Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107218369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5107218369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ladislava
Bobčíka - BETONA, s miestom podnikania Mierova 2121, 022 01 Čadca, IČO: 32 245 777, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom, so sídlom S. XXXX/X A, XXX XX U.,
proti žalovanému: HUPRO, spol. s r.o., so sídlom Štrková 971/10E, 010 01 Žilina, IČO: 00 603 546,
zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom N. X. XX, XXX XX T.,
v konaní o zaplatenie 18.130,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 11Cb/340/2007-271 zo dňa 16.11.2012 vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 18.130,85 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách súdneho konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/340/2007-271 zo dňa 16.11.2012 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
14% ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 1.958,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.574,63 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 413,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Miroslava Stopku, advokáta, so sídlom S. XXXX/X A, XXX XX U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
18.130,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do
zaplatenia,atovlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyšnejčastibolažalobazamietnutá.
O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet

jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.958,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
3.574,63 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, uznesením
sp. zn. 13Cob/279/2009 zo dňa 14.04.2010 opätovne vykonal dokazovanie za akceptovania záväzných
záverov vyslovených Krajským súdom v Žiline a po aplikovaní ust. § 536 ods. 1, 3, § 548 ods. 1, § 554
ods. 1, § 555 ods. 1, 2, 3, 4, § 560 ods. 1, 2, § 562 ods. 1, 2, 3, § 564 v spojení s ust. § 428 ods.
2, 3, § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie

18.130,85 Eur spolu s príslušenstvom dôvodná. Ako prvou v konaní sa okresný súd zaoberal otázkou, či
medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka. Podstatnými časťami
zmluvy o dielo bola dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy a dohoda o cene diela. Z vykonaných
dôkazov prvostupňový súd zistil a medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetom záväzku žalobcu bolozhotovenie betónovej podlahy o rozlohe 1.800 m2 na stavbe haly v Poľskej republike. Predmet diela
bol medzi účastníkmi dohodnutý. Čo sa týkalo otázky ceny diela, žalovaný aj po rozhodnutí krajského
súdu naďalej namietal skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene diela, a teda medzi

nimi nebola uzatvorená platná zmluva o dielo. K otázke ceny diela sa však záväzným spôsobom vyjadril
krajský súd vo svojom rozhodnutí. V konaní, ktoré nasledovalo po rozhodnutí krajského súdu, neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver krajského súdu spochybňovali. Ohľadom dohody o cene
diela preto už žiadne ďalšie dôkazy vykonávané neboli. Okresný súd bol viazaný názorom krajského
súdu, v ktorom sa konštatovalo, že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene diela v rozsahu 255,- Sk

za m2 betónovej plochy bez DPH.

Okresný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či žalobca splnil svoju povinnosť a dielo riadne ukončil a
žalovanému odovzdal. Ohľadom tejto otázky týkajúcej sa odovzdania diela a stavu betónovej plochy
po ukončení činnosti žalobcu, bolo vykonané dokazovanie tak pred rozhodnutím, ako aj po rozhodnutí
krajského súdu. Krajský súd uviedol, že podľa výsledkov dokazovania, žalobca žalovanému dielo

odovzdal, umožnil mu s týmto dielom ako riadne vykonaným nakladať. Tieto okolnosti vyplývali jednak
z výsluchu účastníkov, kde žalobca a jeho právny zástupca uviedli, že poľský investor vstúpil do úžitku
diela. Skutočnosť, že poľský investor túto halu, a aj podlahovú plochu užíva, potvrdil aj samotný zástupca
investora svedok S.. Tento svedok síce tvrdil, že hala ako taká prevzatá nebola a prevzatá nebola ani
podlaha, zároveň však uviedol, že v hale vykonávajú práce. Poľský investor potvrdil, že halu užíva.

Nevedel sa pritom vyjadriť k tomu, či vôbec prebehlo nejaké reklamačné konanie. Z jeho ďalších
vyjadrení bolo zrejmé, že medzi ním a žalovaným neprebieha žiaden spor, a teda zrejme neprebieha
ani žiaden spor, ktorý by sa týkal prípadných nárokov z vád podlahy. Skutočnosť, že žalovaný vstúpil
do užívania predmetu diela, potvrdila aj ním predložená faktúra, ktorou poľskému investorovi fakturoval
práce vykonané na stavbe haly.

Okresný súd sa ďalej zaoberal námietkou vád plnenia, ktoré poskytol žalobca. Podlaha mala určité vady
v podobe nerovností, čo vyplynulo z viacerých vykonaných dôkazov, a to napr. z výpovedí svedkov E.
a svedka S.. Svedkovia potvrdili, že podlaha bola nerovná, že bola nekvalitne prevedená, čo sťažuje
užívanie haly postavenej žalovaným, avšak v konaní nebolo preukázané, že za tieto vady by mal byť

zodpovedný žalobca ako zhotoviteľ diela a nebolo tiež preukázané, že vady boli žalobcovi riadnym
spôsobom notifikované, a že titulom vád žalovaný voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok. Jednotlivé
vady, ktoré mala mať podlaha, ani neboli presne označené a jednoznačne špecifikované. Zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, aké presné vady mala mať podlaha. Nebolo možné špecifikovať a kvantifikovať
ani rozsah týchto vád. Tvrdenia o vadách boli len všeobecného charakteru, že podlaha bola nerovná,

prípadne, že sa odlupovala, alebo tam boli nerovnosti až do 4 cm. V súvislosti s vadami okresný súd
poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktoré v konaní nebolo nijakým dôkazom vyvrátené, podľa ktorého
žalobca nezabezpečoval ani dodávku betónu a nezabezpečoval ani hutnenie podkladu. Z vykonaných
dôkazov nevyplynulo, že by žalobca porušil povinnosť zhotoviteľa podľa § 551 ods. 1 Obchodného
zákonníka, teda povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu veci, alebo pokynov daných

na vykonanie diela. Ďalej okresný súd uviedol, že vady týkajúce sa nerovností, pokiaľ malo ísť o
odlupovanie podlahy, sú vady zjavné. Tieto mali byť objednávateľom zistené ešte v čase, kedy došlo
k odovzdaniu predmetu diela. Objednávateľ je povinný podľa § 562 Obchodného zákonníka predmet
diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku a s vynaložením odbornej starostlivosti zistiť prípadné
vady. Bez zbytočného odkladu po zistení týchto vád, pri odbornej starostlivosti, ktorú mal pri prehliadke

žalovaný ako objednávateľ vynaložiť, bol povinný vady oznámiť žalobcovi ako zhotoviteľovi diela. Z
vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, že žalobca bol zo strany žalovaného informovaný o tom, že dielo má vady,
akého charakteru sú tieto vady a aký je ich presný rozsah. Podľa názoru okresného súdu zo strany
objednávateľa nebolo nepostačujúce oznámenie vád v podobe neurčitého tvrdenia o tom, že podlaha

je nerovná, prípadne, že sa odlupuje. Ani takáto notifikácia vád zo strany žalovaného v konaní nebola
zistená. Žalovaný skutočnosť, že vady notifikoval, preukazoval výlučne s odkazom na list žalobcu zo
dňa 07.03.2007, v ktorom žalobca uvádza, že neverí, že dielo má vady v podobe 4 cm nerovností.
Vady pritom žalobcovi mali byť notifikované zrejme telefonicky. Okresný súd bol názoru, že takáto
všeobecná bližšie nešpecifikovaná notifikácia vád bola nepostačujúca. Ak žalovaný vady notifikoval

len takýmto neurčitým spôsobom a nenotifikoval ich písomne, kde by jednoznačne vady vymedzil,
vystavuje sa riziku, že v súdnom konaní potom nebude schopný relevantnú notifikáciu vád preukázať.
Okresný súd bol toho názoru, že na notifikáciu vád bolo potrebné, aby každá vada bola presne
opísaná a prípadne zdokumentovaná, a to nielen jej popisom, akým spôsobom sa vada prejavuje,ale tiež popísaním rozsahu tejto vady, napr. uvedením veľkosti plochy, na ktorej sa vyskytuje, príp.
presným určením miesta, kde sa vyskytuje. Ak predmetom vád mala byť napr. nerovnosť, mala byť
táto nerovnosť popísaná uvedením jej rozsahu a uvedením presnej špecifikácie plochy, na ktorej sa

táto nerovnosť objavuje. Takým istým spôsobom mala byť podľa názoru okresného súdu notifikovaná
aj vada predstavujúca tvrdené odlupovanie vrchnej vrstvy betónu, prípadne ďalšie nerovnosti. Táto
skutočnosť bola nevyhnutná vo vzťahu k zhotoviteľovi diela, aby tento mohol adekvátnym spôsobom
na takúto notifikáciu reagovať a prípadne zabezpečiť plnenie uplatnených nárokov z takýchto vád
diela. Bez presného popisu vád diela a ich presnej kvantifikácie vo vzťahu k celkovému rozsahu diela,

zhotoviteľ potom nemá možnosť adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu zareagovať. Notifikácia
telefonicky len so všeobecným, bližšie nevymedzeným popisom vád nepostačovala na splnenie
povinnosti žalovaným ako objednávateľom notifikovať zistené vady diela žalobcovi ako zhotoviteľovi.
Okresný súd preto uzavrel, že žalovaný ako objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a neoznámil vady
diela žalobcovi ako zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo bol tieto vady povinný zistiť pri
odbornej prehliadke po prevzatí diela vstupom do jeho úžitku.

V rovine námietky žalovaného pri nedodržaní povinnosti žalobcom realizovať dohodnuté skúšky,
bol okresný súd toho názoru, že v zmysle vyjadrenia žalobcu bez súčinnosti žalovaného takéto
skúšky žalobca sám realizovať nemohol. Podľa vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, počas
realizácie diela a ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe prítomný nikto zo spoločnosti žalovaného.

Žalobca sa vyjadril, že rovinnosť bola meraná už počas nanášania betónu a počas jeho hladenia
laserovým meračom, pri čom bol osobne prítomný. Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu,
že vzhľadom na jeho postavenie subdodávateľa, nebol oprávnený bez súčinnosti žalovaného ako
zhotoviteľa celej haly vôbec vstupovať do tohto priestoru a samotný žalobca tak nemohol zhotovenú
podlahu v predmetnej hale kontrolovať. Žalovaný preto namietal nesplnenie povinnosti zo strany

žalobcu, ktorú žalobca sám bez súčinnosti žalovaného ani nemohol splniť. Okresný súd vyslovil, že
žalovaný sa nemôže domáhať plnenia povinnosti žalobcom, resp. namietať jej nesplnenie v prípade, ak
sajednaloovzájomnépovinnostiúčastníkovanevyhnutnúvzájomnúsúčinnosťpriplnenítejtopovinnosti
vykonať skúšky. Výkon práva žalovaného, ktorý by neposkytol žalobcovi súčinnosť nevyhnutnú na
vykonanie skúšok a následne by z tohto dôvodu namietal odovzdanie diela žalobcom, podľa názoru

okresného súdu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný v konaní preto
namietal nesplnenie povinnosti vykonať skúšky a prípadne tiež nesplnenie povinnosti dielo riadne
odovzdať, a to napriek tomu, že sám svoju povinnosť poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť na vykonanie
týchto skúšok a na prípadné odovzdanie diela na mieste samom nesplnil.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní prijal záver, že nedošlo k zmene takých podstatných skutkových
okolností, ktoré odôvodňovali iný záver, než ten, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu diela
žalovanému tým, že žalovanému žalobca umožnil užívanie tohto diela. Žalovaný poskytol rozpornosť
tvrdení,keďnajednejstraneuvádza,žemudieloodovzdanéneboloanadruhejstrane,ževočižalobcovi
vady diela reklamoval a uplatnil nároky z týchto vád. V zmysle ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka

zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Ak by nedošlo k odovzdaniu diela,
nemohol by žalovaný relevantným spôsobom uplatňovať nároky z vád a tieto vady reklamovať, pretože
v takom prípade by nebolo možné posúdiť zodpovednosť za prípadné vady v čase odovzdania diela.

Okresný súd ďalej poukázal, že zo strany žalobcu došlo vstupom žalovaného do úžitku k odovzdaniu

predmetnej betónovej podlahy. Žalovaný svoje tvrdenia o vadách diela nepreukázal. Rovnako
nepreukázal svoje tvrdenia, že by vady diela notifikoval. Notifikáciu vád poprel žalobca a jeho právny
zástupca, ktorí zhodne uviedli, že žiadna písomná reklamácia, ani žiadne písomné oznámenie vád
žalobcovi doručené neboli. Prípadná telefonická notifikácia bez jednoznačnej špecifikácie druhu a
rozsahu vád nebola považovaná okresným súdom za dostatočnú. Okresný súd dospel k záveru, že

žalobca splnil svoju povinnosť, dielo ukončil a odovzdal žalovanému. Žalobcovi vzniklo právo požadovať
zaplateniedohodnutejcenydiela.Žalovanýsapritomvkonaníbránillentvrdením,žežalobcovinevznikol
nárok na zaplatenie ceny diela, keďže nebola uzatvorená zmluva o dielo, resp. nedošlo k splneniu
povinnosti žalobcu z tejto zmluvy. Žalovaný v konaní netvrdil, že by prípadne voči žalobcovi uplatnil
akýkoľvek nárok z vád diela. Nebolo preukázané, že by na základe tvrdených vád žalovaný od žalobcu

požadoval, či už ich odstránenie alebo prípadnú zľavu z ceny diela. Splnenie notifikačnej povinnosti a
prípadné uplatnenie reklamačných nárokov nevyplynulo ani zo záznamu zo dňa 05.06.2007. V zmysle
tohto záznamu účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach, kedy žalobca žiadal úhradu faktúry a žalovaný
namietol, že nebola dohoda o cene diela, dielo nebolo prevzaté a vykazuje vady. Z tohto záznamupodľa názoru okresného súdu nebolo možné zistiť, aké má mať dielo vady a akého rozsahu tieto vady
sú. Notifikáciu vád neobsahuje ani list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.06.2007 adresovaný
právnemu zástupcovi žalobcu. Podľa ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka by vzhľadom na

nepreukázané oznámenie vád nebolo možné žalovanému v súdnom konaní priznať prípadné nároky z
týchto vád, pretože žalobca túto skutočnosť v súdnom konaní opakovane namietol.

Okresný súd uzavrel, že žalobcov nárok bol čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej žalobca pre žalovaného realizoval 1.800 m2 betónovej

plochy s cenou 255,- Sk za m2. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o vadách diela
realizovaného žalobcom, nepreukázal, že tieto vady oznámil a nepreukázal ani, že by z titulu vád uplatnil
voči žalobcovi akýkoľvek nárok. Z vykonaných dôkazov tiež vyplynulo, že žalobca splnil svoju povinnosť
a dielo po jeho ukončení odovzdal žalovanému tým, že žalovaný vstúpil do jeho užívania. Pri cene 255,-
Sk za m2 zodpovedá celková cena diela vrátane vtedy platnej DPH vo výške 19 % sume 546.210,-
Sk. Táto čiastka po prepočte konverzným kurzom zodpovedala sume 18.130,85 Eur. Okresný súd

potom priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 18.130,85 Eur a vo zvyšnej časti istiny bola žaloba
zamietnutá.

Okresný súd okrem istiny žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to 14% ročne v zmysle ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka , keď základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná ku

koncukalendárnehoroka2006predstavovala4%ročne.Žalobcovitakpatrilúrokzomeškaniavovýškeo
10%vyššej,teda14%ročne.Vkonaníneboljednoznačneustálenýdátum,kuktorémudošlokukončeniu
prác žalobcom na diele a k odovzdaniu tohto diela žalobcom žalovanému vstupom žalovaného do
jeho úžitku. Z vykonaných dôkazov bolo však nepochybné, že žalobca práce ukončil ešte koncom leta
2006, pričom odvtedy na danej stavbe nebol prítomný. V tomto období muselo dôjsť aj k odovzdaniu

predmetu diela žalovanému. Žalobca potom následne vystavil faktúru, kde za dátum dodania označil
deň 28.11.2006. Okresný súd skonštatoval, že k odovzdaniu diela zrejme došlo najneskôr v tento deň,
keďže práce boli ukončené niekoľko mesiacov predtým. Túto faktúru tak bolo možné považovať za výzvu
žalobcu na zaplatenie, pričom žalobca určil dátum splatnosti na deň 05.12.2006. V súdnom konaní úrok
z omeškania požadoval až od 16.03.2007, kedy tak bol žalovaný nepochybne v omeškaní s plnením

svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Došlo tak k priznaniu aj 14% úroku z omeškania ročne zo
sumy 18.130,85 Eur od 16.03.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v tej časti,
ktorá bola požadovaná z nepriznaného rozsahu istiny, bola žaloba rovnako čiastočne zamietnutá.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a z titulu len nepatrného

neúspechu žalobcu bola mu priznaná plná náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov konania
1.958,47 Eur a z trov právneho zastúpenia 3.574,63 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o jeho povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu so 14% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od

16.03.2007 do zaplatenia spolu s výrokom o trovách súdneho konania. Žalovaný uviedol odvolacie
dôvody v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p., keďže mal za to, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vada
konania spočívala v odmietnutí dôkazu označeného žalovaným, a to návrhu na vykonanie obhliadky na
mieste samom a návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, ktorý

sa mal vyjadriť k vadám podlahy, a to konkrétne nerovnosť betónovej plochy, nekvalitné vyhotovenie
pracovnej špáry a odlupovanie sa povrchového betónu, ktorých vykonanie navrhol žalovaný na súdnom
pojednávaní dňa 14.01.2009. Znaleckým dokazovaním by znalec jednoznačne stanovil reálny stav diela
a v prípade vád by posúdil ich charakter, pôvod a príčinu. Žalovaný poukázal na ust. § 127 ods. 1
O.s.p., keďže znalec by posudzoval okrem vád diela logicky aj dodanie diela, pričom nevykonanie

tohto dôkazu, ktorý bol dostupný, posudzoval žalovaný ako hrubé porušenie zásady rovnosti zbraní a
znemožnenie práva účastníka podporiť dôkazmi svoje tvrdenia. V každom súdnom konaní najprv musí
mať súd jasno v skutkových otázkach a až potom možno pristúpiť k právnym úvahám. Súd prvého
stupňa modifikoval vyjadrenia, procesné úkony žalobcu v konaní spôsobom napomáhajúcim žalobcovi.
Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je obraňujúce, hlavne čo sa týka postavenia a záujmov žalobcu.

Závery, ktoré vyslovil okresný súd, tak boli v úzkej symbióze s neraz meniacimi sa tvrdeniami žalobcu,
dokonca v rozpore s obsahom listinných dôkazov. Žalovaný ďalej zotrval na námietke, že nebola
dohodnutá cena diela. Medzi účastníkmi síce bola uzavretá dohoda o predmete diela, a to realizácia
1.800 m2 betónovej podlahy na stavbe žalovaného v Poľskej republike v 2 etapách po 900 m2 s tým,že žalobca mal zabezpečiť položenie tejto betónovej podlahy a dodávku betónu mal zabezpečovať
poľský investor, avšak pri uzatváraní tejto dohody nedošlo k uzavretiu dohody o cene diela. Žiaden z
účastníkov súčasne nevyjadril, že by chcel uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene diela. Takáto

výslovná dohoda nebola preukázaná, a tým nemôže byť záver o uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom
a žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na samotné tvrdenia žalobcu, že medzi účastníkmi
bola dohoda o cene vo výške 280,- Sk bez DPH za m2, pričom okresný súd ustálil v otázke ceny
diela sumu 255,- Sk za m2 betónovej plochy bez DPH, čo je v rozpore s výsledkami dokazovania.
Za aplikácie ust. § 554 ods. 1 a 6 Obchodného zákonníka žalovaný namietal, že zo strany žalobcu

nedošlo k ukončeniu a odovzdaniu diela a medzi žalobcom a žalovaným neprebehlo preberacie konanie,
nebol podpísaný preberací protokol. Žalovaný listom zo dňa 18.12.2006 vyzýval žalobcu na preberacie
konanie a vykonanie skúšok. Na túto výzvu žalovaného zo dňa 18.12.2006 odpovedal až listom zo
dňa 07.03.2007, pričom navrhol termín prebratia diela 14. - 15.03.2007, avšak neurčil konkrétny dátum,
kedy by malo dôjsť k jeho odovzdaniu. Záväzný termín odovzdania a prevzatia diela nebol zo strany
žalobcu určený. Vzhľadom k ust. § 555 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka preto nebolo vykonanie

diela žalobcom uskutočnené, keďže takéto vykonanie malo byť preukázané realizáciou dohodnutých
skúšok. Sám žalobca výslovne na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedol, že medzi ním ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola pri podobných zákazkách úplne bežná dohoda o
vykonaní skúšok. Skúšky mali pozostávať z meraní rovinnosti betónu, z kontroly hrúbky betónu podľa
projektu, po vyzretí betónu, čo malo trvať 28 dní a mali sa spraviť skúšky, či sa betón neodlupuje, mala sa

kontrolovať tiež dilatačná špára medzi dvoma časťami. Žalobca pochybil, pokiaľ tieto skúšky nevykonal.

K notifikácii vád diela žalovaný uviedol, že riadnym ukončením diela sa rozumie jeho vykonanie v
dohodnutej lehote a bez vád. Žalovaný riadne reklamoval vady diela s ich presnou špecifikáciou a
žiadal u žalobcu ich odstránenie ústne (telefonicky), pretože žalobca a žalovaný sa dohodli práve

na tomto spôsobe komunikácie. K oznámeniu vád žalovaným tento poukázal na výpoveď konateľa
žalovaného p. Kovalčíka na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010, ktorý uviedol, že vady sa týkali
nedostatočnej rovinnosti, pretože boli zistené rozdiely na jednom metri až do výšky 2 cm. Dielo nebolo
vyhotovené v súlade s normou. Ďalej konateľ žalovaného uviedol, že na jednotlivých častiach haly sa
betón odlupoval a tiež bola zle vyhotovená dilatačná špára, kedy medzi dvomi časťami realizovanej

betónovej plochy bol rozdiel až 4 cm. V podstate žalobca v liste zo dňa 07.03.2007 uviedol, že vady
mohli vzniknúť dávkou betónu zo strany investora. Skutočnosť, že žalobcovi boli zo strany žalovaného
riadne a včas notifikované vytýkané vady diela, svedčí nielen jeho list zo dňa 07.03.2007, ale aj samotné
vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2008, ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného: ...
„kto u žalobcu reklamoval 4cm nerovnosti betónu a odlupovanie, o ktorých žalobca píše vo svojom

liste adresovanom žalovanému", odpovedal, že: ...„čo sa týka nerovností, zrejme mal o nich vedomosť
z nejakého písomného vyjadrenia pána Kovalčíka, alebo z telefonického rozhovoru“. O vadách diela
svedčí aj Záznam z rokovania zo dňa 05.06.2007, ktorý je v origináli založený v súdnom spise. Z
vykonaného dokazovania, z výpovedí konateľov žalovaného - p. Kovalčíka i Jurgu, ako aj z výsluchu
svedka E. E. i A. S. vyplynulo, že zo strany žalobcu neboli vykonané dohodnuté skúšky a dielo

realizované žalobcom malo vady, ktoré boli nezlučiteľné s riadnym vykonaním diela. Žalovaný poukázal
aj na obsah výpovede svedka E. E. dňa 24.11.2010, ktorý poukázal na nerovnú podlahu, na ktoré
nerovnosti sa spotrebovalo viac materiálu, ako sa predpokladalo s tým, že podľa toho, čo videl on
osobne, podlaha bola krivá a na miestach, kde sa spájali dve časti betónovej podlahy, sa odlupovala a
vznikali tam diery a nerovnosti. V ďalšej časti svojej výpovede svedok potvrdil, že medzi p. S. a p. C. bolo

dohodnuté,žebudúvykonanéurčitéskúšobnévrty,abysazistilaskutočnáhrúbkapodlahy. SvedokE.E.
tiež potvrdil, že začiatkom roka 2007, resp. na prelome jari a leta 2007 sa hala neužívala, bola odstavená
s tým, že pán S. očakával nejaké finančné kompenzácie od spoločnosti HUPRO, spol. s r.o.. Aj svedok
A. S. pri svojom výsluchu dňa 12.05.2012 potvrdil, že podlaha bola krivá a nerovná. Bol spísaný protokol
s uvedením vád a tie dodnes neboli odstránené. V protokole bol termín na ich odstránenie uvedený.

Pokiaľ práce realizované žalobcom mali vady, žalovaný nebol povinný toto dielo prevziať a žalobcovi
nevzniklo právo požadovať zaplatenie ceny. Žalobca nepreukázal skutočný rozsah vykonaných prác a
ich kvalitu. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, či táto betónová podlaha o výmere 1.800 m2 bola
realizovaná v súlade s technickými normami a v požadovanej kvalite. Z výsledkov dokazovania preto
nemožno konštatovať, že by žalobca riadne splnil svoju povinnosť podľa zmluvy a ponúkol žalovanému

práce vykonané v štandardnej kvalite, umožňujúcej obvyklé užívanie realizovaných prác. Dielo nebolo
žalobcom zhotovené bez vád, dielo nebolo riadne prevzaté, nebol podpísaný preberací protokol a neboli
ani vykonané dohodnuté skúšky kvality vykonaného betónu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súduzrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a v napadnutom výroku žalobu zamietnuť s
priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo
dňa 17.01.2013. Uviedol, že v zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil záväzný právny názor, a to, že
bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej
podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk na m2 bez DPH. Tento právny názor je záväzný, a pokiaľ
nenastala žiadna podstatná zmena, okresný súd bol povinný z neho vychádzať. V ďalšom krajský súd

vyslovil záväzný právny názor v tom, že podľa doteraz vykonaných dôkazov došlo k dispozícii s dielom
žalovaným, bolo umožnené žalovanému nakladať s predmetom diela, čo potvrdilo aj samotné správanie
žalovaného, ktorý požadoval od investora zaplatenie ceny diela vykonaného žalobcom. Pokiaľ by dielo
nebolo odovzdané do dispozície žalovanému, tak žalovaný by sa nedomáhal uhradenia ceny diela od
poľského investora, čiže skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný si vzájomne odporujú a nedávajú logický
súvis, pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo nebolo ukončené a odovzdané, a tým využíva iba účelovú obranu,

aby nemusel uhradiť žalobcovi splatnú faktúru. Žalovaný rovnako nenotifikoval vady diela, a nepreukázal
ich notifikáciu žiadnym relevantným spôsobom. Nebola špecifikácia vád, či už v kvantitatívnom alebo
kvalitatívnom zmysle slova. Všeobecné tvrdenie alebo všeobecné skutočnosti nie je možné považovať
za notifikáciu vád tak, ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov. Dôkazné bremeno o tom, že vady
existujú, nesie žalovaný ako objednávateľ, a toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca poukázal na

celú svedeckú výpoveď svedka A. S., ktorý zastupoval poľského investora a ktorý tvrdil, že nikdy nebol
v kontakte so spoločnosťou BETONA, nebol s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu a práve žalovaný, teda
spoločnosť HUPRO, spol. s r.o. mal vykonať celú halu vrátane betónovej podlahy, z čoho vyplynulo, že
spoločnosť BETONA bola iba subdodávateľom spoločnosti HUPRO, spol. s r.o., a v zmluvnom vzťahu
ďalej bola spoločnosť HUPRO, spol. s r.o. a poľský investor. Skutočnosť, že došlo k prebratiu diela bola

preukázaná aj výpoveďou svedka A. S., ktorý jednoznačne uviedol, že k prebratiu celého diela zo strany
poľského investora došlo. Tento krok bol aj logický, pretože žalovaný si následne uplatňoval uhradenie
ceny diela od poľského investora. Je teda logické, že ak by poľský investor celé dielo neprevzal, ani
žalovaný by sa nemohol domáhať uhradenia súm od poľského investora. Ďalej žalovaný zavádzal
súd, keď tvrdil, že žalovaný nemá uhradenú celú cenu diela, a to z dôvodu, že je v súdnom spore s

poľským investorom, pričom svedok A. S. výslovne uviedol, že žiaden spor so spoločnosťou HUPRO,
spol. s r.o., t.j. so žalovaným nevedú, a teda aj v tomto smere žalovaný zavádzal súd, pretože sa snažil
vzbudiť dojem, že on si uplatňuje svoje nároky od poľského investora, ktoré práve kvôli nekvalitne
zhotovenej podlahe od žalobcu nemá doposiaľ uhradené, avšak tento výsluch preukázal to, že žalovaný
si žiadne sumy neuplatňuje, a teda je veľký predpoklad, že žalovaný má celé dielo od poľského investora

uhradené, čo nasvedčujú aj skutočnosti, že dielo bolo vykonané riadne a včas.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/279/2009, z ktorého je
nesporné,žepoľskýinvestorvstúpildoužívaniadiela,totodieloslúžinavýrobnéúčely,tedaslúžinaúčel,
na ktorý bola táto hala projektovaná, na ktorý bola stavaná, poľský investor v tejto hale už 6 rokov vyrába,

teda je nesporné, že táto hala spĺňa všetky technické a iné predpoklady, lebo je zrejmé, že ak by tieto
predpoklady nespĺňala, tak jednak by nemohla byť táto hala skolaudovaná, po druhé by nemohla v nej
prebiehať výrobná činnosť, lebo by to bolo v rozpore s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bolo
by to v rozpore s inými normami, ktoré sú dôležité na výrobu. Nie je preto možné, aby táto hala nebola
technickyvbezvadnomstave,pretoževopačnomprípadebynebolomožnévtakejtohalespustiťvýrobu.

Žalobca zdôraznil, že obrana žalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa povinnosti úhrady splatných
záväzkov, ktoré žalovaný neuhradil už takmer 6 rokov. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného
súdu potvrdil s priznaním trov tohto odvolacieho konania vo výške 433,60 Eur s DPH.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/30/2013-309 zo dňa 02.05.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.06.2013,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v

spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s odvolaním žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 21.12.2012, krajský súd
uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, viažucim sa k dotknutým výrokovým častiam, a preto

v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne
závery, ktoré už vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto je postačujúce vo väzbe
k odvolacím dôvodom žalovaného, aby boli uvádzané len tie okolnosti a právne stanoviská zo strany
krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktoré sú zamerané k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia okresného súdu. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu

SRsp.zn.IV.350/09zodňa08.októbra2009,podľaktorého...„odôvodneniarozhodnutíprvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v

priebehu príslušného súdneho konania“. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu
prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

V ďalšom krajský súd na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím

dôvodom žalovaného uvádza, že po doplnenom dokazovaní okresným súdom nenastala kvalitatívne
taká zmena skutkového a právneho stavu, ktorá by nezakladala viazanosť už s vysloveným záväzným
právnym názorom krajským súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/279/2009-138 zo dňa 14.4.2010.
V predmetnom rozhodnutí krajského súdu, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu v Žiline
č.k. 11Cb 340/2007-99 zo dňa 22.5.2009 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, bol prijatý záver,

že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
betónovej podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Ďalej krajský
súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí uviedol, že z tohto záveru bude vychádzať okresný súd v rámci
nového konania, pokiaľ nenastanú v predmetnom spore podstatné nové okolnosti, kvalitatívne odlišné,
z ktorých by nebolo možné vychádzať práve z vysloveného záveru krajského súdu o uzavretí zmluvy

o dielo za odvolacím súdom ustálenú dohodnutú cenu diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH.
Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, s dôkazným stavom, ktorým bol
viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. a z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal, keďže nebola
preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Zo zisteného skutkového
stavu nevyplývala kvalitatívne odlišná podstatná zmena skutkových okolností, preto bolo potrebné

vychádzať už z vysloveného právneho názoru krajského súdu v uznesení sp. zn. 13Cob/279/2009 zo
dňa 14.4.2010. Pokiaľ takto konal aj okresný súd a vychádzal zo záväzného právneho názoru uzavretej
zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk/
m2 betónovej plochy bez DPH, tak bolo postupované z jeho strany vecne správne a zákonne, ako to

vyžaduje ust. § 226 O.s.p., v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

K úplnosti krajský súd zvýrazňuje, že dohoda o cene diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH
vyplývala z výsledkov vykonaného dokazovania, keď žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.1.2009

uviedol (č.l. 75 spisu), že základom ceny bola suma 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, ku ktorej
cene, ak dodal, že malo dôjsť k navýšeniu, tak toto nepreukázal, a tým sa vychádzalo zo žalobcom
tvrdenej ceny diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, čo bolo v zhode aj s vyjadrením konateľa
žalovaného p. Miroslava Kovalčíka, ktorý s ohľadom na ďalšie zákazky, ktoré boli realizované za cenu
255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, mal za to, že aj v danom prípade zákazky bude cena rovnaká.

Nemohol byť preto relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý uviedol, že mu nie je zrejmé, kedy,
kde a akým spôsobom bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá cena 255,- Sk/m2 betónovej
plochy bez DPH, keď z takejto ceny ako základnej vychádzal žalobca a s takouto cenou počítal aj
žalovaný. Pokiaľ aj žalobca k tejto základnej cene diela, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanýmustálená, poskytol tvrdenie jej navýšenia, tak k tomuto nebol označený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal
navýšenie ceny prác a predmetné dielo na 280,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Krajský súd pri
konštatovaní dohodnutej ceny diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH vychádzal z dôslednej

aplikácie ust. § 132 O.s.p., keď vo vzájomnej súvislosti prihliadol na všetky dôkazy vykonané pred
okresným súdom, t.j. výsluch tak účastníkov konania, ako aj ich zástupcov, predložené listinné dôkazy, a
v neposlednom rade aj na správanie sa žalovaného pred vyvolaním súdneho sporu, keď obidve sporové
strany vychádzali zo základu ceny diela práve vo výške 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Krajský
súd dodáva, že k cene diela a jej dohode bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie, pretože ak zmluva o

dielo nemala písomnú formu, v ktorej by boli vyjadrené jednotlivé podstatné náležitosti tejto zmluvy, a
to predmet a cena diela, tak bolo to práve na vykonávaných dôkazoch, v akej výške bola dohodnutá
cena diela. Výsledky dokazovania potom potvrdili cenu diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH,
z ktorej vychádzal žalovaný, obdobne ako v predchádzajúcich zákazkách a z ktorej ceny vychádzal aj
žalobca, ktorému, pokiaľ sa k tejto cene nepodarilo preukázať jej navýšenie, tak platila cena 255,- Sk/
m2 betónovej plochy bez DPH. K uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo, keďže dohodli

sa jej podstatné náležitosti, a to predmet diela - zhotovenie betónovej podlahy o rozlohe 1.800 m2 na
stavbe haly v Poľskej republike za cenu 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/279/2009 zo dňa 14.4.2010 vyslovil aj
ďalší záväzný právny názor, keď za aplikácie ust. § 555 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka

a zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, umožnil žalovanému
s dielom nakladať a do úžitku tohto diela vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v
zmluvnom vzťahu so žalovaným, keďže žalobca vystupoval ako subdodávateľ. Investor vstúpil do
užívania haly, kde bolo vykonávané dielo žalobcom v subdodávateľskom režime pre žalovaného a je
nevyhnutné len logicky vyvodiť, že pokiaľ by žalovaný nemal odovzdané dielo žalobcom, tak následne

by nemal možnosť s ním disponovať a toto dielo odovzdávať hlavnému investorovi, s ktorým bol
žalovaný v zmluvnom vzťahu. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu
vychádzať zo záveru, že pokiaľ dielo bolo odovzdané žalovanému, dané mu do dispozície a žalovaným
následne odovzdané investorovi, ktorý s ním disponuje, tak v ďalšom štádiu konania bolo potrebné
za dôkaznej povinnosti sporových strán sa zaoberať obranou žalovaného o tvrdenej vadnosti diela,

resp. uplatneného zodpovednostného nároku žalovaným. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného
opätovne krajský súd uvádza, že k ukončeniu a odovzdaniu diela žalovanému došlo a na tomto
závere je bez vplyvu absencia protokolárneho odovzdania diela. Krajský súd v súvislosti s odvolacím
dôvodom žalovaného, že dielo nemohlo byť vykonané, keďže neboli zrealizované skúšky v zmysle
ust. § 555 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka, uvádza, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu

a v podrobnostiach naň odkazuje. Nevykonanie, resp. vykonanie dohodnutých skúšok nemôže byť na
ujmu konštatovania odovzdania diela, pokiaľ túto obranu použil žalovaný, ktorý súčasne neposkytol
súčinnosťkvykonaniutýchtoskúšokžalobcom,pretožežalobcaakosubdodávateľžalovaného,ktorýbol
vo vzťahu s hlavným investorom, nemal možnosť bez spolupráce so žalovaným vykonávať takéto úkony.
Kontrolu vykonaných prác môže zrealizovať žalobca za účasti žalovaného, ktorú žalovaný neposkytol,

pretože podľa zistení vykonaných pred okresným súdom, rovinnosť betónovej podlahy bola žalobcom
zabezpečovaná už počas nanášania betónu, pričom žalovaný nespochybnil, že počas realizácie diela,
ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe nikto prítomný za žalovaného. Neposkytnutie vzájomnej
súčinnosti žalovaným pri obrane nevykonania diela žalobcom, keď nemali byť zrealizované skúšky tohto
diela, krajský súd v zhode s názorom okresného súdu mal za to, že táto obrana nebola relevantná práve

preto, že žalovaný nepreukázal, že v tomto smere poskytol súčinnosť žalobcovi.

Pri požiadavke vykonávania skúšok by malo byť medzi stranami preukázané, ako boli upravené
podmienky vykonávania skúšok, kto ich zabezpečí, na koho náklady sa uskutočnia, aké výsledky
sa majú skúškami zistiť a overiť, aké dôsledky vyplynú z toho pre zhotoviteľa, ak sa predpokladané

výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či ich budú zmluvné strany robiť
samé alebo za prítomnosti odbornej organizácie a podobne. Zmluvné strany by si mali dohodnúť aj
časový harmonogram skúšok, zodpovedné osoby, ktoré sa majú na skúškach zúčastniť, ako aj otázky
pozývania na skúšky. Už z uvedeného vyplýva, že povinnosť vykonania skúšok od žalobcu by mohla
byť požadovaná len v prípade, ak by žalovaný preukázal, že bol pripravený splniť si svoju povinnosť,

a to poskytnúť súčinnosť na vykonanie takýchto skúšok žalobcom, k čomu však zo strany žalovaného
nedošlo, resp. takéto splnenie povinností z jeho strany nebolo preukázané. V tomto smere preto
odvolací dôvod žalovaného nebol opodstatnený a nemal vplyv na záver vykonania diela žalobcom ajeho odovzdania žalovanému, poskytnutia do dispozície, v konečnom dôsledku hlavnému investorovi
ako zmluvnému partnerovi žalovaného, ktorý dielo vykonané žalobcom užíva.

Okresný súd v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 13Cob/279/2009 zo dňa
14.4.2010 postupoval, pokiaľ zameral dokazovanie na žalovaného obranu v tvrdenej vadnosti diela. Je
potrebné na tomto mieste obrany žalovaného poukázať aj na ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela v spojení s ust. § 560
ods. 2 Obchodného zákonníka. V zhode s názorom okresného súdu krajský súd poukazuje na to, že ak

sa žalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo
dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. To, či vady diela žalovaný notifikoval zákonným
spôsobom, vykonal okresný súd v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne
nielen skutkové alebo aj právne závery. Nepochybne z ust. § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že
pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Práve z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka
je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-

právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná
požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu,
vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná
spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba
zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí

byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo
preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas, vzhľadom k obrane žalobcu v zmysle
ust. § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k
obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú,
nedôvodnú. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K

úplnosti sa dodáva, že žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom,
preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený. Správne skonštatoval okresný súd, pokiaľ
z vykonaných dôkazov uzavrel, že námietka vadnosti zo strany žalovaného bola len vo všeobecnej
rovine bez zákonnej požiadavky špecifikácie a konkrétnosti popisu vád, ich prejavu, rozsahu s následne
uplatnenýmprávom,resp.voľbouzodpovednostnéhonároku.Ďalejkrajskýsúduvádza,žesaoboznámil

s listinou zo dňa 07.03.2007 (č.l. 8 spisu), ktorá rovnako obsahovo nemohla byť vyhodnotená ako
reklamácia - notifikovanie vád, resp. uplatnenie zodpovednostného nároku, keďže ani táto listina
nespĺňala požiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád žalovaným. V súvislosti s nepreukázaním
včasnej notifikácie vád žalovaným krajský súd poukazuje na samotnú výpoveď žalobcu pred okresným
súdom na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010, ktorý uviedol, že ohľadne námietok nerovnosti

betónovej podlahy nebola zo strany žalovaného žiadna komunikácia a vedomosti o týchto námietkach
mal žalobca len z nekonkrétnych oznámení, pretože žiadna konkrétna výzva na to, aby prišiel žalobca
odstraňovať nejaké vady s určením termínu, nebola.

Z výsledkov dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný nepreukázal, že by uplatnil právne

relevantným spôsobom zodpovednostný nárok voči žalobcovi (§ 564 v spojení s ust. § 436 a nasledujúce
ust. Obchodného zákonníka), čo bol základný predpoklad k tomu, aby sa mohlo viesť dokazovanie o
tvrdenej vadnosti účtovaného plnenia, resp. v rovine obrany žalovaného o namietanej vadnosti diela
vykonávaného žalobcom. Ak takýto základný predpoklad tu absentoval, tak nebolo možné pristúpiť ani
k dokazovaniu, ktoré navrhoval žalovaný. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného o nevykonaní

znaleckého dokazovania krajský súd uvádza, že v podstate znalecké dokazovanie má vstúpiť do
súdneho konania až vtedy, keď sa zhromaždia potrebné skutkové okolnosti, sú zrejmé skutkové závery
a možno v určitom štádiu aj právne, a len pokiaľ nemožno odborne zodpovedať na všetky otázky, tak
je namieste nariadiť znalecké dokazovanie. Aj podľa ust. § 127 O.s.p., ak treba odborné znalosti na
posúdenie skutočnosti, tak až potom je možné pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Krajský

súd v zhode s názorom a postupom okresného súdu uvádza, že ani v tomto smere nebol relevantný
odvolací dôvod žalovaného, pretože najskôr museli byť v rámci dôkaznej povinnosti žalovaného
preukázané základy obrany žalovaného, t.j. vyššie uvedený základný predpoklad, ktorým by bolo
uskutočnenie právne relevantným spôsobom uplatnenie zodpovednostného nároku žalovaným, k čomu
nedošlo, a preto ani nemohlo nastúpiť znalecké dokazovanie, ktorého účelom je odborne zodpovedať na

preukázanéskutočnosti.Jepredsanepochybné,žeznaleckýmdokazovanímbybolomožnéposudzovať
žalovaným tvrdenú vadnosť plneného diela žalobcom v len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že
žalovaný zákonným spôsobom, určitým jednostranným hmotno-právnym úkonom uskutočnil uplatnenie
zodpovednostného nároku a jeho voľbu, napríklad uplatnenie zľavy z ceny diela a až za tohto stavu bymohol znalec odborne posúdiť túto skutkovú okolnosť. Žalovaným nebol dokázaný žiadnym z dôkazov
uplatnený zodpovednostný nárok voči žalobcovi a zvolené právo žalovaného, preto nebol priestor na
znalecké dokazovanie. K úplnosti sa k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96, podľa ktorého ...„z obsahu základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označil
účastník konania“.

Na základe vyššie uvedeného preto pokiaľ okresný súd návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého

dokazovania nevyhovel, ako aj návrhu na vykonanie obhliadky na mieste samom, tak týmto postupom
nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Nariadeniu znaleckého dokazovania nevyhnutne
predchádza preukázanie skutkových okolností zo strany žalovaného, a to relevantné uplatnenie
zodpovednostného nároku a voľby práva z titulu tvrdenej zodpovednosti žalobcu, k čomu v rámci
dôkaznej povinnosti žalovaného nedošlo. Pre absenciu takto nepreukázaných skutkových okolností
nemohlo nastúpiť ani znalecké dokazovanie, ktoré rieši len odborné posúdenie veci. Znalecký posudok

predsa nemôže nahradiť preukázanie skutkových okolností žalovaným. K správnosti záverov a postupov
okresného súdu krajský súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených

(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie

dokazovania predložené účastníkom konania, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho
práv“. Súčasne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej

vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommá
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)“.

Aj v zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle
ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný.
Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má
priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz
listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto

spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho
odôvodnenie je presvedčivé. Rozhodnutie okresného súdu preto netrpí žiadnou vadou, čo namietal
žalovaný v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu posúdeniu
veci. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa dal spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a
rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených

situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Na úplne a správne zistený skutkový stav
veci okresný súd aplikoval správnu právnu normu, a to hmotné právo - Obchodný zákonník, z neho
konkrétnezákonnéustanoveniaupravujúcezmluvuodielopodľa§536anasl.ustanoveniaObchodného
zákonníka a ust. § 564 v spojení s § 436 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka pri tvrdenejvadnosti diela žalovaným a § 428 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Okresný súd prijal skutkové
a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu
konania a stavu dokazovania, preto krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne

správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu odkazuje z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2
O.s.p..

Je potrebné dodať, že v priebehu konania pred okresným súdom nedošlo k porušeniu rovnakého

postavenia žalobcu a žalovaného ako účastníkov súdneho konania, ktoré vyplýva z ust. § 18 O.s.p..
Krajský súd nezistil ani modifikovanie tvrdení a obrany predloženej žalobcom okresným súdom
jednostranne len v prospech žalobcu. Okresný súd vytvoril tak žalobcovi, ako aj žalovanému v ich
procesnom postavení rovnaké podmienky, rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotno-právnych, ako
aj procesných práv, a preto nebolo zistené, že by došlo k porušeniu tohto základného princípu v rámci
daného súdneho konania. Krajský súd dopĺňa, že tak žalobca, ako aj žalovaný v rámci súdneho konania

mali možnosť procesné práva a povinnosti uplatňovať a plniť za rovnakých procesných podmienok bez
toho, že by došlo k zvýhodneniu alebo diskriminácii niektorej z procesných strán. Rovnosť účastníkov v
súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti, vyplývajúci z ust. § 18 O.s.p. sa následne premieta
aj do ďalších ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich
vedenie konania a priebeh dokazovania. Ani v súvislosti s týmito ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, ktoré upravujú vedenie konania a priebeh dokazovania, nebolo preukázané porušenie práva
rovnosti sporových strán.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení, zvýraznení poskytnutých krajským súdom pre posúdenie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, došlo k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219

ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada
trov tohto odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004

Z.z. za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.01.2013, 1 x 336,94 Eur
tarifná odmena + 1 x 7,81 Eur režijný paušál, + 20% DPH = 68,95 Eur, súčtom trovy tohto odvolacieho
konania zodpovedajú sume 413,70 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
Tarifná odmena za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu bola určená z hodnoty veci, a to z predmetu

odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
18.130,85 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. z tejto sumy 18.130,85 Eur bola určená odmena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.