Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/942/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205412
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112205412.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom v 1/ rade
H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. U., N. XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou: JUDr.
Ida Cabanová, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, v 2/ rade J. A., nar.

XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., N. XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcov: 1/
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpený
splnomocneným advokátom: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária 089 01 Svidník, Ulica Sov.
hrdinov 163/66; 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, 040 13 Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268,
zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, Advokátska kancelária 040 01 Košice,
Stará Baštová 2, adresa pre doručovanie: 040 13 Košice, Budapeštianska 8, o zaplatenie 2 391,26

€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 07. 10. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 16C/237/2012-133 zo dňa 06. 08. 2013 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade - Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 trovy
konania v sume 29,30 € a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka,
číslo účtu XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od doručenia uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
v 1. rade trovy konania v sume 139,80 € a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka do troch dní. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že priznal

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 20. 07. 2012 + 2x režijný paušál + 20 % DPH. Za 1 úkon právnej služby priznal sumu
50,62 € vypočítanej z hodnoty sporu 2 391,26 €.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Uviedol, že
občianske združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť

právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 150 OSP spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu
za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy. Tento však bol v konaní riadne zastúpený advokátom.
Navrhovateľ zastáva názor, že nebolo potrebné ochraňovať záujmy odporcu, keď tieto boli chránené
už tým, že odporca si zvolil advokáta, ktorý dostatočne hájil jeho práva. Združenie nemá vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.

Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnuté splnenie podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 142
OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka ale nie sútrovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania
sa neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2
a3 Ústavy Slovenskej republiky, tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti

s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil aj ústavný
súd. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov. Uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje.
Považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Žiadal
uznesenie okresného súdu zmeniť, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 €.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,74 €. Uviedol, že je absurdné, ak
navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému
účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné odvodiť z Článku 47 ods. 2 Ústavy
SR. Konanie bolo zastavené po tom, čo navrhovateľ vzal návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade späť.

Účasť vedľajšieho účastníka je pre spotrebiteľa efektívna v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie
založené. Ak má vedľajší účastník právo na zastupovanie advokátom a napĺňanie cieľov pri ochrane
spotrebiteľa v praxi realizovať, je nepochybne potrebné, aby súdy priznávali vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania. Nie je rozhodujúce akú má vedľajší účastník vedomosť o predmete sporu pred
vstupom do konania ale z povahy veci vyplýva, že vedomosť vedľajšieho účastníka postačovala na to,

aby sa stal vedľajším účastníkom, čo sa aj stalo. Poukázal na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov.
Vo fotokópii pripojil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obdo/27/2012 zo dňa 27.
08. 2012.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.

1 OSP preskúmal a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto
dôvodov.

Navrhovateľ podal návrh o zaplatenie sumy 2 391,26 € proti odporcovi v 1. rade H. M. a odporcovi v 2.
radeJ.A..Odporcovidentifikovalrodnýmčíslomabydliskom.Podanímzodňa02.07.2013vzalnávrhna

začatie konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu späť (č.l. 119-120 spisu). Okresný súd
uznesením č. k. 16C/237/2012-124 zo dňa 03. 07. 2013 konanie vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zastavil,
navrhovateľovi a odporcovi v 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol,
že v dôsledku späťvzatia návrhu postupom podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP konanie vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade zastavil. Napadnutým uznesením č. k. 16C/237/2012-133 zo dňa 06. 08. 2013

okresný súd navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy konania v sume
139,80€atonaúčetjehosplnomocnenéhoprávnehozástupcu.Zodôvodnenia napadnutéhouznesenia
nepochybne vyplýva, že okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu späť. Súd uznesením č. k. 16C/237/2012-124
zo dňa 03. 07. 2013 konanie zastavil vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Súd mal za to, že účelné bránenie

práva bolo preukázané procesným podaním vedľajšieho účastníka obsahujúcim námietku premlčania
na základe ktorej došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu vo vzťahu k odporcovi v
2. rade a následne k zastaveniu konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy.

Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“,

pretože ako už bolo vyššie uvedené, možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP. Ustanovenie
§ 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Z toho potom je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má, rovnako ako každý
hlavný účastník, právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa čl. 47 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky. V rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje aj možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
potom má právo aj na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov
konania, teda aj náhrada trov právneho zastúpenia v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne
tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V súdenej veci súd konanie vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zastavil, pretože navrhovateľ vo vzťahu k
tomuto odporcovi vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania v zásade žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Ak by niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania, takáto možnosť nastáva vtedy, ak sú splnené podmienky ustanovenia § 146
ods. 2 OSP to znamená, je uložená povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie je možné ale posudzovať len z procesného hľadiska. Potom v zásade
platí, že ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, je povinný nahradiť odporcovi

trovy konania. V súdenej veci navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z podania navrhovateľa,
ktorým navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť ale nevyplýva, že odporca v 2. rade prípadne
plnil žalovanú sumu, teda, že zo strany odporcu v 2. rade došlo po podaní návrhu k plneniu. Ku
späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Potom navrhovateľovi podľa
ust. § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť nahradiť odporcovi v 2. rade a tiež aj vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu v 2. rade trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia.

Odvolacísúdeštepoznamenáva,ževedľajšíúčastník-vdanomprípadezdruženiezaloženénaochranu
spotrebiteľov sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať buď
samostatne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon

garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti
vynaloženia trov konania, je v rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie.

Z ustanovenia § 24 a 25 ods. 1 OSP vyplýva rovnaké právo každého účastníka a teda aj vedľajšieho

účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to prípadne aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo
žiadnehoustanovenianevyplýva,žetakétoprávovedľajšíúčastníknemá.Aknavrhovateľvyužilzákonné
právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, toto právo navrhovateľ upiera vedľajšiemu účastníkovi,
prípadne ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver, ale nie je
žiadny rozumný dôvod.

Účinným prostriedkom na ochranu spotrebiteľa je aj vstup občianskeho združenia do konania na strane
spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka z procesnými právami. Umožniť na jednej strane
občianskemu združeniu vstúpiť do konania a na druhej strane mu nepriznať náhradu trov konania, ak
je v konaní úspešný, by znamenalo nesprávny výklad čl. 7 Smernice o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/

EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami, čo by potom znamenalo, že združenie na ochranu práv
spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní a na druhej strane by dodávateľovi
umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľa uplatňovať prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky.Okresný súd z hľadiska účelnosti trov tieto priznal správne, pretože ide o základné úkony právnej
pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na náhradu trov konania. Okresný súd priznal

vedľajšiemu účastníkovi, ako náhradu trov konania dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava
zastúpenia a písomné podanie na súd, vyjadrenie (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov) + 2-krát režijný paušál.

Odvolací súd tiež dodáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1

a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má právo na náhradu všetkých trov,
ktoré vynaložil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Základným predpokladom, z
ktorého vznikne účastníkovi nárok na náhradu trov konania, je účelnosť trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov spojených
s ústavne zaručeným právo na právnu pomoc v zmysle Článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu

konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo
procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. V súdenej veci podanie vedľajšieho účastníka
zo dňa 20. 07. 2012 (č.l. 62-64 spisu), za ktoré podanie mu okresný súd priznal právo na náhradu
trov konania ako za úkon právnej služby, obsahuje náležitý právny rozbor veci, obsahuje tvrdenia
spochybňujúce opodstatnenosť uplatňovanej pohľadávky navrhovateľa. Z jeho obsahu vyplýva, že

vedľajší účastník v čase jeho podania bol oboznámený s návrhom na začatie konania. Trovy vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v 2. rade sú teda v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že odporca v 1. rade bol v konaní zastúpený

splnomocneným advokátom, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
napadnutým uznesením okresný súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k
odporcovi v 2. rade a nie vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi aj trovy odvolacieho
konania. Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania a tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Trovami odvolacieho konania
vedľajšieho účastníka je 1 úkon právnej služby - písomné podanie , vyjadrenie k odvolaniu. Odvolanie

bolo podané len do trov konania, predmetom posúdenia sú teda len trovy prvostupňového konania.
Odvolacísúdvychádzalniezhodnotyveci,ktorábolapredmetomsporu,alezapredmetsporupovažoval
namietanú výšku trov konania. Odvolateľ a podobne tak aj vedľajší účastník v rámci vyjadrenia k
podanému odvolaniu argumentujú len k otázkam súvisiacimi s trovami konania a to vo vzťahu k
odporcovi v 2. rade. Tomu má zodpovedať aj odmena úspešného účastníka konania. Základom pre

výpočet trov konania je potom suma 139,80 €.

Odvolací súd priznal trovy konania v sume 29,30 € a to za 1 úkon právnej služby v sume 16,60 € +
režijný paušál v sume 7,81 € + 20 % DPH v sume 4,88 €, spolu trovy odvolacieho konania v sume 29,30
€ (16,60 + 7,81 + 4,88 = 29,30).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.