Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/420/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208823
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817208823.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX/X, D.,
zastúpeného JUDr. N. K., advokátom so sídlom D., T. č. X/A proti žalovanému S., s.r.o., so sídlom
C., S. XX, P. XX XXX XXX, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.októbra 2017, č. k. 12Csp/82/2017-127 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o uloženie povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 200 eur od 01.08.2016 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 22.05.2017
domáhal zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 01.08.2016 do zaplatenia
a náhradu trov konania, pričom žalobu zdôvodnil tým, že dňa 12.10.2015 uzavrel so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č, XXXXXXXXX. Uviedol, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý

úver s touto špecifikáciou: celková výška úveru 1700 eur, úrok 59,06%, RPMN 28%, priemerná
RPMN 20,34%, odplata za poskytnutie úveru 476 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3180 eur.
Žalovaný so žalobcom uzatvoril spolu s úverovou zmluvou zároveň aj Dohodu o plnení v splátkach
(ďalej len „Dohoda"), v z mysle ktorej sa žalobca zaviazal uhradiť sumu vo výške 3180 eur v 12-
tich pravidelných mesačných splátkach vo výške sumy 265 eur, vždy k 21. dňu v mesiaci, počnúc
21.11.2015. V úverovej zmluve, resp. Dohode absentuje správny údaj o termíne končenej splatnosti,

rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti.
Žalobca riadne plnil svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy, to znamená, že žalovanému
zaplatil spolu sumu 3180 eur. Žalobca ďalej tvrdil, že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti
spotrebiteľského úveru, a preto má byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkov. Žalobca si uplatnil
aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.10.2015, Dohodou o plnení v splátkach zo dňa

12.10.2015, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.07.2017, podaním žalovaného
zo dňa 31.07.2017, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, Štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 11.08.2017, platobnými príkazmi na úhradu, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 02.10.2017 a výzvou zo dňa 11.07.2016 a zistil, že dňa 12.10.2015 uzavrel žalovaný ako
dodávateľ so žalobcom ako spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol

žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1700 eur. V ten istý deň obe zmluvné strany uzatvorili Dohodu,
podľa ktorej žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal veriteľovi uhradiť celkovú sumu 3180 eur v 12- tichpravidelných mesačných splátkach vo výške 265 eur, vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc
dňom 21.11.2015. Súčasne žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach a je vo výške

259,50%.Vdohodesatakistouvádza,ževýškapriemernejhodnotyRPMNzaposkytnutýúver,platnejku
dňu podpísania úverovej zmluvy je vo výške 18,01%. Uznesením č.k. 12Csp/82/2017 zo dňa 22.08.2017
súd prvej inštancie v zmysle písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.08.2017 podľa
§ 139 CSP pripustil rozšírenie žaloby o určení na tom, že úver vyplývajúci zo zmluvy XXXXXXXXX
je bezúročný a bezpoplatkov. Písomným podaním zo dňa 02.10.2017 právny zástupca žalobcu vzal

žalobnýnávrhvčastiozaplateniesumy200eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy
200 eur od 01.08.2016 do zaplatenia späť. Súd prvej inštancie akceptujúc dispozičné právo žalobcu s
predmetom sporu, konanie v uvedenej výške podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Súd prvej inštancie sa
ďalej zaoberal návrhom na určenie, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov. V tejto
súvislosti uviedol, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, bezúročnosť a
bezpoplatkovosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súdnej praxi

sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal na takomto určení naliehavý
právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis, ktorý vychádza zo
zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny
úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za

predpokladu, že to tak vyplýva z právneho predpisu. Súdu nie je známy taký osobitný právny predpis,
z ktorého by vyplývala možnosť žalobcu v konaní žiadať, aby súd na základe žaloby rozhodol o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2.ProtitomutorozsudkuvovýrokuII.avsúvisiacomvýrokuotrováchkonania(výrokIII.)podalodvolanie

žalobca a navrhol ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, a tieto považuje za vecne nesprávne. Súdu prvej inštancie zrejme uniklo z
pozornostiustanovenie§11zákonaospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhoposkytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak nastane aspoň jedna zo zákonom predpokladaných
skutočností. Podmienka existencie právneho predpisu je teda splnená. Zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť nastáva ex lege. Z podnikateľskej praxe žalovaného ako
aj iných nebankových subjektov je zrejmé, že títo na mimosúdne dohody spotrebiteľov nepristupujú,
preto spotrebiteľ nemá inú možnosť, len sa domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti cestou
súdu. Žalobca nepovažuje za správny ani názor súdu v časti, kde súd tvrdí, že určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru by aj tak s konečnou platnosťou nevyriešilo stav právnej neistoty medzi

sporovými stranami. Tento názor súdu nezohľadňuje skutkový stav sporu. Spor medzi stranami totiž
spočíva v tom, či je zmluva bezúročná a bezpoplatkov, alebo nie. Strany sporu nikdy nespochybňovali
platnosť zmluvy. Jediný spor medzi stranami sa tak týkal iba otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Konanie v ktorom by sa o tejto žalobe konalo by následne nevyvolalo žiadne iné ďalšie
spory, prípadne na ktoré sa snaží súd v odôvodení napadnutého rozhodnutia poukázať. Vzhľadom

na skutočnosť, že otázka, ktorá je predmetom sporu, bola v desiatkach, či stovkách súdnych konaní
vyriešená inak, žalobca má za to, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na právnu istotu, vrátane
legitímnych očakávaní, práva na spravodlivý proces, nakoľko súd nesprávnym právnym názorom
žalobcovi neumožnil domáhať sa jeho práv. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na početnú judikatúru
súdov Slovenskej republiky. Osobitne poukázal na to, že žalovaný už v minulosti inicioval konanie pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky, keď všeobecné súdy určili, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pričom Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 25/2014 odmietol sťažnosť žalovaného ako
zjavne neopodstatnenú. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil
mu vec na nové konanie a rozhodovanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom II.
napadnutého rozsudku. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska
právneho vec v tomto rozsahu a v súlade s platnými právnymi predpismi.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie podal žalobca v zákonnej
odvolacej lehote a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. a) CSP
odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.5. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

7. Podľa § 32 ods. 5 písm. a), písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak

je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, ak nie je adresátom orgán
verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na
elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane
skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi
žalobcu prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona
e-Governmente do elektronickej schránky doručený spôsobom doručenia do vlastných rúk dňa
09.11.2017. Lehota 15 dní na podanie odvolania teda začala plynúť dňom 10.11.2017 a skončila dňa
24.11.2017. Žalobca preto mohol najneskôr dňa 24.11.2017 podať odvolanie priamo na súde, resp.

ho v tento deň odoslať súdu. Podľa dátumu na elektronickej doručenke, bolo však odvolanie doručené
súdu až dňa 27.11.2017, čiže po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. v čase, keď rozsudok v napadnutej časti
už nadobudol právoplatnosť a nebolo možné ho účinne napadnúť odvolaním.

9. Z uvedených dôvodov ide o odvolanie podané oneskorene, ktoré odvolací súd musel odmietnuť podľa

§ 386 písm. a) CSP.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).