Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211609
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812211609.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu R. T. D., s.r.o., so sídlom v J., G. 5, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. T., s.r.o., so sídlom J., G. X proti žalovanému 1/ C.
C., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. X/XX, G., zastúpených
JUDr. S. Q., advokát so sídlom J.. o zaplatenie 3.263,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.januára 2017, č. k. 16Csp/48/2016-164, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 956,48
eur, výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. žalovaným 1/, 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou doručenou súdu 03.07.2012 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia 3263,58 eur
s vyčísleným úrokom z omeškania z dlžných splátok vo výške 205,68 eur a s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 2936,01 eur od 22.05.2012 do zaplatenia na základe toho, že dňa

24.03.2011 uzavrel ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky s postupcom D., ktorou mu bola
postúpená pohľadávka voči žalovaným, a to pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa 13.09.2006 uzatvoril žalovaný 1/ s postupcom a predmetom ktorej bol
úver vo výške 50.00,- Sk. Keďže žalovaný 1/ neplnil v stanovených termínoch splátky, postupca
odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná 2/ uznala vyššie uvedený
záväzok v zmysle § 533 a násl. Občianskeho zákonníka. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k.

10Ro/209/2012-52 z 13.12.2012, ktorým bolo podanej žalobe v celom rozsahu vyhovené. Zástupca
žalovaných v podaní zo dňa 19.07.2016 doručil súdu výzvu na preverenia doručenia odporu proti
platobnému rozkazu zo dňa 17.01.2013, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie elektronickou formou
v podaní zo dňa 17.01.2013, ktoré bolo založené do spisu sp. zn. 10Ro/209/2012 až dňa 24.08.2016.
Súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.01.2013 bolo elektronicky doručených súdu viacero podaní zo
strany zástupcu žalovaných, okrem iného aj podanie označené ako Odpor zal. 1.2 a VU XXXXXXX

námietka premlčania po odstúpení od zmluvy a neprijateľná dohoda o uznaní s výsledkom overenia
elektronického podpisu ako platným. Uvedený odpor sa však v spise po jeho zaslaní nenachádzal. Z
elektronického súdneho registra bolo zistené, že odpor sa nachádzal aj v zložke E-žaloby spisu, tento
však nebolo možné otvoriť aj napriek platnému overeniu podpisu. Informatikmi z Krajského súdu v
Trenčíne bolo oznámené, že súbor nebolo možné otvoriť z dôvodu jeho zlého názvu s tým, že po jeho
skrátení, tento bude možné otvoriť, na základe čoho bol odpor vytlačený a založený do spisu na č.l.

72 spisu dňa 24.08.2016. Súd prvej inšancie uviedol, že v danom prípade, nakoľko odpor bol doručený
elektronicky s platným overením elektronického podpisu v zákonnej lehote, platobný rozkaz v zmysle §174 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 v celom rozsahu zrušil. Uvedené oznámil i zástupcom
oboch zmluvných strán v podaní zo dňa 22.09.2016. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa
26.1.2017vzalpodanúžalobusčastiozaplatenie956,48eurspäťatrvalnazaplateníistiny2307,10eurs

vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 20568 eur a s úrokom z omeškania tak ako bo1 špecifikovaný
v podaní z 16.1.2017. Uviedol, že nedisponuje výzvou na zaplatenie pohľadávky pred postúpením
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Zákon o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákona o bankách“), podľa neho takáto výzva však nebola potrebná. Súd
prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, listinnými dôkazmi pripojenými v

spise sp. zn. 16Csp 4812016, a to zmluvou o splátkovom úvere z 03.09.2006, Všeobecnými obchodnými
podmienkami D., dohodou o splátkovom kalendári a uznaní záväzku z 20.10.2011, oznámením o
postúpení pohľadávky z 12.04.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č, XXXX/XXXX/CE z XX.X.XXXX
vrátane prílohy, pokusom o zmier z 12.06.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z
20.04.2011, podacím hárkom a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2006 uzavretej medzi D. ako veriteľom a žalovaným l/ ako dlžníkom mal

súd prvej inštancie preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ D. poskytla žalovanému
l/ úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal žalovaný 1/ splácať vždy k 1. dňu v kalendárnom
mesiaci v splátkach po 1341,- Sk s tým. že splatnosť prvej splátky sa dohodla k 01.10.2006 a konečná
splatnosť úveru k 1.9.2011, pri úrokovej sadzbe pevnej vo výške 18,40% ročne a poplatku za správu
úveru 60,- Sk mesačne. Z listu zo dňa 12.04.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že v uvedenom

liste pôvodný veriteľ D. zaslala žalovanému 1/ oznámenie o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere č,
XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.3.2011
s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením
uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému
1/prostredníctvompoštydňa21.4.2011,čomalsúdprvejinštanciezapreukázanézpodaciehohárku.Zo

zmluvy o postúpení pohľadávok. č. XXXX/XXXX CE z XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že uvedenou
zmluvou D. ako postupca postúpil R. T. D., s.r.o., t.j. žalobcovi pohľadávky špecifikované v tejto zmluve.
Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy
o splátkovom úvere z 13.09.2006 bol poskytnutý žalovanému 1/ úver, na základe čoho sa predmetná
zmluva v zmysle § 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľský

úver a v zmysle § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením
ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal že žalovanému 1/ bola zo strany banky

skutočne zaslaná a doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný 1/ nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dni v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou
pohľadávku inej osobe, a to aj osobe ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy
klientovi banky a potom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dni v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že z citovaného ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z
citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického
výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky

alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Súd prvej inštancie
uviedol, že nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre
takétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťvsúladesozákonomaobchodnýmipodmienkamikvyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však

výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky. Z vyjadrenia žalobcu súd prvej inštancie zistil, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého na základe zmluvy o úvere z 13.09.2006. Súd
prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi celkovú pohľadávku vo
výške 3443,58 eur, pričom z toho istina do splatnosti predstavovala 3116,01 eur a istina po splatnosti 0,0

eur. Napriek tomu, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo pred postúpením k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti celého úveru, čo potvrdil vo svojom vyjadrení i samotný žalobca, banka postúpila žalobcovi
nielen výšku omeškaných splátok, ale celkový zostatok pohľadávky záväzku, teda aj splátky splatné v
čase po postúpení pohľadávky. Pôvodný veriteľ D. si pred postúpením pohľadávky žalobcovi nesplnilapovinnosťvzmysle§92ods.8zákonaobankách,atozaslaťpísomnúvýzvudlžníkoviapretopodľasúdu
prvej inštancie nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, nemohlo ani medzi žalobcom a žalovanou 2/ dôjsť k platnému uzavretiu dohody o pristúpení
k záväzku v dohode zo dňa 20.01.2011 v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, keďže v čase uzavretia
uvedenej dohody nebol žalobca veriteľom pohľadávky, preto súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol ako
neopodstatnenú.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca dôvodil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že dňa
19.06.2012 si uplatnil voči žalovanému na súde nárok na zaplatenie sumy vo výške 3263,58 eur s
príslušenstvom a súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz, na podklade
ktorého ako právoplatného a vykonateľného exekučného titulu dochádzalo vďaka úkonom súdneho

exekútora k čiastočným úhradám dlžnej sumy. Žalobca sa nestotožnil s postupom súdu, ktorý zrušil
platobný rozkaz, nakoľko v predmetnom prípade od „údajného“ podania odporu ubehla neprimerane
dlhá doba na to, aby bol prípadný nesprávny postup súdu zhojený oznámením o zrušení právoplatnosti a
vykonateľnosti platobného rozkazu. V prípade, ak došlo k nesprávnemu postupu súdu, ktorý neprihliadol
na riadne a včas podaný odpor, žalovaní, resp. ich právny zástupca sa mali nápravy domáhať podaním

mimoriadneho opravného prostriedku. Pri tak veľkom časovom odstupe medzi pochybením súdu a jeho
zistením, nemôže dôjsť k náprave len samotným oznámením o tom, že sa bude vo veci ďalej konať. V
tejtosúvislostinavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvzmysleustanovenia§389ods.1zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil, nakoľko vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté.
Žalobcamalďalejzato,ževkonanípredložilrelevantnéoznámeniepostupcužalovanému1/opostúpení

pohľadávky, spolu s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
(žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť bez ďalšieho z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník
(žalovaný) sa nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej
neexistencie. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn.

4Bo 210/01 a uznesenia krajských súdov. Vzhľadom k uvedenému právne uzavrel, že súd pochybil a
vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal
platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukázal na bod
19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky“. Poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1

zákona o bankách, podľa ktorého Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu
zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to
zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od
nich nemožno odchýliť. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8

zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku
postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o
úvere predstavuje zostatok dlhu žalovaného 1/, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v
prospech žalovaného 1/, t. j. takúto pohľadávku tvoria nie len nezaplatené a splatné splátky úveru,

ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva
názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Ani zo samotného znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné
ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo

by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického
znenia daného ustanovenia. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný
záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že
zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením
termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a

právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny
predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a
to podaním zo dňa 20.04.2011 označeným ako ,,Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru". Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základnýmprávom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového
vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej
pohľadávky. Na základe uvedeného považoval za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli

na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp. zn.
19C/34/2012. K platnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zastával názor,
že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava

výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zastával názor,
že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v §
92ods.8zákonaobankách,nezakladáobčianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,vtomto
prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska

podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. T. Q., PhD.,
LL.M. publikovanom v časopise D.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením

takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že v súlade s prílohou č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 1300 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok

zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.
Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil, nakoľko vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté vydaním platobného rozkazu.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú po skutkovej a právnej stránke za správne. Poukázali na to, že v žalobcom citovaných
rozhodnutiach ide o odlišnú situáciu ako v prejednávanej veci. K aplikácií ustanovenia § 89 ods. 1
zákona o bankách uviedli, že v poznámke k danému ustanoveniu zákon uvádza napr. § 53 ods. 1
a 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že banka si s klientom nemôže zmluvne upraviť práva

a povinnosti odchylne od ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka ( t. j. ustanovenia
týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok). Bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok
predstavuje zjavný nepomer v právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov
dlžníka (klienta) voči banke. Pre prípad, ak by sa preukázalo, že predmetné dojednanie zakladá vyššie
uvedenú zjavnú nerovnováhu práv a povinností, je potrebné toto posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Žalobca v konaní nepreukázal, že by dlžníci boli aj napriek obdržaniu písomnej výzvy zo
strany banky po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre prípad vzniku
zákonných predpokladov umožňujúcich uskutočnenie úkonov smerujúcich k postúpeniu bankového
úveru na subjekt bez bankovej licencie, ktorým sa automaticky mení aj obsah pohľadávky, je nutné,
aby každá banka o takomto postupe svojho klienta v omeškaní informovala a uskutočnila ho spôsobom

aprobovaným zákonom. Žalobcovi v zmysle vyššie uvedenej argumentácie v konaní chýba aktívna
vecná legitimácia, t. j. žaloba trpí procesnou vadou, na základe čoho súd prvej inštancie správne žalobu
vcelomrozsahuzamietol.Odvolaciemusúdunavrhli,abyrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu
potvrdil a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1) CSP keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový
poriadok účinný od 01.07.2016 aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa prvej vety § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému
z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

9. K námietke žalobcu týkajúcej sa zrušeniu platobného rozkaz Okresného súdu Prievidza č.
k.10Ro/209/2012 zo dňa 13.12.2012 v dôsledku včas podaného odporu, ktorý bol pre technické

problémy do spisu založený až dňa 24.08.2016, odvolací súd uvádza, že podanie odporu je právna
skutočnosť, s ktorou zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účinný do
30.06.2016, t. j. v čase podania odporu, spája následok, ktorým je zrušenie platobného rozkazu a
pokračovanie v konaní. V zmysle právnej úpravy účinnej v čase podania odporu, súd o tomto následku,
t. j. o zrušení platobného rozkazu v dôsledku podania odporu podľa § 174 ods. 2 O.s.p. nevydával

rozhodnutie, ktorým by osobitne deklaroval zrušenie platobného rozkazu a ktoré by sa doručovalo
stranám sporu tak, ako to vyžaduje až nová právna úprava civilného procesu podľa CSP. Námietke
žalobcu, že je neprípustné, aby súd pokračoval v konaní po dlhšej dobe len na základe oznámenie
súdu o tom, že bol podaný odpor preto nemožno vyhovieť. Predmetné oznámenie súdu zo dňa
22.09.2016 nemalo povahu rozhodnutia, ktorým by súd predmetný platobný rozkaz v dôsledku podania

odporu zrušil, pričom takýto postup súdu ani nevyplýval z vyššie uvedeného ustanovenia. Oznámenie o
pokračovaní v konaní bolo len prostriedkom informatívneho charakteru, kde bolo potrebné strany sporu
po dlhšej dobe upovedomiť o tom, že súd bude v konaní pokračovať po podaní odporu.

10.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon súdnej praxe

od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby
ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008

zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007
zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie
neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a

súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca.
K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS
337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 §

92 ods. 8 zákona o bankách: "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnouzmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

12. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a
bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj
ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez

súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má

súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,
bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané
podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

13. Žalobca ďalej v konaní namietal, že podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka

alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z
obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje, došlo k odlišnej dohode medzi klientom a bankou týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, a to
v zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje,
že v čase postúpenia pohľadávky, t. j. dňa 24.03.2011,žalobcom vyššie uvádzané ustanovenie § 89 ods.

1 zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo len o povinnosti banky požadovať
preukázanie totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti odlišne od zákona bola
do zákona o bankách zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013. Preto ak si právny predchodca a
žalovaný 1/ upravili možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia v čase, keď to zákon
neumožňoval, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom.

14. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky, ako to bolo aj v tomto prípade, je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná, dospelé splátky a len za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých
právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto neplatný.

15. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému 1/
nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete
citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil
omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou

a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."
mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by
legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam
sa (táto výnimka) vzťahuje.
16. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok §

92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pohľadávku proti žalovanému 1/
nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná. Rovnako v zhode s názorom súdu prvej inštancie
nemohlo ani medzi žalobcom a žalovanou 2/ dôjsť k platnému uzavretiu dohody o pristúpení k záväzku
v dohode zo dňa 20.01.2011 v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, keďže v čase uzavretia uvedenej
dohodynebolžalobcaveriteľompohľadávky.Zuvedenéhoodvolacísúdmôžeuzavrieť,žežalobcanemá

aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil

18.Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojeníS§255ods.1,
§ 262 ods. 1CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ bola priznaná náhrada trov konania. V zmysle § 262
ods. 2CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).