Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616209125
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616209125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu SMSCREDITS,

s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému C. K., s
trvalým pobytom K. Č.. XXX, okres L. M., o zaplatenie 100,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 28.12.2016 (doplnenou po výzve súdu písomným podaním
doručeným na tunajší súd 24.5.2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 100,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 100,53 eur od
31.12.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca tento žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca
(ešte s predchádzajúcim obchodným menom: River Euro, s.r.o.) a žalovaný dňa 15.12.2013 uzavreli
zmluvu o pôžičke č. 021674/16.12.2013 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia

pôžičky v súlade so zmluvnými podmienkami žalobcu. Predmetná zmluva o pôžičke bola uzatvorená
prostriedkami diaľkovej komunikácie, a to nasledovným spôsobom. Žalovaný požiadal o registráciu na
internetovej stránke, potom ako sa zaregistroval došlo zo strany žalobcu k riadnemu prekontrolovaniu
jeho bonity a následne po úspešnej registrácií sa zásielka so všetkými príslušnými dokumentmi
(zmluva o pôžičke, zmluvnú podmienky a iné) doručila kuriérskou spoločnosťou DPD do vlastných rúk
žalovanému. Žalovaný pri prevzatí týchto dokumentov prekontroloval všetky údaje, najmä telefónne
číslo, ktoré je spárované s jedinečným klientským číslom, ktoré pozná len žiadateľ o pôžičku

(teda žalovaný), a následne potvrdil prebratie a odsúhlasenie týchto údajov svojim vlastnoručným
podpisom. Spoločnosť (žalobca) súčasne sprístupnila uvedené dokumenty na osobnom účte klienta
(žalovaného) na internetovej stránke H..A..A., do ktorého sa mohol klient (žalovaný) prihlásiť na základe
pridelenej karty klienta. Samotná žiadosť o pôžičku sa zasielala formou SMS správy z registrovaného
telefónneho čísla s uvedením čísla karty klienta (klientského čísla, ktoré je jedinečné, a je spárované so
zaregistrovanýmtelefónnymčíslom,ktoréhosprávnosťprekontrolovalapotvrdilžalovanývlastnoručným
podpisom,čímsapovažovalzariadneindentifikovaného),počtudní,naktorésažiadapôžičkaposkytnúť

a výšky pôžičky, alebo prihlásením sa do profilu na internetovej stránke spoločnosti. Po doručení
žiadosti o pôžičku bol kontaktovaný registrovaný klient (žalovaný) zaslaním SMS správy na registrované
telefónne číslo s návrhom zmluvy o pôžičke. Klient (žalovaný) po odsúhlasení prijatia pôžičky, na
základe sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke, odoslal spoločnosti (žalobcovi) po obdržaní ponukyakceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke bola uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS klienta
spoločnosti, kedy nadobudla platnosť, a účinnosť nadobudla v deň, v ktorý boli peňažné prostriedky
pripísané v prospech bankového účtu klienta (žalovaného). Žalobca zaslal žalovanému sumu pôžičky

nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy o pôžičke, teda dňa 16.12.2013. Táto suma bola
pripísaná na účet žalovaného toho istého dňa, čím táto zmluva nadobudla účinnosť. V zmysle bodu 1.
zmluvných podmienok žalobca spoplatnil vydanie karty klienta žalovanému sumou 3 eur, a v zmysle
týchto zmluvných podmienok znížil čiastku prvej poskytnutej pôžičky o tento poplatok. Na základe vyššie
uvedeného boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 47 eur, a to bezhotovostným

prevodom na jeho bankový účet dňa 16.12.2013. Za poskytnutie pôžičky bola dojednaná odplata vo
výške 8,55 eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. Žalovaný však svoj dlh voči žalobcovi napriek viacerým
upozorneniam a výzvam (SMS upozornenia a upomienky) dobrovoľne nesplnil, a so zaplatením splatnej
pôžičky ako aj odplaty sa tak dostal do omeškania, ktoré do dnešného dňa stále trvá. Žalobcovi tak
v súlade s bodom 7. zmluvných podmienok vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 18,78 eur, a v
súlade s bodom 8. zmluvných podmienok nárok na províziu vo výške 23,20 eur. Žalobca požadoval od

žalovaného aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil : zmluvu o pôžičke číslo
021674/16.12.2013 z 15.12.2013, potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky na
účet žalovaného, zmluvné podmienky žalobcu účinné od 17.1.2013 a rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava III. z 27.10.2015, sp.zn. 16C/512/2015.

4. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám (vrátane doplnenia žaloby doručeného na tunajší súd 24.5.2017)
písomne nijako nevyjadril.

5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,anakoľkopreabsenciuvyjadreniažalovanéhomožnopovedať,
že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z.z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 8.6.2017 tunajší súd podľa
§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený
23.6.2017.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

7. Pri vykonávaní žalobcom navrhnutých dôkazov na preukázanie ním tvrdeného skutkového stavu súd
zistil, že žalobca súdu predložil ako dôkaz listinu označenú ako zmluva o pôžičke 021674/16.12.2013,
ktorá mala predstavovať zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 15.12.2013. Na

uvedenej listine však absentuje podpis účastníkov tejto zmluvy, preto ju súd nepovažoval za zmluvu,
a teda dôkaz o tvrdení žalobcu uvedenom v žalobe. Nakoľko z ostatných žalobcom predložených
dôkazov - zmluvných podmienok spoločnosti River euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky
dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, ako aj výpisu (potvrdenia) o vykonaní
prevodu peňažných prostriedkov v sume 47 eur z účtu žalobcu na účet žalovaného a rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava III. z 27.10.2015, sp.zn. 16C/512/2015, sa nepreukázala skutočnosť
uzavretiažalobcomtvrdenejzmluvyopôžičke,pretomalsúdzato,žežalobcaneuniesolvovzťahuktejto
skutočnosti dôkazné bremeno, na základe čoho súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Súd týmto záverom
nespochybňuje možnosť uzavretia zmluvy prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, avšak
žalobca napriek výzve súdu z 27. apríla 2017, ktorá mu bola doručená 17.5.2017, nedoložil žiaden

dôkaz o vzniku ním tvrdeného zmluvného vzťahu, a to ani len predložením dôkazu o uskutočnenej
SMS komunikácii resp. registrácii žalovaného na stránke žalobcu. Dôkaz - potvrdenie o poukázaní
sumy 47 eur z účtu žalobcu na účet žalovaného ešte sám o sebe nemôže byť dôkazom preukazujúcim
uzavretie tvrdenej zmluvy o pôžičke, pretože táto listina je dôkazom jedine o tom, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 47 eur, pričom právny dôvod poskytnutia alebo realizácie tejto platby, z uvedeného

dôkazu vôbec nevyplýva, a teda nie je preukázané, že to bolo práve na základe zmluvného vzťahu
vzniknutého zo zmluvy o pôžičke, a nie z iného právneho titulu. Za takýchto okolností súd nemal inú
možnosť ako zamietnuť žalobu pre neunesenie dôkazného bremena. Žalobcovi bola poskytnutá šanca
vo forme písomnej výzvy na predloženie príslušných dôkazov, ktorú však žalobca nevyužil.8. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov
konania. Žaloba bola zamietnutá, preto plne úspešným v tomto konaní bol žalovaný, a mal by preto mať
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému však preukázateľne žiadne trovy konania
nevznikli, preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaný
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.