Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228652
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115228652.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: M.

W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. U. A., proti žalovaným: I. Slovenská sporiteľňa,
a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 863 017, II. L. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. U. A., III. C. W., G..
XX.XX.XXXX, E. K. E. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. U. A., o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XXXX,
uzavretej dňa 03.10.2005 medzi žalovaným I. ako záložným veriteľom a žalobkyňou spolu s T.. C. W.,

nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledytrvalebytomE.XXXX/X,Ž.,akozáložcamiaourčenie
neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 03.10.2005 medzi žalovaným
I. ako veriteľom a žalovaným III. ako dlžníkom, zamieta.

Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 6C/443/2015-93 zo
dňa 15.07.2016.

Žalovanému I. priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným II. a III. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (pôvodne ako žalobkyňa I.) sa spolu s T.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
X, XXX XX Ž. (pôvodne ako žalobcom II.) žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.09.2015
domáhala proti žalovaným I. až III. rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určená neplatnosť zmlúv, ako sú
uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň ktorým by bola žalovaným I. až III. uložená povinnosť
nahradiť im trovy konania.

2. Žalobu pôvodne označení žalobcovia I. a II. skutkovo odôvodnili tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX, vo vchode č. X na prízemí v bytovom dome so súp. č. XXXX
stojacom na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Ž., evidovanej Okresným úradom Žilina,
katastrálny odbor, ktorý žalovaný I. plánuje predať v dobrovoľnej dražbe. Predmetný byt je miestom ich
trvalého pobytu, pričom nevlastnia žiadnu inú nehnuteľnosť, v ktorej by mohli bývať. Dňa 03.10.2005
uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti č. XXXX/XXXX, ktorou bola
zabezpečená návratnosť splátkového úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXX zo dna 03.10.2005, ktorú uzatvorili žalovaní II. a III. ako dlžníci so žalovaným I. ako
veriteľom. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti v ich vlastníctve - byt č. XX, vo vchode
č. X na prízemí v bytovom dome súp. č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX, zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. Ž., ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu aspoluvlastnícky podiel k pozemku parcela č. XXXX o veľkosti XX/XXXX. Listom zo dňa 18.06.2015
vyzval žalovaný I. žalovaných II. a III. na zaplatenie omeškaných splátok úveru pre začatím dražby
nehnuteľnosti vo výške 1.682,13 eur. Prostredníctvom emailovej komunikácie požiadala žalobkyňa I. o

možnosť splatenia pohľadávky vo výške 1.682,13 eur v troch splátkach najneskôr však do 30.09.2015.
V odpovedi žalovaného I. zo dňa 02.07.2015 bol určený splátkový kalendár bez možnosti akokoľvek
modifikovať tieto splátky zo strany žalobcov. Listom zo dňa 21.07.2015 oznámil žalovaný I. žalovaným
II. a III. mimoriadnu splatnosť úveru, pričom pohľadávku vo výške 30.743,66 eur boli povinní uhradiť
do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu. Túto skutočnosť dal žalovaný I. na vedomie aj žalobcom.

Emailom zo dňa 23.07.2015 kontaktovala žalobkyňa I. žalovaného I. s požiadavkou uhradiť splátku v
zmysle splátkového kalendára splatnú dňa 20.07.2015 s vysvetlením, že príjem do rodiny obdrží vždy
až po 20. dni v mesiaci o čom žalovaného I. riadne informovala, avšak zo strany žalovaného I. sa
nedočkala žiadnej odpovede. Žalovaný I. na túto požiadavku absolútne neprihliadol a naďalej trval na
zosplatnení celej pohľadávky, čo je pre žalobcov absolútne neprijateľné. Napriek relevantným dôvodom
a snahy o splatenie vzniknutého dlhu z ich strany nebolo možné dosiahnuť vzájomný konsenzus so

žalovaným I., čo je v rozpore so zásadami súkromného práva, a nepochybne tiež s dobrými mravmi,
navyše s prihliadnutím na fakt, že neschopnosť splácania daného úveru nebola zapríčinená žalobcami.
Listom zo dňa 17.08.2015 požiadali žalovaného I. o možnosť predaja uvedenej nehnuteľnosti za
účelom splatenia dlhu, prípadne prefinancovania pohľadávky inou bankovou, či nebankovou inštitúciou.
Napriek tejto skutočnosti listom zo dňa 19.08.2015 im oznámil žalovaný I. začatie výkonu záložného

práva podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zriadením záložného práva k zálohu bola
zabezpečená návratnosť splátkového úveru na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavreli žalovaní II. a III.
ako dlžníci so žalovaným I. ako veriteľom. V kontexte s uvedeným mali žalobcovia I. a II. za to, že takáto
zmluva o úvere je neplatná, pretože podmienky z nej vyplývajúce a taktiež ustanovenia vyplývajúce
zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a. s. (ďalej len „VOP“) zakladajú hrubý

nepomer v právach a povinnostiach v ich neprospech. Preto, ak záväzok žalovaných II. a III. vyplýva
z neplatnej zmluvy, nie je možné, aby bola platná záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcami I. a II.
ako záložcom a žalovaným I. ako záložným veriteľom. S odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobcovia
tvrdili, že predmetná zmluva o úvere však neobsahuje presný rozpis uvedených náležitostí, čo je v

rozpore s danou právnou úpravou. Žalobcovia v ďalšom namietali, že zmluva o úvere ako aj VOP
obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, a to napr. vo VOP v časti 7. Úvery v bodoch
7.3.2., 7.4.7. a 7.4.8., v časti 14. Započítanie v bode 14.1., v časti 16. Poplatky, odmeny, náklad v
bodoch 16.1.2., 16.3.1., 16.3.2., v časti 17. Zánik záväzkových vzťahov v bode 17.2. a tiež aj v časti
18. Rozhodcovská doložka. Žalobcovia zdôraznili, že z ich strany absentovala akákoľvek možnosť

oboznámiť sa s obsahom zmluvy o úvere a tiež s podmienkami VOP. pričom tvrdí, že na VOP absentujú
tiež podpisy žalovaných, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaní II. a III. nemali možnosť oboznámiť
sa s VOP, pričom majú zároveň za to. že ak na nich nefigurujú podpisy zmluvných strán, spôsobuje
to vážny zásah do zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o neplatnosť
predmetnej záložnej zmluvy, žalobcovia poukazovali na to, že inštitút záložného práva ako aj ručenia sa

vyznačuje svojou subsidiárnou a akcesorickou povahou. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj
uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom
dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita spočíva v tom, že bez základného -
hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. Sú toho názoru,
že predmetná záložná zmluva je uzavretá na základe spornej zmluvy o úvere, ktorú uzavreli žalovaní II.

a III., a to vzhľadom na vyššie spomenuté dôvody. Žalobcovia súčasne uviedli, že predmetnú zmluvu o
úvere uzavreli žalovaní. Fakt v rozdiele osoby skutočných dlžníkov a žalobcov ako záložcov treba veľmi
pozorne zvážiť. Existuje dôvodná obava, že žalovaný I. vykoná záložné právo na základe ustanovení
zmlúv, ktorých platnosť je sporná. Preto považujú za nevyhnutné zamedziť žalovanému I. dražbu
nehnuteľnosti, ktorá by priniesla aplikačné problémy pri vyznačovaní stavu v katastri nehnuteľností v

prípade ich úspechu. Nemožno akceptovať myšlienku ďalších súdnych sporov medzi nimi a žalovanými
II. a III. v tomto prípade. Zároveň je neakceptovateľné, aby žalovaný I. svojim konaním im zasahoval
resp. ich obmedzoval v ich práve užívať nehnuteľnosť, ktoré vyplýva z ich vlastníckeho práva, pred
tým, než by výkon záložného práva podľa záložnej zmluvy uzatvorenej na základe spornej zmluvy o
úvere, a teda predaj zálohu na dražbe bol vôbec uskutočnený. Uvedenú skutočnosť podporuje fakt, že

ide o ich jediné obydlie, pričom právny záujem ochrany obydlia, ktorému poskytuje ochranu samotná
Ústava Slovenskej republiky, nemožno stavať na úroveň práv záložného veriteľa podľa záložnej zmluvy.
Žalobcovia s odkazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietali, že nemožno poskytnúť
súdnu ochranu nepomeranému zásahu do ich obydlia výkonom záložného práva podľa záložnej zmluvy,ktorú považujú za neplatnú. Postupom žalovaného I., ktorým sa dožaduje odovzdania nehnuteľnosti
do jeho držby, by došlo k výraznému zásahu do nedotknuteľnosti ich obydlia a rovnako ako samotným
výkonomzáložnéhoprávanazákladetejtozáložnejzmluvy.ŽalovanýI.sataktodomáhasvojhoprávana

základe spornej záložnej zmluvy bez predchádzajúceho preskúmania súdom, rovnako bez preskúmania
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, čo je priamo v rozpore so zákazom explicitne vyplývajúceho
z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Napokon žalobcovia namietali, že nemali žiadnu možnosť pred
samotným podpisom záložnej zmluvy podstatným spôsobom zmeniť obsah zmluvy o úvere a tým aj
neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určení neplatnosti zmluvy ako celku by mal súd postupovať

ex offo, aj bez návrhu strany sporu, pričom žalobca má iba povinnosť danú zmluvu predložiť súdu
na posúdenie. Zmluva o úvere a na ňu nadväzujúca záložná zmluva sú v zmysle ust. § 37 a § 39
Občianskeho zákonníka neplatné, pretože ich konanie bolo pri podpise záložnej zmluvy v zmysle cit. ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka zaťažené vadou prejavu vôle, lebo neuzavreli uvedenú záložnú zmluvu
slobodne a vážne, nemali možnosť obidve zmluvy - záložnú zmluvu a zmluvu o úvere poriadne prečítať.
Z uvedeného vyplýva fakt, že takýto právny úkon je neplatný.

3. Po podaní žaloby došlo k úmrtiu pôvodne označeného žalobcu II. T.. C. W., a to dňa XX.XX.XXXX,
pričom tak súd v ďalšom ako s jediným dedičom po ňom, t. j. s jeho univerzálnym sukcesorom, konal so
žalobkyňou v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016. (pozn. v ďalšom je tak žalobkyňa
I. označovaná len ako žalobkyňa).
4. Žalovaný I. sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, písomne

vyjadril podaním zo dňa 26.01.2017. Úvodom žalovaný I. namietal, že žaloba obsahuje množstvo
tvrdení, pri ktorých nie je zrejmé, aký je ich vzťah k predmetu konania (ktorý vymedzila sama
žalobkyňasvojimižalobnýminávrhmi),rovnakotakmnožstvotvrdení,ktorésúzavádzajúceaodporujúce
skutkovému a právnemu stavu veci. Konanie žalobkyne je v podstatných ohľadoch protiprávnym a
rozporným s dobrými mravmi, ale aj - vo vzťahu k realizácii všeobecných procesných oprávnení

- šikanóznym výkonom práva. Žalobkyňa sa predovšetkým pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť
inštitúty vyplývajúce z normatívnej úpravy spotrebiteľského práva, spôsobom popierajúcim ich účel a
zmysel, so zrejmým úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a majetkovo ho poškodiť,
čo by samo osebe malo efektívne vylučovať priznanie akejkoľvek právnej ochrany jej počínaniu. Žaloba
je svojím obsahom len účelovým kompilátom rôznorodých tvrdení, ktoré sa vymedzeného predmetu

konania týkajú iba minimálne alebo vôbec, prípadne sa jedná o generické konštatovania a právne
domnienky bez akejkoľvek zákonnej a racionálnej opory. Väčšina tvrdení žaloby postráda akúkoľvek
vecnú spôsobilosť ovplyvniť podstatu žaloby. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa porušila
svoju procesnú povinnosť uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti, naopak, mnohé významné skutočnosti
boli zamlčané. Snaží sa mimoriadne zavádzajúcim spôsobom prezentovať údajné hrozby týkajúce sa

jej právneho postavenia, hoci práve zo zamlčaných podstatných skutočností by bolo zrejmé, že jej
tvrdenia sa reálnej skutkovej situácie vôbec netýkajú. Žalovaný I. v ďalšom namietal, že s osobitným
dôrazom na to, že žalobkyňou iniciované konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym,
pokladá za rozhodujúce, že žaloba neobsahuje žiadne tvrdenie, ktoré by bolo relevantné vo vzťahu k
predmetu konania, ako ho stanovila sama žalobkyňa, t. j. k určeniu úplnej neplatnosti uzavretých zmlúv

o splátkovom úvere, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy. Žalobkyňa
teda nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a už len z tohto dôvodu by jej žaloba
mala byť zamietnutá. Rovnako je nutné ex officio preskúmať vecnú legitimáciu strán sporu vo vzťahu
k žalobnému návrhu. Vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2005, je preto potrebné zvýrazniť, že žalobkyňa nie je subjektom

(zmluvnou stranou) predmetnej zmluvy, hoci sa domáha určenia jej neplatnosti. Jedná sa o zrejmý
prípad absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorý zakladá ďalší dôvod pre zamietnutie
žaloby v takto postihnutom rozsahu. V ďalšom považoval žalovaný I. za nevyhnuté poukázať na
žalobkyňouzámernezamlčovanéfaktytýkajúcesaprotiprávnehokonaniadlžníkazúverovéhoprávneho
vzťahu. Ako veriteľ a žalovaný III. ako dlžník uzavreli dňa 03.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému III. poskytnutý úver vo výške 1.000.000,- Sk
na účel rekonštrukcie bytu. Na zabezpečenie splnenia úverovej pohľadávky z úverovej zmluvy, ako
aj na zabezpečenie splnenia prípadných ďalších súvisiacich pohľadávok (napr. na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia) uzavrel rovnakého dňa ako záložný veriteľ a žalobkyňa a jej manžel T.. C.
W. ako záložcovia zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou bolo zriadené záložné

právo k bytu v ich spoluvlastníctve. Spolu so záložnou zmluvou (v rámci tej istej zmluvnej listiny) bola
medzi rovnakými zmluvnými stranami uzavretá aj mandátna zmluva č. 5041/2008, predmetom ktorej
bolo udelenie poverení zo strany záložcov záložnému veriteľovi na vykonanie úkonov spojených s
výkonom záložného práva. Žalovaný III. dlhodobo nesplácal svoj úverový záväzok z úverovej zmluvy,hoci bol žalovaným I. opakovane vyzývaný na jeho riadne plnenie so súčasným upozornením na právne
následky omeškania. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky (21.07.2015) trvalo
omeškanie žalovaného III. 771 dní, t. j. viac ako dva roky. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému III.

poskytol viac ako dostatočne dlhú dobu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky,
počas ktorej mohol napraviť protiprávny stav omeškania, uhradiť omeškané splátky a pokračovať v ich
ďalšom splácaní v zmysle úverovej zmluvy, a tým okrem iného zabrániť aj realizácii uhradzovacej funkcie
zriadeného záložného práva. Išlo zároveň o mnohonásobne dlhšiu dobu ako zákonom vyžadované tri
mesiace od omeškania splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Rozhodne sa preto ohradzuje

proti náznakom žaloby o jeho údajnom výkone záložného práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré -
aj keď ohliadne od absencie akéhokoľvek zdôvodnenia, v čom má spočívať jeho údajne nemorálne
počínanie - sú v úplnom protiklade k skutočnému stavu veci, keď všetky jeho úkony boli iba zákonom
plne aprobovanou reakciou na protiprávne konanie žalovaného III. (nesplácanie úverovej pohľadávky),
pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzalo značne dlhé obdobie, v ktorom dlžník mohol a
malsámodstrániťsvojeomeškanie.Jetonaopakžalobkyňa,kohopostupjevyloženeúčelovýarozporný

s dobrými mravmi, keď zneužívaním inštitútov spotrebiteľského práva cieli k zmareniu, prípadne aspoň
k oddialeniu uspokojenia jeho nepochybných nárokov. Príslušné tvrdenia žalobkyne sú aj v rozpore
s kogentnou právnou normou vyjadrenou v ust. § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný I. v
ďalšom za mimoriadne zásadné považoval to, že žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje žiadnu skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala záver zodpovedajúci požadovanému určeniu úplnej neplatnosti napadnutých

zmlúv. So žalovaným III. uzavreli zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
čo je zrejmé z obsahu predmetnej zmluvy, ako aj jej písomného označenia v záhlaví. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere sú: záväzok veriteľa poskytnúť na žiadosť dlžníka finančné prostriedky,
určenie výšky finančných prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a záväzok dlžníka poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Všetky uvedené podstatné

náležitosti podmieňujúce platnosť zmluvy sú pritom jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v
ust. časti I. bod 1 napadnutej úverovej zmluvy. So žalobkyňou a jej manželom T.. C. W. uzavreli
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o zriadení záložného práva sú: určenie pohľadávky, ktorá
sa zabezpečuje záložným právom, určenie zálohu a najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, ak zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky (§ 151b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka). Všetky uvedené podstatné náležitosti podmieňujúce platnosť zmluvy sú pritom jasným a
zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v ust. časti I. body 3 a 4 a časti II. článok I bod 1 napadnutej
záložnej zmluvy. So žalobkyňou a jej manželom T.. C. W. ďalej uzavreli mandátnu zmluvu v zmysle
ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú: určenie

záležitosti, ktorú má mandatár zariadiť a stanovenie odplaty za zariadenie záležitosti (§ 566 ods.
1 Obchodného zákonníka). Všetky uvedené podstatné náležitosti podmieňujúce platnosť zmluvy sú
pritom jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v ust. časti III. bod 1 napadnutej mandátnej
zmluvy. Ak sú teda v príslušných zmluvách jednoznačne obsiahnuté všetky podstatné náležitosti daného
zmluvného typu a akékoľvek ďalšie dojednania sú vedľajšími alebo nahodilými (nie podstatnými), pričom

podstatné náležitosti žalobkyňa ani nijako nespochybňuje, nemôžu za žiadnych okolností obstáť jej
žalobné návrhy smerujúce k určeniu neplatnosti uzavretých zmlúv ako celku. Podporne poukazuje
na to, že ak by aj ktorékoľvek takéto vedľajšie dojednanie - hypoteticky - trpelo vadou s následkom
neplatnosti, v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka by nanajvýš mohlo ísť o neplatnosť čiastočnú,
bez negatívneho dopadu na platnosť právneho úkonu ako celku. Uvedené plne zodpovedá všeobecne

akceptovanej koncepcii priority takého výkladu právneho úkonu, ktorý nezakladá jeho neplatnosť,
pred výkladom „zneplatňujúcim“, ktorá koncepcia našla opakované vyjadrenie v rozhodovacej činnosti
najvyšších orgánov súdnej moci (napr. nález Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 625/2003 zo dňa
14.04.2005, nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.07.2008). Úplne zhodným
spôsobom ako vnútroštátne právo sa k otázke čiastočnej neplatnosti v prípade iných ako podstatných

náležitostí zmluvy stavia aj právo komunitárne. Ak by ktorákoľvek z napadnutých zmlúv - opäť výlučne
hypoteticky - obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, nemalo by to za následok úplnú neplatnosť
zmluvy. Opačný záver nemá žiadnu oporu ani v znení rozhodujúcej Smernice Rady93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ani v relevantnej judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka interpretácie tejto smernice. (rozsudok zo dňa 15.03.2012,

vo veci C-453/10 týkajúcej sa účastníkov Jana Pereničová, Vladislav Perenič proti SOS financ, spol.
s r. o.) Ďalej žalovaný I. poukazoval na to, že Súdny dvor Európskej únie sa takisto opakovane
zapodieval prípustnosťou výkonu záložného práva bez toho, aby štát vopred ex offo skúmal zmluvné
dojednania, ktoré sú právnym dôvodom postupu záložného veriteľa. Súdny dvor Európskej únierozsudkom zo dňa 10.09.2014 vyložil dotknuté ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, že
im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom

záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Čl. 1 ods. 2
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel
predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak

uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. V ďalšom sa žalovaný I. vyjadril k žalobným tvrdeniam a
argumentom vo vzťahu k napadnutej úverovej zmluve tak, že ak žalobkyňa tvrdí, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku
dňu jej uzavretia (03.10.2005), jedná sa o právne nezmyselnú námietku. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm.
a) a e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 03.10.2005 sa tento zákon nevzťahoval

na spornú úverovú zmluvu. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala úplnú neplatnosť napadnutej úverovej
zmluvy s poukazom na viaceré ustanovenia VOP účinných odo dňa 01.08.2002, v znení neskorších
dodatkov,ktoréobsahujúneprijateľnézmluvnépodmienky,vtejtosúvislostižalovanýI.poukázalnato,že
žalobou zmienené všeobecné obchodné podmienky boli nahradené novými VOP, a.s., zverejnenými dňa
31.10.2014 a účinnými odo dňa 01.01.2015, ako aj osobitnými Produktovými obchodnými podmienkami

pre hypotekárne splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., zverejnenými dňa 31.10.2014 a účinnými
odo dňa 01.01.2015. Inými slovami, žalobkyňou spochybňované VOP už nie sú v čase súdneho konania
súčasťou obsahu uzavretých zmlúv, ani sa nijako nepodieľajú na formovaní jeho obsahu. Táto okolnosť
má o. i. za následok, že na požadovanom určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem, jednalo
by sa totiž o vyložene akademické určenie bez praktickej potreby, navyše o určenie do minulosti, ku

ktorému sa jednoznačne odmietavo stavia existujúca a ustálená judikatúra. K žalobným tvrdeniam a
argumentom vo vzťahu k napadnutej záložnej zmluve žalovaný I. uviedol, že žalobkyňa tu predovšetkým
rozvíja svoje právne úvahy, že záložné právo je nevyhnutne viazané na existenciu pohľadávky, čo by
malo znamenať, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky a že
ak pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, nejestvuje, nemôže samostatne existovať

ani záložné právo. Takéto tvrdenie je však zásadne nesprávne, v zmysle ust. § 151c ods. 2 Občianskeho
zákonníkajemožnézáložnýmprávomzabezpečiťajpohľadávku,ktorávzniknevbudúcnostialeboktorej
vznik závisí od splnenia podmienky, pričom práve v bankovej praxi sa jedná o úplne obvyklú situáciu,
keďže zriadenie a vznik záložného práva (čo sú štandardné podmienky úveru) časovo predchádzajú
čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečuje budúcu pohľadávku (pohľadávku, ktorá v čase

zriadenia záložného práva ešte nejestvuje), je záložná zmluva platná, záväzná a účinná a na jej
základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu. Zabezpečené pohľadávky sú pritom
v ustanovení časti I. bod 3 napadnutej záložnej zmluvy definované úplne jasným, nezameniteľným
a zrozumiteľným spôsobom. V kontexte s týmto žalovaný I. upriamil pozornosť na zmluvnú úpravu,
podľa ktorej je záložným právom zabezpečená aj jeho prípadná pohľadávka na vydanie bezdôvodného

obohateniazískanéhoplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu.Znamenáto,žeanivkrajnehypotetickom,
hraničnom prípade úplnej neplatnosti úverovej zmluvy neobstojí záver žaloby o súčasnej neplatnosti
záložnej zmluvy. Voči dlžníkovi (žalovanému III.) by mal za každých okolností prinajmenej pohľadávku
na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, čo je pohľadávka
zabezpečená záložným právom zriadeným napadnutou záložnou zmluvou. Žalovaný I. v ďalšom

namietal, že vonkoncom neobstojí ani prístup žaloby, že výkon záložného práva predstavuje zásah
do obydlia žalobkyne. Ústavný poriadok Slovenskej republiky neupravuje žiadne osobitné právo na
obydlie. Ústava Slovenskej republiky chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v
priestorovej dimenzii), čo je absolútne odlišná právna kategória. Odlišným prístupom sa nevyznačuje
ani právo Európskej únie (čl. 7 Charty základných práv Európskej únie). Fakt, že sa jedná o obydlie

žalobkyne, nemôže teda sám osebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva ani
jeho následného výkonu. Na záver žalovaný I. namietal, že žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému
zásahu do jeho legitímnych očakávaní týkajúcich sa úverovej pohľadávky a jej uspokojenia, vrátane
možného uspokojenia z poskytnutej zábezpeky, ak dlžník neplní to, k čomu sa zmluvou zaviazal. Riadne
splnil svoju povinnosť z uzavretej úverovej zmluvy a zo svojho majetku poskytol úverové finančné

prostriedky. Na základe ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka má preto plné legitímne očakávanie
na splatenie úveru, ktoré je každý orgán - vrátane súdu - povinný chrániť. Rovnocenne poukazuje aj na
nutnosť rešpektovania autonómie vôle ako ďalšej zo základných zásad demokratického právneho štátu.
Základnou sférou demokratickej spoločnosti a právneho štátu je súkromnoprávna sféra jednotlivca,ktorá je neoddeliteľne spätá s ideou jeho slobody. Inak povedané, základnou podmienkou a zároveň
imanentným znakom fungovania právneho štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca (subjektu
s právnou subjektivitou), ktorá požíva ochranu zo stranu štátu jednak tým, že štát zaisťuje ochranu pred

zásahmi zo strany tretích subjektov, a tiež tým, že do tejto sféry jednotlivca štát zasahuje ojedinele, len v
prípadoch odôvodnených závažným verejným záujmom. Autonómia vôle jednotlivca v súkromnoprávnej
sfére je úzko spätá s jeho možnosťami voľne (na základe svojej slobodnej vôle) nakladať (užívať,
požívať, držať, disponovať) s právnymi predmetmi súkromno-právneho styku, napr. vecami alebo inými
majetkovými hodnotami. Zároveň je nevyhnutné dodať, že s princípom zmluvnej slobody v oblasti

súkromnoprávnych vzťahov je neoddeliteľne spätá aj ďalšia požiadavka - riadne dodržiavať uzatvorené
zmluvy (zásada pasta sunt servanda). Bol to žalovaný III., kto sa na neho, predmetom podnikateľskej
činnosti ktorého je o. i. poskytovanie úverov, obrátil so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako
žiadateľ prejaví záujem (požiada o poskytnutie úveru), posúdi s odbornou starostlivosťou, či je s daným
subjektom ochotný vstúpiť do úverového vzťahu, t. j. či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok.
Výsledkom uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných zmluvných

podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú
splatnosť, účelové určenie / bezúčelovosť úveru, atď.). Takýto návrh bol žalovanému III. ponúknutý
a tento ho bez výhrad prijal. Nie je mu známe, že by prijal návrh s výhradami, resp. požadoval
vykonanie akýchkoľvek zmien. A bola to žalobkyňa, ktorá - spolu so svojím manželom - dobrovoľne
ponúkli zabezpečenie poskytnutého úveru v podobe bytu, ktorý bol v danom čase v ich spoluvlastníctve.

Takéto zabezpečenie malo, samozrejme, zásadný vplyv na stanovenie výšky odplaty za poskytnutý
úver v porovnaní so stavom, ak by sa jednalo o nezabezpečený úver, prípadne úver zabezpečený
menej spoľahlivou zábezpekou. Rovnako pritom neeviduje, že by žalobkyňa predniesla akékoľvek
námietky voči obsahu návrhu záložnej alebo úverovej zmluvy. Nemožno preto nijako prehliadať, že
žalobkyňa dodatočne spochybňuje náležitosti právnych úkonov, voči ktorým v čase ich vzniku nikto

nijako nenamietal. Siahla k tomu až s odstupom mnohých rokov po uzavretí zmlúv, po úplnom čerpaní
úveru, a výlučne v dôsledku aktívneho a plne legálneho a legitímneho postupu žalovaného I. za účelom
uspokojenia pohľadávky z úverového vzťahu so žalovaným III. Sleduje preto podľa jeho presvedčenia
výlučneúčelovýzámerzmariťalebosťažiťvymoženiejehopohľadávky,ktoráokolnosťbymalavylučovať
priznanie súdnej ochrany. Žalovaný I. tak žiadal s poukazom na uvedené žalobu v celom rozsahu

zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť mu trovy konania.
5. Žalovaná II. sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrila podaním zo dňa 30.01.2017, v ktorom
uviedla,žejenesprávnežalovaná,nakoľkovtomtosporenevystupujeakospornáosoba.Spornúzmluvu
o úvere nikdy nevidela a ani nepodpisovala. Na úvere nefiguruje ani ako ručiteľ, alebo spoludlžník,
pričom zmluvu uzatváral jej manžel žalovaný II., avšak v čase jej uzavretia ešte manželmi neboli, a preto

tento záväzok nepodlieha ani spoločnému majetku v BSM.
6. Žalovaný III. sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadril podaním zo dňa 30.01.2017, v ktorom
uviedol, že si je vedomý, že v posledných rokoch pred mimoriadnou splatnosťou sporného úveru bol
so splátkami v omeškaní, ale vždy sa snažil so žalovaným I. komunikovať a riešiť daný problém.
Vždy hradil v prospech úverového účtu platby, ktoré jasne prejavovali jeho snahu daný úver splatiť.

Potreboval prejsť len istým zlým obdobím, kedy mu nepriala jeho podnikateľská činnosť. Intenzívne so
žalovaným I. komunikoval, no tento bol nekompromisný a jediné vyjadrenie bolo vyhrážanie sa dražbou.
Za celé obdobie splácania nebol informovaný o spôsobe splácania istiny úveru. Žalovaný I. mu účtoval
a spoplatňoval poplatky za doručenie výzvy a pri tom mu nikdy žiadna výzva neprišla. Stotožňuje sa
so žalobkyňou, že zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných podmienok a mala by sa riadiť

podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný II. tak žiadal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by určil, že sporná zmluva o splátkovom úvere je neplatná.
7. V podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) žalobkyňa a v podanej duplike (§ 167 ods. 4 CSP) žalovaní I.
až III. zásadne zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
8. Na nariadené pojednávanie dňa 13.06.2017, na ktorom došlo k prejednaniu veci a rozhodnutiu vo

veci, sa strany sporu neustanovili. Žalovaný I. ospravedlnil svoju neprítomnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu prítomného na pojednávaní. Žalovaní II. a III. svoju neprítomnosť na pojednávaní
(predvolanie na pojednávanie mali riadne doručené do vlastných rúk) neospravedlnili a nepožiadali o
odročenie pojednávania. Žalobkyňa I. ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a požiadala
o jeho odročenie podaním zo dňa 12.06.2017 doručeným prostredníctvom elektronickej pošty na

podateľňu Okresného súdu Žilina dňa 12.06.2017 (o 17.16 hod., t. j. mimo úradných hodín) z dôvodu,
že počas jej dlhodobej PN nemohla vyhľadať právneho zástupcu, ktorý by prevzal jej prípad, nakoľko
je nevyhnutné, aby ju v tomto konaní zastupoval právny zástupca. Súd žiadosti žalobkyne o odročenie
pojednávania nevyhovel a vec prejednal aj v jej neprítomnosti. Na odôvodnenie svojho rozhodnutiasúd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Obdo 19/2014 zo dňa 20.07.2015, v
zmysle ktorého právnej vety: „I. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie
pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O.s.p.) (pozn. toho času

§ 183 ods. 1 CSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo
skutočností,ktorésúmuznámevčaseposudzovaniažiadostioodročeniepojednávania.Ajkeďúčastník
konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie
je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k
procesnejobštrukciiscieľombezdôvodnéhopredlžovaniaobčianskehosúdnehokonania.II.Akúčastník

konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej
lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci
advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.“. V
kontexte s prejednávaným prípadom súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala svoju žalobu na súde
dňa 29.09.2015, pričom vyjadrenie žalovaných k žalobe jej bolo doručené dňa 07.02.2017. Žalobkyňa

mala tak do pojednávania dňa 13.06.2017 dostatok času na to, aby si zvolila vo veci právneho zástupcu
z radov advokátov. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobkyňa podľa ňou predloženého
výmenného listu na č. l. 234 bola v období od 28.04.2017 do 04.05.2017 práceneschopná, z ktorého
dôvodu na jej žiadosť bolo už jedno pojednávanie vo veci nariadené v termíne dňa 02.05.2017 odročené
bez prejednania veci na termín 13.06.2017, pričom o tejto skutočnosti bola žalobkyňa upovedomená

dňa 11.05.2017. Súd mal v ďalšom za to, že žalobkyňa nepreukázala ani také závažné okolnosti, ktoré
by jej bránili ustanoviť si právneho zástupcu aj v období od 11.05.2017 do 13.06.2017.
9. Súd tak dňa 13.06.2017 vykonal pojednávanie za účasti právneho zástupcu žalovaného I. a za
neprítomnosti žalobkyne a žalovaných I. až III. (§ 180 CSP)
10. Žalovaný I. prostredníctvom právneho zástupcu zotrval zásadne na skutkovej a právnej argumentácii

uvedenej už v jeho písomných vyjadreniach. Nad rámec uvedeného žalovaný I. namietal, že v zmysle
ust. § 470 ods. 1 CSP je potrebné vychádzať z princípu plnej aplikability rekodifikácie procesného práva
aj na konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou a v kontexte toho poukazuje na to, že podľa
ust. § 137 písm. d) CSP je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná len za predpokladu, že ju
výslovne umožňuje osobitný právny predpis. A tým je napr. zákon o dobrovoľných dražbách, Zákonník

práce v spojitosti so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a pod. Žalobkyňa sa v
tomtokonanídomáhaurčenianeplatnostiprávnychúkonov,avšakneexistuježiadenvšeobecnezáväzný
právny predpis, ktorý by umožňoval podanie takejto určovacej žaloby a dokonca aj z dôvodovej správy
k príslušnému ustanoveniu CSP úplne jednoznačne vyplýva, že bolo zámerom zákonodarcu eliminovať
všetky takéto zbytočné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré neodstraňujú neistotu v

právnom vzťahu medzi účastníkmi. Z uvedeného vyvodzuje, že žaloba nie je procesne prípustná v
zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a aj toto je dôvod na jej zamietnutie.
11. Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania nasledovnými listinnými dôkazmi.
12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym

odborom pre k. ú. Ž. zo dňa 26.11.2015 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 37 spisu) vyplýva, že
v časti A LV bola ku dňu vydania tohto výpisu evidovaná stavba obytného domu súp. č. XXXX stojaca
na parcele KN-C č. XXXX, pričom v časti B LV pod B79 boli ako bezpodielový spoluvlastníci bytu č.
XX na prízemí a vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX o veľkosti podielu 84/4173 evidovaní

žalobkyňa a T.. C. W., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X/XX, XXX XX Ž. titulom nadobudnutia: zmluva
o prevode vlastníctva bytu č. Z. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien XXXX/XX. V časti C LV (ťarchy)
bol pod C79 v čase vydania výpisu zápis, že na podiel vlastníkov T.. C. W. a žalobkyňa . zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. XXXX/XXXX pre žalovaného
I. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 03.10.2005 na byt č. XX na prízemí a vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, ako
aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX o
veľkosti podielu XX/XXXX podľa č. Z. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien XXXX/XX a ďalší zápis pod
J. XXXX/XXXX - na podiel vlastníka T.. C. W. a žalobkyňa - oznámenie o začatí výkonu záložného práva
predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. XXXX/XXXX pre žalovaného I. na uvedené nehnuteľnosti, a
to pod položkou výkazu zmien XXXX/XX a XXXX/XX.
13. Dňa 03.10.2005 uzavrel žalovaný I. ako veriteľ a žalovaný III. ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 30 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutiesplátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume 1.000.000,- Sk za nasledovných podmienok: druh úveru:
spotrebný úver PLUS na bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou, výška úrokovej sadzby: fixná 1 rok 5 %
ročne v deň podpisu zmluvy, úrokové obdobie fixnej úrokovej sadzby trvá odo dňa uzatvorení zmluvy do

26.09.2006, poplatok za poskytnutie úveru: 7.000,- Sk splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu
úveru: 50,- Sk mesačne, výška splátok: 5.475,- Sk, periodicita splátok: mesačne k 10. dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky: 10.11.2005, konečná splatnosť úveru: 10.09.2035, splatnosť úrokov: v posledný
deň kalendárneho mesiaca, účel úveru: rekonštrukcia bytu. Dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky

a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Dlžník sa súčasne zaviazali doručiť
veriteľovi v lehote do 03.04.2006 listiny preukazujúce účelovosť úveru.
14. Dňa 03.10.2015 SlSp ako záložný veriteľ a žalobkyňa spolu s T.. C. W. ako záložcovia uzavreli
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu č. XXXX/XXXX (dôkaz
produkovaný žalobkyňou na č. l. 33 spisu), v ktorej ust. časti I. v bode 1 až 3 bolo uvedené, že obsahom
tejto listiny sú zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Predmetom

zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
záložcami v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky a predmetom mandátnej
zmluvy je udelenie poverení záložcami ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre
vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto
listine sa pohľadávkou záložného veriteľa (a to aj v prípade premlčania) rozumie: a) pohľadávku, ktorá

vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2005 v znení jej neskorších
zmien a dodatkov, uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalovaným III. ako dlžníkom (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške
1.000.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené so Zmluvou o úvere,
b) pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo

vypovedaním Zmluvy o úvere, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa Zmluvy o úvere, zmlúv
obsiahnutýchvtejtolistineavšetkýchostatnýchzmlúvuzavretýchmedzizáložnýmveriteľomadlžníkom,
d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom Zmluvy o
úvere, iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s

plnenímzáložnéhoveriteľadlžníkovibezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú
na základe zmeny právneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere (t. j. pohľadávky, vyplývajúce zo
zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.), alebo nahradením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere novým záväzkom, t. j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného

Zmluvou o úvere, (ďalej pre všetky uvedené prípady alebo ktorýkoľvek z nich „Pohľadávka“). V ust.
časti II. v čl. I bod 1 zmluvy bol vymedzený predmet zálohu, a to tak, že zálohom sú nehnuteľnosti vo
vlastníctvezáložcovnachádzajúcesavk.ú.Ž.zapísanénaLVč.XXXXvedenomSprávoukatastraŽilina
zo dňa 26.09.2005, a to: byt č. XX vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného
na parcely č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.

č. XXXX o veľkosti 84/4173 (ďalej len „Záloh“). V ust. časti II. v čl. I bod 3 a 4 zmluvy bolo dojednané,
že na zabezpečenie Pohľadávky záložcovia zriaďujú a záložný veriteľ prijíma záložné právo na Záloh,
pričom záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo Zálohu. Záložcovia vyjadrili súhlas aj s tým, aby sa
záložné právo vzťahovalo aj na zabezpečenie Pohľadávky v prípade akejkoľvek zmeny Zmluvy o úvere,
ktorá bude dohodnutá medzi záložným veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k Zmluve

o úvere. V ust. časti II. v čl. III bod 1 zmluvy bolo dohodnuté, že záložné právo zaniká: a) okamihom
splatenia celej Pohľadávky, b) vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, c) okamihom, keď
nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo podľa Zmluvy
o záložnom práve. V ust. časti II. v čl. V bod 1 zmluvy bolo dohodnuté, že ak dlžník nebude riadne a
včas splácať Pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého

uspokojí Pohľadávku z výťažku predaja Zálohu, to spôsobom dohodnutým vo VOP (v zmysle VOP, ktoré
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa mali riadiť vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcami).
15. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa ust. § 151a OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebodomáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.
17. Podľa ust. § 151b ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, záložné právo

sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa
nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
18. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.
20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnych
skutočností a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade obe sporné zmluvy

ako viacstranné právne úkony) je právnou skutočnosťou (§ 2 ods. 1 OZ), s ktorou objektívne právo spája
vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137
CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti.
22. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa

ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne, hoci bola podaná ešte
pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1
CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability CSP aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j.
predo dňom 01.07.2016) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP,
podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu

úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde
sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).
Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o

dobrovoľných dražbách a pod.“.
23. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust.§21ods.2),OZ(žalobaoneplatnosťvýpovedenájmubytupodľaust.§711ods.6).Pretietovýnimky
[podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma

vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr.
znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomerskončiť.“,znenieust.§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.,podľaktoréhovetyprvej:„Vprípade,ak

sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie
ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch
mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. V danom

prípade však možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť podania žaloby
o určenie neplatnosti záložnej zmluvy podľa cit. ust. § 151b OZ a zmluvy o úvere podľa cit. ust. §
497 ObZ. Za takýto právny predpis, právnu normu, nemožno považovať ani cit. ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia explicitne nevyplýva možnosť domáhať saurčenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ v spotrebiteľskom právnom vzťahu
(rozumej v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, resp. podľa ust. § 2 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z. a dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3 OZ). Cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. vo svojej podstate len explicitne deklaruje možnosť spotrebiteľa domáhania sa ochrany
svojho práva proti porušiteľovi práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa,
avšakregulatívnyrámecprocesnýchprostriedkovtejtoochranyvymedzujetohočasu(resp.súčinnosťou
od 01.07.2016) výlučne CSP. Inými slovami povedané, cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
neumožňuje podať spotrebiteľovi na súde akýkoľvek procesný prostriedok ochrany jeho práv, ale len ten,

ktorý pripúšťa CSP. Opačný výklad cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by tak viedol k popretiu
účelu právnej úpravy cit. ust. § 137 CSP a v dôvodovej správe vyjadreného úmyslu zákonodarcu,
keďže by takýmto opačným výkladom bolo možné ad absurdum dospieť k záveru, že v záujem ochrany
spotrebiteľa je potrebné pripustiť akúkoľvek žalobu spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či by výsledok
sporuspotrebiteľasdodávateľom(resp.sinýmporušovateľomprávapovinnostíustanovenýchzákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa) viedol k akémukoľvek dopadu do jeho právneho postavenia, resp. jeho

právnej istoty. (k obdobnému záveru ohľadom prípustnosti určovacích žalôb dospel aj Krajský súd v
Žiline v rozsudku č. k. 8Co/4/2017-107 zo dňa31.01.2017) Procesnú prípustnosť určovacej žaloby podľa
ust. § 137 písm. d) CSP v prípade ochrany práv spotrebiteľa však do istej miery modifikuje cit. ust.
§ 298 ods. 1 CSP, ktoré podľa názoru súdu umožňuje aj bez návrhu (teda vychádzajúc z formulácie
„aj bez návrhu“ možno vyvodiť, že tak súd môže rozhodnúť aj na základe návrhu, žaloby) súdom

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. V tomto prípade však
súd môže preskúmavať určitú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (teda v danom prípade aj
dohodu o zrážkach zo mzdy) výlučne z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky
podľa cit. ust. § 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 OZ. Týmto spôsobom je v slovenskom právnom poriadku

implementované ust. čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorého majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu
adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v
zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi. O takýto prípad však v
prejednávanej veci o žalobe žalobkyne nešlo.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby
žalobkyne o určenie neplatnosti spornej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/
XXXX, uzavretej dňa 03.10.2005 medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalobkyňou spolu s T..
C. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom E. XXXX/X, Ž., ako záložcami a
o určenie neplatnosti spornej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 03.10.2005

medzi žalovaným 1/, ako veriteľom a žalovaným 3/, ako dlžníkom, a preto už bez ďalšieho zaoberania
sa meritom veci (z hmotnoprávneho hľadiska) žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Súd z
tohto dôvodu pre nadbytočnosť sa ani nezaoberal ďalšími dôkazmi produkovanými stranami sporu a
nezmienenými v odôvodnení tohto rozsudku, keďže akékoľvek skutkové zistenia súdu vyvodené z týchto
dôkazov by nemohli nič zmeniť na rozhodnutí súdu v prejednávanej veci a ani na jeho dôvodoch.

25. Podľa ust. § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.
26. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu v celom jej rozsahu zamietol a vzhľadom ku skutočnosti, že
uznesenímč.k.6C/443/2015-93zodňa15.07.2016,ktorévspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽiline

č. k. 11Co/331/2016-156 zo dňa 18.11.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2016, nariadil na návrh
podaný žalobkyňou po začatí konania neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému I. povinnosť, aby
sa zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, vo vchode č. X, nachádzajúcemu sa
na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postavenom na parcele C.-R. Č.. XXXX zapísanému na LV
č. XXXX evidovanom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny, pre k. ú. Ž., a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej, súčasne v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP v tomto rozsudku rozhodol
aj o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.30. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných I. až
III. na náhradu trov konania (vrátane trov konania o neodkladnom opatrení nariadenom v prejednávanej
veci) podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných I. až III. vo veci, priznal

žalovanému I. podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalovaných II. a III., bolo by namieste priznať aj im nárok
na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady
trov konania žalovaným II. a III. vylučovalo to, že žalovaným II. a III. v tomto konaní preukázateľne žiadne

účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovaným II. a III. podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).