Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/433/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212479
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314212479.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: P. Z. nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, XXX XX B.É., proti žalovanému: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Č..
XX, XXX XX B., zast. JUDr. Andrejom Adamom, bytom 072 05 Bracovce č. 132, o zaplatenie sumy 1
130,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1130,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 1 130,- eur od 09.06.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanéhozaviazalzaplatiťmusumu1130,-eurs5,25%ročnýmúrokomzomeškaniazdlžnejsumyod
05.05.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 04.02.2014
požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 130,- eur za účelom úhrady nákladov spojených
s úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou K.-U.

a zaškolenia na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktoré pre žalovaného zabezpečil C.. I.E. vo svojej
zváračskej škole. Tieto finančné prostriedky mal žalovaný vrátiť do dňa 04.05.2014. Žalovaný požičané
finančné prostriedky nevrátil. Žalobca sa snažil situáciu riešiť mimosúdnou cestou, žalovaný na jeho
výzvy nereagoval.

2. V danej právnej veci súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 18Ro/344/014-17 zo dňa 14.05.2015, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.

Uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 04.02.2014 je neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.
Napriek tom, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ale žalobca mu peniaze neodovzdal. Táto zmluva
mala zastrieť iné právne úkony - pracovnú zmluvu a následné oznámenie o skončení pracovného
pomeru, ktorým veriteľ zabezpečoval školenia zamestnancov, s ktorými následne v skúšobnej dobe
zrušil pracovný pomer.

3. Súd sa oboznámil s podanou žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pôžičke, príjmovým pokladničným

dokladom zo dňa 04.05.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.10.2015, písomným vyjadrením
C.. I. zo dňa 04.05.2016, zmluvou o základnou kurze zvárania zo dňa 31.10.2013, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 15.08.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 07.02.2014 oznámením o skončenípracovného pomeru, výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov p. X., p. U., p. I. a zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

4. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.02.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu, žalobca ako veriteľ
sa zaviazal žalovanému požičať finančné prostriedky v sume 1 130,- eur bezúročne a žalovaný sa ich
zaviazal vrátiť v dohodnutej dobe. Finančné prostriedky boli poskytnuté za účelom úhrady nákladov
spojených s úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou
K.-U. a zaškolenia na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktoré pre žalovaného zabezpečil C.. I. vo svojej

zváračskej škole. Žalovaný ako dlžník podpisom tejto zmluvy vyslovil súhlas s tým, aby sumu 1 130,-
eur priamo uhradil C.. I. za neho ako dlžníka. Žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky žalobcovi vrátiť
v lehote najneskôr do 04.05.2014.

5. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 04.05.2014 predloženého jednak žalobcom a jednak C..
I. vyplýva, že dňa 04.05.2014 žalobca uhradil C.. I. sumu 1 130,- eur a to ak úhradu pôžičky za U. Š.Z..

6. Medzi spol. P.-F., F..E..D.. a žalovaným ako zamestnancom bola dňa 07.02.2014 uzatvorená pracovná
zmluva. Dohodnutý druh práce bol robotník - zvárač. Deň nástupu do práce bol uvedený 07.02.2014
a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté: ul. G. X, B.
s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ môže vysielať zamestnanca na pracovné cesty

na nevyhnutné obdobie, podľa svojich potrieb, s čím žalovaný súhlasil.

Oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.03.2014 spol. P.-F. F..E..D.. žalovanému
oznámila, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 07.02.2014 končí v skúšobnej dobe
a to dňom 28.03.2014. Tento dokument je podpísaný aj žalovaným.

7. Zo zmluvy o základnom kurze zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1
a drážkovanie uhlíkovou elektródou uzavretou medzi dodávateľom C.. L. I., K. Š. Č.. XXX, B. a
objednávateľom U. Š., U. XX, B.. Táto zmluva je datovaná zo dňa 31.10.2013. Na základe tejto zmluvy
sa zhotoviteľ zaviazal vykonať tento kurz v termínom október 2013 až november 2013. Miesto výkonu

bola K. Š. Č.. XXX, N., B..

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2015 uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy
1 130,- eur a nie konanie vo veci určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2016 uviedol, že žalovaný uzatvoril so zváračskou
školou C.. I. dve zmluvy o absolvovaní zváračských kurzov. Tieto zmluvy boli uzatvorené bez účasti
žalobcu. Žalovaný kurzu absolvoval ako podmienku pre uzatvorenie pracovnej zmluvy so spol. P.-F.
F..E..D.. s tým, že táto spoločnosť naborovala ľudí a to za účelom ich vyslania za prácou do Fínska
so zárobkom 5,- eur na hodinu. Po získaní kvalifikácie sa žalovaný dožadoval zamestnania s tým,

že z jeho zárobku následne budú uhradené zváračské kurzy. Následne sa stretol so žalobcom ako
konateľom spoločnosti za účelom podpísania pracovnej zmluvy a žalobca ako konateľ spoločnosti
podmienil podpísanie pracovnej zmluvy podpísaním zmluvy o pôžičke. Jednalo sa o formálny akt s
tým, že za žalovaného zaplatí za absolvovaný zváračský kurz a zaplatené finančné prostriedky si ako
konateľ spoločnosti zrazí zo mzdy žalovaného. Poukázal, že uzatvorená zmluvy o pôžičke je neplatná,

nakoľko bola uzatvorená pod nátlakom. Taktiež žalovaný bol v domnení, že túto zmluvu uzatvoril s
konateľom spoločnosti a nie s fyzickou osobou. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ale žalobca
nepreukázal, že žalovanému reálne odovzdal finančné prostriedky. V ďalšom uviedol, že spochybňuje
príjmový pokladničný doklad vystavený In. I. a tiež spochybňuje tohto svedka. Pokiaľ sa jedná o aktívnu
legitimáciu žalobcu, tak nebolo preukázané postúpenie pohľadávky C.. I. na žalobcu. Zo strany žalobcu

nedošlo k uneseniu dôkazného bremena a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je súkromným podnikateľom s tým, že niekedy na jeseň
roku 2013 ho oslovil žalovaný, či by nemohol absolvovať zváračský kurz a následne, aby dostal nejakú
prácu od neho, pretože v tom čase už istý kurz mali niektorí jeho priatelia, teda známi. On s tým

súhlasil a dohodli sa na tom, že zváračský kurz bude absolvovať žalovaný v zváračskej škole C.. L. I.
a že tento zváračský kurz namiesto neho vyplatí C.. I., pričom žalovaný sa s ním dohodol na tom, že
peniaze mu vráti niekedy v mesiaci máji 2014, keď už mal pracovať. Žalovaný potom skutočne nastúpil
na zváračský kurz, nadobudol certifikát, ktorý môže používať nielen na území Slovenskej republiky, ale vrámci celej Európy, avšak nakoniec prácu nedostal a peniaze mu nevrátil. On predložil súdu pokladničný
doklad o tom, že peniaze C.. I. vyplatil dňa 04.05.2014. Ich ústna dohoda so žalovaným na začiatku
bola v tom zmysle, že on mal zabezpečiť žalovanému aj prácu, avšak nakoniec k zabezpečeniu práce

nedošlo, pretože od dohody odstúpil investor. Žalovaný vykonal zváračský kurz, on tento kurz namiesto
žalovaného zaplatil v zváračskej škole, ktorá patrí C.. L. I..

11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalobcu mu nebola poskytnutá žiadna pôžička.
Absolvoval zváračský kurz u p. C.. I. s tým, že za tento zváračský kurz on neplatil. Podľa dohody so

žalobcom tento kurz mal zaplatiť žalobca s tým, že finančné prostriedky mu mali byť potom následne
stiahnuté z prvej výplaty, ktorá by mu bola zo strany žalobcu vyplatená. Následne nevykonával práce pre
žalobcu, nakoľko mu oznámil, že robota padla, čiže nemá pre neho pracovnú príležitosť, tak nemohli mu
byť tieto finančné prostriedky ani stiahnuté z výplaty, ktorá mu nikdy vyplatená nebola, pretože naozaj
pre žalobcu žiadne práce v rámci pracovného pomeru nevykonal. Pokiaľ ide o podpísanie zmluvy o
pôžičke uviedol, bol prinútený zo strany žalobcu túto zmluvu podpísať, nakoľko mu bolo povedané, že

ak ju nepodpíše, tak pre neho nebude môcť vykonávať práce v zmysle ich dohody. Podmienkou vzniku
pracovného pomeru u žalobcu bolo podpísanie tejto zmluvy o pôžičke. Pokiaľ sa jedná o podmienky
výkonu práce, tak naozaj na výkon práce pre žalobcu sa vyžadovalo absolvovanie zváračského kurzu,
pričom v čase ich rokovaní tento kurz nemal absolvovaný, a preto aj súhlasil s podmienkami, ktoré
boli v zmluve o pôžičke uvedené. Poukázal, že v čase dohodovania pracovného pomeru so žalobcom

mal už vykonaný základný kurz zvárania, ktorý absolvoval zhruba v roku 2011. Vzhľadom na to, že
chcel byť zamestnaný, tak vlastne zmluvu o pôžičke podpísal, pretože si myslel, že je to v jeho záujme.
Po ukončení pracovného pomeru v spol. P.-F., F..E..D.., bol zamestnaný, pracoval v zahraničí, pričom
pracoval ako frézar s tým, že pri tejto pracovnej činnosti vôbec nevyužíval absolvovaný zváračský kurz
u p. C.. I., nakoľko takýto doklad bol potrebný iba pre prácu vo Fínsku s tým, že v ostatných krajinách

na takýto doklad neprihliadali a nebol použiteľný. Za rovnakých okolností a spolu sním pracovnú
zmluvu uzatvorili aj p. U. a p. X., pričom tak ako on aj títo dvaja ďalší v ten istý deň podpísali jednak
pracovnú zmluvu a zmluvu o pôžičke s tým, že zo strany žalobcu im bolo povedané, že tieto zmluvy
musia podpísať, ak ich nepodpíšu tak nemá záujem o to, aby s ním uzatvorili pracovný pomer. Čiže
podpísanie zmluvy o pracovnom pomere podmienil podpísaním zmluvy o pôžičke so žalovaným a s

ostatnými uchádzačmi o zamestnanie. Pracovnú zmluvu a zmluvu o pôžičke podpísal v ten istý deň,
pričom na dokumentoch sú rozdielne dátumy, kde na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 04.02.2014
a na pracovnej zmluve je uvedený dátum 07.02.2014. Nikdy sa so žalobcom nedohodol na tom, že
namiesto neho kurz realizovaný u pána I. zaplatí, medzi nimi bola dohoda, že zo mzdy mu budú zrážané
finančné prostriedky, ktorými bude tento kurz zaplatený.

12. Zástupca žalovaného v svojom prednese uviedol, že so žalovaným bola uzavretá ešte ďalšia zmluva
o ďalšom kurze absolvovanom u C.. L. I., pričom cena za tento zváračský kurz bola dojednaná cca 800,-
eur. Ďalej uviedol, že predbežné rokovania o uzatvorení pracovnej zmluvy ktorej konateľom je žalobca
P. Z. prebiehali už v roku 2013 a na základe týchto rokovaní žalovaný a takisto ďalší záujemcovia o

zamestnanie už v roku 2013 absolvovali zváračské kurzy za účelom splnenia podmienok pre výkon prác
zváračov vo Fínsku s tým, že následne za tieto kurzy si mal každý z týchto uchádzačov o zamestnanie
zaplatiť sám cenu týchto kurzov a to priamo p. C.. L. I.. Až do dňa 04.02.2014 nebola medzi účastníkmi
dohodaotom,žebytietokurzymalzaplatiťžalobcaP.Z..Zmluvaopôžičkemedzižalovanýmažalobcom
bola uzavretá pod nátlakom, preto je podľa ich názoru absolútne neplatná s tým, že nedošlo ani k

reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe tejto zmluvy. Preto aj z uvedeného dôvodu je
táto zmluva neplatná. Spochybnil doklad predložený v tomto konaní C.. I. o zaplatení sumy 1130,- eur,
nakoľko majú za to, že táto suma mu zo strany žalobcu nebola nikdy vyplatená. Žalovaný nepopiera,
že absolvoval kurzy u p. C.. I., pričom cena týchto kurzov môže byť 1 130,- eur. Vzhľadom
na zmenu právnej kvalifikácie veci a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku

premlčania, nakoľko finančné prostriedky mali byť vyplatené dňa 04.05.2014.

13. Svedok p. X. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným a takisto s p. U. v jeden a ten istý deň
boli na pracovnom pohovore u žalobcu s tým, že v ten istý deň boli podpísané všetkými tromi s týmto
žalobcom pracovné zmluvy a jednak zmluvy o pôžičke, pričom pokiaľ sa jedná o zmluvu o pôžičke tak

podpísanie tejto zmluvy bolo podmienkou k tomu, aby bol s nimi pracovný pomer uzatvorený a to bola
aj podmienka k tomu, že by boli následne vyslaný do Fínska na výkon práce. V tom čase sa bránil
podpísaniu tejto zmluvy, nakoľko však uzatvorenie pracovnej zmluvy v tom čase bolo pre neho prioritné
tak zmluvu o pôžičke podpísal. Za takých okolností túto zmluvu o pôžičke podpísal aj samotný žalovaný.Pokiaľ sa jedná o formu alebo za akým účelom bola pôžička poskytnutá, alebo prečo vlastne pán Z. k
takému kroku pristúpil uviedol, že takisto ako medzi žalovaným a žalobcom aj medzi ním a žalobcom
bola nepísaná ústna dohoda o tom, že je potrebné na výkon tejto práce absolvovať určité zváračské

kurzy, pričom tieto zváračské kurzy sám nemá platiť. Cena týchto zváračských kurzov mu mala byť
zrážaná zo mzdy, ktorú by následne mu vyplácal žalobca v prípade, ak by bol vyslaný na pracovnú
cestu do zahraničia. Na otázku zástupcu žalovaného, či zmluvu o pôžičke podpisoval so žalobcom ako
s konateľom spoločnosti, kde mal byť zamestnaný alebo ako s fyzickou osobou, uviedol, že on si bol
vedomý toho, že ju podpisuje ako s konateľom spoločnosti, v ktorej má byť zamestnaný, čiže nie ako s

fyzickou osobou. Na dotaz zástupcu žalovaného, či zo strany žalobcu mu boli reálne poskytnuté, uviedol,
že nikdy tieto finančné prostriedky mu neboli poskytnuté. Podľa dojednaní medzi ním a žalobcom jednalo
sa iba o úplnú formalitu. Na otázku zástupcu žalovaného, či po podpísaní pracovnej zmluvy bol zo strany
žalobcu vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia, uviedol, že na pracovnú cestu nebol vyslaný a ani
žiadnu prácu pre žalobcu nevykonal, nakoľko mu prácu žalobca nezabezpečil s tým, že až po návrate z
Ameriky, zhruba o 3 mesiace bola so spätnou účinnosťou mu doručené písomné oznámenie žalobcu o

ukončenípracovnéhopomeruvskúšobnejdobe.Nadotazzástupcužalovaného,čibolzostranyžalobcu
vyzvaný na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré za neho žalobca zaplatil C.. I., uviedol, že áno,
ale akou formou a kedy to bolo nevie uviesť. Na dotaz zástupcu žalovaného, či bol aj zo strany C.. I.
svedok vyzvaný na zaplatenie sumy za realizované zváračské kurzy, uviedol, že áno aj z jeho strany bol
vyzvaný na zaplatenie tejto sumy, a to z toho dôvodu, že pokiaľ neverí žalobcovi, tak mu tieto finančné

prostriedky má uhradiť osobne sám. Na dotaz zástupcu žalovaného, či mu bola C.. I. doručená zmluva
o postúpení pohľadávky na žalobcu uviedol, že nie.

14. Svedok p. U. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu pri podpise pracovnej zmluvy a zmluvy o pôžičke
boli prítomní on, žalovaný a takisto pán X., ktorí absolvovali spoločné pracovné stretnutie u žalobcu. Pri

tomto pracovnom stretnutí im bolo povedané, že buď zmluvu o pôžičke podpíšu a bude im zabezpečená
práca v zahraničí alebo ju nepodpíšu a podľa toho sa potom následne žalobca zariadi. Pokiaľ sa jedná
o samotnú zmluvu o pôžičke tak pri jej podpise bol v tom, že túto zmluvu o pôžičke nepodpisuje so
žalobcom ako fyzickou osobou, ale so žalobcom ako konateľom spoločnosti P. F., F..E..D.., kde mal byť
na základe pracovnej zmluvy zamestnaný. Na dotaz zástupcu žalovaného na svedka ohľadom toho,

či po podpísaní zmluvy o pôžičke boli mu zo strany žalobcu poskytnuté reálne finančné prostriedky,
uviedol, že žiadne finančné prostriedky žalobcom poskytnuté neboli. Na dotaz zástupcu žalovaného, či
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.02.2014, kde dátum nástupcu do práce bol takisto 07.02.2014, či
na základe tejto zmluvy vykonával práce pre žalobcu uviedol, že žiadne práce pre žalobcu nevykonával,
a to ani doma, ani v zahraničí.

15. Svedok C.. I. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v apríli alebo máji 2014 ho žalobca oslovil za
tým účelom, či je možné v jeho spoločnosti vykonať zváračské kurzy pre jeho budúcich zamestnancov,
že je uňho predpoklad výkonu práce vo Fínsku a za tým účelom títo jeho budúci zamestnanci potrebujú
určité certifikáty ohľadom zváračských kurzov. Ešte predtým ako samotný žalovaný uňho absolvoval

zváračské kurzy vykonal kurzy pre zhruba 80 ľudí za tým účelom, že mali byť vykonané nimi potom
práce vo Fínsku, vzhľadom na to, že fínsky zamestnávateľ neskôr uzatvoril pracovný zhruba možno s
5 ľuďmi, lebo bola u týchto ľudí sporná kvalita vykonaných konkrétnych skúšok za účelom zamestnania
v zahraničí, pritom poukázal, že pri týchto skúškach bol prítomný aj zamestnávateľ priamo z Fínska a
ten priamo na týchto skúškach ukázal alebo povedal, ktorý zamestnanec podľa jeho kritérií vyhovuje

zamestnaniu v zahraničí alebo nevyhovuje. Vzhľadom na tieto problémy následne žalobcovi navrhol, že
v priebehu 2 alebo 3 mesiacov je jeho škola schopná pripraviť ním určených ľudí takým spôsobom, že
vyhovejúajkonkrétnymskúškamzamestnávateľavoFínsku,abysapredišlonezrovnalostiam.Následne
natozačalpotomrealizovaťnazákladetejtodohodykurzypreosoby,ktorémuposlalpriamožalobca.Na
základe toho následne potom ako zástupca zváračskej školy s jednotlivými uchádzačmi o zamestnanie u

žalobcu uzatvoril samostatné zmluvy ohľadom realizácie jednak základného kurzu a jednak následného
kurzu za účelom získania certifikátu podľa európskych noriem s tým, že tieto zmluvy boli podpisované
konkrétne samotnými už osobami a takéto zmluvy uzatvoril aj so žalovaným. Podľa dohody uzatvorenej
so žalobcom uchádzači o zamestnanie, ktorí boli zaevidovaní na úrade práce, mali možnosť podať si
žiadosť o príspevok zhruba vo výške 600,- eur s tým, že bolo dohodnuté, že v prípade, ak tento príspevok

dostanú, túto čiastku poukážu ako úhradu kurzov a zbytok ceny kurzov uhradí samotný žalobca s
tým, že následne žalobca po zamestnaní týchto osôb sumu, ktorú za nich zaplatil im bude zrážať zo
mzdy. Pokiaľ sa jedná o samotného žalovaného, tak bol problém ten, že nebol evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, čiže z jeho strany neprichádzala ani do úvahy podpora vo výške 600,- eurzo strany tohto úradu práce za účelom úhrady aspoň čiastočnej ceny realizovaných kurzov. Medzi ním a
žalobcom bola uzatvorená separátna dohoda, na základe ktorej v prípade, ak uchádzači, u ktorých bol
absolvovaný zváračský kurz nebudú zaradení na výkon práce a tým pádom nebude im ani vyplatená

mzda, takže tieto finančné prostriedky, čiže cenu kurzov mu zaplatí priamo žalobca. Spočiatku sa aj
dotazoval, či absolventi kurzov boli zaradení na výkon práce u žalobcu, následne dané skutočnosti
nepreveroval, pretože zo strany žalobcu mu pravidelne chodili úhrady s tým, že pri týchto úhradách bolo
uvedené, že za koho sú finančné prostriedky hradené a nakoľko on cenu kurzov mal zaplatenú ďalšie
skutočnosti neskúmal. Pokiaľ sa jedná o úhradu ceny kurzu za samotného žalovaného tak finančné

prostriedky mu boli uhradené zo strany žalobcu tak ako predložil o tom príjmový pokladničný doklad,
pričomzaúčtovanietýchtofinančnýchprostriedkovsavjehoúčtovníctvenenachádzaatoztohodôvodu,
že na základe dohody medzi ním a žalobcom to, že realizoval tieto kurzy na začiatku bez toho, aby
žiadal finančné prostriedky priamo od absolventov bral ako určitú formu pôžičky vo vzťahu k žalobcovi
s tým, že následne žalobca mu tieto finančné prostriedky mal postupne splácať podľa ich vzájomnej
dohody. Pokiaľ sa jedná samotnej úhrady kurzov, ktorý absolvoval pán Š., teda žalovaný, uviedol, že zo

strany žalobcu mu suma 1 130,- eur bola vyplatená. Pokiaľ sa jedná o formu úhrady tejto sumy si už
nepamätá, či to bolo „kešom“ zaplatené alebo prevodom na účet. Na základe tejto úhrady však následne
žalobcovi vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdil, že tieto finančné prostriedky prijal ako
úhradu za absolvovanie kurzov a za ktorú osobu tieto finančné prostriedky boli uhradené. Na dotaz
zástupcu žalovaného, či finančné prostriedky vo výške 1 130,- eur prijal od uviedol, že tieto finančné

prostriedky od žalobcu prijal. Na dotaz zástupcu žalovaného, že nakoľko v zmysle predloženej zmluvy
o základnom zváračskom kurze bol žalovaný povinný sám do 31.03.2014 zaplatiť cenu daného kurzu,
prečo v tomto konaní by mal zaplatiť túto sumu nie jemu, ale by mal zaplatiť žalobcovi, uviedol, že na
základe rokovaní, ktoré boli ústne za prítomnosti jednak žalovaného aj iných uchádzačov o zamestnanie
a za prítomnosti samotného žalobcu bolo dohodnuté, že tieto finančné prostriedky namiesto týchto

uchádzačov uhradí on sám a následne budú zo strany jednotlivých uchádzačov mu refundované a
to z miezd, ktoré by boli zo strany žalobcu jednotlivým uchádzačom vyplácané. Na otázku zástupcu
žalovaného, či jednotlivé zmluvy uzavreté s uchádzačmi o zamestnanie ohľadom kurzov predložil pánu
Z. ako súkromnej osobe, čiže fyzickej alebo ako konateľovi spoločnosti P. F., F..E..D.., svedok uviedol,
že presne sa nevie vyjadriť, ale podľa jeho osobného názoru, keďže na týchto rokovaniach bol žalobca

prítomný ako zástupca spoločnosti P. F., F..E..D.., tak podľa jeho osobného názoru tieto zmluvy predložil
pánu Z. ako konateľovi tejto spoločnosti. Na dotaz zástupcu žalovaného, že či finančné prostriedky zo
strany žalobcu boli prijímané na jeho osobný účet, podnikateľský účet alebo na iný účet a koľko vlastne
účtov má, uviedol, že má viacero účtov a finančné prostriedky zo strany žalobcu mu boli poukazované
na jeho osobný účet, pretože on ako fyzická osoba poskytol žalobcovi pôžičku. Nie všetky finančné

prostriedky mu zo strany žalobcu boli poukazované na účet, ale platil ich aj v hotovosti. Na otázku
zástupcu žalovaného, či žalovaný mu dlhuje nejaké finančné prostriedky, uviedol, že on osobne mu
žiadne finančné prostriedky už nedlhuje.

16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 130,- eur s prísl. a
to titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Následne z jeho strany došlo k zmene právnej kvalifikácie
daného nároku na pojednávaní konanom dňa 13.01.2016 a to v tom smere, že v konaní sa domáha
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1 130,- eur a to z dôvodu, že žalovaný

absolvoval zváračský kurz, cenu zváračského kurzu žalovaný nezaplatil, ale tieto finančné prostriedky
za žalovaného vyplatil žalobca.

19. Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal, ale uzatvoril ju pod nátlakom, bol vovedený
do omylu ohľadom toho s kým zmluvu podpisuje a podpísal ju iba z dôvodu, aby s ním bola uzatvorená

pracovná zmluva. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodne so žalovaným dospel k záveru, že
predmetná zmluva je neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Okrem výpovede žalovaného,
mal súd aj výsluchom svedkov p. X. a p. U. za preukázané, že táto zmluva nebola uzatvorená slobodne
a určite a konanie žalobcu ako konateľa spol. P.-F. F..E..D.. je možno kvalifikovať ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi, ak podpísaním tejto zmluvy podmienil podpísanie samotnej pracovnej zmluvy.

20. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní a to z dôvodu, že nebolo preukázané,
že veriteľ C.. I. pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. V tomto smere sa jedná iba o tvrdenie
žalovaného, že pohľadávka mali byť postúpená na žalobcu, pričom danú skutočnosť nepreukázal
žiadnymi dôkazmi. Ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca sa voči žalovanému domáha

nároku na zaplatenie sumy 1 130,- eur titulom postúpenia pohľadávky, nebolo preukázané, že takáto
zmluva bola uzatvorená. Prvotne sa žalobca domáhal vrátenia požičanej sumy, následne vydania
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

21. Tak ako súd vyššie uviedol, žalovaný zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a to v tak, že
sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Súd len pre úplnosť poukazuje, že nie
je viazaný právnymi dôvodmi uvedenými v žalobe, viazaný je iba skutkovými tvrdeniami.

22. Súd pri posudzovaní daného prípadu vychádzal v prvom rade zo skutočnosti, že žalovaný vo

zváračskej škole C.. I. absolvoval dva zváračské kurzy, pričom cena týchto kurzov bola spolu 1 130,-
eur. Cenu kurzov žalovaný neuhradil. Dané skutočnosti neboli v konaní sporné, boli potvrdené obidvomi
stranami sporu a preukázané listinnými dokladmi predloženými v konaní, výpoveďami strán sporu a
svedeckými výpoveďami.

Nesporné bolo aj to, že žalovaný bol v období od 07.02.2014 do 25.03.2014 zamestnancom spol. P.-F.
F..E..D.. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.02.2014 a v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa
bol s ním ukončený pracovný pomer ku dňu 25.03.2014. Podmienkou zamestnania v danej spoločnosti
bolo absolvovanie zváračských kurzov zamestnancami za účelom výkonu povolania v cudzine a to vo
Fínsku. Pracovný pomer bol so žalovaným ukončení z dôvodu, že investor v zahraničí od projektu

ustúpil, teda zamestnávateľ žalovanému nemohol zabezpečiť prácu v súlade s uzatvorenou pracovnou
zmluvou. Žalovaný pre zamestnávateľa nevykonal žiadnu prácu a zo strany zamestnávateľa mu neboli
vyplatené žiadne finančné prostriedky ako náhrada mzdy za vykonanú prácu.Spornou nebola ani skutočnosť, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzatvorená dohoda o tom,
že žalovaný absolvuje zváračské kurzy a ich cenu neuhradí priamo, ale z jeho mzdy, ktorú mu vyplatí
zamestnávateľ spol. P.-F. F..E..D.., mu táto suma bude postupne zrážaná za účelom jej postupnej úhrady

veriteľovi a to zváračskej škole C.. I..

23. Súd ďalej vychádzal z toho, že finančné prostriedky vo výške 1 130,- eur namiesto žalovaného C..
I. uhradil žalobca. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú jednak predloženými listinnými dokladmi
(príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.05.2014, ktorý súdu bol predložený jednak žalobcom a jednak

C.. I. a to nezávisle zo strany každého osobitne), výpoveďou žalobcu a výpoveďou C.. I..

24. Žalovaný popieral a namietal, že tieto dôkazy nie sú dostatočné na preukázanie zaplatenia sumy
1 130,- eur žalobcom, navrhol vo veci vykonať dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania za
účelom zistenia pohybu finančných prostriedkov na účte svedka C.. I., preverenia jeho účtovných
dokladov a navrhol vykonať výsluch p. M., účtovníčky svedka. Súd jeho návrhu na vykonanie ďalších

dôkazov nevyhovel, namietané skutočnosti považoval za obranu žalobcu v danom spore, pričom podľa
názoru súdu, doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca namiesto žalovaného
sumu 1 130,- eur uhradil a to dňa 04.05.2014. Samotný žalovaný potvrdil, že cenu zváračského kuru
neuhradil a zo strany C.. I. nebol upomínaný a ani vyzvaný na zaplatenie tejto sumy, pričom C.. I. potvrdil
danú skutočnosť a uviedol, že tak konal preto, lebo suma 1 130,- eur mu bola uhradená žalobcom,

teda voči žalovanému on sám neeviduje žiadnu pohľadávku. Na preukázanie daných tvrdení bol súdu
predložený aj príjmový pokladničný doklad predložený samostatne svedkom a samotným žalobcom,
potvrdzujúci zaplatenie sumy 1 130,- eur. To či boli finančné prostriedky C.. I.Ü. prijaté v hotovosti, resp.
pripísaním na jeho účet, či boli poukázané na osobný, resp. podnikateľský účet, nemá vplyv a nie je
ani podstatné pre posúdenie danej právnej veci. Vykonanie dokazovania v navrhovanom smere by bolo

neúčelne a nadbytočné.

Súdna prax už zdôraznila, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým
súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (viď napr. uznesenie NS SR z 26.03.1992 sp. zn.
4Cdo/6/92).

V rámci civilného sporového neplní súd vyšetrovaciu úlohu. Zmyslom a účelom znaleckého dokazovania
by malo byť len objasnenie tých skutočností, ktoré produkujú strany sporu a znaleckým dokazovaním
by mali byť tieto argumentácie buď potvrdené alebo vyvrátené. Nemožno nahradzovať činnosť strany
sporu tým, aby znalec sám prešetroval účtovníctvo inej osoby komplexne. Takýto rozsah dokazovania

by bol nehospodárnym a nezodpovedajúci zásadám civilného sporového konania. Preto nemožno pri
zásade prejednacej a zásade kontradiktórnosti civilného sporového konania takýto návrh na dôkaz ani
akceptovať.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd je toho názoru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto

konaní je dôvodný. Žalobca namiesto žalovaného dňa 04.05.2014 uhradil C.. I. finančné prostriedky vo
výške 1 130,- eur ako cenu zváračských kurzov absolvovaných žalovaným. Teda namiesto žalovaného
plnil to, čo mal plniť sám. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

26. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa s ňou musel vyporiadať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Zo strany žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 28.10.2014 a nakoľko žalobca uhradil
finančné prostriedky dňa 04.05.2014, žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Aj keby súdvychádzal z toho, tak ako tvrdí žalovaný, že k zmene právnej kvalifikácie na základe ktorej bol
nárok uplatnený došlo až v priebehu súdneho pojednávania a to v čase po uplynutí premlčacej doby,
súd len poukazuje, že k zmene právnej kvalifikácie došlo na pojednávaní konanom dňa 13.01.2016,

na ktorom bol prítomný aj samotný žalovaný a aj jeho zástupca a teda ani v tom čase nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia nebol premlčaný. Preto námietku premlčania vznesenú žalovaným
považoval za nedôvodnú.

27. Súd dospel k záveru, že žalobca namiesto žalovaného uhradil cenu ním absolvovaných zváračských

kurzov, teda plnil namiesto neho to, čo mal plniť sám žalovaný. Skutočnosť že žalovaný sám sumu 1
130,- eur neuhradil nie je sporná. Vzhľadom na uvedené došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného
na úkor žalobcu, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
1 130,- eur žalobcovi.

Nakoľko sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie

úroku z omeškania v zákonnej výške. Žalobca si tento nárok uplatnil odo dňa 05.05.2014 pričom súd
dospel k záveru, že takto uplatnený nárok mu nie je možné priznať. Súd je toho názoru, že až dňom,
keď žalovanému bol doručený žalobný návrh, t.j. dňom 09.06.2015, si žaloba účinne voči žalovanému
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a až týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania.
Preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 130,-

eur od 09.06.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu zamietol iba čiastočne a to pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok
z omeškania. Preto je toho názoru, že žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a žalobcovi

priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.