Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817010371.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného Y. Q. za prečin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Tr.zák.naverejnomzasadnutídňa18.januára
2018 o odvolaní okresného prokurátora v Revúcej proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Revúca
sp. zn. 0T 36/2017 zo dňa 11. 10. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 36/2017 zo dňa 11. 10. 2017bol obž. Y.
Q. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 17. septembra 2017 o 19.10 h ako vodič v meste S., okres H. na F. ulici po miestnej komunikácii

viedol motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Sprinter, ev. číslo H. XXX I., kde bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ Revúca, Obvodného oddelenia PZ Tornaľa, pričom
kontrolou bolo zistené, že motorové vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva
PZ Rožňava, Okresného dopravného inšpektorátu Rožňava zo dňa 07. 08. 2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07. 08. 2017, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 350,- Eur a zákaz

činnosti viesť motorové vozidlo na dobu ôsmych mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý nesmel túto činnosť vykonávať,
t. j. od 31. 05. 2017.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a s

použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- eur. Súčasne prvostupňový súd podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Rovnako tak prvostupňový súd podľa
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
na dobu jedného roka.

Svoje rozhodnutie samosudca v odôvodnení rozsudku odôvodnil tým, že v súvislosti s vinou
obžalovaného poukázal na vyhlásenie obžalovaného, ktoré bolo prijaté na hlavnom pojednávaní. V
prípade uloženia trestu samosudca konštatuje, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, v
oboch prípadoch podmienečnými trestami odňatia slobody, pričom tiež uvádza, že obžalovaný mal
opakovane zadržané vodičské oprávnenie v súvislosti s odsúdením Okresného súdu Rožňava, ktorý
zákaz činnosti ukončil 2. 7. 2014, taktiež mu bol uložený zákaz činnosti v priestupkovom konaní na

dobu 8 mesiacov za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ktorý zákaz činnosti plynie
od 31. 5. 2017 do 31. 1. 2018. Z tohto je podľa názoru samosudcu zrejmé, že predmetného skutkusa obžalovaný dopustil v čase plynutia zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený rozhodnutím OR PZ
Rožňava a to ODI v Rožňave a to dňa 7. 8. 2017. Z uvedeného dôvodu preto konštatuje, že obžalovaný
vykonal jazdu z pracovných dôvodov, pričom pri kontrole nebolo zistené, že by riadil vozidlo pod vplyvom

alkoholu a nedopustil sa pritom žiadneho priestupku, nespôsobil dopravnú nehodu a preto mal súd za
to, že v danom konkrétnom prípade splní účel trestu peňažný trest vo výmere 500,- eur, nakoľko je
obžalovaný zamestnaný a súčasne pre prípad úmyselného zmarenia stanovil obžalovanému náhradný
trest. Nakoľko obžalovaný sa konania dopustil v čase trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do
31. 1. 2018, mal súd za to, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jedného roka, popri

peňažnom treste s ohľadom na závažnosť protiprávneho konania bude postačujúci.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor v Revúcej.
V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor napáda výrok prvostupňového súdu o uložení
trestu zákazu činnosti vo výmere jedného roka. Zdôrazňuje pritom, že súd nedostatočne zhodnotil osobu
obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia a postihnutia, kde akcentuje skutočnosť, že za posledné

4 roky ide už v prípade obžalovaného o tretí prípad, kedy sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu a preto je toho názoru, že súd nemal s prihliadnutím na osobu
páchateľa (sklon páchať trestnú činnosť v súvislosti s riadením motorových vozidiel), dôvod, aby ukladal
trest zákazu činnosti na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podaním odvolania
sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste a uloženia prísnejšieho trestu

zákazu činnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. V súvislosti s uložením trestu zákazu
činnosti prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol prečo v danom

konkrétnom prípade ukladal trest zákazu činnosti na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby. S touto argumentáciou prvostupňového súdu uvedenú v odôvodnení rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním sa i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne bližšie
odkazuje. Prvostupňový súd pritom podrobne rozvádza prečo uložil trest zákazu činnosti na samej
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde prihliadol na spôsob spáchania, činu, jeho

následok, pohnútku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Pozornosti Krajského súdu v Banskej Bystrici neušla pozornosti skutočnosť, že intervenujúci prokurátor
na hlavnom pojednávaní v súvislosti s trestom zákazu činnosti tak, ako vyplýva zo zápisnice na hlavnom

pojednávaní uviedol, že nakoľko sa obžalovaný dopustil v minulosti viacerých priestupkov na úseku
plynulosti cestnej premávky, navrhuje mu uložiť trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu minimálne 18 mesiacov.

Z odôvodnenia odvolania okresného prokurátora nie je zrejmé prečo trest v trvaní 1 roka nie je

postačujúci a prečo by mal byť dostačujúci trest zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov, t.j. o pol roka dlhší,
ktorý je taktiež uložený pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu
krajský súd dospel k záveru, že v podstate medzi trestom zákazu činnosti v trvaní jedného roka a trestu
zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov nie je zásadnejšieho rozdielu, nakoľko oba tresty sú ukladané prispodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu krajský súd má za to, že uložený
trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby nie je v zásade neprimeraný vo vzťahu
k trestu, ktorý navrhol okresný prokurátor a preto nie je dôvod, i v záujme stability súdnych rozhodnutí

na zrušenie tohto trestu a uloženie trestu zákazu činnosti tak, ako sa domáha prokurátor. Z uvedeného
dôvodu preto považoval z týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora za ničím nepodložené a
nedôvodné a preto toto odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.