Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228827
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116228827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: X. U., H..

XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX M. S. XXX, Š. X. K., právne zastúpená STEHURA & partners, v. o. s., so
sídlomFraňaKráľa2080,02201Čadca,IČO:47246863,protižalovanému:EOSKSISlovensko,s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok spis. zn. SRSAspA 12734/16 zo dňa 22.08.2016 Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta

15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným
rozhodcom Mgr. Richardom Mošatom, LL.M. v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, proti odporcovi X. U., H.. XX.XX.XXXX,
C. M. S. XXX, XXX XX M. S., o zaplatenie 1.531,49 eur s prísl., a to v časti výroku, ktorým bolo
návrhu navrhovateľa vyhovené a v časti výroku o trovách konania, pričom v ostatnej časti ponecháva
rozhodcovský rozsudok nedotknutý.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.11.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2016 sa žalobkyňa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo
výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej bol dňa 12.10.2016 zo Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, doručený rozhodcovský
rozsudok spis. zn. SRSAspA 12734/16 zo dňa 22.08.2016. S uvedeným rozhodcovským rozsudkom
nesúhlasí, považuje ho za nesprávny a vydaný v rozpore so zákonom, pretože: 1. nie je tu daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, 2. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z [§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z.],
3. v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy,
a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z.
z.], 4. stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu [§ 45 ods.

1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z.], 5. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom [§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z. z.], 6. výkon rozhodcovského
rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky [§ 45 ods. 1 písm. k) zákona č.335/2014Z.z.]a7.rozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci[§45ods.
1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z.]. Konkrétne tak žalobkyňa, pokiaľ ide o dôvody uvedené pod bodmi
1. a 2., uviedla, že namieta nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť

v danej veci, keďže rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú dňa 15.12.2013, ktorá mala zakladať právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatnú. Súčasne žalobkyňa namietala, že sporná rozhodcovská zmluva
nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ ide o dôvody uvedené pod bodmi

3. až 7., žalobkyňa s odkazom na znenie ust. § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. uviedla, že jedným zo
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuspotrebiteľajeajzákonč.258/2001Z.z.Vdanom
prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti,
ktoré zákon č. 258/2001 Z. z. pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva podľa jej názoru nespĺňa
viaceré podmienky zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ust. § 4 zákona č. 258/2001
Z. z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje,

aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia
neplatnosti by neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol
by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil

a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od
spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č.

258/2001 Z. z.]. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a
zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Aj keď zákon
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nestanovoval uvedenie výšky úroku ako
samostatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, povinnosť uvádzať aj túto náležitosť vyplýva

z ust. § 4 ods. 2 písm. a) ako aj z ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej
veci je tak kľúčové, že zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu ani žiadne poplatky spojené s poskytnutím
úveru, poplatky a pokuty pre prípad porušenia zmluvy. Niektoré poplatky sú uvedené len v obchodných
podmienkach, ktoré sú písané drobným až nečitateľným písmom. Zákon výslovne stanovuje, že tieto
údaje majú byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je v záujme ochrany spotrebiteľa,

aby tieto kľúčové údaje, ktoré v podstate určujú cenu úveru, mu boli zjavné a súhlasil s nimi, a nie
skryté v nejakých doplnkových dokumentoch, akými sú obchodné podmienky, ktoré majú upravovať
menej podstatné a skôr technické náležitosti zmluvy. V predmetnom prípade niektoré údaje ako úrok a
poplatky spojené s poskytnutým úverom neboli uvedené vôbec a niektoré údaje o sankčných poplatkoch
boli výslovne skryté v nečitateľnom texte obchodných podmienok. Keďže zo strany žalovaného pri

podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., daný úver sa musí
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná
za bezúročnú a bezpoplatkovú, bola povinná vrátiť žalovanému sumu, ktorú si od žalovaného požičala,
čo aj urobila. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré z viacerých dôvodov spôsobujú bezodplatnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ju rozhodcovský súd zaviazal na plnenie, na ktoré niet právneho

nároku,apretojetakétoplnenievrozporesdobrýmimravmiaverejnýmporiadkomazákonom.Súčasne
má však za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť predmetnú vec.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.12.2016, v ktorom uviedol, že má za
preukázané, že dňa 19.10.2005 uzatvorila žalobkyňa s jeho právnym predchodcom „Žiadosť o vydanie
a používanie pôžičkovej karty Triangel“ (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie

úverového rámca vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v splátkach po 1.000,-
Sk a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením
Zmluvy prípadne príslušných Obchodných podmienok na vydanie a používanie kreditnej a platobnej
karty vydanej Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné
karty, a.s. (ďalej len „VOP“). K tvrdeniu žalobkyne týkajúcemu sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

si dovoľuje poukázať aj na Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 15.12.2013 (ďalej len „Dohoda“). V
zmysle predmetnej Dohody došlo zo strany žalobkyne k uznaniu záväzku čo do dôvodu a výšky
a záväzku uhradiť uznanú pohľadávku žalovanému. Žalovaný zároveň poukázal na to, že Dohoda
a rozhodcovská zmluva predstavujú samostatné dokumenty, ktorých existencia a účinnosť nebolanavzájom podmienená. Má tak za to, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Jej obsahom je uznanie

dlhu zo strany dlžníka - žalobkyne ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku. Túto
skutočnosť žalobkyňa vo svojej žalobe nijakým spôsobom nespochybňuje. Má tak za to, že Dohoda
bola uzavretá platne a odráža zámer žalobkyne uhradiť svoj dlh. Dňa 15.12.2013 uzavrela žalobkyňa
so žalovaným rozhodcovskú zmluvu ako samostatný dokument, ktorým podriadili spory vzniknuté zo
záväzku vyplývajúceho z Dohody pod riešenie Rozhodcovského súdu. Podpis a účinnosť Dohody

však neboli nijako podmienené podpisom rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa zároveň dňa 15.12.2013
vyplnila a podpísala Dotazník k dohode o uznaní pohľadávky a k rozhodcovskej zmluve, v ktorom
vyjadrila jednoznačné súhlasné stanovisko okrem iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku
podľa Dohody ochotná podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vyhlásila, že chce rozhodcovskú zmluvu
uzavrieť. Žalobkyňa mala možnosť v predmetnom dotazníku vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas
k jednotlivým tézam. Žalobkyňa však ku všetkým tézam dobrovoľne vyjadrila svoj súhlas, pričom

tento súhlas potvrdila vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobkyňa bola
informovaná o podmienkach Dohody, ako aj rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné. Ďalej
žalovaný uviedol, že v priebehu rozhodcovského konania rozhodcovský súd zasielal žalobkyni výzvu na
žalobnú odpoveď doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením a s potvrdením o doručení.
Napriek uvedenému sa ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku nepodarilo získať písomné vyjadrenie

žalobkyne k rozhodcovskému konaniu. Má tak za to, že rozhodcovský súd sa riadne vysporiadal so
všetkými podkladmi a okolnosťami, ktoré sa vzťahovali k danému prípadu, nárok náležite posúdil
i s ohľadom na nečinnosť žalobkyne v rozhodcovskom konaní a vydal rozhodcovský rozsudok.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná rozhodcovskou zmluvou zo dňa
15.12.2013, v ktorej sa v zmysle bodu 3 žalobkyňa s ním dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do
15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel stáleho rozhodcovského súdu a b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych

vzťahov uvedených v bode 3.1. článku rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný v kontexte s uvedeným uviedol, že žalobkyňa

sa slobodne rozhodla s ním uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom
a nebola súčasťou Dohody. Zastáva teda názor, že predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje
žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním
žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobkyňa bola informovaná
o podmienkach Dohody, ako aj rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné. Žalovaný ďalej bol

toho názoru, že spornú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať ani za neprijateľnú podmienku
podľa smernice Rady č. 93/13/EHS. Porovnaním originálnej verzie smernice Rady č. 93/13/EHS so
slovenským a českým jazykovým prekladom dospel k názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto
smernice v bode 1, písm. q) (neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby

riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou) nevyjadruje rovnaký význam
ako originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovými verziami sa ako správny preklad javí:
„podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych

predpisov (...)“. Zo smernice Rady č. 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské
doložky (analogicky aj rozhodcovské zmluvy) uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje
len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v
rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Na rozdiel od slovenských súdov, nemeckýSpolkový najvyšší súd (BGH) zastáva názor, že ak sa na vec prejednávanú rozhodcovským súdom
vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o rozhodcovskom konaní a nejde teda o vec prejednávanú na
základe ekvity, ale o aprobovaný a zákonom upravený systém rozhodcovského konania, potom je takýto

postup v súlade s úniovým právom (rozsudok BGH, spis. zn. III ZR 256/03, zo dňa 13/1/2005). Zároveň
je potrebné poukázať na fakt, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a rovnako aj ust.
písm. q) prílohy 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS nehovorí nič o právach a povinnostiach dodávateľa a
spôsobe uplatňovania jeho práv, a teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou
rozhodcovskou doložkou predkladal spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ,

rozhodcovskému súdu určenému v doložke. Tento záver podporuje tiež porovnanie textu príslušného
ustanovenia novely (zákon č. 568/2007 Z. z.) s autentickými textami smernice Rady č. 93/13/ES
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v anglickom, nemeckom
a francúzskom jazyku. Okrem už uvedeného dal žalovaný do pozornosti aj dôvodovú správu k ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Podľa dôvodovej
správy, cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak

by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia

považovaná za neprijateľnú. Zákonodarca teda v zmysle uvedeného zabezpečil ochranu spotrebiteľovi
v tom, že mu umožnil širšie oprávnenie rozhodnúť sa, či bude spor voči dodávateľovi riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v občianskoprávnom v zmysle O. s. p., resp. CSP. Jedná sa teda o aktívnu
vecnú legitimáciu na strane spotrebiteľa, pričom dojednaná rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská
zmluva nijako neobmedzuje povinného v uplatňovaní jeho práv. V zmysle výkladu znenia ust. § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka a textu Smernice Rady č. 93/13/EHS vo výhodnejšom postavení je
práve spotrebiteľ na úkor dodávateľa (poskytovateľa služby). K námietke neskúmania náležitostí zmluvy
o úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. žalovaný zastával názor, že ak žalobkyňa aplikuje na vec
ust. § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aplikuje na vec nesprávny právny
predpis. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa

zákon ďalej nevzťahoval na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu

ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. V danom prípade uzavreli zmluvné strany
dňa 19.10.2005 zmluvu, na základe ktorej jeho právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 v zastúpení Slovenské kreditné karty,

a.s. (ďalej aj „Postupca“) - poskytol žalobkyni úverový rámec, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať
spôsobom dojednaným v zmluve. Podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka
na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej (kreditnej) karty, ktorú mu veriteľ vydal na
základe zmluvy a to až do výšky úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé,
aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej

miery nákladov. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona
o spotrebiteľských úveroch, tzn. nemožno naň aplikovať' ustanovenia daného zákona, a teda ani ust. § 4
predmetného zákona, na aplikáciu ktorého sa v žalobe žalobkyňa odvoláva. Preto nie je možné súhlasiť
s právnym posúdením žalobkyne, v zmysle ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že na daný prípad sa vzťahuje ust. § 3 ods. 6 predmetného

zákona o spotrebiteľských úveroch a má za to, že uzavretá zmluva spĺňa náležitosti týmto ustanovením
vyžadované. Pre úplnosť uvádza, že aj v prípade, ak by zmluva nespĺňala náležitosti vyžadované
ust. § 3 ods. 6 predmetného zákona, zákon nedodržanie predmetného ustanovenia nesankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný ďalej poukázal na dojednanie
Zmluvy v časti Vyhlásenie žiadateľa - klienta, podľa ktorého podpisom tejto Žiadosti vyhlásil nasledovné:

Bod. 5. „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s Obchodnými podmienkami
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať.“.
Podľa ust. čl. VI bodu 36 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných karietvydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a.s. (ďalej aj „VOP“): ,,Cenník sa považuje za súčasť Zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne meniť
Cenník s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, čo bola Klientovi

zmena Cenníka písomne oznámená.“. Podľa ust. čl. VI bodu 37 VOP: „Klient berie na vedomie, že
vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN)
spojenú s Revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN na základe určitých
predpokladov o čerpaní a splácaní Revolvingového úveru Klientom. Skutočnú RPMN je možné vypočítať
spätne podľa skutočného čerpania Revolvingového úveru a uskutočnených splátok. Správa oznámi

Klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti Klienta. Náklady s
tým spojené sa zaúčtujú na ťarchu Kartového účtu.“. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný ďalej uviedol,
že žalobkyňa svoj splatný dlh dňa 15.12.2013 uznala čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto
prejavenejvôležalobkynedošlokzaloženiuvyvrátiteľnejprávnejdomnienkyotom,žedlhvčaseuznania
(t. j. dňa 15.12.2013) trval. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom,
nakoľko mal za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v

zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol,
aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobkyňu nahradiť mu trovy konania.
4. Žalobkyňa v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podanie zo dňa 21.12.2016 zásadne zopakovala
svoju argumentáciu uvedenú v podanej žalobe, pričom súčasne namietla platnosť dohody o uznaní
záväzku zo dňa 15.12.2013. Predmetnú dohodu považovala za typické formulárové riešenie stavu, keď

je na podpis spotrebiteľovi žalovaným predložený zdanlivo výhodný formulár, avšak jeho skutočným
cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby pre uplatnenie jeho nároku
žalovaným. Spornú dohodu podpísala preto, že jej žalovaný poskytol možnosť splatiť dlh v splátkach.
Neuzatvárala ju z dôvodu, aby uznala svoj dlh, ale aby dosiahla splátky svojho dlhu. Podpísaným dohody
nič nezískala, ale naopak „vlastným“ úkonom si z vôle žalovaného svoje postavenie podstatne zhoršila,

keďže v dôsledku uznania záväzku by došlo k predĺženiu premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Spornú dohodu tak žalobkyňa považovala za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a
súčasne za nekalú praktiku žalovaného. Uvedené však stály rozhodcovský súd nezohľadnil.
5. Žalovaný v lehote určenej súdom nepodal k doručenej replike žalobkyne dupliku (§ 167 ods. 4 CSP).
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2017 za účasti právnych zástupcov

strán sporu a v neprítomnosti samotných strán sporu, ktoré prostredníctvom svojich právnych zástupcov
ospravedlnili svoju osobnú neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s pojednávaním aj za svojej osobnej
neprítomnosti.
7. Strany sporu na pojednávaní zásadne prostredníctvom svojich právnych zástupcov zásadne zotrvali
na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach.

8. Súd na základe dôkazov produkovaných stranami sporu, ako aj zabezpečených a vykonaných súdom
v zmysle ust. § 295 CSP, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam či už výslovne uvedeným v
nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, alebo v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku
venujúcej sa právnemu posúdeniu veci.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom dňa 01.10.2015 došlo k postúpeniu pohľadávok postupcu voči jeho dlžníkom spolu
s ich príslušenstvom a právami s nimi spojenými na postupníka, pričom postupované pohľadávky boli
špecifikované v Zozname pohľadávok tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu zmluvy o postúpení pohľadávok.
(zmluva o postúpení pohľadávok predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 45 spisu) Z výňatku tejto
prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok (predložený ako dôkaz žalobcom na č. l. 51 spisu) vyplýva,

že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupníka voči žalovanej identifikovaná: ID klienta:
XXXXXXX, VS: XXXXXXX, rod. č. žalovanej, menom a priezviskom žalovanej a adresou jej trvalého
pobytu, výškou úveru: 1.650,- eur, dátumom prvého čerpania: 27.07.2004, úrokom: 16,20 %, výškou
splátky 55,- eur, úhradou all: 4.532,16 eur, dátumom zosplatnenia: 31.08.2012, zostatkom: 2.355,09 eur,
dátumom prvej neuhradenej splátky: 25.09.2009, dátumom poslednej úhrady: 06.06.2013, typ karty:

T8T, názvom karty: Triangel Premium, zostatkom istiny: 1.404,18 eur, zostatkom poplatkov: 33,19 eur,
zostatkom základného úroku: 707,55 eur, zostatkom sankčného úroku: 210,17 eur a dátumom žaloby:
27.08.2015.
10. Dňa 17.10.2005 podpísala žalobkyňa predtlač VÚB (za ktorú mala konať podľa predtlače na
základe plnej moci obchodná spoločnosť Slovenské kreditné karty, a. s., so sídlom Hlavné nám. 12,

060 01 Kežmarok, IČO: 36 493 783, ďalej aj len „SKK“), ktorá bola v predtlači označená ako banka,
označenú ako „Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel“ č. Žiadosti: XXXXXXXXXX,
č. Zmluvy: XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobkyňou na č. l. 8 spisu a zároveň predložená
ako dôkaz spolu s návrhom žalovaného na začatie rozhodcovského konania na č. l. 47 spisu). V častiI. predtlače boli strojom vypísané osobné údaje žalovanej ako osobné údaje o klientovi. V častiach
II. a IV. predtlače boli ručne vypísané údaje ku karte a k používaniu karty, a to konkrétne: 1. výške
žiadanej mesačnej splátky (na predtlači od 200,- Sk do 3.400,- Sk vždy násobok čísla sto): 1000,-

Sk; 2. o výške úverového rámca (na predtlači mesačná splátka x 30, max. do 102.000,- Sk): 30.000,-
Sk (30 x 1.000,- Sk), 3. o hesle: Oľga a 4. spôsobe úhrady mesačný splátok: poštová poukážka. V
ďalších častiach III. a V. predtlače sa nachádzali ustanovenia o priemernom čistom mesačnom príjme
žalobkyne, o údajoch jej zamestnávateľa, o pracovnom zaradení, o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, o
rodinnom stave a počte vyživovaných osôb. V časti VI. predtlače sa nachádzalo ustanovenie úverovom

poistení, pričom začiarknutím možnosti žalobkyňa mala prijať komplexný súbor poistenia B: 6,50 %
zo schválenej pevnej mesačnej splátky úveru, pričom súčasne mala žalobkyňa začiarknutím možnosti
súhlasiť s tým, aby banka v jej prospech uzatvorila poistenie jej schopnosti splácať úverové splátky v
zmysle komplexného súboru poistenia podľa rámcovej zmluvy o poistení č. VÚB/SKK1 uzavretej medzi
bankou a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a čl. 4 Všeobecných poistných podmienok poistiteľa pre
poistenie pôžičkových kariet vydávaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné

karty, a. s. zo dňa 21.06.2004 (s ktorými sa mala oboznámiť pred podpisom žiadosti). V časti VII.
predtlače boli vyhlásenia klienta, kde mal klient súhlasiť s tým, aby banka po vyhodnotení tejto Žiadosti/
Zmluvy stanovila úverový rámec v rozmedzí od minimálnej výšky 6.000,- Sk po sumu uvedenú v časti
II. tejto Žiadosti/Zmluvy a príslušnú mesačnú splátku; vyhlásiť, že sa pred podpisom tejto Žiadosti/
Zmluvy oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet

vydávaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s., ktoré sú súčasťou
tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Na záver predtlače bolo uvedené, že
prijatím a schválením Žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. vydávanej v spolupráci s SKK (ďalej tiež ako „Zmluva“), ak dôjde k
plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom.

Za druhú stranu podpísali predtlač dve osoby nečitateľným podpisom konajúce v mene SKK na základe
plnej moci za VÚB, a. s. dňa 19.10.2005.
11. Podľa ust. bodu 72 „Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a. s.“ (ďalej len „OP“; predložené ako dôkaz žalobkyňou na č. l. 8 rub spisu a zároveň predložené ako

dôkaz spolu s návrhom žalovaného na začatie rozhodcovského konania na č. l. 48 spisu) mali tieto
nadobudnúť účinnosť dňa 01.06.2005. Podľa časti OP vymedzujúcej pojmy: Cenník je cenník VÚB,
a. s. ku kreditnej platobnej karte v platnom znení; Karta je kreditná platobná karta vydávaná bankou
v spolupráci so správcom; Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá
časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Banka má právo stanoviť Štandardnú úrokovú

sadzbu pre transakcie diferencovane, a to pre bezhotovostnú platbu za tovar a služby u Obchodníka,
výber hotovosti cez bankomat a pri prevode peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 20 OP. Podľa
ust. časti II. bod 1 OP vydanie Hlavnej karty je podmienené schválením Žiadosti bankou a stanovením
úverového rámca. Podľa ust. časti VI. bodu 32 OP výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa denne úročí
štandardnou úrokovou sadzbou, b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo

v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo inej čiastky, sa denne úročí časť
dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní, sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá
nie je v omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 30.
Pri výpočte úrokov sa používa vzorec „počet dní / 365 x úroková sadzba. Podľa ust. časti VI. bodu
35 OP poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený

v obchodných priestoroch banky. Štandardná, sankčná a vkladová sadzba sú pohyblivé ich výška je
určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky banky, ktoré sú súčasťou Cenníka a sú zverejnené na
výveskáchvobchodnýchpriestorochbanky.Cenníkďalejobsahujevýškuúhradypoistnéhozaplateného
bankou podľa poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech klienta a označenej v Zmluve. Podľa ust. bodu 36
OP sa Cenník považuje za súčasť Zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne meniť Cenník s účinnosťou

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, čo bola klientovi zmena cenníka písomne
oznámená. Na záver OP boli uvedené v rámci ďalších užívateľských informácií: poplatky súvisiace
s čerpaním pôžičky, sankčné poplatky a indikatívny výpočet RPMN pri úverovom rámci 30.000,- Sk,
ktorý klient vyčerpá v celej výške v prvý možný deň prostredníctvom použitia karty na kúpu tovaru u
obchodníka a za podmienok, že klient splatí celý dlžný zostatok jeden kalendárny rok po dni čerpania,

klient sa rozhodol prijať úverové poistenie typu A a štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú
nezmenené po celú dobu zmluvného vzťahu. (RPMN by bola 15,3 %)
12. V listine označenej ako „Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok CFH 19 zo dňa 07.12.2012;
typ KK“ (predložená ako dôkaz spolu s návrhom žalovaného na začatie rozhodcovského konania nač. l. 50 spisu) bola identifikovaná pohľadávka pod variabilným symbolom 5259919 proti žalobkyni ako
dlžníkovi s uvedením výšky úveru 1.194,98, s dátumom prvého čerpania: 19.10.2005, úrokom 23,76,
výškousplátky39,83,úhradou1.351,20,dátumomzosplatnenia02.09.2009,zostatkom1.490,67,istinou

1.138,56, základnými úrokmi 37,86, sankčnými úrokmi 18,57, poplatkami 295,68 a celkovým zostatkom
1.490,67, s dátumom prvej neuhradenej splátky 25.05.2009, s dátumom poslednej úhrady 04.10.2011.
13. Dňa 15.12.2013 podpísali na predtlači strany sporu Dohodu o uznaní záväzku č. spisu (ACC)
2609312 (ďalej len „Dohoda“; predložená ako dôkaz spolu s návrhom žalovaného na začatie
rozhodcovského konania na č. l. 50 spisu). V čl. 2 bod 2.1. Dohody bolo uvedené, že žalobkyňa podľa

ust.§110ods.1Občianskehozákonníkauznávačodoprávnehodôvoduavýškyzáväzokvočiveriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom: Consumer Finance Holding, a. s.,
číslo zmluvy / č. faktúry - zoznam faktúr viď príloha č. 1: XXXXXXX; XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2005
(ďalej len „zmluva“) (pozn. časť nasledujúceho textu predtlače „a zaväzuje sa ho uhradiť do .........“
bola prečiarknutá). Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1.108,56, z ostatného príslušenstva podľa
zmluvy 295,68 eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- a z úroku z omeškania 9 % ročne

zo sumy 1.108,56 za dobu od 02.09.2009 do zaplatenia. Žalobkyňa mala zároveň prehlásiť, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Čl. 4 Dohody obsahoval mediačnú doložku v zmysle
zákona č. 420/2004 Z. z., podľa ktorej mali prejaviť strany sporu vôľu využiť mimosúdne riešenia
sporov vznikajúcich z tejto Dohody pred rozhodnutím sporu v súdnom konaní alebo v konaní pred
rozhodcovským súdom, a to prostredníctvom Mediačného centra zriadeného a vedeného obchodnou

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761. V zmysle tejto mediačne doložky ak zmluvná strana zmarila mediačné konanie, je povinná
nahradiť druhej zmluvnej strane všetky náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s predmetným mediačným
konaním, najmä nie však výlučne poplatok za mediačné konanie, ako aj trovy právneho zastúpenia
spojené s podaním návrhu na začatie mediácie.

14. Dňa 15.12.2013 podpísali strany sporu Rozhodcovskú zmluvu č. spisu (ACC) XXXXXXX (ďalej
len „RZ“; predložená ako dôkaz žalobkyňou na č. l. 7 spisu a zároveň predložená ako dôkaz spolu
s návrhom žalovaného na začatie rozhodcovského konania na č. l. 50 spisu). Podľa ust. čl. 2 RZ sa
rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,

alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., so sídlom Mlynská
2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928. V ust. čl. 3 RZ bol uvedený jej predmet, a to, že všetky spory,
ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC), ako je
uvedené v záhlaví tejto RZ, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudkupodaťStálemurozhodcovskémusúdužiadosťopreskúmanierozhodcovskéhorozsudku,ktorý
preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných
stránmáprávoodstúpiťodRZajbezuvedeniadôvodu,atonajneskôrvdeňpredchádzajúcidňupodania
žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od RZ sa vyžaduje písomná forma a jeho
včasné doručenie druhej zmluvnej strane. RZ v ust. čl. 4 obsahovala poučenie o rozhodcovskom konaní.

15. Dňa 30.09.2015 vydal Mgr. Slavomír Slávik, mediátor, písomné vyhlásenie o skončení mediácie
(predložené ako dôkaz spolu s návrhom žalovaného na začatie rozhodcovského konania na č. l.
53 spisu) v mediačnom konaní vedenom na Mediačnom centre spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s. pod spis. zn. MK 01605/15 medzi žalovaným ako navrhovateľom a žalobkyňou ako odporcom
vedenom Mgr. Slavomírom Slávikom, a to na základe skutočnosti, že na základe výzvy Mediačného

centra neposkytol odporca súčinnosť potrebnú k uskutočneniu mediačného konania, nepotvrdil svoju
účasť, nedostavil sa na výkon mediačnej činnosti v určenom čase, svoju neprítomnosť neospravedlnil
dôležitými dôvodmi a nepožiadal o výkon mediačnej činnosti v iný termín, čím žalovaný mediačné
konanie zmaril. Navrhovateľ si mal vyčísliť trovy mediačného konania v celkovej sume 217,52 eur.
16. Žalovaný sa ako navrhovateľ návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 10.06.2016

doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž dňa 23.06.2016
domáhal proti žalobkyni ako odporcovi vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by bola žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť mu sumu 1.531,49 eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 205,70 eur a úrokmiz omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.028,56 eur od 31.01.2015 do zaplatenia, poplatok za
rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia.
17.OnávrhužalovanéhonazačatierozhodcovskéhokonaniarozhodolStályrozhodcovskýsúdzriadený

pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744
971, rozsudkom spis. zn. SRSAspA 12734/16 zo dňa 22.08.2016 tak, že zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému sumu 1.531,49 eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 204,98 eur a úrokmi z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.028,56 eur od 31.01.2015 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy

rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 104,23 eur a
trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 167,98 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom vo zvyšnej časti návrh na začatie rozhodcovského konania zamietol.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak

je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
20. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní

nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú
v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
21. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa ust. § § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
23. Podľa ust. § § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
24. Podľa ust. § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná

len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je,

alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.
26. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť
na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa
tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol
ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v

súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci
spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania

sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatýrozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.
októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364,
9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku

by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber
dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu

ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ
mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
28. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)

až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.
29. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
30. Podľa ust. § 46 ods. 2 ZSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po
uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
31. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
32. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený
v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály

rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
33. Podľa ust. § 47 ods. 3 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály
rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, [17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka,

zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku

alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")(Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.
34. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

35. Podľa ust. § 73 ods. 2 ZSRK, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
36. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
37. Podľa ust. § 73 ods. 5 ZSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá

pred1.januárom2015odkazujúcanarozhodovaniepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľapredpisov
účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho

stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak
nejdeozriaďovateľa,ktorýmápodľaosobitnéhopredpisu[10)§90zákonač.492/2009Z.z.oplatobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] povinnosť zriadiť a
na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

38. Podľa ust. § 73 ods. 8 ZSRK, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude
spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské
konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby
písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd

podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi,
a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30
dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne,
vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského
súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ

spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť
stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych
rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber
dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona
a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.

januárom 2015.
39. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

40. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.
41. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
42. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.43. Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na účely
tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri
poskytnutí úveru, okrem úrokov.

44. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
[3) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.]

45. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
46. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
47. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení do 31.12.2007, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho zákonníka] obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj
súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ
chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza

na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak
nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od
objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
48. Podľa ust. § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, pri
nesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovi

na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
49. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
50. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
51. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.
52. Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,

ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
53. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
54. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
55. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
56. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
57. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008,

spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
58. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
59. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
60. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
61. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

62. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
63. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
64. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
65. Podľa ust. § 558 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

66. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

67. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom
od 25.11.2004 do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu [13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.
68. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
69. Vzhľadom ku skutočnostiam, že sporná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 15.12.2013, t. j.
ešte pred nadobudnutím účinnosti ZSRK (dňa 01.01.2015) a napokon vzhľadom k nižšie uvedenému
právnemu posúdeniu, že v danom prípade išlo medzi stranami sporu o spotrebiteľský zmluvný vzťah,

súd považuje za potrebné vysporiadať sa s intertemporalitou (časovou pôsobnosťou) ZRK a ZSRK pri
právnom posudzovaní prejednávanej veci.
70. Pokiaľ ide o intertemporálnu otázku, podľa akej právnej úpravy je potrebné posudzovať prípustné
dôvody žaloby o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku a lehotu na podanie tohto návrhu na
súde,odpoveďnatútootázkumožnonájsťvust.§73ZSRK.Podľaust.§73ods.1ustanoveniaZSRKsa

použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015.
Keďže v danom prípade sa dotknuté rozhodcovské konanie začalo nepochybne na návrh žalovaného
až po dni 01.01.2015, je nepochybné že žalobu žalobkyne a predmetné rozhodcovské konanie vrátane
napadnutého rozhodcovského rozsudku je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení (§ 45)
ZSRK. Napokon aj postup všeobecného súdu po prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku treba

vyvodzovať z cit. ust. 47 ods. 1 a 2 ZSRK.
71. Možno tak konštatovať, že žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podala dňa
14.11.2016 na príslušnom súde podľa cit. ust. § 19 písm. d) CSP (Okresný súd Žilina vzhľadom na
adresutrvaléhopobytužalobkyne)vlehotetrochmesiacovoddoručeniarozhodcovskéhorozsudku(dňa
12.10.2016) podľa cit. ust. § 46 ods. 1 ZSRK, teda včas. Súčasne možno konštatovať, že žalobkyňa

podala žalobu o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku proti druhej vecne legitimovanej strane
sporu - druhému účastníkovi rozhodcovského konania - žalovanému.
72. Súd sa tak zaoberal žalobou z vecnej stránky. Žalobkyňa navrhovala zrušiť napadnutý rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e), g), i) až l) ZSRK.73. Pokiaľ ide o žalovaný dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK pri riešení platnosti spornej
rozhodcovskej zmluvy je potrebné vychádzať z prechodných ustanovení (§ 73) ZSRK, v zmysle ktorých
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej

uzavretia. (§ 73 ods. 3 ZSRK).
74. Súd sa vzhľadom k spornosti platnosti predmetnej rozhodcovskej doložky medzi stranami sporu
zaoberal touto otázkou (takáto povinnosť súdu napokon vyplýva aj z cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK). V súlade
s cit. ust. § 73 ods. 3 ZSRK je tak potrebné skúmať aj platnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa
právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia (cit. ust. ZRK a cit. ust. OZ), čím je zachovaná zásada

zákazu pravej retroaktivity (spätného časového pôsobenia právnych noriem), ktorá je imanentným
znakom právneho štátu a vyviera z ust. čl. 1 ods. Ústavy SR (podľa ktorého je Slovenská republika
zvrchovaný, demokratický a právny štát.)
75. Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo nevyhnutné dodržať písomnú formu (cit. ust.
§ 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva musela obsahovať dojednanie účastníkov o tom že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy
podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK). Toto dojednanie účastníkov rozhodcovskej zmluvy zároveň muselo spĺňať
kritéria všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ (sloboda a vážnosť vôle
účastníkov a súčasne určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu), podľa cit. ust. § 38 OZ (musela byť uzavretá
osobami so spôsobilosťou na právne úkony nekonajúcimi ani v duševnej poruche) a cit. ust. § 39 OZ

(nemohla byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať, priečiť sa dobrým mravom).
76. V danom prípade tak rozhodcovská zmluva mala formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 1 ZRK),
ktorá bola uzavretá na samostatnej listine takto aj označenej a podpísanej oboma jej účastníkmi dňa
15.12.2013, to znamená, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, t. j. v súlade s cit.
ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím z hľadiska formy spĺňa podmienku platnosti.

77. Rovnako možno dospieť k záveru, že sporná rozhodcovská zmluva obsahovala dohodu účastníkov
o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom
spisu (ACC), ako je uvedené v záhlaví tejto RZ (t. j. predmetnej Dohody), vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ktorý preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Súd má
tak za to, že sporná rozhodcovská zmluva tak obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa cit. ust.
§ 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá [tým nebol zistený ani dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) prvá časť vety pred alebo ZSRK]. V
danom prípade tak nebolo možné preskúmavať spornú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska jej formálnych

a obsahových (podstatných) náležitostí podľa ust. § 3 ZSRK.
78. Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo, že by vo vôli strán sporu a jej prejave v
tomto prípade absentovala sloboda (strany sporu netvrdili, že by ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny
úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo
psychickým donútením).

79. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba
zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok

vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky,
ktorésainakspájajúsplatnýmprávnymúkonom.Vovzťahuknemujetedaprávnyúkonvcelomrozsahu
platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho,
kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti
vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba

vážnosť ako základná náležitosť vôle.
80. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle strán sporu bol zachytený
na hmotnom podklade - listine. Strany sporu svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými v
písomnom vyhotovení rozhodcovskej zmluvy potvrdili svojimi podpismi pod celým textom rozhodcovskejzmluvy. Skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu, nemôže nič zmeniť
na tom, že žalobkyňa žalovaný urobili prejav vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v
rozhodcovskej zmluve. Posúdenie otázky prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy)

a jej platnosti z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) a 5 OZ (čomu sa súd bude venovať nižšie) nemá
relevanciu vo vzťahu k platnosti spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
81. Pokiaľ ide o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej RZ, zo slovného vyjadrenia jej jednotlivých
ustanovení je možné jednoznačne, určite a zrozumiteľne vyvodiť, že účastníci RZ prejavili vôľu, aby
sa všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú

riešené pred príslušným v súdnom konaní pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní,
a to niektorým zo stálych rozhodcovských súdov určených v tejto RZ, pričom túto voľbu je oprávnený
vykonať žalobca. Sporná RZ tak spĺňala bezpochyby podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
82. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sporná RZ spĺňa požiadavky platnosti právneho
úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.

83. Nakoľko možnosť rozhodovania sporov z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov v
rozhodcovskom konaní v čase uzavretia spornej RZ umožňoval na základe dohody účastníkov vo
forme rozhodcovskej zmluvy (doložky) ZRK, nemožno zákonom aprobovaný dvojstranný právny úkon
účastníkov - RZ považovať za právny úkon v rozpore so zákonom, ani za právny úkon zákon
obchádzajúci. Súčasne súd nezistil ani to, že by obsah spornej RZ bol v kolízii s dobrými mravmi. Aj vo

väzbe na cit. ust. § 39 OZ vychádzal súd pri posudzovaní prejednávanej veci z platnosti spornej RZ.
84. V konaní nevyšlo rovnako najavo, že by žalobkyňa bola obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo že by pri uzatváraní spornej RZ konala v duševnej poruche (čo platí aj o osobách
konajúcich za žalovaného, ako právnickú osobu), a preto súd nezistil ani dôvod neplatnosti spornej RZ
ani podľa cit. ust. § 38 OZ.

85. Napokon možno konštatovať, že spor o platnosť medzi stranami sporu uzavretej Dohody v zmysle
cit. ust. § 5 ods. 2 ZRK nemohol ovplyvniť platnosť spornej rozhodcovskej doložky.
86. Súd sa tak v ďalšom zameral na kontrolu sporného právneho úkonu - RZ v zmysle právnych
noriem na ochranu spotrebiteľa, resp. posúdenie prijateľnosti spornej RZ ako zmluvnej podmienky, a to
s poukazom na to, že je nepochybné, že v danom prípade medzi stranami sporu uzavretá Dohoda a

rovnako aj sporná RZ, ako súvisiaci právny úkon, spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust.
§ 52 ods. 1 OZ, t. j. zmluvy uzavretej medzi dodávateľom [podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom
v čase uzavretia Dohody a RZ, ktorým bez najmenších pochybností žalovaný bol, keďže je zjavné, že
žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá obchoduje s pohľadávkami, o čom má súd vedomosť zo
svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP, a zároveň žalovaný mal vstúpiť do práv veriteľa zo Zmluvy o vydaní a

používaní Pôžičkovej karty Triangel, ktorá nepochybne spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na subjekty
ju uzavierajúce (na strane veriteľa banka ako dodávateľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej
žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), ako aj vzhľadom na to, že išlo o zmluvu, ktorá bola

zjavne uzatváraná bankou vo viacerých prípadoch a žalobkyňa obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnila, bola v zmysle cit. ust. § ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. v spojení s cit. ust.
§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu 19.10.2005] a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení
účinnom v čase uzavretia Dohody a RZ), ktorým žalobkyňa opätovne bez najmenších pochybností bola,
keďže z obsahu Dohody a RZ nevyplýva, že by konala pri jej uzatváraní a plnení, v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
87. Žalobkyňa namietala, že sporná RZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods.
1 OZ a teda neplatná podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ.
88. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na to, aby mohol prejudiciálne vysloviť
neplatnosť spornej RZ podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, musí dospieť k záveru o súčasnom (kumulatívnom)

naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná RZ ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade so
žalobkyňou individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine v spojení s ust. § 53 ods.
2 OZ) a súčasne, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobkyne (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ). V prípade, že obe podmienky
nie sú naplnené, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

89. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania spornej RZ OZ obsahuje v cit. ust. § 53 ods. 2 legálnu
definíciu zmluvnej podmienky, ktorá sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takouto je podmienka,
s ktorou sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť
jej obsah. V danom prípade je možné konštatovať, že išlo síce o zmluvnú podmienku, ktorá bolažalovaným ako dodávateľom vopred sformulovaná a navrhnutá, avšak žalobkyňa mala možnosť sa s
ňou oboznámiť pred uzavretím (podpisom) spornej RZ (prečítaním textu znenia predtlače RZ; na tom
nič nemení námietka, že žalobkyňa si podpísanú RZ neprečítala, v kontexte čoho súd poukazuje aj na

dotazník k RZ, v ktorom žalobkyňa svojim podpisom potvrdila svoje vyhlásenie, že jej boli vysvetlené
podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania,
možnosti preskúmavania rozhodcovského rozsudku, možnosť od RZ odstúpiť a že je ochotná v prípade
nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a že RZ chce uzavrieť). Súd zároveň
akcentuje skutočnosť, že sporná rozhodcovská zmluva bola vo forme samostatnej listiny, ktorá bola

oboma stranami podpísaná. Súd mal však za to, že žalobkyňa mala možnosť túto podmienku ako
celok odmietnuť bez toho, aby to ovplyvnilo uzavretie hlavného právneho úkonu - Dohody. Uvedené
možno bezpochybne vyvodiť z toho, že žalobkyni bola vo vopred pripravenej RZ žalovaným ponechaná
možnosť slobodne sa rozhodnúť a neprijať túto RZ. Tento záver súdu podporuje aj to, že žalobkyňa bola
v zmysle čl. 3 bod 3.3. oprávnená bez udania dôvodu odstúpiť od RZ a teda aj ihneď po jej uzavretí, čím
je prakticky vyvrátená podmienenosť uzavretia Dohody uzavretím RZ.

90. Súd tak vychádzal z toho, že sporná RZ bola v danom prípade individuálne dojednaná, čo už samo
o sebe vylučuje posúdenie tejto zmluvnej podmienky ako neprijateľnej podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ.
91. V kontexte s uvedeným záverom súd na jeho podporu poukazuje na právny názor vyjadrený
v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, v
zmysle ktorého: „V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie

exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2011.
Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je
zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o revolvingovom
úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal

možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní
Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne.
Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na
samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez
toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.“ a v uznesení č. k. 1CoE/328/2013-38 zo dňa

10.12.2013, v zmysle ktorého: „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva
(nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným
dňa 24.01.2011. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj
možnosť povinného bod 7 rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14

kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“ a napokon
aj v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014 (obdobne odôvodnené
ako predošlé rozhodnutia).
92. Pokiaľ ide o druhý predpoklad pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa súd stotožnil

s argumentáciou žalovaného, že sporná RZ nevyžadovala od žalovanej ako spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní [§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase
uzavretia RZ; každému z účastníkov RZ bola ponechaná možnosť podať žalobu v rámci sporov, ktorých
sa týkala RZ, aj na všeobecnom súde].
93. Súd tak po prieskume spornej rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neplatnosti

spornej rozhodcovskej zmluvy a teda nebol ani naplnený predpoklad podľa cit. ust. § 45 ods. 1
písm. e) ZSRK. Súčasne možno konštatovať, že nebol naplnený ani dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZSRK, keďže v danom prípade nebol
rozhodnutýrozhodcovskýmrozsudkomspor,ktorýbyRZnepredvídala,akotovyplývazjejobsahualebo
by bolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté vo veci, ktorá bola vylúčená z rozhodcovského konania

(nešlo o vec podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 ZSRK).
94. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa výslovne v podanej žalobe skutkovo nenamietala dôvod na
zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d) ZSRK a súd tento dôvod
ani v zmysle cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK ex officio (z úradnej moci) nepreskúmava, možno konštatovať,
že v danom prípade bolo konané v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom vybratým v

súlade s cit. ust. § 73 ods. 8 ZRSK žalovaným so zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory ( 10 ods. 2 ZSRK) vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR (§ 18
ods. 3 ZRSK). V danom prípade nebola založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, keďže ani zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu [podľa čl. 2 bodu 2.1. písm. a) RZ] Slovenskározhodcovská a. s. a ani zriaďovateľ Rozhodcovského súdu [podľa čl. 2 bodu 2.1. písm. b) RZ]
Slovenská hospodárska komora, s. r. o. nie sú (neboli) po účinnosti ZSRK členovia zriaďovateľa
stáleho rozhodcovského súdu podľa ZSRK (nástupníckeho rozhodcovského súdu). Uvedené vyplýva

zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného
Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaný tak z dôvodu, že na základe spornej RZ nebola založená
po účinnosti ZSRK právomoc nástupníckeho rozhodcovského súdu, v súlade s cit. ust. § 73 ods. 8
ZSRK nesporne písomne vyzval ako dodávateľ žalobkyňu ako spotrebiteľa listom zo dňa 27.04.2016
(doručeným žalobkyni dňa 02.05.2016) na označenie stáleho rozhodcovského súdu podľa ZSRK zo

zoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalobkyňa
v lehote 30 dní od doručenia výzvy žalovaného (t. j. do 01.06.2016) označila zo zoznamu stály
rozhodcovský súd podľa ZSRK, resp. že by rozhodcovské konanie odmietla, a preto žalovaný ako
dodávateľ oprávnene vybral stály rozhodcovský súd podľa ZSRK (Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Asociácii pre arbitráž ako je tento zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory od 25.05.2015), a to listom zo dňa 06.06.2016 adresovaným žalobkyni,

čím došlo k založeniu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
pre rozhodnutie o predmetnom spore medzi stranami sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(§ 73 ods. 8 posledná veta ZSRK). Rovnako možno konštatovať, že aj ustanovený rozhodca Mgr.
RichardMošat,ktorýspornúvecnávrhužalovanéhovrozhodcovskomkonanírozhodol,jeod09.04.2015
zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom

spravodlivosti SR (§ 17 ods. 3 ZSRK).
95. Súd mal však ďalej za to, že v danom prípade bol naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. g) ZSRK, a to konkrétne z dôvodu,
že v rozhodcovskom konaní nebol stálym rozhodcovským súdom správne zistený skutkový stav,
keďže stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie mohlo mať

vplyv na výsledok sporu. Konajúci stály rozhodcovský súd totižto úplne odignoroval skutočnosť, ktorá
bez najmenších pochybností vyplýva z žalovaným (ako navrhovateľom v dotknutom rozhodcovskom
konaní) predloženého listinného dôkazu Žiadosti/Zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Triangel
podpísanej žalobkyňou dňa 17.10.2015, a to, že v danom prípade túto zmluvu na strane dodávateľa
(ako druhú zmluvnú stranu) neuzatvárala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.

(resp. obchodná spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s. ako obchodná spoločnosť, ktorá zanikla dňa
31.12.2005 zlúčením s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako jej univerzálnym
právnym nástupcom; o tomto má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods.1 CSP), ale Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, za ktorú
pri uzatváraní Zmluvy len obchodná spoločnosť Slovenské kreditné karty, a. s. konala. Obchodná

spoločnosť Slovenské kreditné karty, a. s. (čo sa vzťahuje aj na jej univerzálneho právneho nástupcu
obchodnú spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) teda nikdy nebola zmluvnou stranou a
ani nositeľom následne žalovaným v rozhodcovskom konaní uplatneného práva, resp. pohľadávky.
V danom prípade tak nemohol konajúci stály rozhodcovský súd mať za preukázané ani skutkové
tvrdenia žalovaného (ako navrhovateľa v rozhodcovskom konaní) v podanom návrhu na začatie

rozhodcovského konania, že: „Postupca (pozn. v časti I. návrhu takto označená obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. resp. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti, zjavne obchodnej
spoločnosti Slovenské kreditné karty, a. s., ktorá mala byť účastníkom zmluvného vzťahu) a odporca
(žalobkyňa) uzatvorili dňa 19.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXX, XXXXXXXXXX... Na základe uvedenej
zmluvy Postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky.“. Vzhľadom k ďalšiemu skutkovému tvrdeniu

žalovaného (ako navrhovateľa v dotknutom rozhodcovskom konaní) uvedenému v návrhu na začatie
rozhodcovského konania, a to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2012
uzavretej medzi Postupcom a ním ako postupníkom, postúpil Postupca na neho uplatnenú pohľadávku
voči odporcovi (žalobkyni). Ak totižto obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. nebola
zmluvnou stranou záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o vydaní a používaní Pôžičkovej

karty Triangel podpísanou žalobkyňou dňa 17.10.2015, nemohlo jej bez ďalšieho z tohto záväzkovo-
právneho vzťahu vzniknúť ani žiadne právo, resp. pohľadávka. Žalovaný ako navrhovateľ v návrhu
na začatie rozhodcovského konania však neprodukoval ani prípadné skutkové tvrdenie, z ktorého by
vyplývalo,žeobchodnáspoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.nadobudlanazákladeakéhokoľvek
relevantného právneho titulu (napr. ako postupník ďalšou predchádzajúcou zmluvou o postúpení

pohľadávok) uplatnenú pohľadávku od zmluvného partnera žalovanej (zmluvnej strany) VÚB, a. s.
Odhliadnuc od absencie takéhoto skutkového tvrdenia, žalovaný ako navrhovateľ v podanom návrhu
na začatie rozhodcovského konania ani len neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by prípadne mohol preukázať
takéto jeho „neexistentné“ skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné pri jeho preukázané dovodiťnadobudnutie uplatnenej pohľadávky obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. od
VÚB, a. s. ako pôvodného nositeľa tejto pohľadávky. Napokon možno konštatovať, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodcovského rozsudku ani takéto skutkové tvrdenie stáleho rozhodcovského súdu

nevyplýva. Stály rozhodcovský súd v danom prípade dospel k zjavne nesprávnym skutkovým zisteniam,
a to, že dňa 19.10.2005 došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa (za tohto vychádzajúc z
celého obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku stály rozhodcovský súd zjavne
považoval obchodnú spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., čomu nasvedčuje aj skutočnosť,
že v celom rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sa VÚB, a. s. vôbec

nespomína) a odporcom k uzatvoreniu zmluvy označenej ako „Žiadosť o vydanie a používanie
Pôžičkovej karty Triangel“, v zmysle ktorej boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky vo forme
úverového rámca na karte, ktoré mal odporca vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím
úveru v pravidelných splátkach. Je bez najmenších pochybností, že stály rozhodcovský súd pri
svojom rozhodnutí (napadnutom rozhodcovskom rozsudku) vychádzal z toho (ako zo skutkových
zistení), že v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou (ako odporcom v dotknutom rozhodcovskom konaní)

založenom predmetnou Zmluvou o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Triangel bola obchodná
spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a nie VÚB, a. s. a že následne obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný nositeľ uplatnenej pohľadávky túto pohľadávku aj s jej
príslušenstvom a právami s ňou spojenými postúpila ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 07.12.2012 na žalovaného (ako na navrhovateľa v dotknutom rozhodcovskom konaní). Tento

nedostatok skutkových zistení rozhodcovského súdu nemohol byť odstránený ani skutočnosťou, že
žalobkyňa (ako odporca v dotknutom rozhodcovskom konaní) v určenej lehote nepodala stálemu
rozhodcovskému údu žalobnú odpoveď (na podanie ktorej bola stálym rozhodcovským súdom vyzvaná
v uznesení spis. zn. SRSAspA 12734/16 zo dňa 12.07.2016), a to z dôvodu, že (ako aj bola žalobkyňa
v tomto uznesení poučená) ak sa aj žalobkyňa (ako odporca v dotknutom rozhodcovskom konaní)

nevyjadrí k návrhu na začatie rozhodcovského konania v lehote na to určenej, stály rozhodcovský
súd mal pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie
tvrdení žalovaného (ako navrhovateľa v dotknutom rozhodcovskom konaní) a rozhodnúť na základe
návrhu na začatie rozhodcovského konania a na základe dôkazov predložených alebo navrhnutých
žalovaným (ako navrhovateľom v dotknutom rozhodcovskom konaní). (toto korešponduje aj s ust. § 186

ods. 2 veta prvá CSP, na ktorý zákon odkazuje ust. § 71 ods. 1 ZSRK, v zmysle ktorého súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán za podmienky, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti) Na
nesprávnosti skutkových zistení stáleho rozhodcovského súdu nemôže nič zmeniť ani medzi stranami
sporu uzavretá Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 15.12.2013, keďže zo strany žalobkyne nedošlo k
platnému uznaniu záväzku (dlhu) v zmysle cit. ust. § 558 OZ. Inštitút uznania dlhu podľa ust. § 558

OZ, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.1992 vtelený do Občianskeho zákonníka jeho novelou vykonanou
zákonom č. 509/1991 Zb., je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje
procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, kedy
k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol

inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Na platné
uznanie dlhu podľa ust. § 558 OZ je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ) potrebné, aby
tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu
a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného logicky vyplýva, že
splnením predpokladov uvedených v ust. § 558 OZ dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej

domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle
ust. § 110 ods. 2 druhej vety OZ. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu
aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie
premlčacej doby podľa ust. § 110 ods. 2 druhej vety OZ a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v
zmysle ust. § 558 OZ nevznikne. Inými slovami povedané, ku kvalifikovanému uznaniu práva podľa ust.

§ 110 ods. 2 OZ s dopadom na beh a dĺžku premlčacej doby nie je vyžadované na rozdiel od uznania
dlhu podľa ust. § 558 OZ vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh dlžníkom. Veriteľovo právo na zaplatenie dlhu
sa potom síce premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe, avšak v prípadnom súdnom konaní ho stíha
dôkazné povinnosť preukázať existenciu a výšku dlhu. Pre záver, že uznanie práva podľa ust. § 110 ods.
1 vety druhej OZ nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa ust. § 558 OZ, svedčia aj odlišné právne

dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Kým uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov
spojených s ust. § 110 ods. 1 OZ nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané
(porovnaj rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 51/1968), úprava
obsiahnutá v ust. § 558 OZ pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčanýdlh, o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto
domnienky nemá (aj tak však dôjde k založenie plynutia novej premlčacej doby podľa ust. § 110 ods. 1
OZ). (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 28 Cdo 84/2008 zo dňa 01.07.2008) V danom prípade v

spornej Dohode o uznaní záväzku zo dňa 15.12.2013 absentuje písomné vyjadrenie prísľubu žalobkyne
zaplatiť uznaný dlh žalovanému (v dikcii ust. § 558 OZ sa udáva, že „Ak niekto uzná písomne, že
zaplatí svoj dlh“), keďže text predtlače Dohody o uznaní záväzku „ a zaväzuje sa ho uhradiť najneskôr
do .....“ je prečiarknutý a nemožno ho tak považovať za obsah listiny, ktorú žalobkyňa kryla svojim
podpisom. Sporná dohoda tak mohla mať len účinky v zmysle ust. § 110 ods. 2 OZ a len vo vzťahu k v

tejto Dohode určenej pohľadávke, t. j. pôvodne pohľadávke obchodnej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a. s. Ak by aj súd vychádzal, že touto listinou bola založená vyvrátiteľná právna domnienka,
že žalobkyňou bol uznaný dlh vyplývajúci jej zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer
Finance Holding, a. s. č. zmluvy 5259919, 3218060157, samotný listinný dôkaz produkovaný žalovaným
(ako navrhovateľom v dotknutom rozhodcovskom konaní) túto právnu domnienku vyvracia, keďže z
predmetnej Zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Triangel (ako už bolo vyššie zmienené) bez

akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. (rovnako
akoajobchodnáspoločnosťSlovenskékreditnékarty,a.s.)zožalobkyňoupredmetnúZmluvuovydanía
používaní Pôžičkovej karty Triangel nikdy neuzatvorili. Takéto pochybenie stáleho rozhodcovského súdu
mohlomať(aajmalo)nepochybnevplyvnavýsledoksporu,keďžezaskutkovéhostavu,ktorývyplývazo
žalovaným (ako navrhovateľom v dotknutom rozhodcovskom konaní) produkovaných dôkazov nemožno

potom dovodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu (t. j. že je nositeľom práva ním uplatneného proti
žalobkyni ako odporcovi v dotknutom rozhodcovskom konaní, a to na základe nadobudnutia uplatnenej
pohľadávky spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými postúpením podľa ust. § 524 ods.
1 a 2 OZ, a to výlučne bez ďalšieho len na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
07.12.2012 medzi ním ako postupníkom a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.

ako postupcom), pričom za takéhoto dôkazného (skutkového) stavu by nebolo možné návrhu na začatie
rozhodcovského konania vyhovieť a zaviazať žalobkyňu (ako odporcu v dotknutom rozhodcovskom
konaní) na plnenie uvedené vo výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku.
96. V ďalšom mal súd za to, že v danom prípade bol naplnený aj dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku aj podľa ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK, teda, že stály rozhodcovský súd

v danom prípade rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa a toto jeho porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, a to z nasledovných
dôvodov.
97. Súd v danom prípade vychádzal z toho (pričom v kontexte s ďalej uvedeným tak nepovažoval za
správny opačný právny názor žalovaného), že na predmetnú Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej

karty Triangel uzavretú medzi žalobkyňou a VÚB, a. s. je potrebné vztiahnuť režim právnej úpravy
stanovenej zákonom č. 258/2001 Z. z. Zákon č. 258/2001 Z. z. sa totižto vzťahuje aj na spotrebiteľský
úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty, čo nepochybne vyplýva a contrario zo znenia cit. ust.
§ 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. V danom prípade jednak zo

strany VÚB, a. s. nebol poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme preddavku na bežný účet žalobkyne a
súčasne mal byť poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty (OP Kartu definovali ako kreditnú platobnú
kartu vydávanú bankou v spolupráci so správcom). Napokon aj samotné OP v ust. bodu 71 stanovovali,
že na predmetnú zmluvu sa vzťahujú aj špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Tento záver súd
formuloval aj za prihliadnutia na skutočnosť, že VÚB, a. s. poskytla úver podľa predmetnej Zmluvy bez

najmenších pochybností v rámci svojho podnikania (t. j. na VÚB, a. s. možno nahliadať ako na veriteľa
podľa cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.) a zo Zmluvy súčasne nevyplýva, že by žalobkyni bol
poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (t. j. na žalobkyňu možno nahliadať
ako na spotrebiteľa podľa cit. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.).
98. Vychádzajúc tak zo záveru, že na predmetnú Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Triangel

uzavretú medzi žalobkyňou a VÚB, a. s. sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., možno v ďalšom
poukázať na to, že v samotnej Zmluve sa nikde nespomína záväzok dlžníka (žalobkyne) hradiť VÚB,
a. s. ako veriteľovi úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov (ako podstatná náležitosť zmluvy
o úvere podľa ust. § 497 ObZ). Takýto záväzok nepriamo vyplýval žalobkyni až z obsahu OP, ktoré
mali byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, avšak súčasne možno konštatovať, že ani v Zmluve, ani

v OP sa nikde nenachádza údaj o výške úrokovej sadzby (či už na ročnej, prípadne inej časovej
báze), a to ani v časti OP označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie“. OP výslovne, pokiaľ sa týkalo
(štandardnej)úrokovejsadzby,odkazovalilennaCenníkVÚB,a.s.kukreditnejplatobnejkartevplatnom
znení, v ktorom mali byť obsiahnuté len zásady úrokovej politiky VÚB, a. s. (bod 35 OP). DotknutýCenník však zo strany žalovaného (ako navrhovateľa v dotknutom rozhodcovskom konaní) ako dôkaz
produkovaný nebol a stály rozhodcovský súd takýto Cenník ani nezabezpečil ex officio ako podklad pre
svoje rozhodnutie. Súd má vôbec pochybnosť o tom, či a v akom rozsahu bol vôbec Cenník žalobkyni

pri podpise Žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel predložený. Pokiaľ tak nebolo v
dotknutom rozhodcovskom konaní preukázané, že by predmetná Zmluva (vrátane jej neoddeliteľných
súčastí)obsahovaladojednanieopovinnostižalobkyneakodlžníkazaplatiťVÚB,a.s.akoveriteľoviúrok
z poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej konkretizovanej úrokovej sadzbe, bolo
potrebné vyhodnotiť takýto skutkový stav vo veci tak, ako by predmetná Zmluva v zmysle cit. ust. § 4 ods.

5zákonač.258/2001Z.z.úrokneobsahovala,apretomalvychádzaťvzmysletohtoustanoveniazákona
č. 258/2001 Z. z., že od žalobkyne VÚB, a. s. nebola oprávnená požadovať úrok. Iný výklad, v zmysle
ktorého by postačovalo dojednať so spotrebiteľom len povinnosť platiť úrok z poskytnutých peňažných
prostriedkov vo výške úrokovej sadzby jednostranne stanovenej veriteľom, s ktorou spotrebiteľ nebol
pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere oboznámený, alebo stanovenej v zmysle ust. § 502 ods.
1 ObZ, by podľa názoru súdu nenapĺňal cieľ právnej úpravy, a to ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní

spotrebiteľských úverov (§ 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.). Je možné sa domnievať vzhľadom k
tomu, že v danom prípade mal byť dojednaný úverový rámec do sumy 30.000,- Sk (995,82 eur), že suma
uplatňovaná žalovaným návrhom na začatie rozhodcovského konania ako neuhradená istina úveru vo
výške 1.028,56 eur, mohla obsahovať aj kapitalizovaný úrok. Rovnako tak v ďalšom stály rozhodcovský
súd vo veci vôbec neskúmal, na aké záväzky žalobkyne z predmetnej Zmluvy boli vlastne jej jednotlivé

peňažné plnenia počas celého trvania dotknutého záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého na základe
predmetnej Zmluvy započítané. Obdobne možno konštatovať, že stály rozhodcovský súd sa vôbec
nezaoberal otázkou, zaplatenia akých konkrétnych poplatkov v súhrnne vyčíslenej sume 295,68 eur
(ako súčasti celkovo žalovanej sumy 1.531,49 eur) sa žalovaný návrhom na začatie rozhodcovského
konania vlastne domáhal a či povinnosť žalobkyne ako dlžníka z predmetnej Zmluvy zaplatiť takéto

konkretizované poplatky Zmluva vôbec obsahovala. V prípade, že by tomu tak nebolo, veriteľ (ako aj
akýkoľvek jeho právny nástupca) by nebol oprávnený od žalobkyne takéto poplatky požadovať.
99. Súd na margo dôvodu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK považuje v ďalšom za potrebné uviesť,
že doložku o mediácii (ako súčasť Dohody o uznaní dlhu čl. 4 ) považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a teda podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ za neplatnú. Pokiaľ ide o

dva, už vyššie zmienené, predpoklady neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd mal za to, že s obsahom
doložky o mediácii sa žalobkyňa pred podpisom Dohody o uznaní záväzku mala možnosť oboznámiť,
avšak súd vychádzal z toho, že ak mienila žalobkyňa uzavrieť samotnú Dohodu o uznaní záväzku,
nemala možnosť odmietnuť túto mediačnú doložku, ktorá bola v predtlači jej obsahovou súčasťou. Súd
mal tak za to, že obsah tejto mediačnej doložky nebol so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne

dojednaný, pričom dôkaz opaku (§ 53 ods. 3 OZ) žalovaný v konaní súdu neponúkol. Teda prvá z dvoch
podmienok neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ bola naplnená. Pokiaľ ide
o naplnenie druhej podmienky, dotknutá mediačná dohoda skutočne spôsobovala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne), ktorá sa prejavovala
v tom, že dodávateľ - žalovaný mal výlučný vplyv na výbere mediátora (čo vyplýva z toho, že týmto bol

mediátor žalobcom určeného Mediačného centra). Súčasne bolo potrebné zobrať do úvahy skutočnosť,
že sídlom Mediačného centra bolo v mieste sídla žalovaného ako dodávateľa, avšak značne vzdialené
(mimo región) od miesta bydliska žalobkyne. Táto skutočnosť môže spotrebiteľa nachádzajúceho sa
nesporne vo finančných ťažkostiach odrádzať od vynakladania ďalších výdavkov spojených s riešením
sporu (ktorý vyplýva v prevažnej väčšine z insolvencie spotrebiteľa) prostredníctvom osoby takto

vzdialenej.Súdsúčasnepoukazujenato,ževdanomprípadebolažalobkynidotknutámediačnádohoda
nesporne vnútená a súd sa obáva toho, že bola len ďalším prostriedkom, ako získať od spotrebiteľa
ďalšie peňažné prostriedky, keďže v prevažnej väčšine prípadov sa dá očakávať, že spotrebiteľ sa
mediačného konania nezúčastní, či už z dôvodov jeho právnej neznalosti, alebo jednoducho len
z finančných, vyššie ozrejmených, dôvodov. Pri naplnení druhej podmienky neprijateľnosti zmluvnej

podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ tak súd konštatuje neplatnosť tejto mediačnej doložky (§ 53
ods. 5 OZ). Napokon aj v tomto smere stály rozhodcovský súd neúplne zistil skutkový stav, čo mohlo
mať vplyv na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. i) ZSRK], keďže žalovaný ako navrhovateľ v dotknutom
rozhodcovskom konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že mu vznikli ním tvrdené
trovy mediačného konania v celkovej výške 207,25 eur, t. j., že tieto trovy uhradil (či už svojmu právnemu

zástupcovi vo forme trov právneho zastúpenia, alebo či už vo forme zaplateného poplatku za návrh na
začatie mediačného konania).
100. Na základe uvedeného v predchádzajúcich odsekoch mal tak súd za to, že rozhodcovský rozsudok
vychádzal tiež z nesprávneho posúdenia veci [§ 45 ods. 1 písm. l) ZSRK], ak stály rozhodcovský súdkonštatoval, že na zmluvný vzťah založený predmetnou Zmluvou sa nevzťahujú ust. § 52 a nasl. OZ v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a v danom prípade sa tak nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu,
keďže v danom prípade nešlo o kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti OZ, ako aj o zmluvu podľa ust. § 55 OZ, pričom úplne ignoroval citovanú právnu úpravu
podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.
účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, ktoré odkazovali pri spotrebiteľských zmluvách podľa tohto
zákona práve na primerané použitie ust. § 52 a nasl. OZ. Je pri tom nepochybné, že žalobkyňa mala
postavenie spotrebiteľa aj podľa zákona č. 634/1992 Zb. [§ 2 ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého na účely

tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti].
101. Súd tak na základe dôvodov podľa ust. 45 ods. 1 písm. g), i) a l) ZSRK zrušil napadnutý
rozhodcovský rozsudok v časti výroku, ktorým stály rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému sumu 1.531,49 eur (zahŕňajúcu istinu v sume 1.028,56 eur, poplatky v sume 295,68 eur
a trovy mediačného konania v sume 207,25 eur) spolu s kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume

204,98 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.028,56 eur od 31.01.2015 do
zaplatenia a napokon nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania, a to podľa ust. § 45 ods. 3
veta druhá ZSRK, keďže súdom uvedené dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku sa nepochybne
dotýkali aj príslušenstva žalovaným ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní uplatnenej pohľadávky
(§ 121 ods. 3 OZ). Pokiaľ ide o časť výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorým bol

návrh žalovaného ako navrhovateľa na začatie rozhodcovského konania zamietnutý (t. j. v časti o
zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 0,72 eur), súd mal za to, že túto časť výroku
rozhodcovského rozsudku je možné oddeliť od dotknutej časti (rozumej zrušenej) výroku napadnutého
rozhodcovského rozsudku a súčasne, že túto časť výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku súd
nemohol zrušiť na základe žaloby žalobkyne, ktorá bola v tejto časti rozhodcovského konania úspešná.

102. Pokiaľ ide o ďalší postup po zrušení časti rozhodcovského rozsudku, súd považuje za potrebné
uviesť, keďže v danom prípade nešlo o dôvody zrušenia podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, že v zmysle cit.
ust. § 47 ods. 2 ZSRK vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
103. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

104. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
105. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

106. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
107. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).