Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/600/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244629
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244629.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. F., bytom S., zastúpený spoločnosťou FUTEJ
& Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, v mene ktorej
koná konateľ JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka
Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody vo výške
2 168,18 € s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 196/2011, o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2015 sp. zn. 4 Co 206/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 1. júna 2015 sp.

zn. 4 Co 206/2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 15.
apríla 2015 č. k. 16 C 196/20111-163, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
20 € (položka č. 7a Sadzobníka, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov) za odvolanie žalobcu proti rozsudku, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba
o náhradu škody podaná v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že odvolací súd mu odňal možnosť
pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30. júna 2016) a
z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Žalobca má za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom pre nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže z uznesenia nie je zrejmé, voči
akému rozhodnutiu ktorého súdu a kedy malo dôjsť k podaniu odvolania žalobcom. Súdy podľa neho
nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti, lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. oslobodené od súdneho poplatku. Žiadal napadnuté uznesenie a tiež
ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu
zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).4. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané 7. augusta 2015, t. j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“),
dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky

úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované),
a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

5. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 (okrem iného) neplatili, ak išlo o

uznesenie o súdnych poplatkoch. Žalobca napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd
rozhodol o súdnych poplatkoch. Takéto uznesenie bolo v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania žalobcu preto v
predmetnej veci podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.

6. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným

v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až
e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

7. Žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odňatímmožnostikonaťpredsúdomsavzmysletohtoustanoveniarozumelprocesnenesprávnypostup

súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať
svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu,
právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

8. Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za
procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá
prípustnosťdovolanianezakladá(viďR111/1998).Natomzotrvaloajneskoršiezjednocujúcestanovisko
R 2/2016; obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním

napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody.

9. Dovolací súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné,
neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace procesné oprávnenia; ani
vtedy nezostáva „procesne bezbranným“ (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo

1367/2015). Vo viacerých rozhodnutiach tiež uviedol, že ak je účastník konania presvedčený, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené alebo preskúmateľné, má plne
zachované právo namietať túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku (porovnaj
rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015, resp. 1 ECdo
10/2014). Ústavný súd sa v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 „väčšinovým názorom

svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú
vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

10. Dovolací súd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa strane sporu neodníma žiadne

procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jej možnosti pred súdom konať. Strane sporu zostávajú
v plnom rozsahu zachované všetky jej procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom
nič nemení. Na tomto závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci a poznamenáva, že k
rovnakému právnemu záveru dospel vo viacerých sporových veciach (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo
218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).

11. K námietkam žalobcu o nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko z neho
podľa žalobcu nie je zrejmé, voči akému rozhodnutiu, ktorého súdu a kedy malo dôjsť k podaniu
odvolania žalobcom, dovolací súd uvádza, že v danej veci ideorozhodnutieopoplatkovejpovinnosti.
Odôvodnenie spočívajúce len v citácii aplikovanej právnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch

vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred
súdom.
12. Dovolacia námietka o nerešpektovaní ústavného princípu právnej istoty tým, že iný senát
odvolacieho súdu rozhodol v skutkovo a právne totožnom prípade odlišne, nie je opodstatnená.Dovolací súd uvádza, že pokiaľ by aj nastala situácia, v ktorej majú dva senáty odvolacieho súdu
na riešenie istej právnej otázky rozdielny názor, neznamená to, že by v danom prípade porušili
princíp právnej istoty a z neho prameniacu možnosť strany predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované rozhodnutie odvolacieho
súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie (viď tiež
uznesenie dovolacieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z
pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných
(„nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana v

danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v
odvolacom konaní (viď uznesenie dovolacieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom
prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani
prekvapujúco, ani nečakane - súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia o poplatkovej povinnosti
žalobcu za podané odvolanie na rovnakých skutkových a právnych záveroch.

13. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého
„prípadnýnedostatokriadnehoodôvodneniadovolanímnapadnutéhorozhodnutia,nedostatočnezistený
skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/
O.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014).

14. Pokiaľ žalobca namieta vecne nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) bolo relevantným dovolacím dôvodom,
avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.) nezakladalo (súčasne) aj
prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu,
ktorou sa strane neodnímali žiadne procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok dával. V

dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R
54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z
29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 62/2010, z 29. novembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 97/2010, z 9. júna 2011 sp.

zn. 3 Cdo 53/2011, z 24. mája 2011 sp. zn. 4 Cdo 68/2011, z 3. mája 2011 sp. zn. 5 Cdo 44/201, z 23.
júna 2011 sp. zn. 6 Cdo 41/2011, zo 14. augusta 2013 sp. zn. 7 Cdo 17/2013).

15. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nebolo
možnévyvodiťzustanovenia§239O.s.p.,anizustanovenia§237ods.1O.s.p.NajvyššísúdSlovenskej

republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

18. V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.