Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Janka Klčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012140
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012140.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného V. W., pre trestný čin
krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 24.11.2017 sp. zn. 34PP/153/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
06.02.2018 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. W., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.09.2012 sp. zn. 2T/117/2012.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil predovšetkým ustanovením § 66 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona vecne zistením, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu,
ako aj jedna z dvoch materiálnych podmienok spočívajúca v tom, že svojim správaním vo výkone trestu
preukázal polepšenie. Zároveň však súd I. stupňa konštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky,
keď pri vyhodnotení osoby odsúdeného, jeho trestnej minulosti a sklonov k páchaniu majetkovej trestnej
činnosti dospel k záveru, že nemožno dôvodne predpokladať, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne
odôvodnil. Namietal v podstate to, že pri hodnotení druhej materiálnej podmienky nemožno prihliadať
len na jeho trestnú minulosť ale žiadal zohľadniť, že trest nastúpil v čase, keď jeho družka bola v treťom
mesiaci tehotenstva, počas výkonu trestu sa mu narodil syn, čím sa jeho život od základu zmenil.
Uvedomil si podstatu predchádzajúcej trestnej činnosti, má k nej negatívny postoj, chce sa zaradiť do
spoločnosti a byť dobrým rodičom.
Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva
trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 2T/117/2012 zo dňa 26.09.2012.Z vyššie uvedeného vyplýva, že formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie v
zmysle § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona odsúdený splnil vykonaním polovice uloženého trestu
dňa 15.11.2016, čo správne zistil aj súd I. stupňa.
Okresný súd správne a zákonne posúdil, že odsúdený súčasne nespĺňa dve materiálne podmienky.
V zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona, na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnuté, aby okrem splnenia formálnej podmienky súčasne spĺňal
dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie a možno súčasne od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd I. stupňa
správne ustálil, že odsúdený vo výkone trestu preukazuje polepšenie. Na druhej strane však správne
vyhodnotil trestnú minulosť odsúdeného, jeho menej priaznivú resocializačnú prognózu a správne ustálil
nesplnenie druhej materiálnej podmienky. V tejto súvislosti, krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa,
poukazuje na to, že odsúdený sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom 15-krát, v roku 2006 bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo veciach Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 2T/139/2005, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a zvyšok trestu mu bolo
nariadené opäť vykonať. Na základe týchto skutočností nemožno dôvodne predpokladať, že odsúdený
bude po výkone trestu odňatia slobody viesť riadny život a ďalšej trestnej činnosti sa vyvaruje. Záruku
tohto nedávajú ani sťažnostné dôvody odsúdeného poukazujúce na jeho osobné pomery a narodenie
dieťaťa, ktoré ani sťažnostný súd nevyhodnotil ako také skutočnosti, ktoré by dávali do budúcna záruku,
že odsúdený bude viesť riadny život.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú, preto o
nej rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.