Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/203/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209218161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1209218161.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci

navrhovateľa: HYPOTRADE, spol. s.r.o., IČO: 31 442 927, Zálužická č. 23, Bratislava, zast. JUDr. Peter
Hríb, advokát so sídlom Metodova 7, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade: H. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L.
B. Č.. XX, L., v 2. rade: H. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. B. Č.. XX, L., obaja zast. JUDr. Tijanou Ćećezovou,
advokátkou so sídlom Drieňová 17, Bratislava, o neplatnosť zmluvy o zriadení práva vecného bremena,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume
861,84 eur na účet G.. H. F., C. a v sume 106,33 eur na účet E.. V. Ć., advokátky, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2009 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že Zmluva zo dňa 05. 03. 2008, v znení dodatku zo dňa 19. 08. 2008, o zriadení
práva vecného bremena doživotného užívania k nehnuteľnosti, a to dva a pol- izbovému bytu č. 1 na

prízemí, na Zálužickej ulici č. 23 v Bratislave, o výmere 64,35 m2, vedeného Správou katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislavu na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec- L.- H. Č. K., kat. úz.: K.,
v bytovom dome so súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, zast. plochy,
so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 1/112, uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcami, je neplatná.

Podaný návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a v

období od 03. 12. 1998 do 11. 09. 2008, kedy vykonával funkciu štatutárneho orgánu- konateľa
navrhovateľa G. L., nar. XX. XX. XXXX, B. Č.. XX, L. (pôvodne odporca v 1. rade), bola dňa 05. 03. 2008
uzatvorená Zmluva o zriadení práva vecného bremena v znení dodatku zo dňa 19. 08. 2008, podpísaná
za navrhovateľa konateľom G. L.. Na základe tejto zmluvy bolo zriadené právo vecného bremena
spočívajúce v doživotnom bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti v prospech konateľa spoločnosti a jeho
rodinných príslušníkov. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 21. 08. 2008. O existencii predmetnej zmluvy sa
navrhovateľ dozvedel z listu odporcov zo dňa 22. 11. 2008, ktorým títo odpovedali na výzvu navrhovateľa

o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie nájomného. G. L. pri uzavieraní predmetnej zmluvy, ako
štatutárny orgán navrhovateľa, konal bez vedomia jeho spoločníkov, a to aj napriek ich zákazu nakladať
s majetkom spoločnosti. Jeho konanie nebolo v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov.
Odvolávajúc sa na uvedenú zmluvu, odporcovia sa odmietajú z bytu vysťahovať a vlastníkovi zaplatiť zaužívanie nehnuteľnosti. G. L. tak pri výkone svojej funkcie konateľa spoločnosti, pri uzavieraní zmluvy o
zriadení vecného bremena prekročil rámec svojej pôsobnosti a konal v rozpore so záujmami spoločnosti,
zneužil svoje postavenie a práva v prospech seba, čo nie je v súlade s pravidlami poctivého obchodného

styku, ani dobrými mravmi a pravidlom zákazu zneužitia práva. Navrhovateľ súčasne poukázal na
ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosťsodbornoustarostlivosťouasozáujmamispoločnostiavšetkýchjejspoločníkov,aprivýkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti. V dôsledku uvedeného má navrhovateľ za to, že zmluva o

zriadení vecného bremena je podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti ju nemôže
slobodne užívať a brať z nej pôžitky.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2009, ktorým žiadali návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení G. L. uviedol, že ako konateľ spoločnosti

nekonal v rozpore s Obchodným zákonníkom ani s dobrými mravmi, nakoľko jeho práva ako konateľa
spoločnosti neboli obmedzené. Pred pricestovaním na Slovensko a vymenovaním do funkcie konateľa
spoločnosti bolo jemu a jeho manželke majiteľom spoločnosti, pánom H. O., prisľúbené, že bývanie má
on a jeho rodina zabezpečené, a že byt sa po odpracovaní určitých rokov stane ich vlastníctvom. Bez
tohto prísľubu by sa odporcovia neodsťahovali z Juhoslávie, kde vlastnili rodinný dom. Z uvedeného

dôvodu bola aj výška odmeny G. L. dohodnutá na 136,10 eur (4.100,- Sk). Rovnaký prísľub dostala aj
odporkyňa v 1. rade pred vymenovaním za konateľku spoločnosti SLOVEXTRADE, s.r.o. (s dohodnutou
odmenou za výkon funkcie konateľky vo výške 136,10 eur), ktorej jediným spoločníkom bola spoločnosť
HUDSON INTERNATIONAL FOOD COMPANY INC., so sídlom Ontario 6725, Canada, ktorá bola od
03. 12. 1998 jediným spoločníkom navrhovateľa. Na základe uvedených skutočností a v dobrej viere

odporcovia uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena. Do bytu sa presťahovali v roku 2005, z
bytu na Z. N. Č.. X Y. L., na základe pokynu majiteľa spoločnosti. Odporcovia platili všetky poplatky
spojené s užívaním bytu, ktorými spoločnosť navrhovateľa nebola zaťažená. Za navrhovateľa vyrovnali
aj nedoplatok z vyúčtovania za roky 2007 a 2008.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise
a pripojeným spisom Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. V-22348/08, ako aj
výpoveďami účastníkov konania, prednesmi ich právnych zástupcov, výpoveďami vypočutých svedkov,
z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výpisu z LV Č.. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres: L. A., S.: L.- H.. Č.. K., F..
Ú..: K., vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 1 na prízemí bytového domu na B. N. Č.. XX Y. L., so
súp. č. XXX, postavenom na J.. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX C. XXXXX/XX, so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1/112. Predmetný byt nadobudol
kúpou v roku 1993.

Dňa 05. 03. 2008 bola medzi navrhovateľom ako povinným a G. L., X.. XX. XX. XXXX, B.. XX. XX. XXXX,
odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, ako oprávnenými, uzatvorená Zmluva o zriadení vecného
bremena podľa § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva o zriadení vecného bremena“).
Uvedenou zmluvou navrhovateľ, ako vlastník bytu č. 1 nachádzajúceho sa na B. N. Č.. XX Y. L., F..

Ú.. K.A., S. L.- H.. Č.. K., S. L. A., v bytovom dome postavenom na pozemkoch s parc. Č.. XXXXX/X,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, R.. Č.. XXX, evidovaného Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu na LV Č.. XXXX, zriadil v prospech oprávnených vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo
doživotného užívania uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXXX. Zmluva bola za navrhovateľa
podpísaná konateľom spoločnosti G. L., ktorý bol súčasne jedným z oprávnených, v prospech ktorých

bolo vecné bremeno zriadené. Podpisy zmluvných strán boli osvedčené notárom dňa 30. 07. 2008.

Podľa čl. IV. bod 2. zmluvy o zriadení vecného bremena právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí
oprávneným spoločne a pre prípad smrti jedného z nich naďalej patrí ostatným.

V zmysle čl. VI. zmluvy o zriadení vecného bremena vecné bremeno v prospech oprávnených bolo
zriadené bezodplatne.Z pripojeného spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. Y.-XXXXX/XX súd zistil, že
návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti bol príslušnej správe katastra doručený dňa
30. 07. 2008. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 05. 08. 2008, č. Y.-

XXXXX/XXXX bolo katastrálne konanie o návrhu na vklad prerušené, z dôvodu nedostatkov predloženej
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 05. 03. 2008, v ktorej chýbal údaj o podlaží, na ktorom
sa predmetný byt nachádza a tiež údaj o výške spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu. Účastníci zmluvy boli vyzvaní na doplnenie týchto údajov formou
dodatku k zmluve. V prípade neodstránenie uvedených nedostatkov v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia, malo byť konanie o návrhu na vklad zastavené.

V zmysle pokynov správy katastra bol dňa 19. 08. 2008 zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č.
1 k zmluve o zriadení vecného bremena, ktorým bola len v čl. II. doplnená špecifikácia nehnuteľnosti
o podlažie bytového domu, na ktorom sa predmetný byt nachádza a o údaj o podiele na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu.

Dňa 21. 08. 2008 bol príslušnej správe katastra doručený aj vyššie uvedený dodatok k zmluve, na
základe bol správou katastra dňa 21. 08. 2008, pod č. Y.-XXXXX povolený vklad vecného bremena do
katastra nehnuteľností. Právne činky vkladu nastali dňa 21. 08. 2012.

V liste zo dňa 22. 11. 2008, adresovanom konateľke navrhovateľa: D.- X. U. v nadväznosti na žiadosť
navrhovateľa o zaplatenie nájomného a vysťahovanie sa z bytu na B. Č.. XX Y. L., G. L. a odporcovia v
1. a 2. rade oznámili navrhovateľovi, že predmetný byt užívajú oprávnene na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena spočívajúceho v doživotnom bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti.

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 15. 09. 1993, notárkou E.. B. F., R. R. X.. R.. C. Č.. XX, V., R.. B..
X. XXX/XX, X. XXX/XX, obsahom ktorej je zakladateľská listina spoločnosti navrhovateľa, súd zistil, že
spoločnosť navrhovateľa bola založená jediným spoločníkom: SLOVEX spol. s.r.o., so sídlom Adámiho
ul. č. 3, Bratislava. Podľa č. VII zakladateľskej listiny v mene spoločnosti koná konateľ samostatne.
Do jeho pôsobenia patrí podľa písm. e) a i) zakladateľskej listiny aj uzatváranie zmlúv a vykonávanie

rozhodnutí valného zhromaždenia.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 9492/B,
spoločnosti navrhovateľa vyplýva, že v období od 03. 12. 1998 do 16. 09. 2008 vykonával funkciu
konateľa navrhovateľa G. L., ktorý podľa zápisu v obchodnom registri konal menom spoločnosti. Podľa

výpisu z obchodného registra tiež vyplýva, že v období od 10. 04. 2001 do 24. 11. 2008 vykonávala
funkciu konateľky spoločnosti aj D. X. U., H. Y. XX/IV XX, L.. Obaja konatelia konali a podpisovali menom
spoločnosti samostatne tak, že k menu spoločnosti pripojili svoj podpis.

Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti navrhovateľa vykonávajúceho pôsobnosť valného

zhromaždenia zo dňa 11. 09. 2008 bol G. L., X.. XX. XX. XXXX, odvolaný z funkcie konateľa
spoločnosti. Dôvodom odvolania z funkcie konateľa mala byť podľa rozhodnutia skutočnosť, že
menovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a spoločníkov a neplnil si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

Podľa notársky overeného vyhlásenia G. L. B. G. XX. XX. XXXX, na základe rozhodnutia majiteľa
firmy HYPOTRADE s.r.o., od 18. 06. 2008 nebol podpísaný ďalej splnomocnený manipulovať
s nehnuteľnosťami ani účtami v bankách otvorených v mene firmy HYPOTRADE s.r.o. Práva
manipulovania s nehnuteľnosťami a účtami firmy mala výlučne D. X. U..

Uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu konanom dňa 16. 09. 2010 bolo konanie voči G. L.
(pôvodne žalovaný ako odporca v 1. rade) zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu pre úmrtie G. L. G.
XX. XX. XXXX.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese uviedol, že sa plne pridržiava podaného návrhu.

Poukázal aj na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade nie sú v žiadnom právnom vzťahu k
navrhovateľovianavrhovateľpredmetnýbytnadobudolscieľomzabezpečiťsídlosvojejspoločnostiainé
priestory pre účely každodennej činnosti spoločnosti, prípadne aby túto prenajímal. Dátum uzatvorenia
zmluvy o zriadení vecného bremena (05. 03. 2008) označil za fiktívny s cieľom posunúť dátum vznikuzmluvy ďaleko pred dátum rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, ktorým zakázal konateľovi
nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve spoločnosti. Pravosť podpisov zmluvných strán bola notárom
osvedčená až dňa 30. 07. 2008, a preto ak by aj predmetná zmluva bola podpísaná dňa 05. 03. 2008,

takýto právny úkon bez osvedčenia podpisu povinného nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon,
a táto zmluva je s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 O.z. neplatná. Zmluva vo forme vyžadovanej
zákonom vznikla až dňa 30. 07. 2008, t. j. dňom osvedčenia podpisu povinného, kedy už bol konateľ
spoločnosti oboznámený s rozhodnutím jediného vlastníka spoločnosti zo dňa 18. 06. 2008, ktorým mu
bolo zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľa. G. L.

preto konal v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia, úmyselne, s cieľom osobne seba a svoju
rodinu obohatiť. Aj napriek tomu, že takéto rozhodnutie nemá účinky voči tretím osobám a spoločnosť
takéto konanie zaväzuje, v danom prípade konateľ podpisoval zmluvu sám so sebou ako fyzickou
osobou. Z jeho konania zrejmé, že porušil príkaz valného zhromaždenia spoločnosti, čo okrem iného
zakladá aj jeho zodpovednosť voči spoločnosti za škodu. S poukazom na predmet činnosti navrhovateľa
možno konanie G. L. ako bývalého konateľa spoločnosti, ktorý uzavrel zmluvu sám so sebou a blízkymi

osobami, považovať aj za stret záujmov v zmysle ustanovenia § 136 Obchodného zákonníka. Jeho
konanie podľa navrhovateľa naplnilo aj skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 3 Trestného zákona a trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 3 Trestného zákona. Napádaná zmluva je podľa navrhovateľa aj simulovaným právnym úkonom,
ktorýodporujezákonu,aktorýmalzastrieťprávnyúkon,ktoréhojedinýmúčelombolozabezpečiťčasovo

neobmedzené bezúplatné právo užívania bytu, teda bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu
(darovanie), prípadne nájom bytu na dobu neurčitú. Okrem simulácie právnemu úkonu chýba vážnosť
vôle navrhovateľa skutočne uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene. Vlastník nehnuteľnosti nikdy neprejavil
vôľu doživotne zabezpečiť ubytovanie pánovi L. a odporcom v 1. a 2. rade.

Zo strany navrhovateľa bola ako dôkaz predložená aj kupní smlouva uzatvorená medzi navrhovateľom
ako predávajúcim (podpísaná v tom čase jedným z konateľov spoločnosti, a to G. L.) C. G. L. ako
kupujúcim dňa 05. 03. 2008, predmetom ktorej bol predaj v zmluve označených nehnuteľností, spolu s
usnesením Katastrálního úřadu pro Jihomoravský kraj zo dňa 20. 10. 2008, č. Y.-XXXXX/XXXX-XXX,
ktorým bolo konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavené (z

podnetu navrhovateľa).

V písomnom vyhlásení X. K. zo dňa 21. 09. 2011, ktorá bola v období rokov 1995 až 2003 riaditeľka firmy
Slovextrade, spol. s.r.o. ako zakladateľa spoločnosti navrhovateľa, sa uvádza, že ani podpísaná, ani
majiteľ firmy Slovextrade, s.r.o., pán Y. H., nedali ani neprisľúbili G. L., ani jeho rodinným príslušníkom,

bezplatné práva na používanie bytov, ani na nakladanie s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom bola
spoločnosť Hypotrade, s.r.o.

Predložené bolo aj písomné vyhlásenie riaditeľa spoločnosti Hudson International: R. O., zo dňa 17. 09.
2012, podľa ktorého G. L., ani ktorémukoľvek členovi jeho rodiny, nikdy nebol udelený súhlas alebo sľub,

aby mohol využívať alebo získať trvalé právo využívania bytu na adrese B. XX, L., ktorý je obchodným
priestorom a sídlom firmy Hypotrade, s.r.o. a Slovextrade, spol. s.r.o, a tiež že dňa 18. 06. 2008 bolo
prijaté rozhodnutie, ktorým boli zrušené všetky práva G. L. pri nakladaní s majetkom a finančnými
prostriedkami firmy Hypotrade, s.r.o.

Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade vo svojom prednese zdôraznil, že podľa zakladateľskej
listiny nemal konateľ navrhovateľa žiadne obmedzenia pri nakladaní s majetkom spoločnosti a práve do
jeho pôsobnosti patrilo okrem iného aj uzatváranie zmlúv bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Zmluva
o zriadení vecného bremena je podľa neho platným právnym úkonom spĺňajúcim všetky zákonné
náležitosti. Zmluva bola podpísaná a uzatvorená dňa 05. 03. 2008, kedy nastali aj obligačno- právne

účinky. Na druhej strane vecno- právne účinky zmluvy voči tretím osobám nastali povolením vkladu.
Zmluva spĺňala aj zákonom predpísanú podmienku písomnej formy. Osvedčenie podpisu notárom
vyžaduje katastrálny zákon a administratívne konanie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti
a samotná skutočnosť, že k osvedčeniu podpisu došlo dňa 30. 07. 2008 nespôsobuje neplatnosť
ani nedostatok formy ustanovenej zákonom. V zmysle rozhodovacej praxe overenie platnosti podpisu

účastníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti a v danom prípade ani účinnosti
zmluvy. Tvrdenie navrhovateľa o simulácii právneho úkonu označil za účelové a ničím nepodložené
konštrukcie. Zo strany odporcov išlo o konanie na základe vopred uzatvorenej ústnej dohody, v zmysle
ktorej po odpracovaní určitého počtu rokov, za minimálne platy, mohli odporcovia byt užívať najprvna účely bývania a potom im mal pripadnúť do vlastníctva. Právny zástupca súčasne poukázal na
skutočnosť, že konateľka navrhovateľa p. D. dala dňa 28. 02. 2006 súhlas (s osvedčeným podpisom) k
prihláseniu odporcov na trvalý pobyt v byte na B. N. Č.. XX v Bratislave, aj keď uvedené, zrejme účelovo,

popiera. Konateľka navrhovateľa by nedala „len tak“ súhlas na prihlásenie k trvalému pobytu, pokiaľ by
nebola uzrozumená s tým, že odporcovia sa majú stať vlastníkmi bytu. Navrhovateľ tiež nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy a nepreukázal ani to, akým spôsobom konali
odporcovia v 1. a 2. rade v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka predloženého písomného
vyhlásenia G. L. o tom, že nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami a účtami navrhovateľa v

bankách, uviedol, že predmetné vyhlásenie nie je účinné voči tretím osobám a bolo uskutočnené
až niekoľko mesiacov po podpise napádanej zmluvy. Rozhodnutie zo dňa 18. 06. 2008, ktorým boli
obmedzené práva konateľa spoločnosti, označil za dodatočne vyhotovené a antidatované. V čase
podpisovania dodatku odporcovia v 1. a 2. rade vôbec nevedeli o uvedenom vyhlásení a zmluva o
zriadení vecného bremena bola riadne zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Uzatvorenie zmluvy
nemožno posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale ako súčasť plnenia ústnej dohody,

ktorá bola pre odporcov existenčná.

Na podporu svojich tvrdení bola zo strany odporcov predložená aj pracovná zmluva uzatvorená medzi
navrhovateľom a G. L. dňa 18. 12. 1998, podľa ktorej bola výška mzdy G. L. dohodnutá na 136,10 eur
a v rovnakej sume bol určený aj plat odporkyne v 1. rade platovým výmerom Slovextrade, spol. s.r.o.

zo dňa 01. 12. 1998. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15. 10. 2008, č.: XXX-XXXXX-
M., bolo G. L. priznané hemocenské za obdobie od 11. 10. 2008 do zániku mároku na nemocenské vo
výške 4,82 eur (145,20 Sk) na deň. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 05. 2010, č.: 556
002 90130, bol G. L. ku dňu smrti poberateľom invalidného dôchodku vo výške 57,20 eur mesačne.

Odporcovia predložili ako listinný dôkaz aj prehlásenie podpísané konateľkou navrhovateľa p. D. X. U.
zo dňa 28. 02. 2006, ktorým menovaná dala súhlas odporcom v 1. a 2. rade, ako aj X. L., nar. XX. XX.
XXXX, na prihlásenie na trvalý pobyt na adrese B. XX, L..

Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že na Slovensko prišla s rodinou v roku 1997, keď

im pán Filakovič prisľúbil prácu, bývanie, autá aj školu. Deväť rokov bývali v byte na Lietavskej ulici v
Petržalke, a potom sa s pánom O. dohodli, že kancelárie na B. sa prerobia na byt a kúpi sa pozemok na
polyfunkčný dom, v ktorom oni budú mať byt o rozlohe 120 m2 a synovia garsónky a v ostatnej časti budú
byty na predaj. Pokiaľ sa týka bytu na B.A. N. boli dohodnutí, že za každý odpracovaný rok získajú 5 m2
bytu, s čím súhlasili aj na úkor toho, že ich mzda bude nižšia a dôsledkom toho bude aj nižšia penzia.

Dohoda bola, že čo finančne stratia, bude im doplnené. Z neznámeho dôvodu sa pán O. rozhodol, že
pozemok na polyfunkčný objekt sa predá. Následne manžel ochorel a rodina bola v zlej situácii, nakoľko
jeho PN predstavovala sumu 4,88 eur (147,- Sk) na deň.

Odporca v 2. rade (syn odporkyne v 1. rade) vo svojej výpovedi uviedol, že rodičia prišli na Slovensko

pracovať do spoločnosti navrhovateľa, za čo mali mať zabezpečené bývanie a deti školu. Odporca mal
vedomosť, že byt mali dostať jeho rodičia aj on, a to doživotne a bezodplatne, nakoľko rodičia pracovali
pre spoločnosť, a rovnako aj o tom, že na B. XX, Bratislava bolo oficiálne sídlo tak navrhovateľa, ako aj
spoločnosti Solvextrade, s.r.o., no nevedel, že byt je sídlom týchto spoločností aj v súčasnosti. Sľub im
dal pán O., ktorý odporcovi financoval aj štúdium na strednej a vysokej škole.

Svedkyňa G. L., ktorá pracovala vo firme Slovextrade, spol. s.r.o., ktorá bola v minulosti jediným
spoločníkom navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa v 1. rade s manželom prišli
pracovať na Slovensko pod podmienkou, že im bude zabezpečené bývanie. Prácu robili podľa pokynov
majiteľa, ktorému boli stále k dispozícii. Byt na B. N. Y. L. prerábali zamestnanci firmy a po celý čas sa

hovorilo, tak medzi zamestnancami firmy Slovextrade, spol. s.r.o., ako aj firmy Hypotrade spol. s.r.o., že
sa prerába pre účely bývania odporcov. Pri jednom telefonickom rozhovore s majiteľom firmy počula, že
byt si vlastne odpracúvavajú tým spôsobom, že mali nižšiu mzdu. Povedala jej to aj odporkyňa v 2. rade.

Svedok C. F., bývalý zamestnanec Slovextrade, spol. s.r.o., k veci uviedol, že mal vedomosť o tom, že

byt na B. N. sa prerába za účelom bývania odporcov.

Svedok A.. J. S., bývalý zamestnanec (vedúci prevádzky) Slovextrade, spol. s.r.o. uviedol, že byt na
B. N. bol pôvodne kanceláriou, avšak nakoľko už bol na kancelárske účely malý, v roku 2005 sa firmapresťahovala do Petržalky a byt bol prerobený pre odporcov. Celé sa to udialo na základe pokynu
majiteľa firmy. Odporcovia prišli za prácou, za ktorú mali získať predmetný byt. Mzdy zamestnancov ako
napr. murárov, tesárov sa u navrhovateľa pohybovali medzi 398,33 eur až 431,52 eur (12.000,- Sk až

13.000,- Sk) a u pomocných zamestnancov medzi 265,55 eur až 398,33 eur (8.000,- Sk až 12.000,-
Sk mesačne). Svedok uviedol, že od majiteľa firmy mal tiež prísľub, že za odpracovaný rok vo firme
dostane 10m2 v byte na P. N. a vie, že rovnaký ústny prísľub mali aj L..

R. F. J., bývalý zamestnanec firmy Slovextrade, s.r.o., a od roku 1997, 1998 do roku 2002 pracujúci

v spoločnosti navrhovateľa, uviedol, že vykonával stavebné práce a rekonštrukciu bytu na B. N. Y. L..
Inštrukcie na prerábanie dostali od pána J. S.. Svedok nevedel uviesť, za akým účelom bola vykonávaná
rekonštrukcia bytu.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na vypočutie svedkov R. O., F. C. X. K., B., z dôvodu porušenia právnej
rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 34 O.z. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 O.z. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 osd. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 3 veta prvá O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak.

Podľa § 44 os. 1 veta prvá O.z. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť.

Podľa § 46 ods. 1 O.z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 O.z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a
k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na
tej istej listine.

Podľa § 151n ods. 1 O.z. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 O.z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 O.z. zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151p ods. 4 O.z. ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno

zanikne najneskôr smrťou alebo jej zánikom.Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) štatutárnym orgánom spoločnosti je
jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 133 ods. 2 OBZ konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

Podľa § 133 ods. 3 OBZ obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Podľa § 135a ods. 1 OBZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej

pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 veta prvá OBZ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú rým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení účinnom do 14. 10. 2008 (ďalej len „katastrálny zákon“) kataster nehnuteľností
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiamatoovlastníckompráve,záložnompráve,vecnombremene,aopredkupnompráve,ak

mámaťúčinkyvecnéhopráva,akoajoprávachvyplývajúcichzosprávymajetkuštátu,zosprávymajetku
obcí,zosprávymajetkuvyššíchúzemnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnépráva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a
to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme,
či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne
právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa

katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú
podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou

dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,

verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko,

rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu,
názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovanýchv súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného
práva,podpispovinnéhovprípadevznikuvecnéhobremenaalebopodpisoprávnenéhovprípadezániku
vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené

podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež
osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej
republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok.

Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej
listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré

je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra
ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej
osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia

súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena
je nedôvodný, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Pojem vecné bremená zahŕňa svojou povahou rôzne vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva v
prospech iného subjektu ako vlastníka nehnuteľnosti. V ustanovení § 151n ods. 1 O.z. sú vymedzené

povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačujú sa
tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď k prospešnejšiemu využívaniu nehnuteľnosti
iného konkrétneho vlastníka, alebo k prospechu určitej konkrétnej osoby (fyzickej alebo právnickej).
Vecné bremená sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, t. j. pôsobia in rem (s vlastníctvom
veci prechádzajú na nadobúdateľa), alebo patria určitej osobe, kedy pôsobia in personam (najneskôr

smrťou alebo zánikom osoby oprávnenej z vecného bremena zanikajú a prechod osobného práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na dedičov je vylúčený). Subjektom povinným z vecného bremena
je vždy vlastník nehnuteľnosti. V prípade spornosti rozsahu vecného bremena, prípadne jeho samotnej
existencie, súdna prax akceptuje žaloby o určenie existencie práva z vecného bremena, prípadne jeho
rozsahu. Obdobne je možné žalovať aj o určenie, že vecné bremeno na nehnuteľnosti neviazne, príp.

že nehnuteľnosť ním nie je zaťažená, príp. o neplatnosť právneho titulu zakladajúceho vznik vecného
bremena. Obmedziť vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať je možné aj na základe obligačného práva, a to na základe
písomnej zmluvy (§ 151o ods. 1 O.z.). Rovnako ako pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci,
aj nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je založené na intabulačnom princípe a

vyžaduje si vklad do katastra nehnuteľností. Písomná zmluva, na základe ktorej vzniká právo vecného
bremena, musí mať všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a nasl. O.z. a platia pre ňu všeobecné
pravidlá pre uzatváranie zmlúv. Z obsahu zmluvy musí byť zrejmé a nepochybné, že právo sa zriaďuje
ako vecné bremeno, a tiež či sa jedná o osobné vecné bremeno alebo o vecné bremeno spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti. Subjektom zmluvy či už na strane oprávneného alebo povinného z vecného

bremena môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena, uzatvorenej v jeho mene dňa 05. 03. 2008 bývalým konateľom spoločnosti, G. L., v prospech
oprávnených: samotného G. L.Č. a odporkyne v 1. rade (jeho manželky) a odporcu v 2. rade (jeho syna).

Vecné bremeno spočívalo v doživotnom bezodplatnom užívaní bytu č. 1 na prízemí bytového domu
na B. N. Č.. XX Y. L., vo vlastníctve navrhovateľa, oprávnenými. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu je vecným právom, t. z. právom absolútnym so všetkými atribútmi s týmto právom spojenými.
Vecne oprávnený subjekt má absolútne chránené právne postavenie, ktoré môže obhájiť voči každému
žalobou obdobnou vlastníckej žalobe. Vzhľadom k tejto zvláštnej povahe oprávnení a obmedzení

vyplývajúcich z vecného bremena, je nevyhnutné, aby existencia práva vecného bremena nebola
sporná, čo zároveň obdobne ako pri žalobách týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
odôvodňuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako procesný predpoklad určovacej
žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. Súdne rozhodnutie, ktorým sa určí neplatnosť zmluvy o zriadenívecnéhobremenajepodkladomprezápisvkatastrinehnuteľností(viď§34ods.2katastrálnehozákona).
Súd preto konštatuje, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súd sa v
ďalšom môže zaoberať meritom veci.

Z výpisu LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu mal súd za preukázané vlastnícke
právo navrhovateľa k bytu č. 1 na B. N. Č.. XX Y. L., a to tak v čase uzatvorenia spornej zmluvy o
zriadení vecného bremena, ako aj v súčasnosti. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že zosnulý
G. L. vykonával v období od 03. 12. 1998 do 11. 09. 2008 funkciu štatutárneho orgánu (konateľa)

v spoločnosti navrhovateľa. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Od 10.
04. 2001 vykonávala funkciu konateľky aj D. X. U. s tým, že obaja konatelia boli oprávnení konať a
podpisovať menom spoločnosti samostatne.

Dňa 05. 03. 2008 G. L. uzavrel v mene spoločnosti, ako vlastníka bytu č. 1 na B. N. Č.. XX Y. L.,
zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v doživotnom bezodplatnom užívaní predmetného

bytu, a to vo svoj prospech a v prospech odporcov v 1. a 2. rade (svojej manželky a jedného zo
synov), ako druhej zmluvnej strany. Z katastrálneho spisu mal súd tiež za preukázané, že návrh na
vklad vecného bremena bol príslušnej správe katastra doručený dňa 30. 07. 2008, avšak vklad vecného
bremena bol správou katastra zapísaný až dňa 21. 08. 2008, potom ako bol dodatkom č. 1 k zmluve,
uzatvoreným medzi zmluvnými stranami dňa 19. 08. 2008, doplnený údaj o podlaží bytového domu,

na ktorom sa byt nachádza, a veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach. Navrhovateľ namieta absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 O.z., nakoľko konanie G.
L., spočívajúce v uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena v mene spoločnosti, bolo v rozpore s
dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a pravidlom zákazu zneužitia práva. G. L. konal
podľa navrhovateľa v rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, bez ich vedomia, a napriek

ich zákazu. V rozpore s § 135a Obchodného zákonníka zneužil svoje postavenie a uprednostnil svoje
vlastné záujmy a záujmy svojich blízkych pred záujmami spoločnosti a spoločníkov, ktorí nemali záujem
predmetnúnehnuteľnosť,ktorábolaajezároveňsídlomspoločnosti,prenechaťbezodplatneadoživotne
do užívania G. L. a jeho blízkych. Podľa navrhovateľa je sporná zmluva zastretým právnym úkonom,
ktorého jediným cieľom bolo zabezpečenie časovo neobmedzeného bezúplatného práva užívania bytu

pre odporcov. Argumentácia odporcov bola založená na tom, že práva G. L., ako konateľa spoločnosti,
neboli nijako obmedzené a uzatvorenie zmluvy v ich prospech nemožno považovať za rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko ešte pred príchodom odporcov na Slovensko, mali bývalým majiteľom spoločnosti p. H.
O. prisľúbené, že spoločnosť im zabezpečí bývanie, a že byt sa po odpracovaní určitých rokov stane ich
vlastníctvom. Aj z toho dôvodu bola výška odmeny tak G. L., ako aj odporkyne v 2. rade, ktorá v danom

období vykonávala funkciu konateľky spoločnosti Slovextrade, spol. s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom
bola spoločnosť, ktorá od 03. 12. 1998 bola jediným spoločníkom navrhovateľa), dohodnutá na sumu
136,10 eur. Zmluvu o zriadení vecného bremena tak jej účastníci uzatvárali v dobrej viere a na základe
predchádzajúcej ústnej dohody s majiteľom firmy.

Zo zakladateľskej listiny spoločnosti navrhovateľa, ako aj z listín založených v zbierke listín obchodného
registra za obdobie výkonu funkcie konateľa spoločnosti G. L. (03. 12. 1998 až 16. 09. 2008), súd
nezistil žiadne obmedzenie pre konanie v mene spoločnosti G. L.. Aj po zvolení D. X. U. za ďalšiu
konateľku spoločnosti, ktorá vykonávala svoju funkciu od 10. 04. 2001, bol G. L. oprávnený konať a
podpisovať v mene spoločnosti samostatne. Uzatváranie zmlúv za spoločnosť bolo podľa zakladateľskej

listiny v pôsobnosti konateľa spoločnosti. V konaní vypočutí svedkovia: G. L., C. F.K. C. A.. J. S., ktorí
v rozhodnom čase pracovali pre spoločnosť Slovextrade, spol. s.r.o., zhodne vypovedali, že byt č. 1
na B. N. Č.. XX Y. L. sa prerábal na základe pokynu majiteľa firmy pre účely bývania pána G. L. a
odporcov. R. L. uviedla, že pri jednom telefonickom rozhovore odporkyne v 1. rade s majiteľom firmy
počula, že predmetný byt si odpracúvavajú tým spôsobom, že majú nižšiu mzdu za prácu. Uvedené

vyplynulo aj z výpovede svedka A.. S., ktorý uviedol, že manželia L. mali byt získať za prácu vykonávanú
pre spoločnosť. Svedok dokonca uviedol, že od majiteľa firmy mal rovnaký ústny prísľub. Pre porovnanie
svedok súdu uviedol, že mzdy robotníkov pracujúcich pre spoločnosť sa v danom období pohybovali od
cca 400 do 430 eur. Na preukázanie výšky odmeny za výkon funkcie konateľa bola súdu predložená aj
pracovná zmluva G. L. a platový výmer odporkyne v 1. rade, ktorá v rozhodnom období pracovala pre

spoločnosť Slovextrade, s. r. o., podľa ktorých ich plat za výkon funkcie predstavoval sumu 136,10 eur.
Výške platu zodpovedala aj výška nemocenského G. L. za obdobie od 11. 10. 2008 v sume 4,82 eur/ 1
deň a výška invalidného dôchodku, ktorý ku dňu jeho smrti bol vo výške 57,20 eur/ 1 mesiac, čo vyplýva
z predložených rozhodnutí sociálnej poisťovne.Argumentácii odporcov o existencii ústnej dohody s majiteľom firmy H. O., v zmysle ktorej za cenu nízkej
mzdy za prácu, si títo postupne odpracujú predmetný byt, ktorý im bol poskytnutý spoločnosťou na účely

bývania, dosvedčujú tak výpovede svedkyne L. a svedka A.. S., ako aj platové výmery G. L. a odporkyne
v 1. rade a rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského a invalidného dôchodku, výška
ktorých priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy za rozhodné obdobie. Výška mzdy odporkyne v 1.
rade a jej manžela, aj s poukazom na výšku mzdy robotníkov pracujúcich v danom období, či už pre
spoločnosť navrhovateľa alebo spoločnosť Slovextrade, spol. s.r.o., uvedenú svedkom A.. S., nepriamo

nasvedčuje existencii takejto dohody, nakoľko je viac než nepredstaviteľné prijatie vykonávania funkcie
konateľa spoločnosti za plat, aký dostávala odporkyňa v 1. rade a jej manžel, bez benefitu, ktorý by
vyrovnal tak nízku mzdu. Uvedené platí o to viac, ak odporcovia prišli ako cudzí štátni občania na územie
Slovenskej republiky, kde nevlastnili žiadnu inú nehnuteľnosť, ktorá by im mohla slúžiť na bývanie.
Písomný súhlas na prihlásenie rodiny L. k trvalému pobytu na B. XX Y. L. bol daný ešte pred uzatvorením
zmluvy o zriadení vecného bremena, a to dňa 28. 02. 2006, konateľkou navrhovateľa D.- X. U., s

úradne osvedčeným podpisom (čo menovaná popierala). O opaku súd nepresvedčili ani navrhovateľom
predložené písomné vyhlásenia X. K. C. R. O., že menovaní nedali súhlas na bezodplatné využívanie
bytov spoločnosti G. L. a jeho rodinným príslušníkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd, narozdiel od navrhovateľa, nevidí v konaní G. L. pri

uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena uprednostnenie vlastných záujmov pred záujmami
spoločnosti v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 OBZ. Pokiaľ G. L. a jeho manželka pracovali
pre spoločnosť, resp. pre jej spoločníka, za mzdu vo výške nezodpovedajúcej ani minimálnemu
životnému štandardu, aj vzhľadom na dĺžku obdobia, po ktoré pre spoločnosť pracovali, mal z toho
navrhovateľ nepochybne finančný prospech neekvivalentný pre G. L. a jeho rodinu. Zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v doživotnom bezodplatnom užívaní sporného bytu preto súd nepovažuje za v
rozpore s dobrými mravmi a rovnako ani za obchádzanie zákona. Zriadením vecného bremena získali
odporcovia voči navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu právo doživotne bezodplatne užívať nehnuteľnosť,
nie vlastnícke právo. Z povahy a obsahu vecného bremena je zrejmé, že toto v značnej miere obmedzuje
vlastníka nehnuteľnosti v jej užívaní a nakladaní s ňou. Pri ústnej dohode o odpracovaní si bytu, ktorý

spoločnosť poskytla odporcom na účely bývania, a ktorý by po niekoľkých rokoch získali za odpracovanú
prácu od spoločnosti do osobného vlastníctva, ak by došlo k hrubému nepomeru medzi vecným
bremenomavýhodouoprávneného(napr.akbyG.L.aleboodporkyňav1.radeprestalivykonávaťprácu
pre navrhovateľa, alebo jeho spoločníka), navrhovateľ, ako vlastník nehnuteľnosti, by mal stále možnosť
podľa § 151p ods. 3 O.z. požadovať zrušenie vecného bremena. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na

bezodplatné zriadenie vecného bremena, tak súd dáva do pozornosti, že zákon nepodmieňuje zriadenie
vecného bremena za odplatu, a preto bezodplatnosť pri zriadení vecného bremena, nemôže spôsobiť
neplatnosť zmluvy. Účastníkmi konania uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena s dohodnutým
obsahom je jedným zo zákonom predpokladaných právnych titulov vzniku vecného bremena, a v danom
prípade nemožno hovoriť ani o simulovanom právnom úkone. Vôľou zmluvných strán bolo doživotné

bezodplatné užívanie nehnuteľnosti odporcami s prípadnou možnosťou v budúcnosti nadobudnúť
predmetný byt do svojho osobného vlastníctva, na základe a za podmienok dohodnutých zmluvnými
stranami.

Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či napádaná zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti

pre právne úkony podľa § 34 a nasl. O.z. Právny úkon, ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú,
musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 O.z.). Zmluva
bola jej účastníkmi uzatvorená slobodne a vážne, s dostatočne určitým a zrozumiteľným obsahom.
Rovnako ani spôsobilosť zmluvných strán na právne úkony, nebola obmedzená. Dodržaná bola aj

zákonom podmienená písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena (§ 40 ods. 1 O.z. v spojení
s § 151o ods. 1 O.z.). Z obsahu zmluvy je jednoznačné, že právo bolo zriadené ako vecné bremeno,
a to vecné bremeno in personam. Zmluva bola účastníkmi podpísaná dňa 05. 03. 2008, čím nastali
jej obligačno- právne účinky. Tvrdenia navrhovateľa o antidatovaní zmluvy sú ničím nepodložené a
nepreukázané.Uzatvorenázmluvaozriadenívecnéhobremena,akoužbolosúdomvyššieodôvodnené,

svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a rovnako nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Zmluva je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 O.z. uzatvorená okamihom nadobudnutia
účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o zriadení vecného bremena preto bola platne
uzatvorená dňa 05. 03. 2008 a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Od uvedeného dňanastali obligačno- právne účinky zmluvy. Platnosť a účinnosť zmluvy (t. j. na záväznosť a viazanosť
zmluvných strán uzatvorenou dohodou) zákon nepodmieňuje okamihom, kedy dôjde k osvedčeniu
podpisu povinného z vecného bremena. Súd súhlasí s odporcami, že osvedčenie podpisu povinného z

vecného bremena je podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona potrebné len pre konanie o návrhu na vklad
vecného bremena do katastra nehnuteľností. Argumentácia navrhovateľa o tom, že zmluva nadobudla
účinnosť až dňom osvedčenia podpisov, nemá oporu v zákone. Na platnosť a účinnosť zmluvy nemá
vplyv ani nedostatok v podobe chýbajúceho údaja o podlaží a veľkosti spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktorý bol zmluvnými stranami na výzvu

katastra nehnuteľností doplnený dodatkom č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19. 08.
2008, nakoľko nehnuteľnosť, ku ktorej bolo v prospech oprávnených zriadené vecné bremeno, bola
v zmluve zo dňa 05. 03. 2008 označená určito, presne a nezameniteľne pre jej identifikáciu. Chýbal
len údaj potrebný pre zápis do katastra nehnuteľností. Vecnoprávne- účinky zmluvy a vznik vecného
bremena tak nastal dňom zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, t. j. dňa 21. 08. 2008.

Pokiaľ sa týka predloženého rozhodnutia jediného spoločníka navrhovateľa zo dňa 18. 06. 2008
o obmedzení G. L. nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľa, toto s odkazom na
ustanovenie § 133 ods. 3 OBZ nemá vplyv na to, že spoločnosť konanie navrhovateľa zaväzuje.
Porušenia obmedzenia konateľského oprávnenia zakladá len právo spoločnosti na náhradu škody voči
konateľovi (§ 135a ods. 2 OBZ), a rozhodne nespôsobuje neplatnosť zmlúv, ktoré by konateľ, napriek

obmedzeniu konateľských oprávnení, za spoločnosť uzatvoril.

Nakoľko súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil, že navrhovateľom napádaná zmluva, ktorou bolo
zriadené v prospech odporcov v 1. a 2. rade vecné bremeno v podobe bezodplatného doživotného
užívania nehnuteľnosti (smrťou G. L. právo vecného bremena voči jeho osobe zaniklo), bola urobená

slobodne a vážne, osobami spôsobilými na právne úkony, jej obsah je určitý a zrozumiteľný, a nie je v
rozpore s dobrými mravmi, a teda je platná, návrh navrhovateľa zamietol, a rozhodol, tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešným odporcom v 1.

a 2. rade patrí náhrada trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Odporcovia v 1. a 2. rade si v
stanovenej lehote prostredníctvom právnych zástupcov uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia, a to
G.. H. F., advokát so sídlom D. X, L., ktorý zastupoval odporcov v 1. a 2. rade od 18. 01. 2010 do 14. 02.
2013, v sume 9.462,35 € (spolu za 15 úkonov právnej služby pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1
zastupovanú osobu 302,91 €) a E.. V. Ć., advokátka so R. G. XX, L., ktorá prevzala právne zastupovanie

odporcov v 1. a 2. rade od 14. 02. 2013 si uplatnila trovy právneho zastúpenia v sume 788,52 € (za 2
úkony právnej služby pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 zastupovanú osobu 302,91 €).

Právni zástupcovia odporcov v 1. a 2. rade pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby vychádzali podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z ceny

nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené vecné bremeno, určenie neplatnosti ktorého je predmetom sporu.
Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska hodnota nehnuteľnosti v čase podania návrhu
na začatie konania predstavovala sumu 91.136 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby pri zastupovaní jednej osoby potom činila sumu 605,81 eur, a pri zastupovaní dvoch
osôb podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 50 % z tejto sumy, t. j. 302,91 eur. Právni zástupcovia sa

pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j. z ceny nehnuteľnosti, odvolávali na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012.

Súdsanestotožnilsuvedenýmvýpočtomzákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby

a má za to, že vzhľadom na predmet sporu sa základná sadzba tarifnej odmeny určuje podľa § 111
ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. , t. j. ako jedna trinástina výpočtového základu, nakoľko hodnotu
veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 29. 07. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 8/2009, rozsudok
zo dňa 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 11/2009, uznesenie zo dňa 15. 11. 2012, sp. zn. 7 M Cdo 10/2012) je

pri určovacích žalobách nevyhnutné diferencovať, či sa jedná o určenie platnosti právneho úkonu alebo
napr. o určenie vlastníckeho práva. Ak je predmetom konania skúmanie zákonnosti právneho úkonu
a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, hodnotu sporu na
účely výpočtu odmeny advokáta pri zastupovaní, nemožno určiť. Na druhej strane vo veciach určeniavlastníctva však súd rozhoduje o konkrétnom práve ku konkrétnej veci (peniazmi oceniteľnej), ktorej
hodnotu v peniazoch možno vyjadriť. Uvedené je v súlade aj s nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16. 05. 2012, č. k. I. ÚS 119/2012-24, na ktorý poukazovali právni zástupcovia odporcov

v 1. a 2. rade, a ktorý sa vzťahoval na spor, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k
osobnému motorovému vozidlu. V danej veci je však predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy
o zriadení vecného bremena, t. j. preskúmanie platnosti právneho úkonu a jeho súladu so zákonom.
Naviac právo vecného bremena ako vecné právo k cudzej veci svojim zvláštnym obsahom a povahou
predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v jej užívaní (v danom prípade sa jedná o právo

doživotného bezodplatného užívania nehnuteľnosti na účely bývania), čo súd nepovažuje za právo
oceniteľné peniazmi. Postup advokátov, ktorí vychádzali z hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej je vecné
právo zriadené, preto súd považuje za nesprávny. Okrem uvedeného súd poukazuje aj skutočnosť, že
odporcovia sú fyzickými osobami a nehnuteľnosť, ku ktorej bolo na základe zmluvy zriadené vecné
bremeno, im slúži na účely bývania (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle
ktorého je základnou sadzbou tarifnej odmeny rovnako jedna trinástina výpočtového základu).

Základná sadzba tarifnej odmeny preto bola súdom s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a), c)
vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov určená z jednej trinástiny výpočtového základu, pri
zastupovaní jednej osoby a pri zastupovaní dvoch osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 50
% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní

dvoch osôb v konaní (jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny x dve osoby) je potom zhodná
s výškou jednej trinástiny výpočtového základu za príslušný kalendárny rok. V zmysle § 13 ods. 2 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2010, by G.. F. patrila za úkony právnej služby vykonané
do 31. 05. 2010 odmena znížená s prihliadnutím na zastupovanie dvoch osôb len o 20 % (až od 01. 06.
2010 sa odmena znižovala o 50 %), nakoľko je však súd pri rozhodovaní viazaný jeho návrhom, súd aj

pri výpočte odmeny za prevzatie a prípravu veci a účasť na pojednávaniach dňa 21. 01. 2010 a dňa 23.
03. 2010 vychádzal z 50 %- ného zníženia odmeny.

Ako už bolo vyššie uvedené odmenu za každý úkon právnej služby (zníženú podľa § 13 ods. 2 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o 50 % ) súd vynásobil dvomi (nie tromi), nakoľko súd rozhoduje o náhrade trov konania a

túto priznáva odporcom v 1. a 2. rade (dvom osobám), ktorí zostali účastníkmi konania po právoplatnom
zastavení konania voči Dobroljubovi Brankovičovi (pôvodne odporca v 1. rade), a to na základe ich
úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Uznesením tunajšieho súdu vyhláseným na pojednávaní súdu konanom dňa 16. 09. 2010 bolo konanie

voči G. L. (pôvodne žalovaný ako odporca v 1. rade) zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu pre úmrtie G.
L. dňa 08. 02. 2010. V časti, v ktorej bolo konanie voči G. L. (pôvodne odporca v 1. rade) zastavené, súd
o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nakoľko z
procesného hľadiska, keď k zastaveniu konania došlo síce z dôvodu späťvzatia návrhu, ale pre úmrtie

menovaného, rozhodnutie podľa zásady zavinenia (§ 147 O.s.p.) neprichádza do úvahy.

V nadväznosti na vyššie uvedené trovy konania odporcov v 1. a 2. rade pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5
písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 06. 2010, nasledovne:

- zastupovanie G.. F., C. R. R. D. X, L. (18. 01. 2010- 14. 02. 2013, dve zastupované osoby):

1. prevzatie a príprava zastúpenia (18. 01. 2010)...................................55,49 €
2. účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2010 (odročené).............................13,87 €

3. účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2010 (odročené).............................13,87 €
4. účasť na pojednávaní dňa 16. 09. 2010 (13.00- 14.50 hod.)...............55,49 €
5. účasť na pojednávaní dňa 09. 11. 2010 (odročené).............................13,87 €
6. účasť na pojednávaní dňa 13. 01. 2011 (odročené).............................14,25 €
7. účasť na pojednávaní dňa 01. 03. 2011 (13.00- 14.50 hod.)...............57,00 €

8. vyjadrenie k žalobe zo dňa 09. 03. 2011..............................................57,00 €
9. účasť na pojednávaní dňa 07. 06. 2011 (13.00- 14.25 hod.)...............57,00 €
10. účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2011 (13.00- 14.45 hod.)...............57,00 €
11. účasť na pojednávaní dňa 27. 03. 2012 (odročené).............................14,67 €12. účasť na pojednávaní dňa 29. 05. 2012 (11.00- 11.40 hod.)...............58,69 €
13. účasť na pojednávaní dňa 25. 09. 2012 (13.00- 13.45 hod.)...............58,69 €
14. písomné vyjadrenie zo dňa 15. 11. 2012 (záverečná reč).....................58,69 €

15. účasť na pojednávaní dňa 22. 11. 2012 (13.00- 14.15 hod.)................58,69 €
režijný paušál: (5x á 7,21 €+ 5x á 7,41 € + 5x á 7,63 €) x 2....................222,50 €
19% DPH zo sumy 152,59 €......................................................................28,99 €
20 % DPH zo sumy 566,88 €...................................................................113,38 €
__________

spolu: 861,84 €

- zastupovanie E.. V. Ć., C. R. R. G. XX, L. (S.G. XX. XX. XXXX, G. B. S.):

1. účasť na pojednávaní dňa 18. 02. 2013 (11.00- 12.30 hod.).................60,07 €
2. účasť na pojednávaní dňa 28. 02. 2013 (vyhlásenie rozsudku).............15,02 €

režijný paušál: (2x á 7,81 €)x 2...................................................................31,24 €
__________
spolu: 106,33 €

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.