Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216211
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413216211.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcov: 1/ B. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 9, 3/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., W. XXX/X, všetci v zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19,
IČO: 40 353 729, proti žalovanému: L. Y. E. B., F..M.., so M. N., Q. 2, IČO: XX XXX XXX, v zastúpení:
MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545,
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice s návrhom na odklad vykonateľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/662/2012 zo dňa

19.1.2012.

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/663/2012 zo dňa
19.1.2012.

III. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/661/2012 zo dňa
19.1.2012.

IV. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/664/2012 zo dňa
19.1.2012.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 1326,00 eur na účet správcu
systému do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobcovia v 1. až 3. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 10.07.2013 sa domáhali zrušenia rozhodcovských rozsudkov a návrhu na
odklad ich vykonateľnosti. Svoju žalobu odôvodnil žalobca v 1/ rade tým, že dňa 29.05.2008 uzavrel so
žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX. Žalobca doručil žalovanému žiadosť o zrušenie poistných zmlúv, na čo mu žalovaný
listom z 15.12.2009 oznámil, že k 30.07.2009 došlo k zániku poistení. Súčasťou tohto oznámenia bolo
aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca ku dňu zániku poistenia z
oboch poistných zmlúv neevidoval voči žalobcovi žiadny nedoplatok. Žalobca zároveň vzniesol námietku

premlčania týkajúcu sa vymáhanej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou dňom ukončenia poistných
vzťahov, t. j. k 30.07.2009.2. Žalobca v 2/ rade žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.02.2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX.ŽalobcadoručilžalovanémužiadosťozrušeniepoistnejzmluvydňaXX.XX.XXXX,načo
mu žalovaný listom z XX.XX.XXXX oznámil, že k XX.XX.XXXX došlo k zániku poistenia. Súčasťou tohto

oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca ku dňu zániku
poistenia neevidoval voči žalobcovi žiadny nedoplatok. Žalobca zároveň vzniesol námietku premlčania
týkajúcu sa vymáhanej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu, t. j. k
04.05.2008.

3. Žalobu žalobca v 3/ rade odôvodnil tým, že dňa 29.05.2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX.ŽalobcadoručilžalovanémužiadosťozrušeniepoistnejzmluvydňaXX.XX.XXXX,načo
mu žalovaný listom z XX.XX.XXXX oznámil, že k XX.XX.XXXX došlo k zániku poistenia. Súčasťou tohto
oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca ku dňu zániku
poistenia neevidoval voči žalobcovi žiadny nedoplatok. Žalobca zároveň vzniesol námietku premlčania
týkajúcu sa vymáhanej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu, t. j. k

XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný si žalobou pred rozhodcovským súdom voči žalobcovi v 1/ rade uplatnil nárok na
sumu 385,88 eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne
vynaloženým na uzavretie poistenia. Na tento návrh žalovaného bol dňa 19.01.2012 Arbitrážnym súdom

Košice vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C 662/2012, v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému 385,88 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eur.

5. Žalovaný si žalobou pred rozhodcovským súdom voči žalobcovi v 1/ rade uplatnil nárok na sumu 79,71
eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na

uzavretie poistenia. Na tento návrh žalovaného bol dňa 19.01.2012 Arbitrážnym súdom Košice vydaný
rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C 663/2012, v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému
79,71 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eur.

6. Žalovaný si žalobou pred rozhodcovským súdom voči žalobcovi v 2/ rade uplatnil nárok na sumu 46,47

eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na
uzavretie poistenia. Na tento návrh žalovaného bol dňa 19.01.2012 Arbitrážnym súdom Košice vydaný
rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C 661/2012, v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému
46,47 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eur.

7. Žalovaný si žalobou pred rozhodcovským súdom voči žalobcovi v 3/ rade uplatnil nárok na sumu 52,49
eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na
uzavretie poistenia. Na tento návrh žalovaného bol dňa 19.01.2012 Arbitrážnym súdom Košice vydaný
rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C 664/2012, v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému
52,49 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eur.

8. Žalobcovia vo svojej žalobe namietali aj to, že rozhodcovský súd im spolu s rozhodcovským
rozsudkom zaslal aj návrh na začatie konania aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským
súdom a bez toho, že by ich v konaní vypočul, len na základe podkladov doložených žalovaným ich
zaviazal na zaplatenie žalovanej čiastky. Žalobcovia zároveň žiadali, aby súd odložil vykonateľnosť

rozhodcovských rozsudkov z dôvodu, že nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia, preto žiadali, aby
im súd poskytol ochranu tým, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov, ktorého zrušenia
sa v tomto konaní domáhali. Súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 18.12.2013 odložil
vykonateľnosť všetkých horeuvedených rozhodcovských rozsudkov. Proti tomuto uzneseniu podal
žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/246/2014-330 z 30.04.2014 uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil.

9. Podaním zo dňa 08.10.2014 žalovaný požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že na Ústavnom súde
SR malo byť rozhodnuté ohľadne porušenia jeho ústavných práv. Uznesením zo dňa 18.03.2015 súd
návrh na prerušenie konania zamietol.

10. Na pojednávaní dňa 09.11.2015 žalobcovia uviedli, že nie sú si vedomí žiadneho dlhu voči poisťovni
ani pochybenia. Dôvod, pre ktorý podali žalobu bol ten, že voči nim zo strany žalovaného nebolevidovaný žiadny nedoplatok, žalovaný im dokonca v upovedomení o výpovedi zmluvy napísal, že majú
preplatok, takže stále im nebolo jasné, prečo podal žalovaný návrh na rozhodcovský súd.

11. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 09.11.2015 uviedol, že v rozsudku neboli
dojednané podmienky, jednalo sa o predtlačené tlačivo a všetky dokumenty, ktoré predložili žalobcovia a
boli im predložené na podpis, neboli s nimi prejednané obchodné podmienky, len obsah samotnej zmluvy
ohľadne plnenia. Z poistnej zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
dojednaná v 15. časti všeobecných poistných podmienok. Jednalo sa o vopred naformulovanú zmluvu,

boli súčasťou zmluvy aj všeobecné poistné podmienky a ak chcel žalobca uzavrieť poistnú zmluvu,
musel ju prijať aj s poistnými podmienkami na vopred predtlačenom tlačive.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.07.2015 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že
žalobcovia spolu s poistnou zmluvou podpísali aj Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré podpísať nemusel a ktoré pojednávali o rozhodcovskej

doložke. V prípade nepodpísania oboch týchto dokumentov by rozhodcovská doložka nebola vôbec
vznikla. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy,
žalobcamoholtútopodmienkuindividuálneovplyvniť(ajvylúčiť)beztoho,abytýmbolovplyvnenýzvyšok
poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi, preto
takáto individuálne dohodnutá zmluvná podmienka nepodlieha súdnej kontrole v zmysle § 53 ods. 1/

Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-342/13,
kde bolo konštatované, že len taká rozhodcovská doložka je neplatná, voči ktorej sa nemožno odvolať,
v tomto prípade proti rozhodcovskému rozsudku bolo možné podať odpor alebo podať žalobu na
všeobecnom súde o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.

13. Žalovaný ďalej namietal, že nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože tento
rozsudok vydaný len na základe tvrdení a listinných dôkazov žalovaného má jasnú oporu v zákone
o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 29a upravuje skrátené konanie. Žalovaný ďalej konštatuje, že
všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov,
preto v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Pokiaľ mal

žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok nie je vecne správny, mal možnosť podať voči nemu odpor do
5 dní od doručenia, ale žalobca odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal.

14. Žalovaný následne na pojednávaní dňa 09.11.2015 žiadal žalobu zamietnuť v zmysle § 243d
Exekučného poriadku, ktorá právna úprava bola účinná od 01.01.2015 a na základe tejto právnej

úpravyprestalbyťexekučnýmtitulomrozsudokrozhodcovskéhosúdu,stratilzáväznosťavykonateľnosť,
pretože nebol podaný návrh na začatie exekúcie do troch mesiacov účinnosti novely zákona.
Argumentoval tým, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, z toho dôvodu žiadal
žalobu zamietnuť.

15. Prvoinštančný súd rozsudkom sp. zn. 4C/173/2013-409 z 24.11.2015 zamietol žalobu žalobcov
s odôvodnením, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nakoľko zmenou
Exekučného poriadku odpadla možnosť podať návrh na exekúciu po uplynutí troch mesiacov od
01.01.2015. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
25Co/45/2016-437 zo dňa 19.10.2016 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu. V ďalšom konaní uložil

súdu skúmať platnosť rozhodcovských zmlúv, na základe ktorých boli vydané rozhodcovské rozsudky.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a
to: žalobou, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka z 10.07.2013, potvrdením štatistického úradu
SR, stanovami združenia zo 04.04.2012, návrhom na začatie konania z 02.01.2012, upovedomením o

začatí konania z 09.01.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX,
všeobecnými podmienkami, oznámením o zániku poistenia z XX.XX.XXXX, príručkou obchodnej
služby, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXXz03.06.2008,všeobecnýmipodmienkami,zrušenímpoisteniaz17.01.2010,návrhomna
začatie konania z 02.01.2012, upovedomením o začatí konania z 09.01.2012, návrhom na uzatvorenie

poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, všeobecnými podmienkami, zrušením poistenia z
XX.XX.XXXX,návrhomnazačatiekonaniaz02.01.2012,upovedomenímozačatíkonaniaz09.01.2012,
návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, všeobecnými podmienkami,
oznámením o zániku poistenia z XX.XX.XXXX, príručkou obchodnej služby, rozhodcovským rozsudkomsp. zn. 3C/661/2012, uznesením NSSR č. k. 3Cdo 1/2012, uznesením NSSR č. k. 3Cdo 3/2013,
vyjadrením žalovaného spolu s prílohami a s rozhodnutiami všeobecných súdov, vyjadrením žalobcov
z 11.02.2014, stanoviskom vedľajšieho účastníka z 21.01.2014, uznesením o odložení rozhodnutia z

18.12.2013, odvolaním z 08.01.2014, vyjadrením k odvolaniu, uznesením KS v NR č. k. 5Co/246/2014,
návrhom na prerušenie konania z 08.10.2014, oznámením o právnom nástupníctve, uznesením z
18.03.2015, oznámením o zmene sídla, vyjadrením žalovaného k návrhu z 10.07.2015, stanoviskom
vedľajšieho účastníka z 31.07.2015, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 13C/89/2011, uznesením
ESD C340/13, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ, rozsudkom z 24.11.2015,

odvolaním, rozhodnutím KS v Nitre č. k. 25Co/45/2016-437 a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

17. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobcami na zrušenie rozhodcovských
rozsudkov. Z ustanovenia § 41 ods. 1/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov vyplýva, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na

všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

18. Žalobca v 1/ rade žalobou sa domáhal zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu
Košice vydaných pod sp. zn. 3C 662/2012 a pod sp. zn. 3C 663/2012 oba zo dňa 19.01.2012. Tieto
rozsudky boli žalobcovi v 1/ rade doručené podľa doručenky zaslanej spolu s kópiami predmetných

spisov, dňa 28.06.2013. Žalobca v 1/ rade mal teda v 30-dňovej lehote po doručení rozsudku podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá 30-dňová lehota začala žalobcovi v 1/ rade plynúť
dňa 29.06.2013 a uplynula dňom 28.07.2013. Žalobca v 1/ rade podal žalobu dňa 10.07.2013, čo
je zrejmé z podacej pečiatky súdu, teda žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní po doručení
rozhodcovských rozsudkov.

19. Žalobca v 2/ rade žalobou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
vydaného pod sp. zn. 3C 661/2012 dňa 19.01.2012. Tento rozsudok bol žalobcovi v 2/ rade doručený
podľa doručenky zaslanej spolu s kópiu predmetného spisu, dňa 28.06.2013. Žalobca v 2/ rade mal teda
v 30-dňovej lehote po doručení rozsudku podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá 30-

dňová lehota začala žalobcovi plynúť dňa 29.06.2013 a uplynula dňom 28.07.2013. Žalobca v 2/ rade
podal žalobu dňa 10.07.2013, čo je zrejmé z podacej pečiatky súdu, teda žaloba bola podaná v zákonnej
lehote 30 dní po doručení rozhodcovského rozsudku.

20. Žalobca v 3/ rade žalobou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice

vydaného pod sp. zn. 3C 664/2012 dňa 19.01.2012. Tento rozsudok bol žalobcovi v 3/ rade doručený
podľa doručenky zaslanej spolu s kópiu predmetného spisu, dňa 28.06.2013. Žalobca v 2/ rade mal teda
v 30-dňovej lehote po doručení rozsudku podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá 30-
dňová lehota začala žalobcovi plynúť dňa 29.06.2013 a uplynula dňom 28.07.2013. Žalobca v 3/ rade
podal žalobu dňa 10.07.2013, čo je zrejmé z podacej pečiatky súdu, teda žaloba bola podaná v zákonnej

lehote 30 dní po doručení rozhodcovského rozsudku.

21. Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovských rozsudkov z dôvodu, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v poistnej zmluve uzavretej so žalovaným, bola v rozpore so zákonom, nebola
dojednaná medzi účastníkmi konania individuálne a keďže spôsobila značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. S poukazom na túto
skutočnosť nemal rozhodcovský súd právomoc konať vo veci, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako aj jeho neplatnosť.

22. Súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odložil vykonateľnosť týchto rozhodcovských

rozsudkov s poukazom na tú skutočnosť, že po začatí konania boli dané dôvody na odloženie
vykonateľnosti rozsudku, pretože podaním návrhu na exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku
by bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do práv žalobcov ako spotrebiteľov.

23. Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 (ďalej aj "OZ"), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3/ OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 52 ods. 4/ OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26.Podľa§53ods.2/OZ,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3/ OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4/ písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5/ OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Podľa § 40 ods. 1/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo
sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní

namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol
takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola
na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého
vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny

nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14/ alebo i/ bol
rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý
bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

32. Podľa § 4 ods. 1, 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

33. Podľa § 43 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu

uvedenom vo vzájomnej žalobe.

34. Od 01.01.2015 bol prijatý nový zákon č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3/ (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú

aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudkuneskončenédo31.12.2014sanedokončiapodľazákonač.244/2002Z.z.,alesadokončiapodľanového
špeciálneho zákona č. 335/2015Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov
účinných v čase jej uzavretia.

35. Podľa § 45 ods. 1/ (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014 Z. z., účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

36. V ustanovení § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa ustanovuje ďalší
postup v prípade zrušenie rozhodcovského rozsudku.

37. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym

základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie,
ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj
znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora)
zo dňa 26. októbra 2006, vec C-168/05 S. W. W. H. proti H. W. W. SL vyplýva, že M. L. XX/XX/EHS
z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia,
posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva

obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského
konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného
konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu.
Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných
účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a
singulárnychnástupcov,pokiaľtostranyvzmluvevýslovnenevylúčili.Účastníkrozhodcovskéhokonania
sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov

§ 40 ods. l/ zákona o rozhodcovskom konaní.

38.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žežalobajedôvodná.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,
že žalobca v 1/ rade uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX a
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX toho istého dňa, žalobca v 2/ rade uzavrel so žalovaným poistnú

zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a žalobca v 3/ rade uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalobcovia boli spotrebiteľmi - fyzickými osobami, to znamená, že v predmetnej veci ide
o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutávo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne
dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne
dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú

zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru
o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania
spočívanadodávateľovi,tedažalovanomtak,akotojasnevyplývaz§53ods.3Občianskehozákonníka,
ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté,
opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol

a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania, že takýmto
spôsobomsazabezpečiloindividuálnedojednaniepredmetnejrozhodcovskejdoložky,čobyznamenalo,
že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní
je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti

podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi stranami dohodnuté, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov, neskôr zákonom č. 335/2014 Z. z.

39. Súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v
rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu strán v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.

týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľov - žalobcov, ktorí toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohli. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa

názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania
veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcov o
zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery,
vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd
SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je

konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007,
nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek
jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvoríjednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,
čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so

zreteľomnato,žetzv.Osobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007súsúčasťouVšeobecnýchpoistných
podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke. Týmto postupom bolo spotrebiteľom - žalobcom odňaté právo zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka im bránila uplatniť a domáhať
sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ich podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu

práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú
doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach

v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov.

40. Žalobcovia boli v konaní oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2/ písm. za) zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (účinného ku dňu podania žaloby, t. j.
k 10.07.2013), pretože ako spotrebitelia sa domáhali ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu,
a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom
k tomu, že v konaní mali plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
žalobu za každý jeden z nárokov vo výške 331,50 eur, t. j. 4x331,50 eur, spolu 1326,00 eur, podľa § 2

ods. 2/ citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona,
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.