužalobcovižiadnetrovykonaniavsúvislosti
s aktuálnym odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.