Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110218874
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3110218874.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ F. 2/ S., 3/ Z., 4/ K. zastúpení M., 5/ V.,
6/ E. proti žalovaným: 1/ G. a 2/ F., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva na odvolania žalobcov
1/ - 4/ a 6/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. októbra 2015, č. k. 26C/168/2010-299,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej 1/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ - 4/ a 6/ náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 07. októbra 2015, č.k. 26C/168/2010-299 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia 1/ - 6/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti parc. č. XXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 476 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1517 m2 a domu súp. č. XX
nachádzajúcemu sa na parc. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J. v podiele o veľkosti XX/XX-
in patria do dedičstva po Q. Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,
že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 01.08.2008 bola
medzi pôvodnou žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalobcov Q. Y. ako predávajúcou a žalovanou
1/ ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov

o veľkosti XX/XX-in predávajúcej k sporným nehnuteľnostiam na kupujúcu - žalovanú 1/ za dohodnutú
kúpnu cenu 13.941,45 Eur (420.000,- Sk). Kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice
č. J NZ XXXXX/XXXX notárom S.. S. M.. V bode III. kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena vo
výške 13.941,45 Eur (420.000,- Sk) predávajúcej bola vyplatená pred spísaním predmetnej zmluvy. Dňa
04.08.2008 bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve vo forme notárskej zápisnice č. J NZ
XXXXX/XXXX vyhotovenej notárom S.. S. M. medzi budúcou predávajúcou - žalovanou 1/ a budúcou
kupujúcou X. N., kde budúca predávajúca vyhlásila, že podiel XX/XX-in k sporným nehnuteľnostiach

odpredá budúcej kupujúcej, a to v lehote 5 rokov od 04.08.2008, ak v tejto lehote X. N. vyplatí žalovanej
1/ celú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 420.000,- Sk i s príslušenstvom a príp. poplatkami. Pôvodná
žalobkyňa v konaní tvrdila, že nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko nemala v úmysle previesť
svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/, chcela sa len zaručiť za zaplatenie
ceny za prerobenie domu. Taktiež tvrdila, že napriek ustanoveniu bodu III. predmetnej kúpnej zmluvy,
jej nebola vyplatená predmetná kúpna cena žalovanou 1/ pred spísaním kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu

vyzvala žalovanú 1/ na zaplatenie uvedenej kúpnej ceny, a to i v dodatočnej lehote. Žalovaná 1/ na výzvu
reagovala listom, v ktorom jej oznámila, že svoj záväzok zo zmluvy si splnila a predmetnú kúpnu cenu
zaplatila pred spísaním samotnej zmluvy. Vzhľadom na to pôvodná žalobkyňa od predmetnej kúpnejzmluvy odstúpila. Bola toho názoru, že doručením odstúpenia od zmluvy žalovanej 1/ dňa 02.07.2010
došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku. Dôkazné
bremeno na preukázanie uvedených skutočností zaťažovalo žalobcov. V tejto súvislosti poukazoval na

vyjadrenia pôvodnej žalobkyne o tom, že nemala v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, nemala v úmysle
previesť svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/, chcela sa len zaručiť za
zaplateniecenyzaprerobeniedomu,ktorépovažovalzasporné,keďžezjejvýpovedezodňa03.06.2011
vyplynulo, že chcela ísť k inému notárovi, ale zať ju presviedčal, že kúpna zmluva je už spísaná u M..
Ďalej uviedla, že pred ňou sa zať pýtal, koľko bude stáť vypracovanie kúpnej zmluvy. Z uvedeného je

zrejmé, že pôvodná žalobkyňa mala vedomosť, aký právny úkon sa bude dňa 01.08.2008 uzatvárať,
teda, že išlo o kúpnu zmluvu. O tom, že pôvodná žalobkyňa vedela, aký právny úkon sa dňa 01.08.2008
u notára uzatvára, svedčí aj výpoveď svedkyne F.. Y. G., pracovníčky notára, ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že notár konzultoval právny úkon s obidvoma zmluvnými stranami, obidvoch sa opýtal, aký
právny úkon idú uzatvoriť. Notár diktoval právny úkon nahlas pred účastníkmi. Ďalej uviedla, že pred
podpisom notár nahlas prečítal a potom dal originál účastníkom prečítať. Navyše podpisom notárskej

zápisnice účastníci právneho úkonu potvrdili, že si zápisnicu prečítali. Aj z výpovede notára v trestnom
konaní vyplynulo, že účastníci právneho úkonu povedali, že chcú vyhotoviť notársku zápisnicu o predaji
podielov. Po vyhotovení obe účastníčky zmluvu podpísali. Uviedol, že obe vedeli, čo podpisujú, podľa
bežného skúmania boli spôsobilé na právne úkony a v tej veci obe riadne orientované, teda nezdalo
sa, že by niektorá nevedela, čo robí, alebo že by bola niektorá pod nejakým nátlakom. Taktiež zo

zápisnice o výsluchu v trestnom konaní policajného vyšterovateľa S.. S. E. vyplynulo,
že pôvodná žalobkyňa mu povedala, že podiely chcela predať žalovanej 1/ a tak aj urobila. Nikto
ju k podpisu zmluvy nenútil. Na výzvu pôvodná žalobkyňa písomne prehlásila, že dňa 01.08.2008
dobrovoľne podpísala kúpnopredajnú zmluvu o investícii do domu. Uvedeným prehlásením pôvodná
žalobkyňa potvrdila uzatvorenie kúpnej zmluvy. Za sporné považoval súd prvej inštancie vyjadrenia

pôvodnej žalobkyne, ktorá pri výsluchu dňa 03.06.2011 uviedla, že o uzatvorení kúpnej zmluvy sa
dozvedela, keď prišla k advokátke, čo však považoval jednak za nelogické a jednak v rozpore s jej
vyjadrením v trestnom konaní zo dňa 09.02.2010, keď uviedla, že sa rozhodla, že podá návrh na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, kvôli čomu navštívila Z.. X.. Z uvedeného je teda zrejmé, že pôvodná
žalobkyňa vedela pred tým, ako išla k advokátke, že podpísala kúpnu zmluvu, keďže od nej chcela

odstúpiť. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti tvrdení pôvodnej
žalobkyne o okolnostiach týkajúcich sa uzatvorenia kúpnej zmluvy. Okrem toho aj svedkyňa X. N. pri
výsluchu na súde potvrdila, že sa s pôvodnou žalobkyňou, starou matkou rozprávala a táto jej len
povedala,žepredalasvojpodielnanehnuteľnosti.Oďalšíchokolnostiachkúpnejzmluvysanebavili.Súd
prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa bola opatrná, čo je zrejmé z toho, že,

keď jej žalovaná 1/ a jej manžel dávali u Z.. G. podpísať čistý papier, tento odmietla podpísať. Na základe
uvedeného mal súd pochybnosti o tom, že by pôvodná žalobkyňa podpísala niečo bez toho, aby vedela,
čo podpisuje. Z uvedeného vyvodil, že pôvodná žalobkyňa nemala zo žalovanej 1/ a jej manžela strach,
keďže im sama odmietla podpísať čistý papier, navyše pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola i žalobkyňa
6/. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa pracovala na notárskom úrade, mala

teda množstvo skúseností s uzatváraním rôznych právnych úkonov. V súvislosti s uzatvorením kúpnej
zmluvy súd poukazuje na formu právneho úkonu, v ktorom je v strede väčším písmom ako ostatný
text označený názov právneho úkonu - kúpnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť pochybnosť o tvrdení
pôvodnej žalobkyne, že nevedela, čo podpisuje, resp., že podpisuje zmluvu o zábezpeke. Súd prvej
inštancie zistil i ďalšie rozpory vo výpovediach pôvodnej žalobkyne o okolnostiach, ktoré predchádzali

uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keď pôvodná žalobkyňa pri svojom výsluchu dňa 03.06.2011 uviedla, že o
ničom sa nerokovalo, notár nič nevysvetlil, nič neprečítal. Naproti tomu pri podaní trestného oznámenia
dňa 09.02.2010 uviedla, že u notára jej povedali, že to má dole podpísať. Povedala im, že pokiaľ tam
nebude uvedená žalobkyňa 6/ a vnučky X. a N., tak to nepodpíše. Ďalej uviedla, že notár aj manžel
žalovanej 1/ jej povedali, že sa to do toho už nedá dopísať, ale že sa urobí dodatok novej zmluvy.

Takéto tvrdenie pôvodnej žalobkyne je v rozpore i s tvrdeniami žalobkyne 6/, ktorá na pojednávaní
dňa 15.08.2012 uviedla, že počula za dverami ako notár pôvodnú žalobkyňu oboznámil s tým, že ide
podpisovať investíciu žalovanej 1/ do strechy na predmetnom dome sup. č. XX. Pôvodná žalobkyňa
bola ešte zo strany notára uistená, že sa jedná čisto len o priznanie investície žalovanej 1/ do strechy.
Pôvodnej žalobkyni bolo zdôraznené ešte pred podpisom, že sa jedná čisto len o strechu a nie o záhrady.

V rozpore s týmto tvrdením, pri výsluchu dňa 03.12.2010 v trestnom konaní žalobkyňa 6/ uviedla, že dňa
01.08.2008 nebola priamo pri podpise zmluvy, sedela asi na chodbe a dvere k notárovi boli otvorené a
jej právna predchodkyňa tam bola s žalovanou 1/, jej manželom a notárom. Vtedy však už žalobkyňa
6/ tvrdila, že nepočula, o čom sa medzi sebou bavili. Tvrdenie žalobkyne 6/ je v rozpore i s výpoveďousvedkyne F.. Y. G., ktorá uviedla, že potom, čo klienti vojdú do kancelárie, vždy zatvorí dvere, tak to
bolo aj v predmetnej veci. Žalobca 1/ spochybňoval výpoveď S.. S. E., tvrdil, že pôvodná žalobkyňa bola
zmanipulovaná, jednak že bol za ňou policajt v civile, a potom si ju zavolal k bráne a následne ju niekto

asi z Z. kontaktoval telefonicky, pričom jej volajúca osoba kázala, čo má napísať, predtým jej ešte volala
žalovaná 1/, plakala jej do telefónu, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak pôjdu do basy, a potom jej
policajt nadiktoval, čo má povedať. Tvrdil, že takto mu to povedala pôvodná žalobkyňa. Od pôvodnej
žalobkyne ďalej vedel, že uvedený policajt sa mal aj vrátiť a ona mu dala do ruky čestné prehlásenie.
Takéto tvrdenia žalobca 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, ani na ich preukázanie žiadne dôkazy

nenavrhol.Bezďalšiehotedanemožnovyvodiťzáverotom,ženiektojehopôvodnejžalobkyninadiktoval
konkrétny text prehlásenia. Navyše vyšetrovateľ nepotvrdil, že s pôvodnou žalobkyňou telefonoval.
Spomenul si, že pôvodná žalobkyňa mu jednoznačne povedala, že prevod nehnuteľností realizovala z
vlastnej vôle, preto jej povedal, čo by mala do čestného prehlásenia napísať, aby to zodpovedalo realite.
Vzhľadom na obsah prehlásenia pôvodnej žalobkyne mal pochybnosti o tom, že pôvodnej žalobkyni
žalobcov bol takýto text nadiktovaný príslušníkom polície. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 26.08.2015

uviedol, že od pôvodnej žalobkyne vedel, že uvedený policajt sa mal aj vrátiť a ona mu dala do ruky
uvedené čestné prehlásenie. Takéto tvrdenie žalobcu 1/ je však v rozpore s výpoveďou
pôvodnej žalobkyne žalobcov, ktorá trestnom konaní dňa 28.10.2010 uviedla, že prehlásenie poslala
poštou do Y.. Žalobcovia tvrdili, že ich právna predchodkyňa nechcela prevádzať svoje spoluvlastnícke
podiely k sporným nehnuteľnostiam. Z vyjadrenia ich pôvodnej žalobkyne zo dňa 03.06.2011 vyplynulo,

že chcela, aby to patrilo vnučke. I z tohto možno vyvodiť jej úmysel previesť svoj
spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam. Pôvodná žalobkyňa, i jej právni nástupcovia ďalej
spochybňovali zaplatenie kúpnej ceny žalovanou 1/. V tejto súvislosti žalobca 1/ spochybnil údajné
odovzdávanie peňazí, podľa neho, žalovaná 1/ nemala možnosť fyzicky doniesť peniaze pôvodnej
žalobkyni a navyše bez svedkov, vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne 6/, ktorá bola stále s ňou. Tvrdil,

že do domu sa nedalo nepozorovane dostať, taktiež ani nesedel deň, kedy jej mala peniaze odovzdať.
Uviedol, že v utorok 29.07.2008 bola žalovaná 1/ navštíviť právnu predchodkyňu. Dohodli sa, že právna
predchodkyňa so žalobkyňou 6/ a X. pôjdu navštíviť žalovanú 1/ do Z., pýtať pôžičku na elektriku,
pretože dňa 23.07.2008 im vypli elektrinu. Žalovaná 1/ s manželom im povedali, že im požičajú, ale
nech sa zaručia za zaplatenie strechy. Ďalej uviedol, že sa dohodli, že dňa 31.07.2008 žalovaná 1/

príde za žalobkyňou 6/ do J. a spolu pôjdu do Y. zaplatiť dlžobu žalobkyne 6/, pričom sa jednalo o
dlžobu vo výške 68.000,- Sk. A už 01.08., čo bolo v piatok, pôvodnú žalobkyňu doviedli k notárovi,
kde podpísala kúpno-predajnú zmluvu. Uvedené tvrdenia žalobcu 1/ považoval súd prvej inštancie za
bezpredmetné, pretože takýto časový opis udalostí vyplynul len z jeho tvrdení, keďže žalovaná 1/ vo
svojich výpovediach, či už v tomto konaní, prípadne v trestnom konaní vypovedala zhodne, pričom z

jej výpovedí vyplynulo, že dňa 29.07.2008 manželovi volala pôvodná žalobkyňa, manžel jej následne
zavolal,žepôvodnážalobkyňaniečosúrnepotrebuje.Eštedňa29.07.2008išlazapôvodnoužalobkyňou
žalobcov do J.. Vtedy jej pôvodná žalobkyňa povedala, že chce predať svoj podiel, povedala jej, že
vec musí prejednať s manželom. Večer dňa 29.07. k nim prišli aj so žalobkyňou 6/ aj X. aj s pôvodnou
žalobkyňou, tam to všetko ešte rozoberali. Dňa 30.07. prišla za pôvodnou žalobkyňou a vyplatila jej

peniaze v obývačke. Žalobcovia okrem svojich tvrdení v konaní nepreukázali, že žalovaná 1/ nemala
reálnumožnosťzaplatiťkúpnucenu.Okremuvedenéhosasúdujaviloakozmätočnétvrdeniežalobcu1/,
ktorý uviedol, že sa dohodli, že dňa 30.07.2008 príde žalovaná 1/, dohodli sa, že pôvodná žalobkyňa so
žalobkyňou 6/ a X. pôjdu navštíviť žalovanú 1/ do Z., pýtať pôžičku na elektriku, pretože dňa 23.07.2008
im vypli elektrinu. Žalobca 1/ v tomto smere poukazoval na rozpor vo výpovediach žalovanej 1/. Tvrdil, že

pred súdom pri predposlednom pojednávaní vypovedala, že do domu prišla bez problémov a pôvodnú
žalobkyňu našla v obývačke sedieť a tam jej odovzdala peniaze a dňa 26.08.2015 mala zasa vypovedať,
že pôvodná žalobkyňa jej prišla otvoriť bránku. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaná 1/ v konaní
vôbec netvrdila, že našla pôvodnú žalobkyňu sedieť v obývačke, tvrdila, že peniaze jej odovzdávala
v obývačke. Vzhľadom na uvedené takúto námietku žalobcu 1/ považoval za bezpredmetnú, keďže v

tomto smere súd nezistil rozpor v tvrdeniach žalovanej 1/. Okrem toho žalovaná 1/ v konaní predložila
kúpnu zmluvu zo dňa 28.07.2007, na základe ktorej jej a manželovi bola vyplatená kúpna cena vo výške
3.900.000,- Sk. Ďalej predložila výpis z účtu manžela, z ktorého je zrejmý výber peňazí dňa 10.10.2007
vo výške 700.000,- Sk, ktoré podľa jej vyjadrenia použila na zaplatenie kúpnej ceny. Z uvedeného možno
vyvodiť, že žalovaná 1/ mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny.

Žalobcovia sa v konaní snažili spochybniť uvedené skutočnosti. V tejto súvislosti navrhli vykonanie
dôkazov oboznámením peňažných denníkov, daňových priznaní manžela žalovanej za roky 2007, 2008.
Súd prvej inštancie takéto dôkazy nevykonal s poukazom na to, že i žalovaná 1/ podnikala, konkrétne
v oblasti účtovníctva a na posúdenie finančnej situácie v jej rodine, a teda aj platobnej schopnostižalovanej 1/ by bez ďalšieho nestačili uvedené dôkazy, navyše za situácie, keď táto mala peniaze z
predaja nehnuteľností v Y. Z.. Okrem toho žalovaná 1/ uviedla, že na zaplatenie kúpnej ceny použila
peniazezpredajapozemkovarozostavanéhodomu.Čosatýkazaplateniakúpnejcenyžalovanou1/súd

prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovia bez akýchkoľvek pochybnosti nepreukázali, že pôvodnej
žalobkyni nebola žalovanou 1/ vyplatená kúpna cena. Žalobcovia v konaní predložili výpisy z účtov
pôvodnej žalobkyne za obdobie od januára 2007 do mája 2010, z ktorých malo byť zrejmé, že za toto
obdobie iné peňažné prostriedky ako starobný dôchodok na účte nemala a tieto aj vyberala, čo by zjavne
nebolo potrebné, ak by mala doma v hotovosti sumu 13.941,45 Eur. Ani takéto dôkazy podľa názoru

súdu prvej inštancie nie sú dostatočným dôkazmi, ktoré by vyvrátili prehlásenie v notárskej zápisnici o
úhrade kúpnej ceny v hotovosti pred uzatvorení kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného zastáva názor,
že zo strany pôvodnej žalobkyne nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej
ceny a vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť ani k zrušeniu kúpnej zmluvy, ktorá bola platne a účinne
uzatvorená. Súd prvej inštancie v predmetnej veci poukazuje aj na ďalšie rozpory vo výpovediach
žalobcov, prípadne svedkyne X. N., a to najmä na tvrdenie žalobcu 1/ ohľadne uzatvorenia zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve o tom, že túto dohodu X. N. uzatvárala počas obedňajšej prestávky.
TakétojehotvrdeniejevšakvrozporesvýpoveďouX.N.vtrestnomkonaní,keďtátouviedla,žepôvodná
žalobkyňa nástojila, aby podpísala zmluvu, preto si vzala voľno a šli k notárovi
v Y.. Ohľadne výpovede svedkyne X. N. o okolnostiach stretnutia na konci júla 2008, keď navštívili
žalovanú 1/ a pri tomto stretnutí boli ona, žalovaná 1/, jej manžel, pôvodná žalobkyňa, žalobkyňa 6/,

uviedla, že v tom čase sa hrala s dcérou žalovanej 1/, nevedela, čo ostatní prítomní preberali. Z toho,
čo registrovala, sa určite nejednalo o predaj nehnuteľnosti. Takéto tvrdenie svedkyne považoval súd
za zmätočné. Ohľadne uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedkyňa X. N. dňa 26.10.20112
uviedla, že zmluvu si poriadne ani neprečítala, podpisovala ju v čase obedňajšej prestávky, zmluvu si
riadne prečítala až večer. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zistila, že pôvodná žalobkyňa predala svoj

podiel. Pri tom istom výsluchu svedkyňa však ďalej uviedla, že zmluva mohla byť prečítaná, skutočne si
to nepamätala, ani tomu nerozumela. Zmluve nerozumie doteraz. Žalobcovia poukazovali na rozpor v
tvrdeniach žalovanej 1/ ohľadne okolností predaja sporných nehnuteľnosti, keď v trestnom konaní mala
žalovaná 1/ uviesť, že na predaji sporných nehnuteľností sa mali dohodnúť u nej doma len oni dve, a to
ona a pôvodná žalobkyňa, pričom na pojednávaní dňa 28.01.2011 uviedla, že sa dohodli, že jej pôvodná

žalobkyňa predmetné parcely predá za sumu 420.000,- Sk. Pri tejto dohode boli jej manžel, žalobkyňa
6/ a jej dcéra X.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že z tohto rozporu v tvrdeniach žalovanej
1/ nemožno vyvodiť záver ohľadne rozhodujúcej skutočnosti, a to o nezaplatení kúpnej ceny a teda
nemôže pre žalobcov privodiť priaznivejší výsledok vo veci samej. Žalobcovia v konaní spochybňovali
zdravotný stav pôvodnej žalobkyne, ktorý podľa nich jej bránil rozpoznať následky svojho konania. V

tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia síce poukazovali na rôzne ochorenia
pôvodnej žalobkyne, ktoré podľa nich u pôvodnej žalobkyne vyvolali taký stav, ktorý jej bránil rozpoznať
následky svojho konania, takéto svoje tvrdenia však v konaní riadne nepreukázali, prípadne na ich
preukázanie nenavrhli relevantné dôkazy. Žalobcovia v konaní tvrdili, že pôvodná žalobkyňa bola v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy pod tlakom, ani takéto svoje tvrdenia nepreukázali, resp. na ich preukázanie

nenavrhli žiadne dôkazy. Žalobcovia v konaní navrhli vypočuť svedkyňu Z.. M. X.. Takýto dôkaz súd
nevykonal i s poukazom na to, že uvedená osoba nebola pri uzatváraní kúpnej zmluvy, prípadne pri
zaplatení kúpnej ceny, takže by v konaní mohla podať len informácie, ktoré mala len
sprostredkovane. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie ponechal v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti tohto rozsudku. Vec právne

posúdil podľa § 46 ods. 1, 2, § 48, § 488, § 494, § 588, § 517 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ - 4/ z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alebo alternatívne rozsudok zmenil tak, že určí, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po Q. Y.,
zomrelej XX.XX.XXXX. Poukázali na to, že z vykonaného výsluchu pôvodnej žalobkyne Q. Y. vyplynulo,

že jej v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 01.08.2008 neboli vyplatené zo
strany žalovanej 1/ žiadne finančné prostriedky. Nepriamym dôkazom potvrdzujúcim tvrdenie sú výpisy
z jej bankového účtu za obdobie január 2007 až máj 2010. Z výsluchu žalovanej 1/ v konaní pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že k prvotnej ústnej dohode o tom, že jej pôvodná žalobkyňa predápredmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 13.941,45 eur (420.000 Sk), malo dôjsť v dome
žalovanej 1/ dňa 29.07.2008, a to za prítomnosti manžela žalovanej 1/, žalobkyne 6/ a jej dcéry X..
Uvedené tvrdenie žalovanej 1/ pôsobí zjavne nevieryhodne, nakoľko svedkyňa X. N. vo svojej výpovedi

uviedla, že počas ich návštevy sa určite nejednalo o žiadnom predaji nehnuteľností a rovnako tak
sestra žalovanej 1/ žalobkyňa 6/ (s ktorou má žalovaná 1/ neutrálne vzťahy) si nie je vedomá, že by
sa zúčastnila takéhoto stretnutia. Pravdivosť výpovede svedkyne X. N. a jej matky potvrdzuje aj listinný
dôkaz, ktorým je výpoveď žalovanej 1/ v trestnom konaní zo dňa 03.12.2010, kde v procesnom postavení
svedka uviedla, že o kúpe predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 13.941,45 eur (420.000 Sk) sa

s pôvodnou žalobkyňou dohodla sama u pôvodnej žalobkyne doma, t.j. žalovaná 1/ si sama odporuje
v tom, kde a za koho prítomnosti došlo k prvotnej ústnej dohode o predaji predmetných nehnuteľností.
Kúpnu cenu vo výške 13.941,45 eur (420.000 Sk) zaplatila pôvodnej žalobkyni bez prítomnosti iných
osôb nasledujúci deň u nej doma (u pôvodnej žalobkyni). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
vierohodnosť tohto tvrdenia žalovanej 1/ spochybnená, keď navyše aj žalobkyňa 6/ vo svoje výpovedi
uviedla, že počas letných prázdnin 2008 mala dovolenku a bola stále doma s matkou a pred 01.08.2008

pôvodnú žalobkyňu žalovaná 1/ určite nenavštívila. tvrdila, že kúpnu cenu 13.941,45 eur (420.000 Sk)
mala z čoho pôvodnej žalobkyni zaplatiť, nakoľko aj s manželom podniká v oblasti stavebníctva a preto
majú doma vždy určitú hotovosť a mala doma aj peniaze z predaja rodinného domu v Y. Z.. Na ďalšom
pojednávaní už však s istotou tvrdila, že kúpna cena bola zaplatená práve z kúpnej ceny získanej
predajom predmetného rodinného domu v Y. Z., avšak bližšie už nevysvetlila, ako je možné, že na prvom

pojednávaní nevedela bližšie uviesť, z akých peňazí bola zaplatená kúpna cena pôvodnej žalobkyni a
potom neskôr to už vedela úplne presne, čím pôsobí uvedené tvrdenie žalovanej 1/ nevierohodne. Nie
je možné mať za preukázané, že žalovaná 1/ disponovala ku dňu 30.07.2008 dostatočnou finančnou
hotovosťou na zaplatenie kúpnej ceny pôvodnej žalobkyni, keďže ich zjavne vyberala (3/4 roka predtým -
10.10.2007) s úmyslom použiť na podnikanie. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevykonal

navrhovaný listinný dôkaz - peňažné denníky z podnikateľskej činnosti za rok 2007 a 2008 svedka K. W.,
ktorého vykonaním mohli byť zistené rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k prejednávanej veci. Dôkazy
súd prvej inštancie zle vyhodnotil, aj výpoveď X. N., ktorú považoval za zmätočnú. Hoci jej tvrdenie,
že pri návšteve žalovanej 1/ koncom júla 2008 síce nevedela, čo ostatní preberali (keďže sa hrala s
mal. dcérou žalovanej 1/), sa nevyhnutne nevylučuje s jej tvrdením, že z toho, čo registrovala, sa určite

nejednalo o predaj nehnuteľností, skutočnosť, že výpoveď žalovanej 1/, ktorá si priamo sama odporuje
v tom, kde a za koho prítomnosti došlo k prvotnej ústnej dohode o predaji predmetných nehnuteľností,
bola súdom považovaná len za drobný a bezvýznamný nedostatok jej výpovede. Súd prvej inštancie
mal mať jednoznačne preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo. V dôsledku nesprávneho
hodnotenia dôkazov tak dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne

tiež nesprávne právne posúdil.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa 6/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedla, že žalovaná 1/ nepredložila žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bola predmetnú kúpnu cenu

na základe kúpnej zmluvy zaplatila. Žalovaná 1/ tvrdí, že peniaze boli vyplatené matke dňa 30.07.2008
v J. č. XX, pričom toto tvrdenie bolo počas pojednávania vyvrátené ňou, keď uviedla, že s matkou bola
počas celého dňa doma v J. č. XX a navečer odišla spolu s matkou na návštevu k žalovanej 1/, čo vo
svojej výpovedi potvrdila aj X. N.. Pričom obe uviedli, že v tento deň za pôvodnou žalobkyňou žalovaná
1/ neprišla, aby jej dala peniaze. Predmetná zmluva bola podpísaná pôvodnou žalobkyňou bez možnosti

jej prečítania. Kúpnu zmluvu podpísala len na základe toho, že jej bol obsah zmluvy reprodukovaný zo
strany notára, ale to len vo všeobecnosti a nie prečítaná ako celok. Keby mala možnosť si predmetnú
kúpnu zmluvu prečítať, tak tvrdenie, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola do jej rúk vyplatená
kúpna cena, nepotvrdila svojim podpisom. Je neobvyklé, aby sa nevystavil doklad o jej úhrade, a to aj
napriek tomu, že žalovaná 1/ už v minulosti mala s pôvodnou žalobkyňou nezhody, čo sa týka samotnej

rekonštrukcie ako aj úhrady rekonštrukcie strechy.

4. K odvolaniu žalobcov 1/ - 4/, 6/ sa vyjadril žalovaný 2/. Plne sa stotožnil s rozsudkom, nesúhlasil
s tvrdeniami žalobcov 1/ - 4/, 6/. Uviedol, že pôvodná žalobkyňa svojím podpisom v zmluve potvrdila,
že jej boli peniaze vyplatené vopred pred podpisom kúpnej zmluvy. Zároveň vnučka X. N. uplatnením

si nároku na plnenie zmluvy o budúcej zmluve so žalovanou 1/ len potvrdila platnosť kúpnej zmluvy.
Pôvodne tvrdeniu o skutočnosti, že pôvodnej žalobkyni Q. Y. neboli vyplatené peniaze, veril, a preto
podal trestné oznámenie na žalovanú 1/. Avšak už pri prvom stretnutí 12.08.2008 v J. za účasti jeho a
žalobcov 1/, 2/, 4/, X/, X. N. a pôvodnej žalobkyne Q. Y. mu na otázku, kto bol s ňou v Y., odpovedala,že bola sama bez žalobkyne 6/. Až potom, keď jej povedal, že žalobkyňa 6/ potvrdila, že bola s ňou,
priznala aj ona túto skutočnosť. Takže vedome klamala svojim deťom o skutočnostiach týkajúcich sa
tohto sporu. Taktiež tvrdila, že zmluvu nečítala, ani jej ju nikto neprečítal a ani nevedela, čo podpisuje, a

teraz sa dozvedel, že sama v zápisnici o výsluchu uviedla, že sa jednalo o kúpnu zmluvu a požadovala,
aby do zmluvy ešte doplnili ďalšie údaje, takže klamala aj v tomto tvrdení. Preto jej tvrdenia dnes
pôsobia nedôveryhodne. K bodu 2. odvolania žalobcov 1/ - 4/ uviedol, že žalobkyňa 6/ mu v krátkom
čase po spornom predaji dňa 15.08.2008 tvrdila, že síce s matkou u notára bola, ale nevedela, o čom
sa jednalo, pričom 12.08.2008 na stretnutí túto skutočnosť zamlčala. Takže jej tvrdenie, že bola celý

deň s matkou v čase odovzdávania peňazí, je nedôveryhodné, nakoľko klamala viackrát v zásadných
otázkach. X. N. ho asi 08.07.2008 pri návšteve matky oslovila vo veci finančných problémov žalobkyne
6/ o ručenie na pôžičku 200.000 Sk, avšak, keď pýtal doklady od daných dlhov, tak to odmietla. Pri
preukazovaní tejto skutočnosti zistil, že šlo o sumu iba 70.000 Sk. Matka, t.j. pôvodná žalobkyňa si
dosť často v minulosti požičiavala od neho peniaze, ale spomínala aj pôžičky od cudzích ľudí, ale nie
adresne. Takže peniaze z predaja nehnuteľnosti mohla použiť pôvodná žalobkyňa na tieto účely. V bode

1. odvolania žalobcov 1/ - 4/ sa považuje za nedôveryhodné tvrdenie, že na návšteve u žalovanej 1/ sa o
žiadnom predaji nehnuteľnosti nehovorilo, čo sa nezakladá na pravde, pretože práve to bolo predmetom
stretnutia. A práve tam sa žalovaná 1/ dozvedela aj o tom, že on chce svoj podiel predať žalobcovi 1/.
Sama žalovaná 1/ mu pri rozhovore, ktorý mal charakter skôr hádky, povedala dňa 15.08.2008, ako sa
naňho účastníci tohto stretnutia - návštevy sťažovali v tejto veci a práve X. N. označila v tejto veci ako

jedinú rozumnú osobu, s ktorou sa o predaji nehnuteľnosti dalo rozumne jednať, čo popiera pravdivosť
výpovede X. N., že nevedela, o čom sa bavia a nevedela o žiadnom predaji nehnuteľnosti. V bode 3.
odvolania žalobcov 1/ - 4/ považuje túto námietku za bezpredmetnú, nakoľko človek, ktorý predával
stavby - nehnuteľnosti za milióny ba až desiatky miliónov korún si má presne pamätať, ktorá bankovka je
z akého predaja. Jednoduché účtovníctvo poskytuje fyzickej osobe určitú časovú voľnosť zúčtovávania,

takže je bezpredmetná požiadavka dokladovania peňažných denníkov v súvislosti s kúpnou zmluvou,
nakoľko sa jednalo o predaj súkromnej osobe a nie firme.

5. K odvolaniam žalobcov 1/ - 4/ a 6/ sa vyjadrila i žalovaná 1/. Žiadala, aby Krajský súd v Trenčíne
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že v tomto prípade akékoľvek pochybnosti

o nevyplatení kúpnej ceny vyvracia spísanie kúpnej zmluvy dňa 01.08.2008 notárom S.. M.. Ide o
najhodnovernejší dôkaz o právnom úkone, pretože ho vyhotovil notár ako zástupca štátu, ktorý je
uznaným garantom osvedčujúcim právne významné skutočnosti. Takúto kúpnu zmluvu za súhlasu strán
po prečítaní účastníci podpísali a ako dôsledok vedomia obsahu tejto kúpnej zmluvy bola o tri dni neskôr
dňa 04.08.2008 u toho istého notára vyhotovená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50 O.z., kde sa

práve odvolávajúc na kúpnu zmluvu z 01.08.2008 ako budúca predávajúca zaväzuje odpredať budúcej
kupujúcejX.N.,tedadcérežalobkyne6/avnučke pôvodnejžalobkyneQ.Y.,do5rokov,podielXX/XXza
rovnakú cenu, teda 420.000 Sk. Ako potom môže niekto tvrdiť, že pôvodná žalobkyňa bola uvedená do
omylu, že nevedela, čo podpisuje a naviac, že nedostala vyplatenú kúpnu cenu. Pôvodná žalobkyňa sa
viackrát v priebehu výsluchov a výpovedí či už v trestnom konaní alebo v tomto konaní zmieňuje o kúpnej

zmluve a dokonca aj vnučka X. N. výslovne na pojednávaní dňa 26.10.2012 uviedla na str. 5 zápisnice,
cit.: „Ja som sa s babkou rozprávala, táto mi len povedala, že predala svoj podiel na nehnuteľnosti. O
ďalších okolnostiach kúpnej zmluvy sme sa nebavili. Babka pri podpise kúpnej zmluvy podpísala len
cenu strechy.“ Pôvodná žalobkyňa bola energická, rozumná žena, v minulosti pracovala na notárskom
úrade v S., takže vedela, čo kúpna zmluva obsahuje a svoje rozhodnutie prejavila i vtedy, keď žiadala

od nej, aby ďalšou zmluvou o budúcej zmluve previedla tento podiel na jej vnučku X. N., čo sa aj udialo.
Až následne, keď sa súrodenci dozvedeli, že matka previedla podiel na ňu, previezli túto do G., kde do
nej „hustili“, ako bola okradnutá a v mene matky podali na ňu s manželom dvakrát trestné oznámenie
za prečin podvodu. Okresný súd Trenčín v konaní 6T 21/2014 ich oboch s manželom spod
obžaloby oslobodil, keďže skutok nebol trestným činom. Bol to podnet pôvodnej žalobkyne previesť svoj

podiel na ňu, ktorý sa zákonným spôsobom v prítomnosti notára zrealizoval.

6. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1

C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného

odvolania.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom sa nepodarilo spochybniť
pravdivosť vyhlásenia pôvodnej žalobkyne a žalovanej 1/
v bode III. dotknutej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého kúpna cena vo výške 13.941,45 Eur (420.000,-

Sk) bola pôvodnej žalobkyni vyplatená pred spísaním predmetnej zmluvy, a tým nepodarilo preukázať,
že odstúpenie od kúpnej zmluvy pre omeškanie s plnením kúpnej ceny je dôvodné a kúpna zmluva
bola od počiatku zrušená, na základe ktorých skutočností sa domáhali určenia podielu nehnuteľností
ako dedičstva po pôvodnej žalobkyni.

11. Pôvodná žalobkyňa i jej právni nástupcovia - žalobcovia 1/ - 6/ v konaní pred súdom prvej
inštancie vyvracali pravdivosť bodu III. kúpnej zmluvy tak, že v konečnom dôsledku spochybňovali
platnosť celej kúpnej zmluvy. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že pri uzatváraní zmluvy konala v omyle
(nevedela, že uzatvára kúpnu zmluvu, nemala v úmysle previesť vlastnícke práva na žalovanú 1/),
potom, že konala pod nedovoleným nátlakom bezprávnou vyhrážkou, namietala teda vady svojej vôle

pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorých právnym následkom je neplatnosť právneho úkonu ako celku.
Pôvodná žalobkyňa však svoj určovací vlastnícky nárok odôvodňovala nie neplatnosťou kúpnej zmluvy,
ale odstúpením teda neúčinnosťou, zrušením inak platnej kúpnej zmluvy. Odstúpiť totiž možno len od
platnej zmluvy.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením skutkového tvrdenia súdom prvej inštancie pôvodnej
žalobkyne o tom, že nevedela, o aký právny úkon sa jedná, nevedela, že uzatvára kúpnu zmluvu. Súd
prvej inštancie podobne, detailne a náležite popísal dôkazy a z nich zistené skutočnosti vyvracajúce
pravdivosť tohto jej tvrdenia (predovšetkým rozporná výpoveď pôvodnej žalobkyne o okolnostiach
uzavretia zmluvy z 03.06.2011, výpoveď svedkyne F.. Y. G., zápisnica o výsluchu notára S.. M.

v trestnom konaní, zápisnica o výsluchu vyšetrovateľa S.. S. E.
v trestnom konaní, čestné prehlásenie pôvodnej žalobkyne z 17.09.2018, výpoveď svedkyne X. N. atď.),
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo, zhodnotil minulé správanie, charakteristiku,
osobnosť pôvodnej žalobkyne (pôvodná žalobkyňa pracovala na notárskom úrade, mala skúsenosti s
uzatváranímprávnychúkonov,bolaopatrná, keďjejžalovaná1/ajejmanželdávalipodpísaťčistýpapier,

odmietla atď.), ktoré majú význam pre posúdenie hodnovernosti jej tvrdení a dospel tak k logickému a
správnemu záveru, že jej tvrdenia nie sú hodnoverné.

13. Žalobcovia 1/ - 4/ sa v odvolaní sústredili na rozhodnú skutočnosť, o ktorú opierali svoj určovací
nárok, a to že žalovaná 1/ nevyplatila pôvodnej žalobkyni v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou

uzatvorenou dňa 01.08.2008 žiadne finančné prostriedky. Podľa nich bola táto skutočnosť vyvrátená
jednak výsluchom pôvodnej žalobkyne, ktorej hodnovernosť však bola pochybná (viď odsek vyššie),
jednak výpisom z bankového účtu pôvodnej žalobkyne o výberoch z účtu, rozpormi vo výpovedi
žalovanej 1/ o okolnostiach prvotnej ústnej dohody pred súdom prvej inštancie a v trestnom konaní
zo dňa 03.12.2010, rozporom tvrdenia žalovanej 1/ ohľadom miesta a času zaplatenia kúpnej ceny

s výpoveďou žalobkyne 6/, spochybňovaním dispozície s finančnými prostriedkami u žalovanej 1/ na
výplatu v hotovosti. V týchto prípadoch ide o nepriame dôkazy.14. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na
základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu
(presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do

úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť) a pripúšťa sa teda aj možnosť (väčšia či menšia
pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala. V takom prípade súd rozhodne
v neprospech strany, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Nepriame dôkazy musia na preukázanie rozhodnej skutočnosti tvoriť úplne uzavretú sústavu, ktorá
nepripúšťa iný skutkový záver ako ten, ku ktorému súd dospel, nepostačuje, ani ak k tomuto záveru

vedú s veľkou mierou pravdepodobnosti.

15. Dôkaz výpismi z účtu pôvodnej žalobkyne o výberoch súm v rozhodnom období súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz, ktorý nemôže vyvrátiť jej vyhlásenie v notárskej zápisnici
o úhrade kúpnej ceny. Dôkaz, ktorým má byť preukázaná zlá finančná situácia pôvodnej žalobkyne,
čo by malo podľa názoru odvolateľov odporovať prijatiu finančných prostriedkov od žalovanej 1/, len

vo veľmi malej miere pripúšťa možnosť pravdivosti skutočnosti o nevyplatení finančných prostriedkov.
Pravdepodobnosť toho záveru spochybňuje aj možné vysvetlenie, že pôvodná žalobkyňa finančné
prostriedky z výplaty kúpnej ceny použila na úhrady svojich dlhov. To, že dlhy mala, vyplývalo zo spisu,
vyplynulo to aj zo zistenej skutočnosti, podľa ktorej pred uzavretím kúpnej zmluvy jej pre neplatenie vypli
elektrinu v dome.

16.Knamietanýmrozporomvovýpovedižalovanej1/ookolnostiach prvotnejústnejdohodypredsúdom
prvej inštancie a v trestnom konaní zo dňa 03.12.2010, odvolací súd poukazuje na stranu 5 zápisnice
o výsluchu žalovanej 1/ v pozícii svedka v trestnom konaní nachádzajúcu sa vo vyšetrovacom spise,
podľa ktorej žalovaná 1/ vypovedala, že pôvodná žalobkyňa ju 29.07.2008 žiadala, aby k nej prišla, čo aj

vykonala a tam jej pôvodná žalobkyňa povedala, že chce predať podiel jej manželovi. Na to jej povedala,
aby prišla k nim do Z.. V ten istý deň večer prišla pôvodná žalobkyňa k nim domov aj so žalobkyňou 6/
a X., kde navrhla predaj podielu. Porovnaním s jej výpoveďou v tomto (civilnom) konaní je teda zrejmé,
že jej výpoveď v trestnom konaní ohľadom prvotnej ústnej dohody sa zhoduje s jej výpoveďou v konaní
pred súdom prvej inštancie. Táto námietka odvolateľov je preto nedôvodná.

17. K namietaným rozporom tvrdenia žalovanej 1/ ohľadom miesta a času zaplatenia kúpnej ceny
s výpoveďou žalobkyne 6/, odvolací súd odkazuje na to, ako vyhodnotil (správne) hodnovernosť
žalobkyne 6/ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď správne poukazoval na významné rozpory
v jej výpovedi ohľadne okolností uzavretia zmluvy u notára dňa 03.12.2010 v trestnom konaní a v jej

výpovedi na pojednávaní dňa 15.08.2012 v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli naviac
v rozpore s výpoveďou svedkyne, zamestnankyne notára F.. Y. G..

18. Pokiaľ ide o otázku dispozície žalovanej 1/ s finančnými prostriedkami v danom objeme v rozhodnom
čase, ktorú dispozíciu žalobcovia spochybňovali, táto bola jednoznačne preukázaná kúpnou zmluvu

zo dňa 28.07.2007, na základe ktorej jej a manželovi bola vyplatená kúpna cena, finančné prostriedky
vo výške 3.900.000,- Sk a výpisom z účtu manžela, z ktorého je zrejmý výber peňazí dňa 10.10.2007
vo výške 700.000,- Sk. Súd prvej inštancie v súlade s procesnými požiadavkami riadne zdôvodnil,
prečo nevykonal dôkaz peňažnými denníkmi manžela žalovanej 1/ navrhnutý žalobcami. Súd prvej
inštancie takýto dôkaz nevykonal z dôvodu jeho zbytočnosti, pretože aj tak by zistené skutočnosti

nevysvetľovali celkové majetkové a príjmové (rodinné) pomery žalovanej 1/ (i žalovaná 1/ je zárobkovo
činná), teda prípadné zistenia by nepostačovali na spochybnenie preukázanej dispozície žalovanej 1/
s finančnými prostriedkami v danom objeme v rozhodnom čase z dôvodu prevzatia predajnej ceny a
výberu prostriedkov. Takýto protidôkaz by nebol spôsobilý úspešne vyvrátiť tvrdenie žalovanej 1/, nešlo
by o plný protidôkaz.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení
vykonaných dôkazov postupoval v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 132 O.s.p., teda
vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli strany. Dospel k správnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich
v spore zaťažovalo, nepreukázali, že žalovaná 1/ nevyplatila kúpnu cenu žalobkyni 1/. Dôkazy, ktoré
označili a navrhli nevytvorili úplne uzavretú sústavu, ktorá by nepripúšťala iný skutkový záver, ako jezáver uplatnený v žalobe. Neunesenie dôkazného bremena má za následok prehru strany v spore,
pretože sa jej nepodarilo preukázať právne významné skutočnosti, hoci ich preukázať mala.

20. Žalobcami 1/ - 4/ a 6/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo
možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom
konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade
patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania žalovanej 1/ voči

odvolateľom - žalobcom 1/ - 4/ a 6/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Zo spisu
však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného 2/ v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).