Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616209148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616209148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej O. T., nar. XX.
X. XXXX, bytom F. D., H. U. XX/XX, v spore o zaplatenie 11416,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 10490,39 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 56,56 eura od 9. 7. 2016 do 14. 7. 2016 a zo sumy 9074,32 eura od 15. 7. 2016 do
zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanej splácať v splátkach vo výške 70 eur mesačne, splatných vždy k
poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku, pričom omeškanie splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 12. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 11416,48 eura, spolu s úrokom vo výške 6,49 % ročne zo sumy 9540,93 eura od
9. 7. 2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11416,48 eura od 9. 7.
2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom

sporení číslo XXXXXXXXXX, bola so žalovanou a Ľ. T. uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere
číslo XXXXXXXXXX a stavebnom úvere číslo XXXXXXXXXX dňa 10. 5. 2010, v súlade s ktorou poskytol
žalovanej medziúver vo výške 10100 eur. Žalovaná prostriedky čerpala dňa 18. 5. 2010 v sume 2443,32
eura,dňa18.5.2010vsume3170,05eura,dňa18.5.2010vsume2466,63euraadňa1.6.2010vsume
1887,40 eura, pričom dňa 18. 5. 2010 boli čerpané prostriedky na poplatok za spracovanie medziúveru
v sume 116,10 eura a na poplatok za vystavenie biankozmenky v sume 16,50 eura, zúčtované v súlade
s platným sadzobníkom poplatkov a článkom II. zmluvy. Žalovaná sa zaviazala do pridelenia cieľovej

sumy splácať úroky medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 54,63 eura, platiť poplatok
za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 4,01 eura a vkladať na účet stavebného
sporenia mesačné vklady vo výške 16,16 eura. K prideleniu cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,
t. j. k zmene medziúveru na stavebný úver, nedošlo. Spoludlžník Ľ. T. dňa 27. 5. 2014 zomrel. Žalovaná
porušila zmluvne dohodnuté podmienky, keďže úver prestala riadne a včas splácať, preto ju listom zo
dňa 6. 6. 2016 vyzval na doplatenie omeškaných splátok od novembra 2015 a súčasne ju upozornil na
možnosťpredčasnéhosplateniadlhu.Keďžežalovanáomeškanésplátkyzanovember2015ažjún2016

nezaplatila,dňa8.7.2016vyhlásilmimoriadnusplatnosťzostatkuúveru.Kudňuvyhláseniamimoriadnej
splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 559,07 eura so sumou poskytnutého medziúveru
vo výške 10100 eur, čo predstavuje 9540,93 eura, t. j. istinu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru predstavovala dlžná suma 11416,48 eura a pozostávala z istiny vo výške 9540,93 eura, úrokov dozosplatnenia vo výške 1418,99 eura, poplatkov za vedenie účtu, upomínanie, zmenu splátok vo výške
400 eur a poplatkov za poistenie vo výške 56,56 eura.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní výhrady voči žalovanej sume
nevzniesla, navrhla však na splácanie priznaného plnenia povoliť splátky vo výške 30 eur mesačne.

3. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom pojednávanie odročiť
nežiadal.

4. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že úver brala, vtedy ešte žil manžel, stavali dom, preto
im úver prišiel vhod. Pokiaľ manžel žil, úver sa pravidelne platil. Po smrti manžela sa ozvali aj iní veritelia,
ktorí sa neozvali aj desať rokov. Dlhy si so synom rozdelili v dedičskom konaní na polovice. Dva krát

bola aj v pobočke žalobcu v Liptovskom Hrádku, kde žiadala o odklad, ktorý jej však umožnený nebol.
Poberá vdovský dôchodok vo výške 180 eur mesačne, syn poberá sirotský dôchodok vo výške 120 eur
mesačne. Výdavky na elektriku sú 50 eur mesačne, na vodu 10 eur mesačne. Exekútorovi platí 5 až 10
eur mesačne, Home Creditu 10 eur mesačne.

5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere číslo XXXXXXXXXX, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vrátane
poštovej doručenky, upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, vrátane poštovej doručenky,
všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisu z účtu medziúveru, výpisu
z účtu stavebného sporenia, zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXXXXX, súd zistil nasledovný

skutkový stav:

6. Žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 30. 6. 2005 zmluvu o stavebnom sporení číslo XXXXXXXXXX, v
ktorej si dojednali poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení 1500,-Sk a minimálny pravidelný
vklad stavebného sporenia 1050,-Sk.

7. Dňa 11. 5. 2010 uzatvorili žalobca ako veriteľ, žalovaná ako dlžník a Ľ. T. ako spoludlžník zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 10100 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške približne 6060 eur. V článku II.

zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo
výške 16,16 eura. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dojednaná vo výške 6,49 % ročne. V
článku II. zmluvy sa účastníci zmluvy dojednali, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi
poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Poplatok za mimoriadny medziúver sa zaúčtuje pri
prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru

bude znížená o výšku poplatku za spracovanie mimoriadneho medziúveru. Ak dlžník vydá veriteľovi
biankozmenku, vyrubuje sa mu poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov, ktorý sa zaúčtuje pri
prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru
bude znížená o výšku týchto poplatkov. Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi
poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu je

splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov. Podľa článku II. ods. 2 zmluvy, do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 54,63 eura a súčasne platiť poplatok za
poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 4,04 eura. Podľa článku II. ods. 3 zmluvy,
splátka úrokov a poplatok za poistenie sú splatné prvého každý mesiac a musia byť uhradené veriteľovi

do 15. dňa mesiaca. Podľa článku VI. ods. 3 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Spoludlžník Ľ. T. sa zaviazal k splateniu dlhu
spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom, t. j. so žalovanou. Podľa článku XIX. ods. 3 písm. b)
všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ak nastanú skutočnosti uvedené v

bode2tohtočlánkujestavebnásporiteľňaoprávnenánajmäjednostrannevyhlásiťmimoriadnusplatnosť
úveru, t. j. požadovať splatením pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom
konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v
lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru, pričom podľa článku XIX. ods. 2 písm. a)podmienok, je dôvodom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru aj omeškanie stavebného sporiteľa s
plnenímviacakodvochsplátokalebojednousplátkoudlhšieakotrimesiacevzmysle§506Obchodného
zákonníka.

8. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že žalovanej bol vyplatený medziúver dňa 18. 5. 2010 v sume
2443,32 eura, dňa 18. 5. 2010 v sume 3170,05 eura, dňa 18. 5. 2010 v sume 2466,63 eura a dňa 1.
6. 2010 v sume 1887,40 eura. Na ťarchu účtu medziúveru bol zaúčtovaný aj poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 116,10 eura, poplatok za zmenku vo výške 16,50 eura, poplatky za vedenie

účtu, poplatky za prvú upomienku, poplatky za druhú upomienku, poplatky za predžalobnú upomienku,
poplatky za zmenu splátok plánu bez upomienky a poistná v sume 25 x 4,04 eura, t. j. 101 eur.

9. Z výpisu z účtu stavebného sporenia súd zistil, že žalovaná v období od 16. 4. 2010 do 8. 7. 2016
vykonala vklady na účet stavebného sporenia v celkovej výške 1014 eur, v prospech účtu bola zúčtovaná
štátna prémia vo výške spolu 94,35 eura a úroky vo výške spolu 53,39 eura, spolu 1161,74 eura.

Na ťarchu účtu bol zaúčtovaný poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatky za vedenie účtu, poplatky za
poistenie v celkovej výške 50 x 4,04 eura, t. j. 202 eur, daň zrážkou vo výške 10,10 eura, poplatky za
prvú upomienku, poplatky za druhú upomienku, poplatky za predžalobnú upomienku.

10. Žalobca dňa 6. 6. 2016 oznámil žalovanej, že dňa 30. 6. 2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru

z dôvodu neuhradenia splátok v celkovej výške 510,66 eura. Uvedené upozornenie žalovaná prevzala
10. 6. 2016.

11. Dňa 8. 7. 2016 žalobca oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 8. 7. 2016
a súčasne vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 11416,48 eura. Žalovaná oznámenie prevzala dňa

13. 7. 2016.

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6D/511/2014, súd zistil, že
Ľ. T. dňa 27. 5. 2014 zomrel. V konaní o dedičstve bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 25. 5. 2016, číslo
konania 6D/511/2014-167, pričom pohľadávku žalobcu v celkovej výške ku dňu smrti poručiteľa 5420,02

eura a príslušenstvo, a to úrok vo výške 6,49 % ročne od 28. 5. 2014 do zaplatenia, nadobudli žalovaná
v 1-ici a maloletý K. T. v 1-ici.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy medzi stranami sporu, stavebným sporením sa rozumie

a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

14. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy medzi stranami sporu, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi
najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy
o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

21.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaG.L.C.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

22. V súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobca ako veriteľ, žalovaná ako dlžník a manžel žalovanej ako spoludlžník, uzatvorili zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorej bolo dojednané poskytnutie medziúveru
žalovanej vo výške 10100 eur. Žalovaná, spolu so svojim manželom ako spoludlžníkom, sa zaviazali

do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady a
súčasne uhrádzať úroky z poskytnutého medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 54,63
eura a uhrádzať poistné vo výške 4,04 eura mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže úver bol
účelovo viazaný na nadobudnutie, resp. rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo vyplýva z článku I. ods. 2

zmluvy, nevzťahuje sa na poskytnutý úver zákon o spotrebiteľských úveroch a úver nemá charakter
spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalovaná si svoje záväzky zo zmluvy o poskytnutí medziúveru neplnila,
dostala sa s plnením pravidelných vkladov na účet stavebného sporenia ako aj úhrad úrokov z
poskytnutého medziúveru do omeškania, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť medziúveru, v súlade
s ustanovením článku VI. ods. 3 v spojení s článkom XIX. ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) všeobecných

podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Úver sa stal splatným dňa 14. 7. 2016, t. j. dňom
nasledujúcim po doručení oznámenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej. Jednostranný
právny úkon žalobcu (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) sa dostal do sféry dispozície žalovanej
dňa 13. 7. 2016, preto bola žalovaná povinná plniť dlh, v zmysle zákonného ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka, dňom nasledujúcim. K účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

nemohlo dôjsť skôr (ako to tvrdil žalobca ku dňu 8. 7. 2016) ako sa uvedený právny úkon dostal
do sféry dispozície žalovanej ako účastníka zmluvy v zmysle zákonného ustanovenia § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že žalovanej bol poskytnutý
úver (medziúver) v celkovej výške 9967,40 eura. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpisu z účtu
medziúveru, podľa ktorého bol úver vyplatený v štyroch platbách, a to dňa 18. 5. 2010 spolu v sume

8080 eur a dňa 1. 6. 2010 v sume 1887,40 eura. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdil, že za
úver sa považuje aj suma 116,10 eura predstavujúca poplatok za spracovanie medziúveru a suma
16,50 eura predstavujúca poplatok za zmenku, ktoré boli započítané na pohľadávku žalovanej na
vyplatenie úveru, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V zmluve o medziúvere
nebola individuálne dojednaná výška poplatku za spracovanie medziúveru ani poplatku za zmenku.

V zmluve bolo dojednané, že žalovaná zaplatí uvedené poplatky, a to vo výške v zmysle platného
sadzobníka poplatkov. Keďže sadzobník poplatkov nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie
účastníkov zmluvy, žalobcovi uvedené poplatky neprislúchali. Preto mal súd preukázané poskytnutie
úveru žalovanej len v sume 9967,40 eura. Keďže žalobca zúčtoval na istinu poskytnutého úveru sumuvkladov uhradených žalovanou na účet stavebného sporenia, mal súd preukázanú výšku dlžnej istiny
v sume 9017,76 eura. Z výpisu z účtu stavebného sporenia súd zistil, že žalovaná vykonala celkové
vklady na účet stavebného sporenia vo výške 1014 eur. V prospech účtu boli zúčtované aj štátne

prémie vo výške 94,35 eura a úroky vo výške 53,39 eura. Celková suma „kreditných“ položiek na účte
stavebného sporenia potom predstavovala 1161,74 eura. V neprospech účtu stavebného sporenia, t. j.
ako „debetné“ položky, boli zúčtované poplatky, ktorých individuálne zmluvné dojednanie so žalovanou
žalobca nepreukázal (poplatok za vedenie účtu, poplatok za prvú upomienku, poplatok za druhú
upomienku, poplatok za predžalobnú upomienku), preto mal súd za to, že žalobcovi právo na zaplatenie

uvedených poplatkov neprislúchalo. Žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie dane vo výške 10,10
eura a poistného, individuálne dojednaného v zmluve, vo výške 202 eur, spolu 212,10 eura. Na sumu
poskytnutého medziúveru preto mala byť zúčtovaná suma 949,64 eura (rozdiel medzi sumou kreditných
položiek 1161,74 eura a debetných položiek 212,10 eura). Z uvedeného dôvodu dlžná suma istiny činila
9017,76 eura (9967,40 eura - 949,64 eura). Okrem sumy dlžnej istiny žalobcovi prislúchalo aj právo na
zaplatenie dojednaných úrokov ku dňu splatnosti úveru vo výške 1416,07 eura. Žalobcovi prislúchali

úroky vo výške 6,49 % ročne, dojednané v zmluve, a to zo sumy poskytnutého medziúveru, t. j. 8080
eur (2443,32 eura + 3170,05 eura + 2466,63 eura) od poskytnutia úveru, t. j. od 18. 5. 2010, do 31.
5. 2010, čo činí 20,11 eura, zo sumy 9967,40 eura (t. j. 8080 eura + 1887,40 eura) od 1. 6. 2010 ku
dňu zúčtovania nasporenej sumy stavebného sporenia, t. j. ku dňu 8. 7. 2016, čo činí 3952,19 eura a
zo sumy 9017,76 eura (t. j. zo sumy dlžnej istiny úveru po zúčtovaní sumy stavebného sporenia) od

9. 7. 2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po zúčtovaní sumy stavebného sporenia do splatnosti dlhu,
t. j. do 14. 7. 2016, čo činí 9,62 eura, spolu 3981,92 eura. Od uvedenej sumy celkových úrokov súd
odpočítal sumu úhrad žalovanej zaplatených na úroky vo výške 2565,85 eura (keďže celková výška
úhrad poukázaných žalovanou na účet medziúveru bola 2610,29 eura, pričom, vzhľadom na výšku
dlžného poistného 56,56 eura je zrejmé, že na poistné v celkovej výške 101 eur bola započítaná z

vykonaných úhrad suma 44,44 eura). Taktiež súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie poistného vo
výške 56,56 eura za 14 kalendárnych mesiacov, ktoré bolo individuálne dojednané v zmluve. Spolu súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10490,39 eura (istina 9017,76 eura, úrok 1416,07 eura a
poistné 56,56 eura). V súvislosti so skutočnosťou, že, podľa uznesenia o dedičstve po Ľ. T., žalovaná
prebrala len polovičný podiel na 1-ici dlhu spolu s maloletým synom ako dedičom, súd uvádza, že mal

preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej vo vzťahu k celému žalovanému plneniu, nakoľko aj v
prípade, keď zomrel jeden zo spoločných dlžníkov, je veriteľ oprávnený požadovať splnenie celého dlhu
od druhého solidárneho spoludlžníka. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je
oprávnený požadovať celé plnenie, od ktoréhokoľvek dlžníka, t. j. od jedného, niekoľkých alebo všetkých
a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Vyriešenie otázky, kto z dedičov po nebohom dlžníkovi a

v akej miere sa podieľa na jeho dlhoch nie je podstatné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 71/97).

23. Keďže žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj
právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, ktoré boli dojednané v zmluve a neboli

vyššie ako úroky z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak za obdobie od 9. 7. 2016 do
splatnosti úveru, t. j. do 14. 7. 2016, len zo sumy dlžného poistného, t. j. zo sumy 56,56 eura, nakoľko k
splatnosticelejistinyúverudošloaž14.7.2016aod15.7.2016,t.j.ododňanasledujúcehoposplatnosti
úveru, do zaplatenia zo sumy dlžnej istiny a dlžného poistného, t. j. zo sumy 9074,32 eura. Žalobcovi
taktiež neprislúchalo právo na zaplatenie úrokov z omeškania z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník,

ani Obchodný zákonník neumožňujú priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania z príslušenstva, t. j.
z úrokov. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania preto súd podanú žalobu zamietol.

24. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol. Okrem poplatkov, ktoré neboli individuálne
dojednané medzi stranami sporu v zmluve, tak ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi neprislúchalo ani

právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 15. 7. 2016 do zaplatenia.
Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len
za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných

prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval
aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo
dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto
žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru.25. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu s
príslušenstvom v splátkach vo výške 70 eur mesačne. Súd prihliadal k pomerom žalovanej, výške

priznaného plnenia ako aj k osobe žalobcu. Súd mal za to, že žalovanou navrhovaná splátka je
neprimerane nízka, nakoľko len splácanie samotnej istiny by trvalo 29 rokov. V súčasnosti je v
schopnostiach a možnostiach žalovanej uhrádzať splátku priznaného plnenia v sume 70 eur mesačne,
nakoľko je len poberateľkou vdovského dôchodku, jej syn je poberateľom sirotského dôchodku, pričom,
podľa uznesenia o dedičstve po jej nebohom manželovi, prevzala aj ďalšie dlhy.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania v konaní
úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 10490,39 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení činí 92 %, jeho neúspech 926,09 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 8 %. Pomer
úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 84 % (92 % - 8 %). Súd preto priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 84 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.