Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/694/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113226285.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, registrácia č.: CHE-100.023.226, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti
odporcovi Y. U., nar. 22. XX. XXXX, bytom Y. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 418,19 € s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 16C/75/2014 - 129 zo dňa 04. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania

z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 418,19 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o úvere.
Nárok navrhovateľa považoval okresný súd za premlčaný, preto žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 101

a § 103 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na úspech odporcu
v konaní, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil mu náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o
trovy konania vedľajšieho účastníka, okresný súd vzhľadom na „neúčelnosť a šablónovitosť podaní
vedľajšieho účastníka“, náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie

vedľajšíúčastníknastraneodporcuprotivýroku,ktorýmmunebolapriznanánáhradatrovkonania(výrok
v poradí druhý).
Pokiaľ ide o účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia, poukázal na tú skutočnosť, že aktívnym
prístupom a ním poskytovaniu ochranou spotrebiteľa bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy navrhovateľ
a jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súde žaloby založené na pochybných právnych tituloch,
resp., tieto podávajú už len v minimálnej miere, čím došlo k odbremeneniu súdov od prejednávania

nedôvodných nárokov. Úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v spore žalovanému, ktorú aj v konaní
vedľajší účastník poskytol. Je teda nesporné, že svojimi aktivitami, ktoré realizoval aj prostredníctvom
právneho zástupcu, prispel k zvýšeniu ochrany spotrebiteľských práv v SR, a to aj v tejto konkrétnej
prejednávanej veci. V prejednávanej veci totiž neexistujú žiadne zákonné dôvody, a ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. V
tejto súvislosti poukázal i na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, ale

i na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu nárok na náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia priznávajú. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súduzmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
prvostupňového ako i odvolacieho konania.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu nepriznal náhradu trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu
vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..

Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok v poradí I.) a výroky, ktorými nebola priznaná
náhrada trov konania žalovanému, zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté.
Okresný súd v prejednávanej veci žalobu zamietol, nakoľko nárok navrhovateľa považoval za premlčaný
aplikujúc ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Následne rozhodol o náhrade trov konania v
zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Napriek tomu, že vedľajší účastník na strane
odporcu bol v konaní plne úspešným, nepriznal mu náhradu trov konania vzhľadom na „neúčelnosť a

šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka“.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa
§ 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesťpresvedčivéadostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložený,rozsahtejtopovinnostisamôže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil v
prípade odôvodnenia jeho rozhodnutia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Z prejednávanej

veci je nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
Uvedené konštatoval i okresný súd, ak uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O. s. p.. Napriek tomu však vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
nepriznal pre „neúplnosť a šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka“. Okresný súd však v odôvodnení
tohto rozhodnutia neuviedol v čom predmetná neúčelnosť a šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka

spočíva, a ako k uvedenému právnemu záveru dospel. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či okresný
súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal len titulom neúčelnosti a šablonovitosti
jeho podaní alebo či tým mienil neúčelnosť trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia preskúmaného
rozhodnutia tak nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. Okresný súd v
odôvodnení svojho výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu postupoval bez

toho, aby účastníkom konania vysvetlil a dal odpoveď na otázku, akým spôsobom, na základe čoho,
aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho
účastníka, ak aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a napriek tomu vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznal. Nedostatočné odôvodnenie zároveň robí rozhodnutie v
inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.

Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie.
Úlohou okresného súdu bude preto pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka
na strane odporcu postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dosiaľ vydané rozhodnutie okresného súdu je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia aj rozhodnutím
predčasným, v dôsledku čoho nebolo možné odvolacím súdom vysloviť právny záver týkajúci sa
účelnosti či neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka.Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci, a to i o náhrade trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.