Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/366/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2617205170.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobcu: J. J., nar. XX. O. XXXX, bytom
Y.-R., R. XXXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuboslav Linder, Malacky, Záhorácka 1899/11A,
proti žalovanému: Mesto Šaštín-Stráže, Alej č. 549, Šaštín-Stráže, IČO: 00 310 069, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o., Bratislava, Konventná 7, IČO: 47 256 460,

o uloženie povinnosti uzavrieť dodatok k zmluve, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 9. augusta 2017 č. k. 5C/30/2017-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému strpieť
užívanie bytu žalobcom p o t v r d z u j e a v časti uloženia povinnosti strpieť užívanie bytu F. H. a jej
maloletými deťmi m e n í tak, že návrh na neodkladné opatrenie v tejto časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému strpieť užívanie trojizbového
bytu v obci Y.-R. žalobcom, jeho družkou F. H. a jej maloletými deťmi do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej (o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme
bytu z 1. júla 2014 v znení Dodatku č. 1, ktorým sa predĺži platnosť zmluvy do 30. júna 2020). Uznesenie
odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ a § 329 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.). Vecne zdôvodnil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia

do právoplatného skončenia konania o splnenie povinnosti žalovaného, by počnúc 1. júlom 2017 vznikol
stav, ktorý bol v rozpore s nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami konania, keďže nájomný
vzťah končí 30. júna 2017 (kedy je žalobca povinný vypratať byt, čo spôsobí, že spolu s priateľkou a jej
troma maloletými deťmi by zostali bez ubytovania). Strany konania uzatvorili nájomnú zmluvu v zmysle
Dodatku z 30. novembra 2015, na základe ktorej žalovaný prenechal žalobcovi do nájmu predmetný
byt. Na základe podanej sťažnosti z 24. apríla 2015 Sociálna a bytová komisia Mesta Šaštín-Stráže

na svojom zasadnutí 22. marca 2017 neodporučila žalovanému uzatvoriť so žalobcom novú nájomnú
zmluvu, čo odôvodnila opakovaným porušením podmienok VZN (všeobecne záväzného nariadenia) č.
5/2003 a sústavným narušovaním pokojného bývania ostatných nájomníkov v bytovom dome, členmi
domácnosti žalobcu. Skutočnosti uvedené v sťažnosti žalovaný popieral. Mestské zastupiteľstvo Mesta
Šaštín-Stráže prijalo na svojom zasadaní 16. mája 2017 uznesenie č. 391/2017, ktorým neschválilo
predĺženie platnosti nájomnej zmluvy na predmetný byt. Neuzatvorenie novej nájomnej zmluvy so

žalovaným na ďalšie tri roky je porušením čl. IV bodu 6.4 Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného,
keďže žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie Nájomnej zmluvy ani VZN č. 5/2003, ktoré by to
odôvodňovalo.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zrušenie a zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil tým, že po skončení dohodnutej

doby nájmu podľa nájomnej zmluvy z 1. júla 2014 uzavretej stranami konania umožňovali právne
predpisy a tiež zmluvné dojednania opätovné uzavretie novej nájomnej zmluvy na ďalšie tri roky,avšak za splnenia viacerých predpokladov, medzi ktoré patrilo splnenie podmienok podľa § 22 ZoD
(zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších
predpisov) a preukázanie ich splnenia, písomná žiadosť o predĺženie nájomného vzťahu (podaná

minimálne dva mesiace pred uplynutím dohodnutej doby nájmu podľa § 3 ods. 5 VZN č. 15/2017),
prerokovanie Mestským zastupiteľstvom nového nájomného vzťahu (jeho uzavretie) a neporušenie
ustanovení nájomnej zmluvy počas predchádzajúceho nájomného vzťahu, ako ani VZN, upravujúceho
nakladanie s bytmi. Žalobca neprejavil záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy, nepodal písomnú
žiadosť a nepredložil doklady, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok. Počas trvania

nájomného vzťahu bol zaznamenaný celý rad sťažností susedov na správanie žalobcu, ako i jeho
družky F. H., ktorá je členkou jeho domácnosti. Jednalo sa o sústavné porušovanie domového poriadku,
verbálne útoky, rušenie nočného pokoja, poškodzovanie mestského majetku a pod.. Sťažnosti boli
podávané písomne alebo ústne na zasadnutí Mestského zastupiteľstva (18. novembra 2015 a 15.
decembra 2015). Susedskými spormi v bytovom dome sa zaoberala Sociálna a bytová komisia, Mestské
zastupiteľstvo, primátor mesta, ale i okresný úrad v rámci priestupkového konania. Žalobca bol 6. mája

2015 písomne upozornený na možnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu sústavného narušovania
pokojného bývania ostatných nájomcov v zmysle bodu 4.8 nájomnej zmluvy. Podľa bodu 3.6 nájomnej
zmluvysažalobcaakonájomcazaviazal,žeprivýkonesvojichprávbudedbať,abyvbytovomdomebolo
vytvorené prostredie zabezpečujúce ostatným nájomníkom nerušený výkon jeho práv. Sociálna a bytová
komisia ako poradný orgán Mestského zastupiteľstva neodporučila uzavretie novej nájomnej zmluvy so

žalobcom, práve pre trvajúce susedské spory a porušovanie podmienok VZN. Žalovaný 31. marca 2017
informoval žalobcu, že Sociálna a bytová komisia neodporučila uzavrieť so žalobcom novú nájomnú
zmluvu, z dôvodu opakovaného porušovania podmienok VZN a sústavného porušovania pokojného
bývania ostatných nájomcov v bytovom dome členmi jeho domácnosti. Mestské zastupiteľstvo na
svojom zasadnutí 16. mája 2017 prijalo uznesenie č. 391/2017, ktorým žalobcovi neschválilo predĺženie

nájomnej zmluvy na mestský byt, z dôvodu opakovaného porušovania podmienok VZN a sústavného
narušovania pokojného bývania ostatných nájomníkov v bytovom dome členmi domácnosti žalobcu.
Dňa 3. júla 2017 poverení zamestnanci žalovaného vyzvali žalobcu na odovzdanie bytu, ktorý tak
neučinil. Do protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu žalobca uviedol, že byt neodovzdáva, pretože
záležitosť je v riešení na prokuratúre v Senci a na súde, pretože neporušil podmienky užívania predmetu

nájmu. Žalovaný sa obrátil na súd so žalobou o vypratanie bytu, ktoré konanie je vedené samostatne.
Podľa LV č. XXX je žalobca podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súp. č. XXXX v Y.-R..
Podľa LV č. XXXX je družka žalobca podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX v Y.-R.
(podľa LV č. XXXX je podielovou spoluvlastníčkou bytu v H.). Neboli preto splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán

alebo existenciu reálnej obavy ohrozenia exekúcie. Súdna prax vyžaduje naplnenie podmienky, že
neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
strán a v dôsledku neodkladného opatrenia ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú
nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp proporcionality). Pre úspešnosť návrhu
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ako i dané osvedčenie o nebezpečenstve
bezprostredne hroziacej ujmy. Ku dňu 30. júna 2017 skončil nájomný vzťah medzi stranami konania. K
opätovnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo. Neexistuje preto nárok žalobcu na ďalšie pokračovanie
nájomného vzťahu so žalovaným. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako základnú požiadavku. Žalovaný nevykonal žiadne kroky, z

ktorých by žalobca mohol vyvodiť obavu, že mu bezprostredne hrozí strata bývania. Žalobca a jeho
družka sú spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností vhodných na bývanie, teda absentuje aj sociálny
rozmer neodkladného opatrenia. Nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca
ajehodružkasúspoluvlastníkmiviacerýchnehnuteľnostívhodnýchnabývanie.Porušenábolaajzásada
proporcionality medzi ochranou žalobcu a zásahom do práv žalovaného a tretích osôb. Žalobca a

členovia jeho domácnosti majú k dispozícii aj iné možnosti bývania. Žalobca nevykonal žiadne úkony,
ktorými by si zabezpečil bývanie, hoci o termíne skončenia nájomného vzťahu vedel. Nepreukázal
svoj nárok na sociálne bývanie, nepožiadal žalovaného o uzavretie novej nájomnej zmluvy. Na jednej
strane je daná teda nečinnosť žalobcu, na druhej strane ide o závažný zásah do vlastnícke práva
žalovaného, keďže ho núti, aby strpel užívanie svojho vlastníctva žalobcom, ktorý spolu s členmi

svojej domácnosti opakovane a preukázateľne porušoval povinnosti nájomcu podľa nájomnej zmluvy,
i právnych predpisov. Žalovaný ako subjekt verejnej správy a správca mestského majetku tak nemá
možnosť chrániť práva a oprávnené záujmy ostatných nájomcov bytového domu, v ktorej členovia
domácnosti žalobcu dlhodobo narušujú ich pokojné bývanie. Neodkladným opatrením bola odňatážalovanému možnosť, aby zákonným spôsobom chránil nájomcov bytového domu pred osobami, ktoré
nerešpektujú ich oprávnené záujmy, najmä právo nerušeného užívania prenajatého bytu. Takýto zásah
súd prvej inštancie preto považoval za neprimeraný.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že bytový dom žalovaný
zriadil aj z prostriedkov nadobudnutých v zmysle ZoD, ktorý obmedzuje vlastnícke právo žalovaného,
s povinnosťou upraviť v nájomnej zmluve právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme
nájomného bytu, ak nájomca neporuší podmienky nájomnej zmluvy. Žalovaný porušenie nájomnej

zmluvy žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, no napriek tomu nájomnú zmluvu neuzatvoril.
Dňa 3. apríla 2017 žalovaný doručil žalobcovi informáciu o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej
zmluvy, ako i o skutočnosti, že Sociálna a bytová komisia neodporúčala uzavretie novej nájomnej
zmluvy so žalobcom. Žalovaný však nedodržal povinnosť podľa § 12 ods. 3 ZoD a neinformoval
žalobcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým ukončením nájomnej zmluvy (o možnosti opakovaného
uzavretia zmluvy). Ide o hmotnoprávnu lehotu, preto prenajímateľ je povinný oznámenie aj doručiť

nájomcovi v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neprejavil
žiadnym relevantným spôsobom záujem o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, označil žalobca za
nepravdivé. Mesto Šaštín-Stráže malo vedomosť o žiadosti a záujme žalovaného na uzatvorení novej
nájomnej zmluvy, inak by o nej na svojom zasadnutí 16. mája 2017 nerozhodovalo. Žalobca spĺňa
podmienky vyplývajúce z § 12 ods. 4 ZoD. Zo strany sťažovateľov porušenie podmienok stanovených

vo VZN č. 5/2003 nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Ide o tvrdenie spoluobčanov, ktorým je p.
H. nesympatická. Tvrdenie o tom, že je hlučná, ničí mestský majetok a ohrozuje zdravie a bezpečnosť
obyvateľov, sa nezakladá na pravde. Sociálna a bytová komisia si vyjadrenia v sťažnosti žiadnym
relevantným spôsobom nepreverila. Ku konfliktom prišlo, no bol to verbálny útok na p. H., ktorá sa z toho,
ako i z obavy o stratu strechy nad hlavou, liečila na psychiatrii. Jedného z útokov bol svedkom i maloletý

syn p. H., ktorý mal z toho traumu a bál sa na chodbu vyjsť, pomočoval sa. V zápisnici Mestského
zastupiteľstva z 18. novembra 2015 predseda Sociálnej a bytovej komisie (Mgr. V. P.) uviedol, že „stačí
si sadnúť celá partia v bytovke, dať si kávu, vy už tam banálne veci na seba útočíte, vy máte iný názor,
ale petíciami riešite kde kto zaparkuje, skúste sa porozprávať. Naposledy sme riešili pieskovisko. Sú tam
pokazené vzťahy“. Uznesenie Sociálnej a bytovej komisie, ako i uznesenie Mestského zastupiteľstva

sú nedôvodné, arbitrárne a nepreskúmateľné, opierajú sa len o subjektívne vyjadrenia spolubývajúcich
bez preukázania negatívneho konania žalobcu, resp. p. H.. Žalovaný neuzatvoril so žalobcom novú
nájomnú zmluvu napriek tomu, že členovia jeho domácnosti, ako ani on, žiadnym spôsobom podmienky
nájomnej zmluvy neporušili. Nájomný vzťah trval do 30. júna 2017 a po tomto termíne žalobca užíval byt
neoprávnene, nemal inú možnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovanému, tým, že strpí užívanie

trojizbového bytu žalobcom a členmi jeho domácnosti na základe neodkladného opatrenia, nevzniká
žiadna ujma, pretože žalobca naďalej platí nájomné vo výške, v ktorej by platil aj iný nájomník. Práve
zrušením neodkladného opatrenia by bol princíp proporcionality narušený, pretože by bol žalobca
povinný predmetný byt vypratať a stratil by tak právo užívať byt napriek tomu, že neporušil žiadnym
spôsobom podmienky nájomnej zmluvy ani VZN.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

6. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

7. V posudzovanej veci sa úprava neodkladným opatrením týka práva nájomcu na opakované uzavretie
zmluvy o nájme bytu, podliehajúcemu regulácii zákonom ZoD, a teda i existenčného práva žalobcu na
bývanie.8. Je potrebné poukázať v prvom rade na postavenie Mesta (Obce) v predmetom type konania, ktoré má
status verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, príjmy a hospodári za podmienok stanovených

zákonom podľa vlastného rozpočtu (prov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 389/08). Jeho základnou úlohou pri výkone samosprávy je garantovať starostlivosť o všestranný
rozvoj územia a o potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov). Žalovanému vyplývajú taktiež povinnosti podľa ZoD, týkajúce sa
tzv. sociálneho bývania. Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

ústavných zákonov) pojem obydlie bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa ústavy
je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a
základnýchslobodách(PL.ÚS5/93,PL.ÚS15/98),privymedzeníobsahuuvedenéhopojmujepotrebné
prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Krajský súd v Prešove (sp. zn. 6Co
211/2013) dal preto do pozornosti vybranú judikatúru o význame obydlia, ktorá upozorňuje na to, aby

zásah do práva na rešpektovanie obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný sledovanému cieľu, s
ohľadom na okolnosti prípadu (rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010, Sťažnosť č. 3572/06),
pričom strata obydlia predstavuje najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia
(rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 5. júna 2009, Sťažnosť č. 28261/06). Európsky súd pre ľudské práva
neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 Dohovoru o ľudských

právach by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho
vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010, Sťažnosť
č. 3572/06), je však dôležité, či vypratanie bytu bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (rozsudok
R. proti Slovenskej republike).

9. Je samozrejmé, že Mesto ako prenajímateľ má povinnosti vo vzťahu k chráneným právam a
oprávneným záujmom všetkých nájomcov predmetného bytového domu. Nemožno však prehliadať, že
je povinné garantovať tiež sociálne práva svojich občanov. Právo na obydlie je právom základným.
Ak zo strany žalobcu ako nájomcu, prípadne členov jeho domácnosti, dochádzalo k porušovaniu
povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, právna úprava normovala postup prenajímateľa bytu v súvislosti

s ukončením nájmu (ako i možnosti obrany nájomcu).

10. Ustanovenie článku IV bod 6.4 Nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami konania obsahuje
pravidlo postupu prenajímateľa (Mesta Šaštín-Stráže) po skončení každej doby nájmu (uzavretej na
dobu určitú, teda na tri roky), uzavrieť s doterajším nájomcom vždy novú nájomnú zmluvu na ďalšie

tri roky, za predpokladu, že nájomca neporušil ani v jednom prípade ustanovenia nájomnej zmluvy
a ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia Mesta (§ 5 ods. 3, 4, 5, § 6 ods. 2, 3 a § 7 ods.
4 písm. a/ až f/). Ustanovenie § 12 ods. 3 ZoD ukladá povinnosť upraviť v nájomnej zmluve právo
nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu, pri dodržaní podmienok uvedených
v nájomnej zmluve a zákone. Povinnosti prenajímateľa uzavrieť novú nájomnú zmluvu tak zodpovedá

právo nájomcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, po skončení každej doby nájmu (za splnenia
označeného predpokladu).

11. Hoci splnenie predpokladu disciplinovaného správania sa nájomcu (z hľadiska dodržiavania
zmluvných dojednaní a ustanovení VZN) bolo v konaní sporné a vyžaduje vykonanie dokazovania vo

veci samej, pre potrebu predbežnej úpravy pomerov (do právoplatného skončenia konania vo veci
samej) bolo však postačujúce, že žalobca osvedčil možnú existenciu svojho chráneného nároku, a
to práva na uzavretie zmluvy o nájme bytu so žalovaným na dobu určitú. Napriek tomu, že zmluvné
dojednanie čl. 4 bod 6.4 predmetnej nájomnej zmluvy uvádza uzavretie vždy novej nájomnej zmluvy,
všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2003 definuje právo nájomcu ako právo na opakované uzatvorenie

nájmu bytu (§ 5 ods. 2) a všeobecne záväzné nariadenie č. 15/2017 v § 3 ods. 5 veta druhá obsahuje
ustanovenieopredĺženínájomnejzmluvy(opakovanéuzatvorenienájmubytu).Akvopiserozhodujúcich
skutočností (v návrhu) žalobca poukazuje na právo uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, jeho právu potom
zodpovedá dohodnutá povinnosť žalovaného (v danom štádiu konania nebolo zrejmé, z čoho žalobca
vychádzal pri formulovaní petitu návrhu vo veci samej). Pri žalobnom návrhu na nepeňažné plnenie je

potrebné tiež prihliadať na typológiu žalôb, súd je pritom vždy viazaný obsahom žalobného návrhu, nie
jeho formuláciou, preto rozhodujúce, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje.12. Súd prvej inštancie dôvodne neodkladným opatrením uložil povinnosť žalovanému strpieť užívanie
predmetného bytu žalobcom, ktorému uplynula dohodnutá doba nájmu a uzavretie novej nájomnej
zmluvy je medzi stranami konania sporné. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa požiadaviek

predchádzajúcich uzavretiu novej nájomnej zmluvy je potrebné uviesť, že vzhľadom na vecné
zaoberanie sa Mestského zastupiteľstva, ako i Sociálnej a bytovej komisie ďalším trvaním nájmu
žalobcu, uvedené subjekty museli vychádzať z naplnenia predpokladu záujmu žalobcu o predĺženie
nájomného vzťahu. Splnenie ďalších žalovaným tvrdených podmienok je záležitosťou formálneho
procedurálneho postupu a predloženia požadovaných dokladov (v zmysle zákona č. 443/2010 Z.

z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, ako i VZN).
Rozhodujúce z hľadiska poskytnutia procesnej ochrany však bolo osvedčenie možného nároku žalobcu,
domáhať sa splnenia zmluvného záväzku žalovaného uzavrieť s doterajším nájomcom novú nájomnú
zmluvu (pod podmienkou neporušenia ustanovení nájomnej zmluvy a dotknutých ustanovení VZN).
Dodržanie alebo porušenie ustanovení predmetnej nájomnej zmluvy, ako i VZN, bude následne
predmetom dokazovania vo veci samej a preto pri rozhodovaní o návrhu na neodkladnú úpravu pomerov

sa protirečivými tvrdeniami strán v uvedenom smere nebol dôvod zaoberať.

13. Osvedčená bola aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán konania, z dôvodu uplynulej
doby nájmu dňa 1. júla 2017 (podľa tvrdenia žalovaného 30. júna 2017) a keďže k opätovnému
uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo (pre sporné vyhodnotenie predpokladov uzavretia novej nájomnej

zmluvy medzi stranami konania), bol daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti
žalovaného strpieť užívanie predmetného bytu žalobcom, ktorý uhrádza príslušné platby za užívanie
bytu. Bolo tak dôvodné poskytnúť provizórnu ochranu právu žalobcu do doby využitia procesných
mechanizmov na poskytnutie definitívnej právnej ochrany.

14. V posudzovanom prípade sa neodkladným opatrením sledovala procesná ochrana chráneného
nájmu osobe, ktorá prestala byť nájomcom sociálneho bytu a súčasne osvedčila právo na uzavretie
novej nájomnej zmluvy. Nejednalo sa preto o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanému, ktorý si plní
povinnosti ako subjekt verejnej správy a správca mestského majetku, v porovnaní s následkami, ktoré
by mala strata bývania v dôsledku uplynutia doby nájmu nájomcovi sociálneho bytu.

15. K odvolacej námietke žalovaného o porušení zásady proporcionality medzi ochranou žalobcu a
zásahom do práv žalovaného a tretích osôb, je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o pokračovanie
žalovaného v užívaní bytu, za ktorý uhrádza odplatu, pričom porušovanie jeho povinností nájomcu podľa
nájomnej zmluvy a VZN je medzi stranami sporné. Neodkladným opatrením nebola odňatá žalovanému

možnosť ochrany práv nájomcov bytového domu, keďže narušovanie pokojného bývania ostatných
nájomcov podlieha príslušným sankciám, vyplývajúcim z verejného i súkromného práva a právnym
mechanizmom podľa platného právneho poriadku. Nedochádza ani k vytvoreniu tzv. nenávratného
stavu, keďže v prípade nepreukázania nároku žalobcu, žalovaný má právo domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva pred zdržiavaním sa osoby v byte bez právneho dôvodu. Poukaz žalovaného na

spoluvlastnícke právo žalobcu (evidované na LV č. XXX) bol bez právneho významu na posudzovanie
predmetu sporu a s tým spojenej predbežnej úpravy neodkladným opatrením (podľa výpisu z LV č. XXX,
k. ú. Y. žalobca je spoluvlastníkom, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12-ina, stavby rodinného
domu, spolu s ďalšími spoluvlastníkmi, v dôsledku čoho hospodárenie a disponovanie s nehnuteľnosťou
podlieha dohode týchto spoluvlastníkov).

16. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
uloženia povinnosti žalovanému strpieť užívanie predmetného bytu žalobcom potvrdil ako vecne
správne.

17. Návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k družke žalobcu a jej
maloletým deťom nebolo možné vyhovieť. Právo týchto tretích osôb užívať predmetný byt je odvodené
od práva žalobcu. V dôsledku neosvedčenia priameho nároku vo veci samej v prospech družky
žalobcu a jej maloletých detí (voči žalovanému), nebolo možné neexistujúcemu nároku poskytnúť
procesnoprávnu ochranu formou neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k týmto tretím osobám chýbal

nárok voči žalovanému a preto nebolo dôvodné ukladať žalovanému povinnosť v prospech osôb, ktoré
neosvedčili nárok vo veci samej a ani neboli stranami daného súdneho sporu (žalobcom boli označené
lenvpetitenavrhovanéhovýrokunariadenianeodkladnéhoopatrenia).Nebolpretodanýdôvodvecnesa
zaoberať zotrvávaním týchto osôb v predmetnom byte, ktorých právo užívať predmetný byt je odvodenéa založené na členstve v spoločnej domácnosti so žalobcom (o procesnom nároku ktorého rozhodnuté
bolo).

18. Súd prvej inštancie navrhovaný výrok na nariadenie neodkladného opatrenia v prospech tretích osôb
mechanicky prevzal, bez toho, aby vyhodnotil osvedčenie existencie ich nároku voči žalovanému, ako i
účastníctvo v konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia v prospech týchto osôb by predstavovalo ich
neadekvátne zvýhodnenie, mimo pravidiel prideľovania sociálnych bytov.

19. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti
žalovaného strpieť užívanie predmetného bytu družkou žalobcu a jej maloletými deťmi, zmenil a návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.