Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208766
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709208766.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému S. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX X. o vymoženie pohľadávky vo výške 1.256,02 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5099/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu vo Zvolene, č. k. 28Er/123/2009-16 zo dňa 11. novembra 2011 a o návrhu oprávneného
na prerušenie konania jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene, č. k. 28Er/123/2009-16 zo dňa 11. novembra 2011 zrušuje

a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zastavil Okresný súd vo Zvolene exekúciu s poukazom na § 57 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. .

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého

exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 02465/09 zo dňa 26.05.2009. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.256,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25%
denne z čiastky 1.248,06 Eur od 25.11.2008 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 11.08.2008. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo

záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že zmluva bola uzavretá
dňa 11.08.2008, jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 796,65 Eur a dlžník sa zaviazal uvedenú
sumu vrátiť o sumu zvýšenú o 663,87 Eur, teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 83,3
% z poskytnutej sumy úveru. Exekučný súd po zvážení a zhodnotení všetkých uvedených okolností
uzatvárania zmluvy o úvere dospel k záveru, že zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 83,3
% z poskytnutého úveru ako aj úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, tj. 91,25 % ročne z dlžnej

sumy by bolo plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a preto, podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov, že okresný
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci; nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný; svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; nedostatočne

zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený namietal, že okresný súd sa nesprávnou a ústavnenesúladnou interpretáciou § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoRK“) postavil do pozície orgánu vykonávajúceho kompletné preskúmanie exekučného titulu, pričom
mal za to, že exekučný súd nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa. Oprávnený považoval za potrebné pripomenúť, že k takémuto revíznemu postupu došlo
v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom postupom podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku bez toho, aby zistil akýkoľvek nesúlad so zákonom. Exekučný súd
je pritom v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s

ust. § 43 ZoRK, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Exekučný súd nie
je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, a teda nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Oprávnený konštatoval, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia
opravného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. ZoRK revíznym procesom exekučného súdu všetky
svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces.

Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil
exekučný súd je v priamom rozpore aj so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania
a princípom právnej istoty. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 212/06 uviedol,
že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní určuje

lehotu, v ktorej účastníkovi konania umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V
prípademárnehouplynutiatejtolehotyjerozhodnutierozhodcovskéhosúduprávoplatné,pričomjetýmto
založená platnosť zásady správnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, a to vrátane účinkov, ktoré
na jeho základe nastali. V tejto súvislosti poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže
naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

Oprávnený žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, aby postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Okresný súd interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK tak, ako keby toto
ustanovenie upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, keď súd zistí v rozhodcovskom rozsudku
nedostatky špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b), c), s čím oprávnený nesúhlasil. V odvolaní tvrdil,
že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu

alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka
konania (ust. § 45 ods. 1 ZoRK). Aj v takomto prípade je však exekučný súd pri revízii rozsudku
rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou ust. § 40 a nasl.
ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného
súdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského rozsudku. Ďalej namietal, že okresný súd pri

posudzovaní rozhodcovského rozsudku konal mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštantnosť súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na zákaz diskriminácie
v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s

ním zaobchádzané odlišne, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala
byť rovnaká. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli
objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho
postavením ako podnikateľského subjektu. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem
a na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá

nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a to na Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť. Nesúhlasil ani s tým, že
okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie.
Oprávnený namietal aj to, že okresný súd v danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastníkkonania nebol oboznámený s tým, že okresný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho
právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich

argumentov a tvrdení. Súdne konanie neprebiehalo v súlade s právom na spravodlivý súdny proces
a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Ďalej namietal, že exekučný súd vo vzťahu k meritu
veci vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku a úplným uskutočnením judiciálneho
procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania,
ktorej porušenie je v podmienkach právneho štátu neprípustné.

Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z dôvodu, že poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere v zmysle
ust. § 497 Obchodného zákonníka, v ktorej nemusí byť ako podstatná náležitosť dohodnutá ročná
percentuálnamieranákladov.Oprávnenýpoukázalnato,žeposkytujeklientompeňažnéprostriedkysíce
dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si

podmienky poskytovania úveru. Predmetom úverov poskytovaných spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. sú
peňažné prostriedky, teda nie tovar ani služby, a preto zmluvy o úvere zo strany spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ ide o tvrdenie o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený uviedol, že povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania
vo výške 0,25% za každý deň omeškania, dohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytovania
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška
úroku z omeškania nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru
a nesie tak obchodné riziko. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len
v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie
upomienok, ktoré sú súčasťou exekučného titulu uviedol, že v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka
si mohol dojednať odplatu, v jeho prípade poplatok pozostávajúci z 1/3 dohodnutého úroku a v 2/3 z

nákladov na vypracovanie zmluvy o úvere. Z bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva
povinnosť povinného uhradiť oprávnenému poplatok za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
zmluvných podmienok vyplýva ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej.

Záverom oprávnený opätovne uviedol, že skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym

poriadkom súd už raz posudzoval a rozhodol o nej. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté
rozhodnutie okresného súdu za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil

odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Odvolací súd ešte pred samotným vecným preskúmaním dôvodov odvolania ako aj vecnej správnosti
napadnutého uznesenia rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania, ktorý je súčasťou
odvolania oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu.

Odvolacísúdznávrhunaprerušeniekonaniazistil,žeoprávnenýnavrhujepredmetnéexekučnékonanie
prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. pre nesúlad ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania.Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj

§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je
možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou
je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným
zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov prerušenia
konania podľa osobitného zákona, preto s poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že
Exekučný poriadok neumožňuje prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací
súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02465/09 zo dňa
26.05.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.256,02 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1.248,06 Eur od 25.11.2008 do zaplatenia a

nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 279,81 Eur a na základe návrhu na vykonanie exekúcie
zo dňa 03.07.2009, ktorým oprávnený navrhol, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vykonal exekúciu,
vydal dňa 12.08.2009 Okresný súd vo Zvolene pre súdneho exekútora poverenie pod č. 5611 030249*
na vykonanie exekúcie vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu na vymoženie vyššie
uvedenej sumy vrátane trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

Odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením
práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých úrokov
z omeškania, ako aj dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru a ich súladu s dobrými mravmi.
Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len

na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému úver skutočne bol
poskytnutý.

Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve
bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či i zmluvný vzťah medzi účastníkmi na základe,

ktorého si v rozhodcovskom konaní veriteľ-oprávnný uplatnil svoj nárok, nie je vzťahom spotrebiteľským,
a následne, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola dohodnutá
platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky definovanej v § 53 a nasl.. OZ, je podľa
názoru odvolacieho súdu nadbytočné.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho uznesenie podľa § 221
ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný
titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a

materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia,
pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským a v nadväznosti na
toto zistenie preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami
upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, s prihliadnutím na ustanovenia smernice Rady ES č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do

nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených
skutočností vo veci opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.