Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204706
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617204706.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: H. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC..,B.,zastúpenýspoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.Eckmann,s.r.o.,sosídlomMierové
námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Mgr. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/X, T., o určenie vlastníckeho práva, o nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/15/2017-27 zo dňa 26. júna
2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/15/2017-27 zo dňa 26. júna 2017 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením postupom podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. R., obec
R., okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 733 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a parc.
č. C-KN 747 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 a rodinným domom, súpisné číslo XXX,
postavený na pozemku C-KN parc. č. 733, a to najmä scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložným
právom alebo vecným bremenom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vložením do právnickej

osoby ako nepeňažný vklad, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/15/2017 (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol (výrok II.)

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2017 domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (v podiele 1/8)

vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. R., obec R., okres Liptovský
Mikuláš. Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva) uložiť žalovanému
zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti scudziť, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnosti, zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo
iné obdobné vecné právo alebo záväzkové právo, uzavrieť zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností

alebo vložiť predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby a žiadal aj o zákaz
žalovaného vykonávať akékoľvek stavebné práce alebo akékoľvek prípravné práce k stavbe na
predmetných nehnuteľnostiach, a to nad rámec ich bežnej údržby.

3. Okresný súd považoval podaný návrh za čiastočne odôvodnený, keď z jeho obsahu a predložených
listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanému vo veci samej domáha určenia,

že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že kúpnu zmluvu, ktorou
došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, nikdy nepodpísal.Kúpna zmluva bola podpísaná v jeho mene splnomocnencom, pričom žalobca tvrdí, že dohodu
o plnomocenstve na tento účel nikdy nepodpísal. Súd čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazdôvodu,ževuvedenomštádiukonaniabybolopredčasnétvrdiť(bezriadneho

dokazovania), že nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva je očividne vylúčený, čím možno mať
právo žalobcu pre potreby neodkladného opatrenia za osvedčené. Neodkladné opatrenie, tak ako
bolo nariadené, do definitívneho vyriešenia otázky vlastníckeho práva žalobcu, umožňuje zachovať
doterajší vlastnícky stav ohľadne dotknutých nehnuteľností a zamedzuje žalovanému v nakladaní s
týmito nehnuteľnosťami vo vymedzenom rozsahu. Nariadeným neodkladným opatrením sa zároveň

nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a v dôsledku neho nenastane
ani neprimeraná ujma na právach žalovaného. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia mal
osvedčenú aj tým, že po uzavretí spornej kúpnej zmluvy (v roku 2014) a pred podaním žaloby (ešte v
roku 2016) už došlo k prevodu vlastníckeho práva z pôvodného kupujúceho na žalovaného.

4. Návrh žalobcu v časti, ktorým sa domáhal zakázať žalovanému vykonávať akékoľvek stavebné práce

alebo akékoľvek prípravné práce k stavbe na predmetných nehnuteľnostiach nad rámec ich bežnej
údržby zamietol, nakoľko žalobca v tejto časti dostatočným spôsobom neosvedčil naliehavosť potreby
ochrany svojich nárokov formou dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením. Neosvedčil, že by
žalovaný vykonával, príp. začal vykonávať stavebné práce či akékoľvek prípravné práce k realizácii
stavby na predmetných nehnuteľnostiach nad rámec ich bežnej údržby. Ďalej poukázal na situáciu,

že žalobca, pokiaľ by aj bol v konaní vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva) úspešný, stal by
sa „len“ podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/8-iny, pričom o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Preto súd nepovažoval v zostávajúcej časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia
za dôvodný.

5. Proti uzneseniu okresného vo výroku, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
čiastočne zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Postup prvoinštančného súdu ako
aj jeho rozhodnutie považoval za vecne nesprávne, pričom uviedol, že žalobca podľa jeho názoru v
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne dôkazné prostriedky, ktoré

by jeho tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázali. Nariadené neodkladné opatrenie považoval za
neprimerané k zabezpečovanému nároku, pričom poukázal na potencionálnu ujmu na ušlom zisku,
ktorá mu môže byť spôsobená zákazom prenajímania či predaja predmetných nehnuteľností a ďalej
uviedol, že od kúpy nehnuteľností v roku 2014 bol do rodinného domu (časť predmetných nehnuteľností)
investovaný značný obnos peňazí. V nariadenom neodkladnom opatrení preto videl zásah do svojich

práv, pretože konanie vo veci samej spojené s dokazovaním môže trvať aj niekoľko rokov. Poukázal
aj na skutkový stav predchádzajúci konaniu pred súdom týkajúci sa podmienok prevodu predmetných
nehnuteľností. Vyjadril sa aj k samotnému inštitútu neodkladného opatrenia, pričom prezentoval názor,
že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie. Žalobca neosvedčil
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti uplatneného nároku, keď súdu

nepredložil originál Dohody o plnomocenstve ani posudok grafológa. Laické porovnanie podpisov
žalobcu na viacerých listinách vykonané právnym zástupcom žalobcu nemôže bez ďalšieho zakladať
relevantnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súd v danom prípade nevykonával dokazovanie,
vychádzal len z listinných dôkazov a posúdenia hodnovernosti podpisu žalobcu jeho advokátom a
napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce hodnovernosť tvrdení

žalobcu. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a zároveň si
voči žalobcovi uplatnil trovy súdneho konania.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na nesprávne aplikovanú právnu normu
(Občiansky súdny poriadok), z ktorej žalovaný v podanom odvolaní vychádzal. Bol toho názoru, že

podanou žalobou dostatočným spôsobom preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
Dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia podľa neho vychádza aj z tvrdenia žalovaného
prezentovaného v podanom odvolaní, v ktorom deklaroval záujem na ďalšom výkone stavebnej
činnosti súvisiacej s predmetnými nehnuteľnosťami. Vo vzťahu k otázke platnosti uzatvorenia kúpnej
zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností medzi ním a pôvodným kupujúcim (otcom žalovaného)

zotrvával na svojom tvrdení z podanej žaloby, že na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy nikdy
nesplnomocnil akúkoľvek osobu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o forme podanej žaloby len na
základe laického posúdenia podpisov na rôznych listinách, nakoľko v konaní už predniesol viacero
návrhov na vykonanie dokazovania a poukázal aj na prebiehajúce trestné konanie vedené na Okresnomriaditeľstve policajného zboru v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 3. Oddelenie vyšetrovania Piešťany
pod č. ČVS:ORP-945/3-VYS-TT-2017 súvisiace s uzatvorením spornej kúpnej zmluvy s právnym
predchodcom (otcom) žalovaného. Vo vzťahu k absencii Dohody o plnomocenstve zo dňa 18.02.2014 a

znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo poukázal na svoje návrhy na dokazovanie prezentované
v podanej žalobe. S prihliadnutím na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie okresného
súdu v celom rozsahu potvrdil.

7. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním (tzv. replika), v ktorom nesúhlasil s názorom

žalobcu o nesprávne aplikovanej právnej norme v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca musel
mať v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti o tomto prevode vedomosť a poukázal aj na situáciu,
keď sa žalobca ako bývalý podielový spoluvlastník začal zaujímať o predmetné nehnuteľnosti až
po cca 3 a pol roku od ich predaja. Ďalej poukázal aj na skutočnosti týkajúce sa uzatvárania
spornej kúpnej zmluvy, následného vyplatenia sumy dohodnutej v kúpne zmluve, ku ktorým právny
predchodca (otec) žalovaného vypovedal na polícii. V prílohe pripojil mailovú komunikáciu sestry

žalobcu s otcom žalovaného, z ktorej má vyplynúť, že žalobca o predaji podielu predmetných
nehnuteľností vedel. Zotrvával na svojom právnom názore, že žalobca v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie.
Súd nevykonával dokazovanie, nevypočul svedkov ani samotného žalovaného a pri svojom rozhodovaní
vychádzal len z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd ďalej podľa jeho názoru vychádzal z

posúdenia hodnovernosti podpisu žalobcu jeho advokátom, pričom sám žalobca potvrdil, že skúmanie
hodnovernosti podpisu splnomocnenia je v štádiu vyšetrovania kriminálnou políciou v Trnave, ktoré
vyšetrovanie môže trvať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude žalovaný ako právoplatný vlastník
sporných nehnuteľností obmedzený na svojich majetkových právach (finančná strata). Zotrvával preto
na svojom apelačnom návrhu uvedenom v podanom odvolaní.

8. K replike žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom podaní (tzv. duplika), stručne reagoval na
názor žalovaného týkajúci sa aplikácie právnych noriem. K namietanému postupu súdu, ktorý v rámci
konania o neodkladnom opatrení nevypočul žalovaného ani iných navrhovaných svedkov poukázal na
§ 329 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého môže súd o neodkladnom opatrení rozhodnúť aj bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zotrvával na svojom tvrdení, že spornú kúpnu zmluvu
nikdy neuzatvoril, na jej uzavretie nikoho nesplnomocnil a žalovaným predloženú mailovú komunikáciu
považovalnesúvisiacusvedenýmodvolacímkonaním,ktorázároveňnijakýmspôsobomnespochybňuje
tvrdenia žalobcu. Ďalej poskytol vyjadrenie týkajúce sa dojednania spornej kúpnej zmluvy a v plnom
rozsahu zotrvával na svojom návrhu na potvrdenie napadnutého uznesenia.

9. Žalovanému bola duplika žalobcu zasielaná dňa 21.11.2017, pričom do rozhodnutia odvolacieho súdu
neboli stranami sporu vykonané žiadne ďalšie podania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou súdneho konania (§362, §359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z

uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

13. Hneď úvodom odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu a všetkých na konaní zúčastnených
subjektov konať s účinnosťou od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,ktorého priama aplikabilita sa vzťahuje nielen na konania začaté po uvedenom dátume (ako je tomu aj
v tomto prípade), ale aj na konanie začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

14. Vo vzťahu k inštitútu neodkladného opatrenia upravenému v ustanoveniach § 324 až § 342 CSP
odvolací súd uvádza, že sa jedná o najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní vo veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

15. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

16. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu

vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu

je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

17. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a
tieto vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť
nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov.

18. Žiada sa uviesť, že vlastnícke právo a jeho výkon možno podrobiť istým obmedzeniam, avšak len
pri zachovaní princípu proporcionality. Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry
Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora ES a jednak je výslovne zakotvený aj v Ústave SR, keď
podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí prihliadať na ich

podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa smú použiť len na ustanovený cieľ.

19. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do základného práva alebo slobody
dôjde iba (i) na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov, a (ii) v miere, ktorá je pre takúto
realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého základného práva.

Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva musia jednak sledovať prípustný cieľ a
jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom
obmedzení vlastníckeho práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva,
ktorá sa dotýka jeho podstaty.

20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. R., obec R., okres Liptovský Mikuláš, parc. č.
C-KN 733 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a parc. č. C-KN 747 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 49 m2 a rodinným domom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku C-KN parc. č.

733 v podiele 1/8, ktoré boli Kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2014 prevedené na právneho predchodcu
žalovaného, pričom žalobca spochybňuje pravosť svojho podpisu na Dohode o plnomocenstve zo dňa
18.02.2014, ktorým mal splnomocniť L. T. na konanie v jeho mene v súvislosti s predmetnou Kúpnou
zmluvou. Z uvedeného dôvodu, kým nebude v konaní vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam) meritórne rozhodnuté, podal žalobca spolu so žalobou aj návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbybolovprípadejehonariadeniažalovanémuzakázanéspredmetnými
nehnuteľnosťami nakladať spôsobom uvedeným v návrhu.21. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil súvislosť medzi uplatneným nárokom a
požadovanou predbežnou ochranou, ktorú je až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej potrebné považovať za dôvodnú, nakoľko žalobca dostatočným, v napadnutom uznesení

okresnéhosúdudôslednevyhodnotenýmspôsobom,osvedčilpotrebudočasnéhoobmedzeniamožnosti
žalovaného s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať.

22. Len na doplnenie odvolací súd poukazuje aj na začaté trestné konanie vedené na Okresnom
riaditeľstve policajného zboru v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 3. Oddelenie vyšetrovania Piešťany

podč.ČVS:ORP-945/3-VYS-TT-2017súvisiacesuzatvorenímspornejkúpnejzmluvymedzižalobcoma
právnympredchodcomžalovaného,ktorévtomtoštádiuvedenéhocivilnéhokonaniaosvedčujedôvodné
pochybnosti týkajúce sa súvislostí, za ktorých bola predmetná Kúpna zmluva uzatváraná.

23. Rozsah, v ktorom neodkladné opatrenie prvoinštančný súd nariadil, dáva stranám sporu vo
veci samej právnu istotu stabilizácie zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom žalovanému nariadeným neodkladným opatrením
nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Z obsahu podaní žalovaného je zrejmé, že žalovaný ako terajší
vlastník v dotknutých nehnuteľnostiach nebýva, a preto dočasným obmedzením jeho dispozície s
predmetnýminehnuteľnosťamivrozsahunariadenéhoneodkladnéhoopatrenianevzniknestavzávažnej
a ťažko odstrániteľnej ujmy. Odvolací súd ďalej nevidel neprimeranosť nariadenia neodkladného

opatrenia ani vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o vzniku značnej finančnej ujmy obmedzením jeho
možnosti predmetné nehnuteľnosti prenajímať, nakoľko potreba ochrany sporného vlastníckeho práva
a jeho stabilizácia až do času rozhodnutia vo veci samej je v danom prípade vyššia ako potreba ochrany
žalovaným tvrdeného, avšak ničím nepreukázaného majetkového prospechu, ktorý by prenájmom
predmetných nehnuteľností mohol získať.

24. Žalobca ako aj žalovaný v podaniach týkajúcich sa konania o tomto neodkladnom opatrení uvádzali
skutočnosti dôležité pre konanie vo veci samej, v danom štádiu konania však krajský súd nemohol
hodnotiť otázky dôvodnosti podanej žaloby, pretože tieto skutočnosti môžu byť s konečnou platnosťou
posúdené až v rozhodnutí o veci samej. Pre zabezpečenie možnosti dosiahnutia súdnej ochrany

sa preto krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktoré ako vecne správne potvrdil.
Súd prvej inštancie až v štádiu konania o veci samej posúdi všetky podstatné meritórne otázky,
ktorých riešenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné. Druhostupňový súd
pripomína, že poskytnutie predbežnej ochrany neznamená potvrdenie dôvodnosti podanej žaloby a
vôbec neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ku ktorému dôjde až po vykonaní dokazovania a

zhodnotení všetkých relevantných skutočností.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O celkovom nároku na náhradu trov konania
20C/15/2017, vrátane nároku vyplývajúceho z tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie

v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva).

26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).