Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204122
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316204122.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, T.,
právne zastúpená Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890,
právne zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C/169/2016-20 zo

dňa 01.06.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa uznesenie vo výroku o nariadení predbežného opatrenia.

II. Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné
opatrenie v znení:
„Ukladá Základnej škole Komenského 135/6, Medzilaborce zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v
prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/25/2016.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
149,16 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76 ods.
4 občianskeho súdneho poriadku.

3. V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca podal na Okresný súd Humenné dňa 02.05.2016 návrh na
nariadenie predbežného opatrenia s výrokmi uvedenými vo výrokovej časti tohto uznesenia.
V návrhu uviedol, že dňa 13.05.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.800,- eur, ktorou sa zaviazal splácať úver v pravidelných
70-tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 95,85 eur. Keďže vystupoval pri uzatváraní
predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. úveru, ktorý využil na uspokojovanie svojich

osobných potrieb, a žalovaný vystupoval ako dodávateľ poskytujúci uvedenú službu v rámci predmetu
svojho podnikania, treba predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľský úver, čiže bezpochyby ide
o občianskoprávny vzťah. Žalovaný v zastúpení spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. na základe
komisionárskej zmluvy listom zo dňa 17.03.2016 vyzval zamestnávateľa žalobcu Základnú školu v
Medzilaborciach na ulici Komenského 135/6 na vykonávanie zrážok zo mzdy a to na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy o úvere obsiahnutá v čl. 3 ods. 5 zmluvy

o úvere. Žalobca má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby moholzamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť napriek tomu, že
žiadny sudca postihnutie jeho majetku neschválil a predbežné opatrenie je výlučným prostriedkom na

zabránenie zrážok zo mzdy. Vo veci samej podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá je vedená
u Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 7C 25/2016. Pri záujme o získanie úveru od žalovaného sa
musel vopred podrobiť určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke upravenej v zmluve o úvere bez
toho, aby s ním žalovaný túto podmienku individuálne dohodol.
Na základe žalobcových tvrdení a predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že

sú splnené podmienky stanovené vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
na nariadenie predbežného opatrenia. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel,
pretože žalobca preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Prípadné naplnenie dohody
o zrážkach zo mzdy by znamenalo ujmu na právach žalobcu. Povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy
žalobcu v prospech žalovaného, je iba dočasná a o vzťahu medzi účastníkmi konania bude s konečnou
platnosťou rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/25/2016.

Súd zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške
149,16 eur, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na vydanie
predbežného opatrenia, t.j. 2x 66,- eur - 1/13 výpočtového základu podľa § 13a ods. 1 písm. a/, g/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako aj režijný paušál 2x 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
a to k rukám právneho zástupcu žalobcu.“

4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že
súd v rozpore s konštatntnou judikatúrou a ustálenými právnymi názormi právnej vedy priznal žalobcovi
náhradu trov konania uznesením o nariadení predbežného opatrenia napriek skutočnosti, že podľa §
145 O.s.p. sa o náhrade trov konania rozhoduje až v konečnom rozhodnutí v závislosti od úspechu
v spore. Vo veci neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Podľa žalovaného

návrh na vydanie predbežného opatrenia neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré by
odôvodňovali naliehavosť predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 75 ods. 2 a §
79 ods. 1 O.s.p. Žalobca má dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že je daný dôvod na
nariadenie predbežného opatrenia, má povinnosť tvrdenia a preukázania hroziacej ujmy. Musí osvedčiť,
že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca

neodstrániteľná. Jeho tvrdenia nie sú ani jednou z požadovaných náležitostí. Ak považuje Dohodu
o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemôže byť to vnímané ako rozhodujúca
skutočnosťodôvodňujúcanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Žalobcaneopísalrozhodujúceskutočnosti
odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Neuvádza, z akého dôvodu je zrážaná výška v
rozpore s § 551 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/316/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 14Co/69/2011. Nie je konkretizované, v čom spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky, ani akému
zákonnémuustanoveniuodporujedohodaozrážkachzomzdy.Žalovanýsidohodouozrážkachzomzdy
uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere v súlade s právnymi predpismi a ust. § 551
ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými

predpismi. Rovnako rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkal jeho nedostatočné odôvodnenie. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy o úvere pre prípad
nesplnenia peňažného záväzku. Poukázal aj na zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom
je dohoda o zrážkach zo mzdy upravená ako v „lex specialis“ Aj Smernica 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere pripúšťa zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis EÚ nezakazuje

zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný vykonáva
zrážky v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v súlade s právnymi predpismi. Nedochádza
k bezdôvodnému zásahu do majetku žalobcu. Výška pohľadávky uplatnenej Dohodou o zrážkach zo
mzdy je presne určená. K realizácii tohto inštitútu došlo z dôvodu porušenia Zmluvy o úvere. Žalobca
sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nedomáha určenia výšky pohľadávky, domáha sa

len zdržania použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v odvolaní namietal tiež nepreukázanie
podmienok nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu spôsobenia vážnej a nenapraviteľnej škody.
Vykonávanie zrážok je v prospech žalobcu, nakoľko dochádza k znižovaniu jeho záväzku, ako aj sumy, z
ktorej bude musieť platiť príslušenstvo pohľadávky. Vydaním predbežného opatrenia sú poškodzované
práva žalovaného. Rovnako vytýkal súdu prvej inštancie to, že sa nezaoberal proporcionalitou, t.j.

vznikom neprimeranej ujmy niektorému z účastníkov. Nariadené predbežné opatrenie neprimerane
zasahuje do práv žalovaného ako veriteľa, a to do práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Ide
o nedôvodný a účelový zásah. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby zásah súdu bol
potrebný a nevyhnutný. Rovnako vyslovil nesúhlas s tvrdením, že jeho konanie je v rozpore s dobrýmimravmi. V ďalšom poukázal na to, že žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy v rovnakej výške ako je výška
mesačnej splátky v zmysle Zmluvy o úvere. Dal do pozornosti to, že je bankovou inštitúciou pôsobiacou
na území SR 20 rokov a pod dozorom štátnych orgánov. Kontrakčný postup účastníkov bol zákonný a v

súlade s platnou zákonnou úpravou v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 07.09.2016 uviedol, že napadnutým uznesením bola predbežným
opatrením uložená povinnosť subjektu, ktorý nie je stranou sporu ale inou osobou - zamestnávateľom
žalobkyne. CSP neumožňuje uloženie neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane sporu.
Uznesenie je preto nezákonné a nesprávne.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že uznesenie je vo výroku o nariadení predbežného opatrenia vecne správne a výrok

o trovách konania je potrebné zrušiť.

8. Keďže odvolací súd o odvolaní žalovaného voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní
postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie
samotnej otázky vecnej správnosti napadnutého uznesenia, tu je potrebné brať zreteľ na procesnú

právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa O.s.p.. S účinnosťou od
01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016
a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje
princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že právna

úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych
účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov
vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim
z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho

vykonania.

9. Žalobkyňa dôverovala v právo účinné v čase začatia konania. Bolo by porušením princípu právnej
istoty žalobkyne a jej legitímnych očakávaní, ak by odvolací súd s poukazom na zmenu právnej úpravy
zmenilrozhodnutiesúduprvejinštancie vzmyslenámietokodvolateľa.Napokon,bolobytoivrozporečl.

2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Základných zásad CSP. Napadnutým rozhodnutím sa síce ukladá povinnosť tretej
osobe - zamestnávateľovi žalobkyne, ale týka sa to jej subjektívnych práv a nariadenie navrhovaného
predbežného opatrenia je jediným účinným opatrením na ochranu týchto jej subjektívnych práv v zmysle
platného a účinného práva v čase začatia konania. V týchto intenciách sa odvolací súd odkláňa od
záverov Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co 372/2016 z 18.7.2016.

10. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

11. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

12. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

13. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nerozhoduje na základe
štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia

týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa
uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

15. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené
ohrozenie tohto práva.

16. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 9247228410 zo

dňa 13.05.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, čo odôvodňuje existenciou neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V

podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej
Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných

podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77
Siementhal).

19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,

ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj

bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

21. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne
bolidostatočneosvedčenénajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunanariadenie
predbežného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.05.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej je v čl. 3 bod 5 obsiahnutádohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť žalovaného (uskutočnenú prostredníctvom spoločnosti Bencont
Investmnents, s.r.o.) adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa
17.03.2016.

22. Nemalo by byť sporné, že žalovaný predložil žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne (Základná škola,
Komenského 135/6, Medzilaborce) o výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

23. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom
stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je
sporná. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním
zrážok zo mzdy.

24. To, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, bude predmetom dokazovania vo veci samej.
Nariadením predbežného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej. Bez vykonania
dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže zaujať právny názor o
(ne)platnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto štádiu konania nejde o určenie neplatnosti

právneho úkonu, predmetom je návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zdržanie sa vykonávania
zrážok zo mzdy. Ak sa vo veci samej rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy, malo by to dopad napríklad
na úroky. Žalovaný však úroky mienil vymôcť bez súdneho procesu. Dočasné opatrenie preto má
význam.

25. S ohľadom na charakter prejednávanej veci je odvolací súd názoru, že bolo spravodlivé, aby bola
uložená povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania, a to zamestnávateľovi žalobkyne zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného s cieľom predísť vzniku možnej
majetkovej ujmy žalobkyne. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval v režime vtedy platného a účinného
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal možnosť uloženia povinnosti predbežným opatrením

tretej osobe, nie je možné dospieť k záveru o nezákonnosti, nesprávnosti jeho rozhodnutia.

26. K námietke žalovaného ohľadom nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je
potrebné poukázať na existenciu ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré dáva možnosť prvoinštančnému
súdu vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením, prípadne s odôvodnením, ktoré poukazuje na

skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

27. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nariadení predbežného opatrenia ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Z odôvodnenia
uznesenia vôbec nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie vychádzal, ako ho
interpretoval a z akého dôvodu podriadil zistený skutkový stav pod danú právnu normu, keď dospel
k záveru, že povinnosť nahradiť protistrane trovy konania vznikla žalovanému. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia síce poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 644/2005 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov, uvedený právny predpis však vymedzuje len nároky advokáta za poskytnutú
právnu pomoc klientovi a spôsob určenia ich rozsahu, neupravujú ale, ktorej strane a za akých
podmienok vzniká povinnosť nahradiť trovy súdneho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na
skutočnosť, že o trovách predbežného opatrenia sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo
veci samej končí (§ 145 O.s.p. účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie).

29.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpostupompodľa§389ods.1písm.b)CSPzrušilvýrokonáhrade
trov konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).