Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/214/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6312207203.3
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO : 36 613 843, proti žalovanému
W. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX (do 30. 06. 2016 za účasti Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO : 42 176 778
vystupujúceho ako vedľajší účastníka na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Advokátska kancelária J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec), o zaplatenie 4 497,90 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/206/2012-191 zo
dňa 17. 06. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 06. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 968,60 Eur, na špecifikovaný účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 4
497,90 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9 % zo sumy 3 109,67 Eur od 15. 12. 2009 až do
zaplatenia.
Okresný súd mal preukázané, že dňa 09. 09. 2008 bola medzi spoločnosťou GE Money, a.s., Bottova
7, Bratislava, IČO: 17324220 (ďalej aj ,,právny predchodca“) a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere
a ďalších úverových produktoch (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 Eur) a žalovaný sa
zaviazal tento úver splácať 72-mi splátkami po 2 123,- Sk (70,47 Eur). Dátum prvej splátky bol stanovený
na 09. 10. 2008, dátum splatnosti každej ďalšej splátky bol stanovený na 9. deň v mesiaci. V zmysle
obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty právny predchodca žalobcu
bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných podľa zmluvy o úvere
v prípade, že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: 1/ zákazník spoločnosti porušuje zmluvu
o úvere, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň, 2/ zákazník uviedol v
predložených dokladoch v žiadosti o úver, v úverovej zmluve alebo v oznámení podľa bodu 2.7 týchto
podmienok nepravdivé údaje, 3/ ak bolo zahájené konkurzné, vyrovnávacie alebo exekučné konanie,
týkajúce sa majetku zákazníka.
Žalovanýsplátkyvovýške2123,-Sk(vovýške70,47Eur)platil aždoapríla2009spravidlasomeškaním
niekoľkých dní (tj. nedodržal stanovenú splatnosť do 9. dňa v príslušnom mesiaci). Aprílová splátka v r.
2009 bola uhradená na účet právneho predchodcu žalobcu dňa 14. 04. 2009. Májovú, júnovú, júlovú
ani augustovú splátku žalovaný nezaplatil vôbec.Predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným okresný súd posúdil v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj ,, Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože išlo o
dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah.
Súd prvej inštancie zistil, že obsah úverovej zmluvy zodpovedal požiadavkám Zákona o spotrebiteľských
úveroch, bola uzatvorená platne, bez zistených neprijateľných podmienok.
Zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bola vznesená námietka premlčania vo
vzťahu k uplatnenému nároku a túto okresný súd uznal ako dôvodnú. Okresný súd uviedol, že
novelou Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 102/2014 Z.z. bola stanovená v § 52 ods. 2 OZ
povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela v takomto znení
nadobudlaúčinnosťdňa01.04.2015,bezvymedzeniaprechodnýchnoriempreprávnevzťahy,založené
pred účinnosťou novely, z toho dôvodu súd od 01. 04. 2015 predmetné ustanovenia aplikuje na všetky
spotrebiteľské právne vzťahy.
V zmysle citovaného ustanovenia zákona sa aj na právne vzťahy, založené zmluvným typom podľa
Obchodného zákonníka (akým je aj zmluva o úvere), aplikujú napr. ustanovenia ôsmej časti I.
hlavy Občianskeho zákonníka, teda všeobecné ustanovenia o záväzkoch, podobne ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, o premlčaní a pod.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo v zmysle ustanovenia § 565 OZ dohodnuté, že
v prípade omeškania s viac než tromi splátkami zároveň, môže poskytovateľ úveru požadovať okamžité
predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok zákazníkom podľa zmluvy o úvere. Z platobnej histórie
úveru vyplynulo, že k takejto situácii došlo dňa 11. 08. 2009 na základe toho, že nebola zaplatená v
poradí už štvrtá omeškaná splátka - splatnosť bola stanovená na 9. deň v mesiaci, v auguste 2009
však 9. deň pripadal na nedeľu, jej splatnosť sa teda posunula na 10. 08. a dňa 11. 08. 2009 sa tak
dlžník dostal do omeškania aj s touto splátkou. V zmysle ustanovenia § 103 OZ premlčacia doba začala
plynúť od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, teda od 10. 08. 2009 a
uplynula dňa 10. 08. 2012. Žaloba bola podaná až dňa 21. 08. 2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby
(teda oneskorene), preto okresný súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“), keď nárok na náhradu trov patrí úspešnému žalovanému, príp. vedľajšiemu
účastníkovi na jeho strane. Okresný súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v sume
968,60 Eur za 4 úkony právnej služby po 161,01 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, 2 vyjadrenia vo
veci samej a zastupovanie na pojednávaní), + režijný paušál vo výške 2x po 8,39 Eur za úkony v roku
2015 a 2x po 8,58 Eur za úkony v roku 2016, ako aj za náhradu cestovných nákladov za cestu z Lučenca
do Brezna a späť dňa 17. 06. 2016 vo výške 43,39 Eur, a za náhradu za stratu času za rovnakú cestu v
rozsahu šiestich začatých polhodín po 14,30 Eur, celkovo teda 85,80 Eur, vrátane 20 % DPH.
2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel jeho žalobe, eventuálne aby rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Okresný súd uviedol,
že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/501/2004 zo dňa 30. 09. 2014. Uviedol, že okresný súd si zamieňa
začatie plynutia premlčacej doby na uhradenie pohľadávky na súde so začatím plynutia premlčacej
doby na právo uskutočniť právny úkon zosplatnenia úveru. Okresný súd stotožnil jeho oprávnenie
požadovať splatenie celého úveru od dlžníka v zmysle bodu 7.3 obchodných podmienok so začatím
plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na súde. On využil svoje právo (nie povinnosť) požadovať
vrátenie celého úveru dňa 19. 08. 2009. Žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala
plynúť dňa 19. 08. 2009, teda deň nasledujúcu po zosplatnení úveru a žaloba bola podaná na okresný
súd faxom dňa 20. 08. 2012 (posledný deň premlčacej doby dňa 19. 08. 2012 pripadol na nedeľu, čiže
posledným dňom bol pondelok 20. 08. 2012). Následne bola doplnená poštou v zmysle OZ. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/106/2004.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 Civilného sporového poriadku -
ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Z obsahu vyplýva, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli Zmluvu o úvere dňa 09.
09. 2008 (č.l. 12 spisu). Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 4497,90 Eur s
príslušenstvom. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 15. 12. 2009 (č.l. 81-84 spisu). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že
právny predchodca žalobcu mohol požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok
v zmysle Zmluvy o úvere, pričom k takejto situácii došlo dňa 11. 08. 2009. Podľa názoru súdu prvej
inštancie premlčacia doba začala plynúť od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným
celý dlh, teda od 10. 08. 2009 a uplynula dňa 10. 08. 2012. Žaloba bola podaná až dňa 21. 08. 2012,
t.j. po uplynutí premlčacej doby (teda oneskorene), preto žalobu zamietol.
6. V žalobe žalobca uviedol: ,,došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu, keď je v Platobnej histórii uvedená
položka s názvom ,,Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu.“
7. V zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
9. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok ustanovenie § 565 OZ umožňuje veriteľovi pri
splnení v Občianskom zákonníku uvedených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku toho, že nebola zaplatená niektorá splátka, ak
to bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté, resp. ak to bolo určené v rozhodnutí, môže veriteľ za
predpokladu kumulatívne splnených skutočností: 1/ ak sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením
niektorej zo splátok, 2/ veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, 3/ veriteľ požiadal o
zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.
10. V bode 7.3 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (č.l. 26) sú
uvedené podmienky, za ktorých bol právny predchodca žalobcu (resp. žalobca) oprávnený požadovať
okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných žalovaným (okrem iných i v prípade, ak bol
žalovaný v omeškaní s platením viac ako troch splátok).
11. Odvolací súd konštatuje, že k okamžitému zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako
sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru (ako to nesprávne ustálil
okresný súd). Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totiž priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či
totoprávouplatní,tedačivyzvedlžníkanazaplatenieceléhozvyškudlhu.Presplatnosťcelejpohľadávky
v zmysle ustanovenia § 565 OZ teda nie je významné, kedy mohol veriteľ dlžníka z dôvodu jeho
omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svojho
oprávnenia využiť a či prípadne kedy dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.
12. K okamžitému zosplatneniu úveru je totiž potrebný jednostranný adresný hmotnoprávny právny
úkon žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), ktorý bol doručený žalovanému, na základe ktorého
veriteľ (žalobca, resp. jeho právneho predchodca) využil svoje oprávnenie vyplývajúce z bodu 7.3
Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, t.j. oprávnenie požadovať
okamžité predčasné splatenie celej pohľadávky naraz.
13. Z obsahu žaloby ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca, resp. jeho právny
predchodca pristúpili k danému jednostrannému adresnému hmotnoprávnemu právnemu úkonu po
tom, ako bol žalovaný v omeškaní s plnením viac ako troch splátok. Z obsahu spisu totiž absentuje
hmotnoprávny úkon právneho predchodcu žalobcu, eventuálne žalobcu, na základe ktorého požadoval
od žalovaného predčasné splatenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere.
14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že ani údaj uvedený v
platobnej histórii týkajúcej sa predčasnej splatnosti úveru ešte nemusí znamenať, že v daný deň právnypredchodca žalobcu uskutočnil právny úkon, t.j. požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého úveru
a jeho žiadosť bola doručená žalovanému najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.
Ďalej s adresnosťou žiadosti odvolací súd poznamenáva, že aj vtedy, ak sa veriteľ bez ďalšieho obráti
na súd, je možné žalobu súdom priznať účinky žiadosti o zaplatenie celého dlhu iba vtedy, ak by bolo
podanie adresované súdu (žaloba) doručené dlžníkovi v lehote do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
15. V zmysle ustanovenia § 103 OZ premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože pri
posúdení námietky premlčania nesprávne určil počiatok plynutia premlčacej doby vrátane zistenia o
márnom uplynutí premlčacej doby vychádzajúc z názoru, že dňa 11. 08. 2009 došlo k okamžitému
zosplatneniu úveru.
17. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť(389ods.1písm.b)CSP)avecmuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1CSP).
18. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
nároku a vychádzajúc z premisy, že Zmluvu o úvere je nutné klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú,
povinnosťou okresného súdu bude Zmluvu o úvere podrobiť ex offo súdnej kontrole, zistiť, či predmetná
zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, ustáliť, či došlo k okamžitému zosplatneniu úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu (resp. zo strany žalobcu) a posúdiť plynutie premlčacej doby (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov) v zmysle vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.
19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).
20. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
21. Odvolací súd ohľadne vyjadrenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov zo dňa 16. 09. 2016 k odvolaniu žalobcu považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným
sporovým poriadkom. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný
sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie
konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné
ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
V súvislosti s vyššie uvedenou novou procesnoprávnou zákonnou úpravou odvolací súd poukazuje
na jeden zásadný procesnoprávny aspekt. Od účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. od 01. 07.
2016 už inštitút vedľajšieho účastníka neexistuje. Z toho vyplýva, že Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove s účinnosťou od 01. 07. 2016 už nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto odvolací nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadnuť
na jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobcu datované ku dňu 16. 09. 2016 (č.l. 210-213 spisu).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.