Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/469/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115217845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanejZ.C.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomG.U.,ozaplatenie2.740,05Eurspríslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/343/2015-66 zo
dňa 28. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti

nároku o zaplatenie sumy 230,16 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom
zo dňa 28. 09. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a zároveň rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že pôvodný žalobca (D. a. s.) sa žalobou,
doručenou prvoinštančnému súdu dňa 27. 08. 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.740,05

Eur s príslušenstvom z dôvodu, že uzatvoril so žalovanou dňa 28. 02. 2008 zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty k jej účtu. Bol jej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne
a bol jej schválený úverový rámec vo výške 1.050 Eur, pričom bola povinná platiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 35 Eur. Dlžný zostatok predstavuje debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní
transakcií, úrokov, poplatkov, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
K žalobe bol pripojený doklad nazvaný Žiadosť o aktiváciu bankomatky L. podpísaný žalovanou dňa
28. 02. 2008, pričom z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že bol schválený hotovostný limitný úver vo výške

15.000 Sk (v prepočte 497,91 Eur) s pevnou mesačnou splátkou 500 Sk (16,60 Eur). Zároveň boli
k žalobe pripojené i výpisy z Bankomatky L. (č.l. 8-13 spisu) a Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet. V priebehu konania došlo na základe návrhu k zmene na
strane žalobcu, na základe čoho prvoinštančný súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.
1. 3. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd ďalej uviedol, že vzhľadom ku charakteru účastníkov
predmetného zmluvného vzťahu je potrebné predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu o

úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Nakoľko táto zmluva neobsahuje žiadne náležitosti
požadované v § 4 ods. 2 uvedeného zákona, okrem dojednanej mesačnej splátky, súd prvej inštancie
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň zdôraznil, že táto zmluva sa mala
týkať len sumy 497,91 Eur, pričom zo žaloby vyplývalo, že bol schválený úverový rámec vo výške 1.050Eur. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. musí mať zmluva o úvere písomnú formu. Existenciu
takej zmluvy však žalobca nepreukázal. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca
má nárok len na rozdiel medzi žalovanou reálne vyčerpanými finančnými prostriedkami a uhradenými

finančnými prostriedkami. Z doložených výpisov na č. l. 8 až 13 vyplýva, že žalovaná reálne vyčerpala
sumu 970,71 Eur a uhradila sumu 1.156,20 Eur, t. j. viac, ako jej bolo poskytnuté. Z uvedených dôvodov
preto žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol.
1. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspešnosti v spore tak, že úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá (i) v časti o zaplatenie
sumy 230,16 Eur. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
tak, že jeho žalobe v časti o zaplatenie 230,16 Eur vyhovie, event. žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania žalobca uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne matematicky vyčíslil
dlžnú sumu. Poukázal na špecifikáciu uplatneného nároku zo dňa 29. 03. 2016, z ktorej je zrejmé, že
žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 1.519,14 Eur a uhradila sumu 1.288,98 Eur. Predmetné
úhrady ako i čerpanie finančných prostriedkov vyplývajú z k odvolaniu predloženej platobnej histórie s

prehľadom vykonaných transakcií od 26. 05. 2008 do 30. 06. 2016. Z predloženej platobnej histórie je
zrejmé, že žalovaná v období od 26. 05. 2008 do 31. 12. 2008 čerpala sumu 16.522 Sk, t.j. 548,43 Eur,
pričom uhradila sumu 4.000 Sk, t.j. 132,78 Eur. Následne od 16. 01. 2009 do 30. 06. 2015 žalovaná
čerpala 970,01 Eur a uhradila 1.156,20 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná za celé obdobie trvania
zmluvy čerpala 1.519,14 Eur, avšak uhradila len sumu 1.288,98 Eur. Žalobca má teda za to, že žalovaná

neuhradila sumu 230,16 Eur, ktorá mu mala byť pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov
priznaná.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Na základe odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a rozsudok prvoinštančného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti nároku o
zaplatenie sumy 230,16 Eur s príslušenstvom (časť prvého výrok) a v závislom výroku o trovách konania
(druhý výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný žalobca (D. a. s.) sa žalobou doručenou prvoinštančnému súdu
dňa 27. 08. 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.740,05 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že
uzatvoril so žalovanou dňa 28. 02. 2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty k jej účtu.
Ako písomné dôkazy priložil Žiadosť o aktiváciu bankomatky L., Výpisy z Bankomatky L. (č.l. 8-13 spisu)

aObchodnépodmienkyprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkariet.Vpriebehukonaniadošlo
na základe návrhu k zmene na strane žalobcu, na základe čoho prvoinštančný súd pripustil, aby na
miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. Následne súd prvej inštancie
rozsudkom č.k. 9C/343/2015-66 zo dňa 28. 09. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a zároveň
rozhodol o trovách konania, tak že žalovaná má nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

6. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v
konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného

zdôrazňuje,žeodkazžalobcuvodvolanínaplatobnúhistóriu,ktorábolakodvolaniupripojenávodlišnom
rozsahu s odlišnými údajmi, než ako tomu bolo pri podaní žaloby a v priebehu prvoinštančného konania,
nie je prostriedkom procesného útoku, ktorý možno ako novotu použiť v odvolacom konaní, nakoľko ho
mohol odvolateľ uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie (opak v odvolaní ani netvrdil).

7. Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdmusíkonštatovať,žežalobcasinesplnilsvojudôkaznúpovinnosť
(§ 132 CSP), obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie samotných dôkazov, ktorých
povaha to pripúšťa. Nakoľko bol tento dôvod v podstate jediným dôvodom, pre ktorý napadol žalobca
rozsudok súdu prvej inštancie, nemal odvolací súd dôvod preskúmavať správnosť výpočtov týkajúcichsa uhradených a čerpaných finančných prostriedkov zo strany žalovanej v zmysle uzavretej zmluvy.
Tým, že žalobca k žalobe nepripojil všetky dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, zbavil sa sám možnosti,
aby súd mohol posudzovať jeho obranu, pretože tieto odvolacie dôvody nebolo možné v odvolaní použiť

vzhľadom na ustanovenie § 366 CSP.

8. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej
časti, t.j. v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti nároku o zaplatenie sumy 230,16 Eur s
príslušenstvom (časť prvého výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj súvisiaci druhý výrok, ktorým prvoinštančný súd priznal
žalovanej náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

10. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP by mala (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však žiadne

trovy odvolacieho konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
žalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu, odvolací súd jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).