Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207354
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213207354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti O. U. E. nar. XX.X.XXXX a W. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vec í a rodiny v Košiciach detí rodičov N. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej na F. ul. č. XXX/XX v O.
zastúpenej advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom so sídlom na Krmanovej ul. č. 16 v Košiciach a U.
O. nar. X.X.XXXX bývajúceho na S. ul. č. XX v O. zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Fabišíkovou so
sídlom na Mlynárskej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 21.11.2016 č.k. 22P/92/2013-292 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určenom výživnom.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie
od 24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. O. nar. XX.X.XXXX povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou
straty výhody splátok. Dlžné výživné 2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 31.11.2016 pre maloletú
W.O.nar.X.X.XXXXpovoľujeotcovizaplatiťvmesačnýchsplátkachpo80Eurspolusbežnýmvýživným

od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi a v rozsahu zrušenia vec
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti O. do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. E. 120
Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016 a 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna a na
mal. W. 100 Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016 a 130 Eur mesačne za obdobie od

1.9.2016 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletých.
Dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. a dlžné výživné
2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 zaviazal otca zaplatiť do 60 dní do právoplatnosti
napadnutého rozsudku matke maloletých. O úprave styku otca s mal. deťmi rozhodol tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s nimi tretiu sobotu v mesiaci od 11:00 hod. do 14:00 hod. za prítomnosti matky.
O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách
štátu rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti výroku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec
mal. detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie jeho odvolaciemu
návrhu eventuálne, aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšiekonanie. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na to, že maloletým deťom platí
životné poistenie. Vyjadril zásadný nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku vzťahujúcim sa

k diferencovane určenému výživnému a v tejto súvislosti konštatoval, že nemôže byť rozhodnutie
súdu na jeho ujmu, ak súd konal dlhšie ako tri roky od podania návrhu. Uviedol, že určené výživné
nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom, nakoľko len na cestovanie za
prácou musí vynaložiť 140 Eur mesačne. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o dlžnom výživnom. Zdôraznil, že
pri mesačnom príjme 960 Eur ho konajúci súd zaviazal zaplatiť dlžné výživné 6.276,78 Eur na dve deti

do 60 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho si bude musieť požičať peňažné
prostriedky na zaplatenie dlhu, nakoľko nie je v jeho schopnostiach a možnostiach predmetnú sumu
zaplatiť z vlastných zdrojov, čím v konečnom dôsledku zaťaží bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
nakoľko k jeho vyporiadaniu ešte nedošlo. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nesprávne rozhodol aj
o úprave styku s maloletými deťmi, nakoľko rozsah ani spôsob úpravy za prítomnosti matky nie je v ich
záujme. Zdôraznil, že matka od začiatku konania mu odmieta umožniť stretávať sa s maloletými, a preto

ho maloleté deti odmietajú. Tvrdenia matky označil za nepravdivé a zavádzajúce. Poukázal na to, že
mal. deti majú právo tráviť čas tak s matkou ako aj otcom, majú právo poznať svojich rodičov a vytvárať
si s nimi vzájomný vzťah. V závere odvolania namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Vyslovila presvedčenie, že súdom určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerov otca. Poukázala na to, že otec od roku 2013 až do súčasnosti prispieval na výživu mal.
detí spolu 60 Eur mesačne, čo nezodpovedalo ich odôvodneným potrebám. Zdôraznila, že otec
musel predpokladať zvýšenie určeného výživného, preto si mal vytvoriť peňažnú rezervu. K odvolacím

námietkam ohľadom úpravy styku otca s maloletými dodala, že z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že medzi otcom a deťmi došlo k vzájomnému odcudzeniu a je nevyhnutné, aby k ich zbližovaniu
došlo postupne.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok

iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerovpovinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom musí byť určená tak, aby zodpovedala nie len odôvodneným potrebám maloletého

dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací po
dôslednom preskúmaní predloženého spisu a vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá tak schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí,
preto je zákonné a správne. Takto určené výživné predstavuje spolu približne 28 % z príjmu otca a

zodpovedá právu maloletých detí podieľať sa na jeho životnej úrovni. K odvolacím námietkam otca
dodáva, že zvyšovanie odôvodnených potrieb maloletých detí bezprostredne súvisí s plynutím času a
nie dĺžkou súdneho konania. Poukazuje na to, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rastom a vývojom
maloletého dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri
roky. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby mal. detí O. by sa uplynutím troch
rokov zvýšili bez ohľadu na trvanie súdneho konania, preto námietky otca ohľadom zvýšenia výživného v

dôsledku plynutia času neobstoja. K odvolacím námietkam ohľadom životného poistenia konštatuje, že
poistenie dieťaťa nie je jeho odôvodnenou potrebou, nárok poistenca na poistné plnenie priamo závisí od
vzniku poistnej udalosti, ktorá môže a nemusí nastať za života poistenca resp. za trvania poistenia, preto
zaplatením poistného nie sú uspokojované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho
poistné nemá charakter výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom

výroku o výživnom ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o dlžnom výživnom,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci

súd síce správne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom O., ale nesprávne vyhodnotil
zistený skutočný stav veci ohľadom schopností a možnosti otca zaplatiť dlžné výživné. Odvolací súd po
dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že vzhľadom na príjem otca so
zreteľom na určené výživné nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť dlžné výživné spolu na
dve deti 6.276,78 Eur v lehote šesťdesiatich dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pretože

uložením predmetnej povinnosti, by sa otec mohol dostať do platobnej neschopnosti a vystaviť sa hrozbe
exekučného konania, čo vzhľadom na dĺžku trvania jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
so zreteľom na ich vek, by do budúcna mohlo ohroziť riadne plnenie vyživovacej povinnosti otca, a
s tým súvisiaci záujem maloletých detí. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil
rozhodnutie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie od

24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. O. nar. XX.X.XXXX povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach
po 100 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty
výhody splátok. Dlžné výživné 2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 31.11.2016 pre maloletú W.
O. nar. X.X.XXXX povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným
výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok. Zdôrazňuje,

že takto určené splátky dlžného výživného nemajú vplyv na riadne uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletých detí ani neohrozujú riadne plnenie si vyživovacej povinnosti otca, preto zodpovedajú
najlepšiemu záujmu maloletých detí.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.13. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

15. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,

ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí

vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,
pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi,
najmä riadne nezistil skutočný stav veci ohľadom dôvodov, pre ktoré maloleté deti stretnutia s otcom
odmietajú a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že rešpektoval ich vôľu bez toho, aby stručne
jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď napriek tomu,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o úprave styku konštatoval, že je v záujme maloletých detí
stretávať sa s otcom a obnoviť ich vzájomné citové väzby, vyzdvihol úlohu otca pri výchove maloletých
detí a rozhodol o úprave styku v rozsahu iba troch hodín mesačne za prítomnosti matky. Odvolací súd je
toho názoru, že takýto rozsah úpravy styku je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako

aj právami maloletých garantovanými Dohovorom a rodičovskými právami otca, nakoľko úprava styku
v rozsahu troch hodín mesačne nezodpovedá právu rodičov starať sa a vychovávať deti v zmysle čl. 41
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ani neposkytuje dostatočný priestor pre obnovu, zachovanie a rozvoj
vzťahu medzi otcom a maloletým deťmi, nakoľko neposkytuje dostatočný priestor na to, aby mal otecmožnosť riadne sa podieľať na ich výchove. Konštatuje, že pre zachovanie práv dieťaťa garantovaných
Dohovorom ako aj rodičovských práv a povinností otca je nevyhnutné, aby sa úprava styku realizovala
vo väčšom rozsahu a kratších intervaloch, tak aby boli vytvorené vhodné podmienky pre pravidelný a

intenzívny kontakt detí s otcom, pretože len tak môže dôjsť k riadnej obnove vzťahu medzi nimi a rozvoju
ichvzájomnýchcitovýcharodinnýchväziebzodpovedajúcichvzťahumedzirodičomadieťaťom.Ztýchto
dôvodov odvolací sú rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a
c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom vážnosti dôvodov, pre ktoré sa maloleté deti odmietajú stretávať sa s otcom, za tým účelom
zistiť, kedy a za akých okolností sa vzťahy medzi otcom a maloletými narušili a či vzťah detí nie je
ovplyvňovaný tretími osobami. Na základe zisteného skutočného stavu veci opäť rozhodnúť o úprave
styku tak, aby jeho rozsah zodpovedal tak právam maloletých detí ako aj rodičovským právam a

povinnostiam otca a vytváral dostatočný priestor pre obnovu, zachovanie a rozvoj ich vzájomných
vzťahov. Na základe zisteného skutočného stavu veci vyhodnotiť potrebu prítomnosti matky pri realizácii
styku a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo
zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.