Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231552
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115231552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcov: 1/ J.

G., nar. X.XX.XXXX, bytom O. č. XX, N., 2/ L. G., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XX, N., obaja
žalobcovia právne zastúpení Mgr. Zuzana Karkóová, advokát so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina,
proti žalovaným: 1/ W. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, 2/ O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. č. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Karol Gordík, advokát so sídlom Pivovarská 20, Žilina,
o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom domáhajú zriadenia vecného bremena práva nevyhnutnej cesty cez
priľahlý pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. Z., a to pozemok parc. č. XXX/X CKN zastavané plochy
a nádvoria o výmere 553 m2 v prospech vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. a to
domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X CKN na tom skutkovom odôvodnení, že žalobcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX na pozemku CKN parc. č. XXXX/X a žalovaní 1/
a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X CKN. Predmetný pozemok žalovaných

1/ a 2/ je pozemkom priľahlým k pozemku žalobcov a až do roku 2000 bol používaný ako prístupová
cesta na nehnuteľnosti, ktoré vlastnia žalobcovia. Od r. 2000, kedy sa žalovaní stali vlastníkmi CKN
parc. XXX/X znemožňujú im prístup k ich stavbe, ktorú žalobcovia využívajú jednak na rekreačné účely
a jednak v tejto nehnuteľnosti trvale žije matka žalobkyne v r. 2/. Z tohto dôvodu žalobcovia požiadali o
vypracovanie geometrického plánu, a to vytyčujúceho nevyhnutnú cestu tak, aby im bol zabezpečený
prechod a prejazd a bola vytvorená parc. č. XXX/X CKN, ktorej hranice stanovujú minimálny priestor
umožňujúci žalobcom prejazd ku svojim nehnuteľnostiam. Na základe uvedených skutočností domáhajú

sa zriadenia v prospech vlastníka nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XXX vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty cez celý pozemok parc. č. XXX/X CKN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73
m2 vytvorený z pôvodne označenej parc. č. XXX/X CKN geometrickým plánom overeným Okresným
úradom, katastrálny odbor, G. D. O..

2. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení žiadali návrh zamietnuť. Poukázali, že žalobcovia
1/ a 2/ v minulosti, ako i v súčasnosti používajú ako prístupovú cestu prechod cez pozemok patriaci

V. O. a to pozemok parc. č. XXXX a okrem toho žalobcovia 1/ a 2/ majú možnosť dostať sa na svoj
pozemok priamo z obecnej cesty tak, aby neobťažovali ostatných susedov, avšak túto možnosť nechcú
využiť z dôvodu, že si tento prístup znemožnili postavením ozdobného oplotenia, a teda prístup si svojímkonaním znemožnili sami. Teda, nie je pravdivé skutkové tvrdenie žalobcov, že neexistuje iná možnosť
prístupu k ich domovej nehnuteľnosti.

3. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ohliadkou na mieste samom,
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

4. Strany sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore, ktorá vyplýva z vyššie opísaných

písomných podaní a predmetom prejednávanej veci je zriadenie vecného bremena v práve cesty cez
pozemok žalovaných KNC parc. č. XXX/X a to v časti vytvoreného pozemku KNC parc. č. XXX/X v
zmyslepredloženéhogeometrickéhoplánuzodňa24.7.2015č.30604974-57/2015overenýmOkresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, dňa 10.8.2015, pod č. XXX/XXXX, ktorým z KNC parc.
XXX/X zastavaná plocha o výmere 553 m2 bol vytvorený stav XXX/X o výmere 73 m2 zastavaná plocha
na zriadenie vecného bremena - právo prechodu peši a prejazdu autom v prospech vlastníka pozemku

č. XXXX/X a 2.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že od r. 2000 doposiaľ realizujú prístup k ich rodinnému
domu súp. č. XXX cez pozemok KN č. XXXX tak, ako je vyznačená prístupová cesta na náčrtku a
tadiaľ realizujú prechod ku svojej nehnuteľnosti len pešo, nakoľko prístup vlastníkom (p. O.) bol im

znemožnený položením betónových panelov 24.4.2016. Svoju nehnuteľnosť žalobcovia využívajú na
rekreačné účely a hlavne v letných mesiacoch. Poukázali tiež, že v tejto časti tesne pod povrchom sú
umiestnené prípojky vody, elektriny, plynu a teda nie je možné tadiaľto prechádzať vozidlami, nakoľko
by došlo k znehodnoteniu týchto prípojok. Ak by sa malo zriaďovať vecné bremeno cez pozemok vo
vlastníctve manželov O. v tomto prípade by to vyžadovalo väčšie materiálne ako i technické náklady,

ktoré by boli nevyhnutné na prekládku inžinierskych sietí, ktoré vedú v tejto časti pozemku KN č. XXXX.
Momentálne nemajú prístup k verejnej komunikácii a je menším zásahom do práva vlastníka, ak sa zriadi
vecné bremeno právo prechodu cez pozemok žalovaných v r. 1/ a 2/. Oporný múr, ktorý je označený aj
ako hranica plochy 139/4 bol postavený v r. 2000 a jeho odstránením v budúcnosti tieto práce sa budú
realizovať výlučne na náklady žalobcov.

6. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že žalobcovia nepreukázali, že
by tu nebola iná možnosť riešenia ako zriadenie vecného bremena na pozemku žalovaných. Možnosť
prístupovej cesty k nehnuteľnosti žalobcov je možné zriadiť i iným spôsobom a poukazovali na zápisnice
obecného zastupiteľstva, v ktorých sa konštatuje, že manželia O. boli ochotní odpredať časť pozemku

parc. XXXX, cez ktorý sa realizoval doposiaľ prístup k nehnuteľnosti žalobcov, toto však žalobcovia
striktne odmietli a trvajú na tom, aby prechádzali cez pozemok žalovaných, a to i napriek tomu, že túto
vec možno vyriešiť dohodou, možnosťou kúpy predmetného pozemku v časti predmetného pozemku
XXXX. Pokiaľ má byť zriadená prístupová cesta vytvorením celej novovytvorenej plochy KNC parc.
XXX/X táto nie je nevyhnutná.

7. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že plocha vyznačená ako KN parc. XXX/X a hranica pozemku
XXXX/X vo výlučnom vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ je oddelená oporným múrom a doposiaľ realizovali
žalobcovia prístup z obecnej cesty parc. XXXX cez časť parc. XXXX ako priľahlého pozemku pre vstup
do domovej nehnuteľnosti súp. č. XXX a na tejto časti pozemku sú umiestnené betónové panely. Podľa

vyjadrení žalobcov túto plochu (KN p. č. XXXX) od roku 2000 využívali ako prístupovú cestu aj vozidlom
a od apríla 2016 len pešo, nakoľko na pozemok boli položené betónové panely a vlastník im zabránil tak
prístup vozidlom. Oporný múr má výšku 60 cm a bol budovaný v r. 2001 až 2002 za účelom spevnenia
brehu a zabráneniu zosuvu svahu.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. a obec Z. je nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi
domu súp. č. XXX na parc. KNC XXXX/X a pozemku KNC parc. XXXX/X o výmere 1102 m2 orná pôda
a KNC parc. č. XXXX/X o výmere 48 m2 zastavané plochy a nádvoria; titul nadobudnutia kúpna zmluva
č.v. XXX/XX z 1.7.1997, žiadosť o zápis rodinného domu XXX/XX.

9. Z výpisu z listu vlastníctva XXXX pre kat. úz. a obec Z. je v konaní nesporné, že KNC parc. č. XXX/
X o výmere 553 m2 zastavané plochy a nádvoria sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalovaní 1/ a
2/, každý z nich v podiele 1/2, titul nadobudnutia darovacia zmluva č. V 818/00 z 23.1.2001.10. Z rozhodnutia P. Z. čj. XXX/XXXX-XX zo dňa 31.5.2016 (predložené žalobcami) súd zistil, že
stavebný úrad účastníkov konania (žalobca 1/ a 2/ ) odkazuje na súd aby sa žalobou domáhali zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k rodinnému domu č.s. XXX cez priľahlý pozemok KNC

XXXX v kat. území Z. a zároveň stavebné konanie vo veci stavby „Oplotenie pozemku G. XXXX“ prerušil
do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že dňa 16.5.2016 účastníci predmetného stavebného konania (žalobca 1/ a 2/) ako vlastník pozemku
KNC XXXX/XX, XXXX/X a stavby č. XXX nesúhlasili s realizáciou oplotenia časti parcely XXXX v dĺžke
cca 6 m z dôvodu, že túto časť pozemku využívajú ako vjazd a vstup na parcelu KNC XXXX/X, XXXX/

X a k stavbe.

11. Z výpisu z listu vlastníctva XXXX pre kat. úz. a obec Z. je v konaní nesporné, že KNC parc. č. XXXX
o výmere 1401 m2 trvalé trávne porasty sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci O. V. a O. M. každý
z nich v podiele 1/2, titul nadobudnutia rozhodnutie ObPÚ-XXXX/XXX-XX/AXX, darovacia zmluva č. V
XXXX/XX z 17.8.2016; ťarchy bez zápisu.

13. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

14. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi
nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa
zdržať (non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného

bremenazodpovedajúnadruhejstraneprávaoprávnenéhosubjektu.Tietopráva(oprávnenia)zvecných
bremien sú dvojakého druhu: a) vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti
(pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti a oprávnenia
prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Sú to
najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný

pozemok a pod; b) vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané
(pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú
nehnuteľnosť, toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu. V oboch prípadoch
konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je
určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.

15. Podľa § 151o ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť

vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
17. Citované ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zriadiť vecné bremeno

rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa
vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku
komunikácii. Zákon pripúšťa aj iné formy zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty. Nevyhnutnú
cestu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe.

18. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX. pre kat. úz. a Obec Snežnica ako pozemku
parc. č. XXXX/X a pozemku KNC parc. XXXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. XXX. Medzi
stranami sporu neboli sporné ani skutkové tvrdenia žalobcov v priebehu konania, že od roku 2000 až
doposiaľ realizujú prístup k ich domu súp. č. XXX cez pozemok KNC parc. č. XXXX, ktorý je priľahlým

pozemkom a je vo vlastníctve iného subjektu a túto inú prístupovú cestu nepretržite využívajú.
19.Žalobcoviadôvodnosťsvojhonávrhunazriadenievecnéhobremenavichprospech-právaprechodu
peši a prejazdu autom cez pozemok žalovaných 1/ a 2/ KNC parc. č. XXX/X a v zmysle na ich podnet
vypracovaného geometrického plánu dotknutá časť pozemku KNC parc. XXX/X založili v priebehukonania na tvrdení, že síce majú k svojim nehnuteľnostiam prístup po inej prístupovej ceste KNC parc.
č. XXXX, avšak v súčasnosti tento pozemok postačuje iba na prechod pešo (okrem prekážok brániacich
v tomto prístupe zo strany vlastníka - betónové panely, sú na tomto prístupe uložené inžinierske siete)

čo hodnotili ako obmedzenie ich práva v plnej a nerušenej miere užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve
a prístup nie je možné zabezpečiť inak, len cez pozemok žalovaných 1/ a 2/.
20. Zo skutkových zistení v konaní však nepochybne vyplynulo, že aktuálne prechod cez pozemok
žalovaných KNC parc. č. XXX/X (resp. jeho časť - pozemok KNC parc. .č XXX/X v zmysle príslušného
geometrického plánu) ani nie je možný, nakoľko je oddelený oporným múrom. Žalovaní 1/ a 2/ tiež

argumentovali, že žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastník stavby a pozemku KNC parc. č. XXXX/X má možnosť
dostať sa ku komunikácii cez vlastný pozemok a sami si zamedzili tento prístup výstavbou oplotenia.
Rovnako z prehlásenia vlastníka KNC parc. č. XXXX (čl. 120), ktorý aktuálne umožňuje prechádzať
žalobcomkichstavbesúp.č.XXXcezjehopozemokjenepochybné,žedotknutúčasťprístupužalobcom
ponúkli i k odkúpeniu, tento prístup si žalobcovia znemožnili postavením plotu.
21. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že návrh žalobcov 1/

a 2/ na zriadenie vecného bremena tak, ako sa domáhali podaným žalobným návrhom, nie je dôvodný.
V prípade žalobcov je prístup k ich domovej nehnuteľnosti zabezpečený inak a tým vylučuje sa okolnosť
zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty cez pozemok žalovaných 1/ a 2/. Podmienky pre
zriadenie práva nevyhnutnej cesty, ktorými sú, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku a jeho prístup ku stavbe nie je možné zabezpečiť inak (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka)

vkonanínebolisplnené.Obmedzenievlastníckehopráva,atedato,abyniektomoholnadobudnúťvecné
právo k cudzej veci predstavuje nepochybne zásah do ústavne zaručeného práva vlastniť majetok čl.
20 Ústavy SR. Keďže žalobcovia žiadali o zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty vo vzťahu k
pozemku, cez ktorý ani doposiaľ nerealizovali prechod, podľa názoru súdu výkon práv žalobcov by bol
v zjavnom nepomere k zásahu do vlastníckych práv žalovaných 1/ a 2/.

22. Súd konštatuje, že nevyhnutnú cestu je možné zriadiť len v prípade, ak prístup nie je možné
zabezpečiť inak. Právo cesty zároveň musí byť zaistené k verejnej ceste (miestnej alebo účelovej
komunikácii) a ak je viac možností ako prístup zaistiť, musí byť vybratý ten, ktorý najmenej zaťažuje
vlastníka pozemku, cez ktorý má cesta viesť. V danom prípade plnohodnotný prístup k tejto stavbe
žalobcovia majú a to možnosťou prechádzať k domu súp. č. XXX cez pozemok KNC parc. č. XXXX

ako i možnosťou tento prístup zabezpečiť napr. aj zmluvou s jej vlastníkom. Súd zdôrazňuje, že vecné
bremeno nevyhnutnej cesty cez pozemok žalovaných 1/ a 2/ súd nemôže zriadiť v prípade, ak môže
na prístup žalobca 1/ a 2/ využiť pozemok vo svojom vlastníctve ako i iný priľahlý pozemok (KNC parc.
č. XXXX), cez ktorý doposiaľ realizovali prístup a to na základe obligačného práva. Podľa názoru súdu
už táto vyššie uvedená situácia sama o sebe podľa názoru súdu vylučuje zriadenie vecného bremena

súdom, a to s poukazom na znenie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý totiž rieši
len situáciu, keď vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je
možné zabezpečiť inak. Rozhodujúcou skutočnosťou je práve to, že žalobcovia 1/ a 2/ aktuálne majú
zabezpečený prístup k nehnuteľnosti v ich vlastníctve hoci i cez nehnuteľnosť iného vlastníka, ktorý
prechod cez svoj pozemok im dlhodobo umožňuje a toleruje. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobcovia

1/ a 2/ sú vlastníkmi stavby, ktorá je postavená na pozemku obkolesenom pozemkom v ich výlučnom
vlastníctve a možnosť prístupu z verejnej komunikácie si zabránili svojim konaním tým, že prístup oddelili
murovaným oplotením. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú spokojní s prístupom, ktorý k nehnuteľnosti v
súčasnosti majú a chceli by mať prístup iný pre nich výhodnejší (nielen pešo ale motorovým vozidlom)
nie je dôvodom na akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ zriadením vecného

bremena v prospech stavby žalobcov súdom. Žalobcovia 1/ a 2/ sa môžu na zriadení vecného bremena
dohodnúť s iným vlastníkom priľahlého pozemku (KNC parc. č. XXXX) a na zriadenie tohto vecného
bremena (práva cesty) boli odkázaný aj vo vedenom stavebnom konaní. Táto skutočnosť nepochybne
vyplýva práve z ich strany predložených listinných dôkazov, kedy v námietkach udávali, že časť pozemku
KNC XXXX v dĺžke cca 6 m využívajú ako vjazd a vstup na parcelu KNC XXXX/X, XXXX/X a k stavbe.

23. Súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobcovia majú na svoju nehnuteľnosť zabezpečený prístup nie
je objektívna potreba zriadenia vecného bremena cez pozemok KNC XXX/X vo vlastníctve žalovaných
súdom, nakoľko v danom prípade by bolo okrem iného možné zriadiť vecné bremeno na základe zmluvy
s iným vlastníkom zaťaženého pozemku (KNC parc. č. XXXX) resp. o časti tohto pozemku vzájomne
sa majetkovo vysporiadať.

24. Všetky uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd vyhodnotil a dospel
k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali splnenie podmienok ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka pre zriadenia vecného bremena cez pozemok žalovaných (KNC prac. č. XXX/
X) , a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd s poukazom na citované ustanovenie o nároku na náhradu trov konania a s poukazom na plný
úspech žalovaných 1/ a 2/ vo veci rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).