Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010480
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010480.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

E. C.

nar. 27. XX. XXXX v P., trvale bytom L., G. XXX /XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktorépodalprotirozsudkuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.2T/121/2016zodňa8.6.2017
a takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/121/2016 zo dňa 8.6.2017 bol obžalovaný E.
C. uznaný vinným pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona č. 140 /1961 Zbierky v znení zákona č. 227/2005 Zbierky zákonov ( ďalej Tr. zák.), spáchaný
na skutkovom základe, že ako osoba konajúca za daňový subjekt E. C. C., IČO: 36 114 189, miesto

podnikania L., G. XXX/XXX, ktorý je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty podal dňa XX. XX.
XXXX na G. úrade v X. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2004, v, ktorom si neoprávnene uplatnil odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške 1 698 420,64
Sk podľa faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 02. 09. 2004 od dodávateľa D. s. r. o., sídlom L., H. XX, v
zmysle, ktorej nedošlo k zdaniteľnému plneniu v časti nákupu 4 kusov betónových stĺpov o dĺžke 9
metrov, 3 kusov železobetónových blokov a 8645 kusov drenážnych dielov, čím za zdaňovacie obdobie

september 2004 na ujmu Daňového úradu Trenčín skrátil daň z pridanej hodnoty vo výške 1 698 420,64
Sk /56 377,24 Eur/ .

Bol za to odsúdený podľa § 148 ods. 4, § 40 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon
ktorého mu súd podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 3 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu Daňový úrad Trenčín s

nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný, a to čo do výroku o vine aj treste. Svoje odvolanie písomne nezdôvodnil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť. Dôvodomjeho odvolania bola nepravdivá výpoveď svedka Y., ktorého obžalovaný namieta, a nesprávny znalecký
posudok znalca A.. P., ktorý nedostatočne vyhodnotil skutočný stav materiálu.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto

smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K výroku o vine obžalovaný odvolaním napadol výpoveď svedka V. Y. a uviedol, že je nepravdivá. K
námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza, že tento svedok od začiatku trestného konania uvádzal
rovnaké skutočnosti, a tieto potvrdil aj pri konfrontácii, tvárou v tvár obžalovanému. Potvrdil, že k predaju

tovaru obžalovanému nedošlo, svedok mu nevystavil žiadne doklady a neprevzal od obžalovaného
peniaze. Aj svedkyňa J.. U. B. potvrdila, že kúpno - predajnú zmluvu z 02.05.2005 nevidela, s
obžalovaným ju neuzatvorila, a podpis na nej nie je jej. Obžalovaného nepozná, a došlo k zneužitiu jej
osobných údajov a sfalšovaniu jej podpisu. V súlade s týmito výpoveďami je aj znalecký posudok znalca
A.. P., ktorý uviedol, že deklarované výrobky - betónové stĺpy 9m v počte 4 ks a železobetónové bloky v

počte 3 ks sa v objekte na prípojkách C. v k.ú. L. nenachádzajú. G. diely sú použité v maximálnej hodnote
1704 ks. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná aj výpoveďou svedka A.. L. K., ktorý potvrdil, že
bol poverený vykonať daňovú kontrolu u obžalovaného, kde bolo zistené, že materiál, ktorý obžalovaný
deklaroval na stavbe a uplatnil naň odpočet DPH sa na stavbe nenachádzal, ale aj listinnými dôkazmi,
a to nielen protokolmi o daňovej kontrole a faktúrami, ale aj ďalšími správami na dotknuté subjekty.

Ohľadom obžalovaným namietaného preskúmania posudku znalca je potrebné uviesť, že neboli splnené
zákonné podmienky na pribratie nového znalca, podľa názoru krajského súdu. V prvom rade pokiaľ by
boli vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, tento by bol nejasný alebo neúplný, treba
znalca požiadať o vysvetlenie týchto, alebo ho vyzvať na doplnenie znaleckého posudku.

Správne preto prvostupňový súd znalca A.. P. na hlavnom pojednávaní vypočul, a strany konania mali
možnosť tomuto položiť otázky, pričom obžalovaný túto možnosť aj využil. Následne prvostupňový súd
správne vyhodnotil aj tento znalecký posudok. Ani krajský súd nedospel k záveru, že by zo znaleckého
posudku vyplývali nejasnosti, ktoré by bolo treba odstraňovať či už pribratím iného znalca alebo ústavu.

Natakýtopostupnestačílensamotnýničímnepodloženývnútornýpocitobžalovaného.Navyšeznalecký
posudok nebol jedinými dôkazom, ani dôkazom s vyššou váhou ako iné. Súd musel vziať do úvahy
všetky dôkazy vykonané vo veci, či už svedecké výpovede svedkov, alebo listinné dôkazy. Tieto musel
zhodnotiť jednotlivo i vcelku, čo správne súd prvého stupňa vykonal, a svoje právne úvahy ohľadom
hodnotenia dôkazov aj v rozsudku uviedol.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky trestného činu podľa § 148 ods.1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. /ďalej len Tr.zák./, tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej.

Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne
pochybenie. S poukazom na odstup času od skutku, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, aj doterajšiu
bezúhonnosť obžalovaného, správne použil ustanovenie § 40 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody. Vzhľadom na trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 148 ods. 4 Tr. zák.
obžalovanému hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 3 roky dostatočne zabezpečí nápravu a prevýchovu obžalovaného, pričom zodpovedá
aj všetkým zásadám na ukladania trestov uvedeným v ustanovení § 31 ods.1, ods.2 Tr. zák.

Uložený trest odňatia slobody považuje preto odvolací súd za zákonný a spravodlivý.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné,
a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.