Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1265/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205412
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112205412.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi H. M.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom U. U., N. XXXX/XX, v konaní právne zastúpeného advokátkou JUDr.
Idou Cabanovou, advokátska kancelária v Banskej Bystrici, za účasti vedľajších účastníkov 1/ Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. Hrdinov 66, a 1/ Združenie spotrebiteľov
Slovenska OZ, IČO: 42309166, advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, v konaní právne
zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka
Kráľa 7, o zaplatenie 2391,26 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 16C/237/2012-191 zo dňa 30. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 391,26 €, úrok
z omeškania vo výške 583,79 €, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 2 072,79 € od 11.
11. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 143,00 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia (v
prvostupňovom konaní) 1074,4 € ich zaplatením na účet TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., taktiež v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd zároveň vedľajším účastníkom (ktorými boli v čase
rozhodovania okresného súdu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a Občianske združenie
právna pomoc spotrebiteľom) náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že dňa 27. 12. 2000 uzavreli právny predchodca
navrhovateľa a odporca zmluvu o úvere s úverovým rámcom 50 000 Sk s povinnosťou splácať dlh v
mesačných splátkach v sume 1720 Sk od 01. 02. 2001 do 01. 01. 2004. Odporca nesplatil sumu
2811,26 € pozostávajúcu z istiny 2492,79 € a úroku z omeškania 318,48 €. Ćiastočnými úhradami splatil
dňa 05. 11. 2009 a dňa 01. 12. 2009 splátku po 70 € a dňa 18. 01. 2010, 10. 11. 2010 splátku po 140
€. Vec právne posúdil podľa ust. § 497 a § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, keď mal za to, že
dlh navrhovateľa nie je v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka premlčaný. O povinnosti odporcu
zaplatiť úroky z omeškania rozhodol okresný súd podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka a o náhrade
trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd
neskúmal, či uvedené splátky platil v skutočnosti on. Nestotožnil sa so záverom, že zo skutočnosti, že
bola zaplatená časť dlhu možno usudzovať, že odporca uznal aj ostatnú časť dlhu. Poukázal na to, že
na pojednávaní dňa 12. 06. 2014, keď vzniesol námietku premlčania, súd určil právnemu zástupcovi
navrhovateľa, že má predložiť dôkaz o tom, kedy došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, resp., kedy

prvýkrát začala plynúť premlčacia doba. Túto povinnosť si do „dnešného dňa“ právny zástupca nesplnil.
Poukázal aj na ust. § 408 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto
zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz
plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa
začalo pred uplynutím tejto lehoty. Povinnosť predložiť dôkaz o prvom začatí plynutia premlčacej lehoty
má navrhovateľ, ktorý je povinný v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Súd nezistil úplne skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok okresného súdu žiadal
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 29. 09. 2014 vystúpil z konania vedľajší účastník na strane odporcu OZ Právna pomoc
spotrebiteľom a po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vstúpil do konania ďalší
vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu
a odvolanie odporcu zo dňa 11. 09. 2014 ponecháva na rozhodnutí súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa
ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky
uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce
právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Okrem toho, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný vzhľadom na nedostatok jeho dôvodov
(v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom), okresný súd
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Napriek tomu, že okresný súd vo veci aplikoval ust. § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno
usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku a účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným
v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané
ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka citoval zároveň aj ako ust. § 391 Obchodného zákonníka,
čo robí právne posúdenie veci zmätočným. Z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že súd posúdil

skutkový stav veci podľa ust. § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Okresný súd v dôvodoch
rozsudku uviedol len tú skutočnosť, že z výpisu pohľadávky ku dňu postúpenia odporca ku dňu účinnosti
postúpenia 23. 10. 2008 zmluvy dlhoval navrhovateľovi sumu 2.811,26 € . Odporca uhradil dňa 05. 11.
2009, 01. 12. 2009 po 70 € a dňa 18. 01. 2010 a 10. 11. 2010 po 140 €. Súd zistil, že úverová zmluva
obsahuje podstatné náležitosti predpokladané v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.. Nakoľko odporca súdu
nepreukázal splatenie zvyšnej časti predmetného dlhu súd nároku navrhovateľa vyhovel tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. Z dôvodov rozsudku okresného súdu, teda, nevyplýva,
že okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa z toho dôvodu, že v konaní možno usudzovať, že plnením
čiastočného záväzku dlžníka došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku. Súd návrhu vyhovel len z toho dôvodu,
že odporca nepreukázal splatenie zvyšnej časti predmetného dlhu.

Okrem uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd o návrhu rozhodol dňa 30. 07. 2014,
kedy už platilo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01.
05. 2014), podľa ktorého ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Platilo taktiež aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť novely obchodného práva. Zákon č. 250/2007 Z. z., ani Občiansky zákonník, nemajú
prechodné ustanovenia, z čoho vyplýva, že od ich účinnosti (od 1. mája 2014) sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Úlohou okresného súdu vzhľadom na uvedené, bude posúdiť právne
vzťahy medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom súd bude musieť
vziať na zreteľ aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto smere viď aj rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo
dňa 21. apríla 2015). Keďže odporca v odvolacom konaní namietal použitie ustanovení Obchodného
zákonníka o premlčaní, a teda, namietal nesprávne posúdenie otázky premlčania vo veci, odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil aj vo výrokoch o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal
vedľajším účastníkom náhradu trov konania a právneho zastúpenia, ako výroky, ktoré sú závislé od
rozhodnutia vo veci samej (§ 206 ods. 2 O. s. p. ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224
ods. 3 O. s. p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.