Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18P/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817200276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

Y. F., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky W. F., narodená X.X.XXXX, trvale bytom U.
XX/X, T., občan SR a otca L. V., narodený X.X.XXXX, trvale bytom Z. cesta XXXX/XB, T., občan SR o
návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II.SúdzvyšujevyživovaciupovinnosťotcaL.V.,nar.XX.XX.XXXXnamaloletúY.F.,nar.XX.XX.XXXXzo

sumy 70,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 22.03.2017, ktorú je otec povinný
platiť matke do 10.-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/97/2012-20 zo dňa 16.10.2012 v prvom
výroku.

IV. Zameškané výživné na maloletú Melissu Balážovú, nar. 14.01.2009 v sume 166,13 EUR za obdobie

od 22.03.2017 do konca mesiaca jún 2017 je otec povinný zaplatiť matke do 31.08.2017.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom podaným na súd dňa 12.01.2017 žiadal otec maloletej o zníženie výživného na maloleté
dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že na maloletú súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- eur
mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou a maloletou dcérou X., nar. XX.XX.XXXX. Náklady
na chod domácnosti a bývanie, stravu sú cca 600,- eur mesačne. Súd určil otcovi splatiť dlh na výživnom

vo výške 1 860,- eur do 20-tich mesiacov v splátkach po 100,- eur mesačne.

2.Matka maloletého dieťaťa nesúhlasila so znížením výživného. K písomnom podaní z 7.3.2017 uviedla,
že maloletá Y. nastúpila od 2.9.2015 do prvého ročníka základnej školy v Prievidza, čím sa zásadne
zvýšili náklady spojené s nástupom do školy. T.č. navštevuje II. ročník základnej školy , zvýšili sa aj
náklady na ošatenie a hygienické potreby. S maloletou žije matka v spoločnej domácnosti starej matky,
ktorá jej pomáha s výchovou. Stará matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške

140,- eur, nepracuje. Matka uviedla, že je zamestnaná v kvetinárstve a má príjem 330,- eur. Poberá
prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. V súvislosti s maloletou má matka tiež výdavok na poistku vo
výške 30,- eur mesačne, túto platí druhým rokom. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo kzásadnej zmene pomerov na strane maloletej, preto matka podala týmto vyjadrením vzájomný návrh o
zvýšenie výživného na sumu 180,- eur mesačne.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi najmä: návrhom otca, rodným listom maloletej Y. a maloletej X., Trestným rozkazom,
Obžalobou, vyjadrením a vzájomným návrhom matky, potvrdením o príjme matky, správou o šetrení
pomerov u maloletého dieťaťa, správou úradu práce , vyjadrením E. F., špecifikáciou výdavkov u otca,

faktúrami, potvrdením sociálnej poisťovne, daňovým priznaním za rok 2016, spisom tunajšieho súdu sp.
zn. 7P/97/2012 a ostatným obsahom súdneho spisu 18P/2/2017.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/97/2012-20 zo dňa 19.10.2012 súd určil otcovi maloletej

výživné v sume 70,- eur mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2012. V čase posledného
rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti mala maloletá Y. 3 roky aj 10 mesiacov, jej matka bola na
predĺženej materskej dovolenke a poberala príspevok vo výške 190,- eur mesačne, bývala v spoločnej
domácnosti s matkou a svojim bratom. Maloletá Y. mala zdravotné problémy trpela tzv. afektívnymi
záchvatmi , liečila sa na infektológii, mala spomalený rast, mesačné náklady na liečbu boli 50,- eur. Otec

maloletej bol od novembra 2011 do januára 2012 vedený ako uchádzač o zamestnanie, vycestoval za
prácou do ČR, poberal dávky v hmotnej núdzi, býval v spoločnej domácnosti so sestrou, jej manželom
a na nákladoch za bývanie sa podieľal v sume 50,- eur mesačne. Na stravu neprispieval. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemal. Rozsudkom z marca/apríla 2012 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy k maloletej Y. s podmienečným odkladom na 20 mesiacov. Mal dlh na

výživnom 1200, -eur. Jeho zdravotný stav bol dobrý.

Z rodného listu maloletej Y. F. bolo preukázané rodičovstvo W. F. a L. V..

Z rodného listu maloletej X. V., nar. XX.XX.XXXX bolo preukázané rodičovstvo L. C. a L. V..

Z Trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 1T/166/2016-136 z 29.11.2016 bolo zistené, že otec maloletej
bol uznaný vinným z prečinu zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b) Trestného
zákona, z dôvodu že plneniu vyživovacej povinnosti sa vyhýbal od 24.6.2012 do 20.10.2016 tým, že
24.6.2012 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce pre nespoluprácu, výživné

neplatilanivčase,keďbolzamestnaný alebokeďbolživnostník,výživnéneplatilvstanovenomrozsahu
alebo vôbec a vznikol mu dlh 1.860,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť v dobe 20- tich kalendárnych
mesiacov.

Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne mal súd zistené že otec naposledy v období od 01.06.2016 do

30.06.2016 bol SZČO a matka je zamestnancom Kvetinárstva V, s.r.o. os 01.09.2016.

Z potvrdenia o príjme matky bol preukázaný priemerný mesačný zárobok matky u zamestnávateľa
Kvetinárstvo V s.r.o. v priemere 306,24 eur v čistom za obdobie od 03/2016 do 02/2017.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 16.03.2017 o prešetrením pomerov mal súd
preukázané,žematkažijesmaloletouajejstaroumatkouv2-izbovombytevosobnomvlastníctvestarej
matky, výdavky na domácnosť má matka v sume 200,- eur na nájom, stravu, energie, ktoré uhrádza
svojej matke. Ďalej platí dcére poistku v sume 30,-eur, mobilný telefón 20,- eur, so školou má matka
výdavok 10,- eur ZRPŠ a na školské potreby, aktivity a exkurzie. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Bol

vykonaný pohovor s maloletou Melissou, ktorá uviedla, že s otcom sa stretáva, chodieva za ňou do
jej domácnosti, chodievajú na prechádzky alebo aj do jeho domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť
v sume 70,- eur pravidelne plní, nad rámec určeného výživného neprispieva, prispieva na darčeky k
sviatkom. Otec prejavuje o dcéru záujem. Kolízny opatrovník uviedol, že vyživovacia povinnosť otca
bola naposledy upravená v roku 2012 a odvtedy sa zmenili pomery na strane maloletej, preto zníženie

výživného nie je v prospech maloletej.Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 20.03.2017 mal súd preukázané, že otec
nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia trvala od 05.04.2016 do
15.05.2016.

Z písomného podania p. E. F. z 31.3.2017 vyplýva, že ide o starú matku maloletej Y., s ktorou žije
v spoločnej domácnosti, uviedla, že matke pomáha so starostlivosťou o maloletú , matka jej na chod
domácnosti prispieva sumou 200,- eur, syn Patrik jej prispieva sumou 150,- eur mesačne. Náklady na
domácnosť sú cca 490,- eur mesačne, ďalej uviedla, že otec maloletej by sa mal adekvátne starať o

obe svoje maloleté dcéry.

Otec špecifikoval mesačné výdavky písomne ako nájom 126,- eur, elektrika 70,- eur, výživné 70,- eur,
splátky zameškaného výživného 100,- eur, cestovné do práce 25,- eur, obedy 45,- eur, strava doma v
rodine 280,- eur, výdavky na maloletú X. na mlieka 90,- eur ( 6 balení mlieka po 15,- eur ) plienky 60,-
eur ( 4 balenia po 15,- eur), drogéria 40,- eur, oblečenie 30,-eur, rezerva 50,- eur.

Z faktúr vystavených otcom ako živnostníkom, ktorý podniká pod K.: XXXXXXXX ako dodávateľom pre
MWS Prievidza, s.r.o. so sídlom M. XX/XX, Prievidza , K.: XX XXX XXX a to č. 4/2016 vyplýva, že otec
fakturoval zámočnícke a zváračské práce v sume 933,80 eur, č. X/XXXX v sume 852,- eur, č.6/2016
v sume 835,70 eur, č. 9/2016 v sume 1003,45 eur, č. 11/2016 v sume 827,70 eur, č.12/2017 v sume

508,40 eur.

Z potvrdenia Správy majetku mesta Prievidza, s.r.o. u 10.05.2017 mal súd preukázané výdavky družky
otca v sume 126,47 eur na nájom mesačne.

Z pokladničného dokladu V. s.r.o. výdavok na internet 11,98 eur mesačne.

Z vyúčtovania vodného a stočného za rok 2016 je zrejmý výdavok v sume 31,13 eur mesačne.

Z daňového priznania otca maloletého dieťaťa za rok 2016 je zrejmé že otec mal v roku 2016 príjmy z

podnikateľskej činnosti 6188,65 eur, výdavky 2475,46 eur, základ dane 0,- eur.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 19.05.2017 je zrejmé, že družka otca maloletej L. C., nar. 2.4.1994
je od 10.05.2015 poberateľkou invalidného dôchodku v sume 149,60 eur mesačne.

Otec na pojednávaní dňa 22.3.2017 uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada výživné zo sumy 70,-
eur znížiť na sumu 40,- eur mesačne a to aspoň na dobu 20-tich mesiacov , kedy má splácať zameškané
výživné v splátkach po 100,- eur mesačne, s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 180,- eur
nesúhlasí. Zarobí 500-600,- eur mesačne, pracuje v strojárňach v Prievidzi ako zvárač od júna 2016,
pracuje na živnosť, priateľka poberá rodičovský príspevok 220,- eur mesačne, výdavok na telefón platia

50-60,- eur mesačne, sú viazaní. Z rodičovského príspevku sa vykryjú náklady na dcéru a to plienky
a mlieko, je na umelej strave čo jej cca 90,-eur mesačne. Z jeho výplaty jej kupuje oblečenie, je často
chorľavá. Jeho zdravotný stav je dobrý, spolu so zameškaným výživným otec na maloletú Y. platí 172,-
eur mesačne. Tým, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, nemôže platiť na výživu takú sumu. Na
pojednávaní dňa 17.05.2017 otec uviedol, že faktúry ktoré predložil a ktoré vystavil od ako živnostník

dodávateľovi mu boli riadne vyplatené, treba od tejto sumy ešte odrátať odvody do zdravotnej poisťovne
čo je suma 65,- eur a sociálnej poisťovne čo je 142,50 eur , daň za rok 2016 neplatil, bola mu vypočítaná
vo výške 0,- eur. Otec uviedol, že jeho zárobok je 600-700,- eur mesačne a nie je v jeho možnostiach
platiť výživné 70,- eur mesačne spolu so splátkou zameškaného výživného. Bol podmienečne odsúdený
a pokiaľ dlžnú sumu nezaplatí zrejme pôjde do väzenia, má ešte 15 mesiacov na zaplatenie dlžného

( zameškaného ) výživného. Na pojednávaní dňa 23.6.2017 otec záverom uviedol, že trvá na znížení
výživného na sumu 40,- eur, s návrhom matky na zvýšenie na sumu 180,- eur nesúhlasil, mesačne so
zameškaným výživným by to bolo skoro 300,- eur, čo nie som schopný platiť. Zarobí 600,- až 700,-
eur a má výdavky na malú a domácnosť.

Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.3.2017 uviedla, že s návrhom na zníženie výživného
ani na 20 mesiacov nesúhlasí, vie že otec nebude platiť, pretože neplatil ani v minulosti, výživné žiada
zvýšiť na sumu 180,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 17.5.2017 vo svojej výpovedi uviedla, že
sa zmenili pomery na strane maloletej. Začala chodiť do školy , je druháčka. Bola na dcéru sama,pomáhajú jej rodičia. Dcéra sa jej narodila ešte ako školopovinnej. Hľadá si lepšie platenú prácu, zatiaľ
bezúspešne, dcéra nemá t.č. žiadne zdravotné problémy, je nadaná na kreslenie, chcela by chodiť na
krúžok, ale matka si to nemôže finančne dovoliť. Dcéra sa stravuje doma, kredit jej matka dobíja cca 5,-

eur mesačne, otec začal na jej výživu pravidelne prispievať až potom, čo sa minulý rok zamestnal, otec
je s dcérou v pravidelnom kontakte, prispieva jej na sviatky, majú medzi sebou pekný vzťah.

Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 40,- eur nesúhlasil, navrhol
výživné zvýšiť na 120,-eur mesačne, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo 5 rokov.

5. Po právnej stránke súd obidva návrhy rodičov posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 2 zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

6.Predpokladom na zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom je výrazná zmena okolností,
ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene
výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho,

tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pre zmenu
právoplatného rozhodnutia vo veci výživného na maloleté dieťa je nevyhnutné preukázať určitú
kvalifikovanú zmenu pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Nestačí
len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Táto zmena pomerov musí byť jasne špecifikovaná a vykonaným

dokazovaním jednoznačne preukázaná. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
(okolnosťami na stranne povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov
podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine). Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a
podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo

úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný
stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona
o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery
inflácie,resp.inýchekonomickýchukazovateľov.Vývojživotnýchnákladovjeobjektívnaokolnosť.Zákon

pojmovo vymedzuje kritériá, na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane
oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti,
možnosti, majetkové pomery. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych
schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy avýdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej
činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď.

7.V danom prípade predmetom konania je zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 40,- eur mesačne
otca maloletého dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť bola naposledy určovaná v roku 2012
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/97/2012-20 zo dňa 19.10.2012, kedy bola určená vo výške 70,- eur
mesačne. Súd v konaní skúmal zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu a dospel k záveru,

že došlo k zmene pomerov podstatného charakteru na strane otca, ktorú otec deklaroval tým, že
mu narodením dcéry X. XX.XX.XXXX vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ďalej však z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že náklady na starostlivosť o maloletú X. primárne uspokojuje jej matka a otec
jej kupuje oblečenie. Otec zo svojho príjmu hradí ďalej náklady na spoločné bývanie, cestovné, telefóny,
stravu. Otec je živnostníkom, z predložených faktúr je zrejmé že jeho príjem je v priemere 826,84 eur,
a v čistom po odrátaní sumy odvodov 619,34 eur, čím rovnako došlo k podstatnej zmene pomerov v

porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania. Tiež bolo preukázané, že otec uhrádza sumu
mesačnéhopaušálunatelefónyspolu54,-eur.Povinnosťoukaždéhorodičajekorigovaťsisvojevýdavky
tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Naviac otec
žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku v sume cca
213,20 eur, prídavku na dieťa v sume 23,52 eur mesačne a invalidného dôchodku v sume 149,50

eur, pričom rovnakú vyživovaciu povinnosť na maloletú X. má tak otec ako aj jej matka.Súd berúc do
úvahy uvedené skutočnosti dospel k záveru, že otec zo svojho aktuálneho príjmu aj po zohľadnení
všetkých jeho nevyhnutných výdavkov je schopný platiť výživné vo výške 120,- eur mesačne, preto
návrhumatkyčiastočnevyhovel.Vuplynulomobdobínastraneoprávnenéhotedamaloletéhodieťaťaod
posledného rozhodovania o výživnom, kedy mala maloletá necelé 4 roky, nedošlo k zníženiu výdavkov,

práve naopak, maloletá začala navštevovať základnú školu, t.č. je žiačkou II. ročníka, jej potreby vzrástli
úmerne veku a povinnej školskej dochádzke teda aj na jej strane nastala podstatná zmena pomerov.
Výživnédieťaťazahŕňapredovšetkýmsumunauspokojovaniehmotnýchpotrieb,akýmisúšatstvo,obuv,
hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov,
záľub,úhradukultúrnych,športovýcharekreačnýchpotrieb,pričommieratýchtopotriebjeodstupňovaná

aj v závislosti od životnej úrovne svojich rodičov. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie
osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, ktorému je maloleté dieťaťa zverené do osobnej
starostlivosti. Nemožno zohľadniť ani skutočnosť, že otec je povinný na základe výsledku trestného
konania sp. zn. 1T/166/2016 splatiť zameškané výživné v sume 1.860,- eurv 20-tich kalendárnych
mesiacoch, pretože túto situáciu si zapríčinil sám otec, a to tým, že riadne a včas neplnil vyživovaciu

povinnosť k maloletej. Otec sa v konaní vyjadril, že návrh na zníženie výživného podal najmä preto,
že zameškané výživné musí zaplatiť v lehote 20 mesiacov a preto je splátka bežného a zameškaného
výživného aktuálne spolu 179,- eur. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 180,- eur, súd dospel
k záveru, že v aktuálnych možnostiach otca je plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosti v sume 120,-
eur mesačne, preto vyživovaciu povinnosť od 22.3.2017 zvýšil na sumu 120,- eur mesačne a návrhu

matky v ňou navrhovanom rozsahu nevyhovel. Zároveň uložil otcovi zameškané výživné za obdobie od
podania vzájomného návrhu matkou na zvýšenie výživného do konca mesiaca jún 2017 v sume 166,13
eur zaplatiť do 31.8.2017.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.