Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204936
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115204936.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: H.
Z., nar,. XX.X.XXXX, trvale bytom L. S., T. I. 5, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Bratislava, Štefánikova 14 a S.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. S., Y. XX, zast. splnomocneným
zástupcom F.. I. Z., U.., bytom L. S., Y. XX o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým a o návrhu
otca na úpravu styku s maloletým, takto

r o z h o d o l :

Súd styk otca s maloletým S. Z., nar. XX.XX.XXXX z a k a z u j e .

Súd návrh otca na úpravu styku s maloletým S. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Súd u k l a d á rodičom maloletého S. Z., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa
sociálnemu a odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Fakultnej nemocnice
v Nitre, Ústavu klinickej psychológie so sídlom Nitra, Špitálska 6.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2015
domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletým S. tak, že otec sa bude stretávať s dieťaťom každú prvú
sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 12.00 hod. do 16.00 hod. a každú prvú nedeľu v kalendárnom
mesiaci v čase od 12.00 hod. do 16.00 hod. a to za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého. Svoj
návrh odôvodnila tým, že otec neprejavuje o dieťa taký záujem, aký v podaniach na súde prezentuje.
Skutočný až horlivý záujem o maloletého S. prejavuje jeho starý otec F.. I. Z., U.. A tento je zároveň
aj občianskym zástupcom svojho syna a chce sa aj fakticky reálne ujať výkonu práv rodiča namiesto

jeho syna voči maloletému S., hoci mu takéto právo zo zákona neprislúcha a ani jeho veku neumožňuje.
F.. I. Z. prejavuje túžbu mať maloletého S. pri sebe. Toto realizuje neustálymi podaniami na súd,
osobnými návštevami orgánu starostlivosti ako i priamym vplyvom na odborníkov, ktorí sa vyjadrovali k
zdravotnému stavu dieťaťa tým, že ich odborné vyjadrenia popiera a snaží sa zmeniť ich názor, pokiaľ
je názor odborníkov v priebiehajúcich konaniach v rozpore s jeho názorom. Dôkazom tejto obsesie
starého otca je aj podanie návrhu na úpravu styku s blízkymi osobami, ktorý podal dňa 26.8.2013 a
ktoré prekračuje rámec zákonom mu daných práv ako starému otcovi. Týmto starý otec maloletého S.

zneužíva inštitút všeobecného (občianskeho) zástupcu tým, že nad rámec požiadaviek svojho mandanta
presadzuje svoje osobné záujmy hoc i na úkor maloletého S.. Omnoho dôležitejšou skutočnosťou je
zdravotný stav maloletého S., ktorý je spôsobený podľa dôkazov v podstatnej miere správaním jeho
otca S.. K. Z.. Tieto dôkazy vyplývajú z lekárskej správy MUDr. P. ako aj znaleckého posudku PhDr. Q..Uvedené dôkazy by mali v podstatnej miere objasniť potrebu prítomnosti matky pri realizácii styku otca
s maloletým S.. (1)

Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2015
domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletým S. tak, že bude prinavrátený viac než tri roky platný a
realizovaný stav. Matka je povinná dieťa v párnom týždni v sobotu o 10.00 hod. otcovi na mieste trvalého
bydliska pripraviť a odovzdať, otec vráti dieťa matke v nedeľu o 19.00 hod. V nepárnom týždni v piatok je
matkapovinnádieťapripraviťaodovzdaťotcovio10.00hod.,otecdieťavrátimatkevtenistýdeňo18.00

hod. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa v horeuvedenom čase sú oprávnení uskutočniť okrem rodičov
dieťaťa aj starí rodičia dieťaťa a to zo strany matky ako aj zo strany otca. Svoj návrh odôvodnil tým,
že Okresný súd v Nitre svojim uznesením 11Em/3/2010-271 zo dňa 16.10.2014 potvrdený uznesením
odvolacieho súdu 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27.2.2015 novoobjaveným názorom zaujal stanovisko, že v
súčasnosti neexistuje žiadne vykonateľné rozhodnutie súdu, keďže dohoda rodičov, ktorá sa dlhodobo
realizovalasúdnepovažujezadohodu,ktorábolaschválenásúdom,nastalstavnevymožiteľnostinároku

dieťaťa na styk s otcom a nastal stav absolútneho odlúčenia dieťaťa od otca, čím sú porušené základné
ľudské práva dieťaťa, ktoré mu zaručuje Dohovor o právach dieťaťa a tiež ktoré mu zaručuje Zákon o
rodine. Znevážením a znehodnotením dohody rodičov tým, že súd ignoroval zhodný prejav účastníkov
konania a novoobjaveným právnym názorom nepovažuje dohodu rodičov za súdne rozhodnutie, súd
umožnil matke trvale odlúčiť dieťa od otca, ktoré odlúčenie pretrváva od 7.9.2014 a hrozí, že vo vzťahu

otca s dieťaťom nastane neodvratný stav. (2)

Uznesením č.k. 11P/56/2015-17 zo dňa 7.4.2015 súd spojil návrhy oboch rodičov na spoločné konanie.
(3)

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že návrh podávala z toho dôvodu, že nechce aby sa
syn nestretával s otcom, ale chce upraviť tento styk s tým, že jej ide o najlepší záujem dieťaťa. Svoju
prítomnosť navrhuje preto, že vie dať dieťaťu pocit istoty, to že sa syn nechce bez nej stretnú s otcom
doložili aj videonahrávkami. Keď má ísť dieťa k otcovi tak kričí že nechcem, nedávaj ma tam. Nechce aby
syn prežíval stresy, naposledy bol u otca od 6. do 7.9.2014. Potom čo sa udialo, čo už opísala vyhľadala

pomoc psychiatra. Syn teraz nastupuje do 1. ročníka, musí sa sústrediť na školské povinnosti. (4)
Posledného pojednávania sa matka nezúčastnila, k veci zaslala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla,
že syn má strach z otca, odmieta akýkoľvek kontakt s ním, čo sa preukázalo aj v znaleckom dokazovaní.
Sohľadomnazdravýpsychickýafyzickývývinsynaajehoprosperovaniedobudúcnažiadazákazstyku.
Nútenie syna do styku s jeho otcom by mohlo vážne narušiť jeho psychickú pohodu a ohroziť budúci

psychický vývin. Dieťa malo zhoršený psychický stav práve v časoch, kedy dochádzalo k stretnutiu s
otcom a s jeho rodinou, pokiaľ sa syn sám rozhodne s otcom stretnúť, brániť mu v tom nebude. V prípade
nariadenia výchovného opatrenia obom rodičom sa domnieva, že akékoľvek výchovné opatrenie bude
bezvýsledné, toto už v minulosti bolo navrhované ÚPSVaR. Ona sama navrhovala otcovi stretávania
za prítomnosti psychológa. V roku 2012 keď dieťa odmietalo k otcovi ísť, vyhľadala psychológa, otec aj

starí rodičia dostali pozvánku na stretnutie, avšak sa naň nedostavili. Osobne má za to, že nariadenie
výchovného opatrenia nepomôže k tomu, aby dieťa zabudlo na všetky zlé zážitky, ktoré vyjadruje keď sa
nachádzalo u otca, strach, prežívanú úzkosť a hlavne k vybudovaniu láskyplného vzťahu otca a syna.
Otec mal veľa možností aby sa tak stalo, dieťa chodilo od 9 mesiacov k otcovi samé bez prítomnosti
matky. (5)

Právny zástupca matky uviedol, že styk otca s dieťaťom nie je upravený žiadnym rozhodnutím,
rodičovská dohoda bola vypovedaná a nakoľko maloletý má strach zo svojho otca, o čom svedčí aj
tá skutočnosť, že pracovníčky úradu ho chceli vziať na stretnutie s otcom, čo zase dieťa zo strachu
odmietlo. Otcove správanie je agresívne, o čom svedčí napr. aj priestupkové konanie a aj jeho správanie.

Tak isto doktor J. v znaleckom posudku na čl. 45 opísal otca, toto nebolo vyvrátené ani MUDr. P., ktorá
odporučila styk otca za prítomnosti matky. Po rehospitalizácii dieťaťa po troch mesiacoch, kedy nebol
tento v kontakte s otcom bolo zistené, že maloletý je menej úzkostný, zlepšila sa mu chuť do jedla,
spánok, prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom navrhujú aj z toho dôvodu, že takýmto spôsobom
môže otec znovu nadviazať vzťah s dieťaťom. V rámci styku otca s dieťaťom sa môže realizovať aj styk

so starými rodičmi. Matka súhlasí aby prišli spolu za dieťaťom ku nim. Vyšetrenia, ktoré doložili nemožno
spochybňovať, vykonávali ich klinický psychológovia v rámci svojho oboru a podľa nich tieto vyjadrenia
sú hodnotnejšie ako vyjadrenia pediatričky, ktorej boli všetky uvedené správy zaslané. Odmietajú, že
matka popudzuje dieťa proti otcovi a ďalším členom rodiny, na styk s otcom dieťa pripravovala riadne,nie je však možné, aby zabezpečila ako sa bude dieťa cítiť, keď je v starostlivosti otca. O tom, že dieťa
malo problémy svedčí aj to, že pani P. naordinovala aj medikamentóznu liečbu. (6)
Právny zástupca matky na poslednom pojednávaní uviedol, že navrhujú návrh otca v celom rozsahu

zamietnuť, tento návrh nie je v najlepšom záujme dieťaťa ale práve naopak je v príkrom rozpore
s jeho najlepším záujmom a taktiež so želaniami samotného maloletého S.. Maloletý aj naďalej
pociťuje strach zo svojho otca a jeho rodiny, úzkosť a beznádej. V období, kedy maloletý chodil k
otcovi sa zhoršoval jeho psychický stav, bol hospitalizovaný na psychiatrii v Bratislave, kde mu bola
naordinovaná medikamentózna liečba. Odkedy nedochádzalo k spoločnému stretávaniu dieťaťa s

otcom, stav maloletého sa zlepšil. Otec si s maloletým S. nedokázal vytvoriť vzťah, maloletý vyjadruje
len zlé zážitky, ktoré prežil u otca a jeho príbuzných. Otec sa o dieťa zaujíma iba úradne, nezaujíma sa
ako sa maloletý má, či niečo nepotrebuje, neposlal mu darček k Vianociam, narodeninám ani meninám,
najnovšie podal návrh na zníženie výživného z 50 eur na minimálne zákonné výživné. Ďalej právny
zástupca matky poukázal na znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii
spol. s r.o. č. 24/2015 zo 6.11.2016 a jeho konkrétne body, v ktorých sa znalkyňa vyjadruje k vhodnosti

nerealizovaniastykudieťaťasotcomastarýmirodičmiZ..Tiežpoukazujenazáveryďalšiehoznaleckého
posudku znalkyne PhDr. S. E., PhD. ako aj na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a dohovor o
právach dieťaťa. Taktiež dáva súdu do pozornosti aj rozhodnutie tunajšieho druhoinštančného súdu zo
dňa 22.5.2015 sp. zn. 5CoP/21/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva jednoznačné preferovanie záujmu
maloletého dieťaťa aj za cenu obmedzenia rodičovských práv. (7)

Právny zástupca matky v konečnom návrhu žiadal návrh otca zamietnuť a zakázať styk otca s maloletým
S.. (8)

Otec ako účastník konania uviedol, že navrhuje upraviť styk tak, ako je v písomnom návrhu s tým, že
ten piatok, keďže nastupuje do 1. Ročníka mohol by prísť ku nemu po škole. Syn sa vždy tešil na každé

jedno stretnutie, na každý výlet, to že ho syn odmieta je výmysel matky a tých doktorov a magistrov,
ktorých navštívila. Nechce, aby styk bol pre dieťa stres, chce len aby bol syn s ním, aby si mohli ich
vzťah rozšíriť. Chce pre dieťa naisto najlepšie riešenie, no matka hneď po jeho narodení dala návrh na
zákaz styku so svojim otcom. To, že v návrhu žiada, aby mohli dieťa preberať a odovzdávať starí rodičia
z oboch strán, je z toho dôvodu, že keby niekto z nich momentálne nemohol odovzdať alebo prijať dieťa,

aby ho mohli prevziať starí rodičia aj z jednej, aj z druhej strany. Až do toho posledného stretnutia všetko
fungovalo, ale keďže syn už bol starší, rozprával ako sa cítil na výletoch, ako mu bolo dobre. Matka to
asi nerada počula a preto vyvinula tieto aktivity. On jej odvtedy asi 15 krát volal aby prišla na stretnutie,
prípadne že pôjdu na kuratelu, ale ona stretnutia odmietala. Je to výmysel, že syn ho odmieta, ktorý
si dáva potvrdiť doktormi alebo magistrou, ktorá je povinná matku vypočuť a potom to dá na papier.

Detská lekárka sa vyjadrila, že o žiadnych takýchto diagnózach u dieťaťa nevie, že tam nie je ani náznak
nejakých psychických problémov. Agresívne sa správa preto, že ktokoľvek by bol na jeho mieste, tak by
sa správal minimálne tak ako on. Počas všetkých týchto konaní sa ani raz matky nikto nespýtal že ako
pripravuje dieťa na styk, pretože ho má pripraviť aj psychicky a doteraz z jej strany nebolo uvedené ani
jedno pozitívum na jeho osobu, takže nevie ako môže dieťa pripraviť na styk s ním.(9)

Splnomocnený zástupca otca uviedol, že od 7.9. sa otec dostavil na stretnutia so synom 41 krát, matka
dieťa ani raz nepripravila, nepostavila pred dvere, chodievali tam aj on s manželkou. Iba raz na Bielu
Sobotu postavila dieťa do okna na prvom poschodí a povedala mu, že nechce ísť s nimi a že nechce ísť
ani s E.. Malý to trasľavým hlasom povedal. On bol tri dni v Bratislave vo Fakultnej nemocnici, kde jednal

s právnymi zástupcami, konkrétne s pani S., ktorá uviedla, že pani doktorka sa konkrétne nevyjadrila,
aby sa dieťa nestretávalo s otcom, vyjadrila sa , že najlepšie by bolo keby boli spolu, k tomu doložil aj to
vyjadrenie. Čo sa týka tých psychologických nálezov, ani jeden psychológ neprejavil svoj názor, všetko
boli údaje získané od matky a popísané skutočnosti neboli zistené žiadnymi klinickými metódami. (10)
Na poslednom pojednávaní splnomocnený zástupca uviedol, že sa pridržiavajú návrhu zo dňa

30.3.2015, žiadajú ho ale doplniť, skorigovať, aby sa styk otca s dieťaťom vykonával presne tak ako
do septembra 2014, kedy bol ich vzťah spontánny, priateľský, empatický a srdečný. Toto nikto nemohol
spochybniť, že sa otec voči dieťaťu takto choval. Až prišlo rozhodnutie tohto súdu, ktorý zo dňa na
deň rozhodol, že dieťa sa má stretávať s otcom iba za prítomnosti svojej matky a v mieste jej bydliska.
Navrhujú, aby bol styk upravený dva krát týždenne, prvý krát od soboty do nedele s prespaním a potom

každý piatok. Mgr. J. v znaleckom posudku odporučil buď striedavú starostlivosť alebo rozšíriť styk aj o
ten štvrtok. Je nezmysel dávať ďalší znalecký posudok dva a pol roka po tom, čo dieťa nevidelo svojho
otca, je to zo strany súdu s prepáčením šaškárňa a toto treba zastaviť. Ani otec, ani starí rodičia dieťaťu
nikdy neublížili. Súd sa odvoláva na dohodnutý znalecký posudok, ktorý pán H. dojednal. Predposlednéstretnutie bolo v tom auguste, keď dieťa utekalo šťastné k nášmu autu, priateľ matky to fotil z okna. Malý
sa choval spontánne, v aute bol otec a babka, malý utekal k autu, zabudol sa mame aj odzdraviť, vošiel
do auta, objal babku aj otca, pozdravil sa im a keď ho otec išiel zapínať, tak matka aj s babkou začali

kopať do auta, oplzlo sa vyjadrovali. Potom o dva týždne bolo to stretnutie, na ktorom sme malému
mali ubližovať tak, ako to bolo podané. Je to všetko vymyslená fraška, pretože malý už keď išiel na
to posledné stretnutie, začal v aute s tou trávou a tie ďalšie veci, ktoré spomínal v iných konaniach.
3.9.2014 to malý spomínal u pani G. a následne 6.9.2017 to mal nejaký anonym vidieť keď bol malý u
nich a vtedy sa to malo stať. Nevie aký anonym, keď na chate okrem neho, syna, malého a vnučiek už

nikto nebol. Poukazuje na to, že matka dávala návrh na zákaz styku keď malo dieťa 7 mesiacov, odvtedy
trepe tieto hlúposti a súd jej na to naletel. Oni preto žiadajú, aby sa všetko vrátilo do toho stavu pred
posledným stretnutím do tohto momentu. Súdu dva a pol roka nevadilo, že matka pácha trestnú činnosť,
keď neumožnila otcovi stretnutie s dieťaťom, marila výkon rozhodnutia a nebola za to potrestaná. Súd
podporoval páchanie trestnej činnosti zo strany matky. Použije slová svojho syna, že súd psychicky
zavraždil toto dieťa. Súd dával za právo znalkyni E., ktorá napísala znalecký posudok len na základe

akýchsi hypotéz, predpokladov a úsudkov. (11)
Splnomocnený zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby bol prinavrátený psychický
stavdieťaťazoseptembra2014aabysapokračovalovstykusdieťaťomvtomrozsahuakobolodovtedy.
(12)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh na úpravu styku zamietnuť. Aktuálny
psychický a zdravotný stav maloletého S. momentálne neumožňuje jeho kontakt s otcom, navrhujú aby
súd styk neupravil. Zároveň navrhujú výchovné opatrenie, ktoré bude spočívať v uložení povinnosti
rodičom podrobiť sa rodičovskej terapii z dôvodov zlepšenia vzťahu medzi rodičmi, aby tak pomohli
maloletému S. obnoviť väzbu medzi otcom a dieťaťom. Voľbu psychológa by ponechali na voľbe rodičov

s tým, že im súd uloží povinnosť, aby mu v primeranej lehote oznámili psychologický inštitút, ktorý si
vybrali. (13)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, lekárske správy,
písomné vyjadrenia splnomocneného zástupcu otca a otca, dohodu z roku 2011, písomnosti

doložené do spisu splnomocneným zástupcom otca dňa 5.6.2015, návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, znalecké posudky, neodkladné opatrenie, odvolanie, fotografie, písomné
vyjadrenie, návrh na uloženie otázok dieťaťu v rámci znaleckého dokazovania, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre, oznámenie adresované Generálnej prokuratúre SR, pripojené spisy OS Nitra
sp. zn. 11P/384/2016, 13Em/2/2015, 11P/263/2013, 24P/350/2009, 7C/213/2009, 13P/466/2014,

13P/364/2014, 11Em/3/2010, 24P/438/2014, 11P/370/2009, 11P/446/2011 z neho návrh, rodný list
dieťaťa, dohodu rodičov, vyjadrenie k odvolaniu otca voči kolíznemu opatrovníkovi, stanovisko,
korešpondenciu Mgr. K. Z. s matkou, vyjadrenie otca zo dňa 12.3.2012, lekárske správy, fotografie,
uznesenie čl. 44, šetrenie pomerov u matky zo dňa 3.7.2012, fotografie doložené 30.8.2012, doloženie
dôkazov zo dňa 11.9.2012, fotografie, obsah obálky čl. 74, šetrenie pomerov zo dňa 28.9.2012, návrh

otca zo dňa 9.10.2012, uznesenie o spojení veci, rodný list maloletej E., lekárske správy, uznesenie
o ustanovení znalca, námietka zo dňa 28.5.2013, vyjadrenia znalca pred vykonaním znaleckého
dokazovania, znalecký posudok čl. 166 a nasledovné, stanovisko k záveru znaleckého posudku,
oznámenie údajov, návrh na mimosúdne vysporiadanie, nesúhlas zo dňa 29.12.2013, správu z MŠ zo
dňa 10.1.2014, správy Mgr. M. I., správu zo šetrenia zo dňa 15.1.2014, správu z neštátnej logopedickej

ambulancie, správu od MUDr. H., výzvu adresovanú Mgr. I., oznámenie, stanovisko otca k vyjadreniu
MŠ, správu od PhDr. S. K., uznesenie čl. 320, sťažnosť voči uzneseniu čl. 334, trestné oznámenie zo dňa
24.6.2014, sťažnosť čl. 340, fotografie doložené dňa 7.10.2014, návrh na mimosúdne vysporiadania zo
dňa 14.12.2013, vyjadrenie okresnému prokurátorovi, úradný záznam, výpisy zoznamov poškodených
a páchateľov, znalecký posudok čl. 398, prepisy videozáznamu a zvukového záznamu, dôkazy z

prílohovej obálky čl. 419, trestné oznámenie, doloženie listinných dôkazov, návrh na stanovenie svedka,
doloženie dokladov, záznam o podaní vysvetlenia na polícii, články z médií, dodatok k návrhu na trestné
oznámenia, článok o syndróme zavrhnutého rodiča, fotografie z kontaktu, lekárske záznamy DFN,
správu z psychologického vyšetrenia dieťaťa, fotografie predložené matkou, vyjadrenie DFN k žiadosti,
lekársku prepúšťaciu správu z rehospitalizácie, list písaný otcom MUDr. M. H., opakovanú výzvu, úradné

záznamy úradu práce, výzvu matky otcovi, reakciu otca, otázky, ktoré má súd položiť znalcovi, otázky
na znalca, námietku voči nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania, sťažnosť na Úrad pre dohľad
na zdravotnou starostlivosťou, uznesenie o ustanovení znalca, námietku voči ustanovenému znalcovi,
oznámenie znalca, novinový článok, oznámenie matky čl. 566, uznesenie o ustanovení znalca, námietkučl. 579, žiadosť o zrušenie znalca, oznámenie na OP, stanovisko k videozáznamu zo dňa 4.4.2015,
uznesenie o zastavení trestného stíhania, uznesenia o odmietnutí trestného stíhania, znalecký posudok,
z neho závery, námietku čl. 623, 625, komunikáciu so znalkyňou, odpoveď na výzvu, odvolanie čl. 674,

vyjadrenia adresované znalkyni, ministerke spravodlivosti a sudkyni, rozhodnutie KS čl. 690, doplnenie
odvolania matky, z prílohovej obálky CD, sťažnosť voči vyrozumeniu, doplnenie vyjadrenia, uznesenie
o poriadkovej pokutu, vyjadrenie k pokute, sťažnosť, znalecký posudok, odpoveď na výzvu z 2.12.2016,
vyjadrenie k ZP, breviár súdnych výrokov, styk starých rodičov s dieťaťom a SOS, podnet na trestné
stíhanie, uznesenie o vylúčení výživného na samostatné konanie, vyjadrenie znalkyne, správu zo ZŠ,

správu zo šetrenia pomerov u matky a zistil tento skutkový stav: (14)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/350/2009 súd zistil, že súd uznesením zo dňa
10.11.2009 č.k. 24P/350/2009-29 začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
S., ktorá úprava sa vzťahuje na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 14. júna 2011 č.k. 24P/350/2009-61 tak, že upravil styk otca s maloletým S. a vo
zvyšnej časti konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2011. (15)

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/213/2009 súd zistil, že bolo vedené konanie o
návrhu navrhovateľky H. Z. zo dňa 16. 10. 2009 na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému S.. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. marca 2010 č.k.
7C/213/2009-106 manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2010. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal

prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne. V dôsledku podaného odvolania bol rozsudok v
časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zrušený a v tejto časti bola vec vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.09.2011 č.k.
7C/213/2009-244 konanie o úpravu styku otca s maloletým S. zastavil z dôvodu uzavretia mimosúdnej
dohody rodičov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011. (16)

Styk otca s maloletým S. sa realizoval na základe dohody rodičov v intenciách úpravy styku na čas do
rozvodu manželstva, resp. rodičovskej dohody. Rodičia maloletého dieťaťa nadobudli dojem, že styk je
upravený rozhodnutím súdu. V prípade jeho nerealizácie otec podával návrhy na výkon rozhodnutia.
Vykonávacie konanie sa v minulosti viedlo pod sp. zn. 11Em/3/2010 a následne bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 11Em/3/2010-271 zo dňa 16.10.2014 a potvrdené uznesením

Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27.2.2015 z dôvodu, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie súdu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. (17)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/364/2014 súd zistil, že dňa 19.09.2014 bol súdu
prvého stupňa doručený návrh matky maloletého dieťaťa H. Z. na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala úpravy styku otca Mgr. K. Z. s maloletým dieťaťom S. Z. a to až do rozhodnutia

súdu vo veci samej. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.10.2014 matka zmenila
návrhnavydaniepredbežnéhoopatreniaažiadalavydaťpredbežnéopatrenie,ktorýmsúdzakážeotcovi
styk s maloletým dieťaťom a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 27.10.2014 č.k.
13P/364/2014 - 36 súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s
maloletým S. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v

sobotuvčaseod12.00hoddo14.00hod.zaprítomnostimatkystým,žepredbežnéopatreniebudeplatiť
až do rozhodnutia vo veci vednej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/446/2011. Na odvolanie matky
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 8CoP/61/2014-60 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. (18)

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/466/2014 súd zistil, že dňa 22.12.2014 podal
otec maloletého dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk otca
s maloletým S. s prespaním zo soboty na nedeľu, pričom maloletého v nepárnom týždni v piatok o
10.00 hod. a v párnom týždni v sobotu o 10.00 hod. prevezmú starí rodičia S. Z., resp. I. Z., ktorí S. v
piatok večer o 18.00 hod. a v nedeľu o 19.00 hod. matke späť odovzdajú. Taktiež žiadal upraviť styk

s dieťaťom počas vianočných sviatkov, zimnej dovolenky alternatívne počas Silvestra a Nového roka
od utorka 30.12.2014 od 10.00 hod. do utorka 6.1.2016 do 19.00 hod. Okresný súd Nitra uznesením
č.k. 13P/466/2014-7 zo dňa 19.1.2015 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti
predmetnému rozhodnutiu sa otec odvolal, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoP/11/2015-24 zo
dňa 11.3.2015 upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. každú párnu

sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hodiny. Maloleté dieťa si otec prevezme pred bydliskom matky
a pred bydliskom matky ho po ukončení stretnutia matke odovzdá. Odvolací súd uložil matke povinnosť
pripraviť maloletého S. na stretnutie s otcom a maloleté dieťa otcovi pred svojim domom každú párnu
sobotu v mesiaci o 10.00 hod. odovzdať a v tú istú sobotu o 18.00 hod. maloletého S. od otca prevziaťa to až do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 11P/56/2015. (19)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/263/2013 súd zistil, že súd návrh starých rodičov

na úpravu styku s maloletým S. Z. zamietol a to rozsudkom zo dňa 5.5.2017. Rozhodnutie nie je
právoplatné, nakoľko sa starí rodičia Z. voči predmetnému rozhodnutiu odvolali. (20)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Em/2/2015 súd zistil, že otec podal dňa
8.4.2015 návrh na výkon rozhodnutia na základe predbežného opatrenia Krajského súdu v Nitre č.k.
25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015. Z obsahu uvedeného spisu je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa

sa domáha stretnutí s maloletým, ktoré sa napriek prebiehajúcemu výkonu rozhodnutia nerealizujú a
to od 7.9.2014. S maloletým bol uskutočnený v rámci uvedeného vykonávacieho konania opakovane
pohovor prostredníctvom príslušného Úradu práce, soc. vecí a rodiny, pričom z vyjadrení dieťaťa je
zrejmé, že toto prezentovalo obavu zo stretnutia s otcom a boli zrejmé jeho negatívne pocity a obava z
akéhokoľvek kontaktu s otcom a jeho rodinou. (21)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/388/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa

24.6.2016 bola matke maloletého dieťaťa uložená povinnosť informovať otca dieťaťa o všetkých
podstatných veciach týkajúcich sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej
dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta
jeho obvyklého bydliska, o osobitných potrebách maloletého a to písomne alebo elektronickou formou
vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. (22)

Z pripojeného spisu sp. zn. 11P/446/2011súd zistil, že v uvedenom konaní bolo nariadené opakovane
rozsiahle znalecké dokazovanie. V prvom prípade súd ustanovil za znalca Mgr. P. J., odbor psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zo záverov uvedeného znaleckého
posudku vypracovaného dňa 17.8.2013 vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je na dobrej, prirodzenej

úrovni. Otca v zásade rešpektuje ako autoritu. U maloletého je zrejmá narastajúca inklinácia k otcovi a
veciam,ktorésotcomzažíva,nakoľkospostupujúcimvekomdieťaťaazvlášťsnástupompredškolského
veku u chlapca narastá potreba identifikovať sa s mužským vzorom. Vzťah maloletého S. k matke
je výrazne emočne a citovo sýtený, vzťah je na veľmi dobrej úrovni, dieťaťu poskytuje plnú istotu a
pocit bezpečia a pocit plnej prináležitosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa.

V doterajšom období je matka najvýznamnejšou osobou v jeho živote, preto prevažuje inklinácia k
matke. Vzťah otca k maloletému S. sa vytváral až v poslednom období, je vytvorený na podklade citovej
a emočnej väzby, vzťah sa javí ako dobrý. Vzťah matky k maloletému je výrazne citovo a emočne
sýtený, vytvorený intenzívnym prežívaním spoločných chvíľ s dieťaťom od jeho narodenia. Otec v rámci
výchovného pôsobenia voči synovi preferuje najmä oblasť pohybových, športových, manuálnych a

technických zručností a snaží sa o ich rozvoj u dieťaťa. Niektoré faktory osobnosti otca sa uplatňujú aj
v spôsobe výchovy syna a v jej uplatňovaní voči nemu. Matka sa venuje rozvoju emočných, citových,
sociálnych a rozumových potrieb dieťaťa, podporuje rozvoj jeho zručností, pasívnejší postoj je v smere
rozvoja pohybových a športových zručností. U obidvoch rodičov sú relatívne primerané predpoklady pre
výchovu dieťaťa a jeho zdravý rozvoj. Z hľadiska doterajších skúseností sú lepšie vytvorené podmienky

u matky, pretože na strane otca by išlo o novú situáciu dlhodobejšieho styku v rámci novej otcovej
rodiny. Ovplyvňovanie dieťaťa zo strany rodičov sa nedá vylúčiť, aj keď priame dôkazy o aktívnom
ovplyvňovaní znalec nezistil. Obaja rodičia majú predpoklady aby mohla byť realizovaná striedavá
osobná starostlivosť. Spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ukáže až prax.
U detí v predškolskom veku nastáva rýchli rozvoj nových daností, preto aj otázka striedavej starostlivosti

je hodnotená z hľadiska takéhoto vekového posunu u dieťaťa. V tomto čase a stave vecí považuje znalec
za primerané zaoberať sa úvahou o striedavej starostlivosti. Určité disharmonické prvky sa u dieťaťa
prejavujú v súvislosti s náročnejším emočných zvládaním situácie konfliktu rodičov a usporiadania
kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Dieťa citlivo vníma celé dianie a reaguje naň svojim emočným
rozpoložením, výrazne emočne a citovo vníma prípadne konflikty rodičov. Aktuálne nie sú prítomné

známky svedčiace pre odmietanie otca zo strany dieťaťa, dieťa z otca strach nemá, nemá však ešte
naplno vytvorený pocit istoty a bezpečnosti u otca, otca vníma častejšie ako zdroj konfliktov pre jeho
povahové ladenie. Vzhľadom k súčasnému stavu veci a zrelosti dieťaťa v jeho vývinovom období by
bolo vhodné rozšíriť styk dieťaťa s otcom, ako vhodné sa javí uvažovať o striedavej starostlivosti rodičov,
minimálne však o styku dieťaťa s otcom v podobe predĺžených víkendov (štvrtok - nedeľa každý druhý

víkend). V prípade striedavej starostlivosti by bolo vhodné, aby sa dieťa zdržiavalo v prirodzenom
prostredí otcovej rodiny, teda v mieste jeho obvyklého bývania a kontakt so starými rodičmi by bol
realizovaný formou návštev tak, ako je to bežné za obvyklých podmienok rodiny. Vzhľadom k veku
dieťaťa a jeho naviazanosti na matku sa javí ako vhodný interval striedanie dieťaťa jeden týždeň. Vprípade striedavej starostlivosti o dieťa bude dôležité sledovať, či táto má pozitívny vplyv na rozvoj
a pohodu dieťaťa, či nespôsobuje okolnosti, ktoré sú pre dieťa skôr škodlivé. Zo strany rodičov bude
dôležitéanevyhnutnézdržaťsaneprimeranýchvzájomnýchkonfliktovaleajneprimeranýchkomentárov,

či hodnotení druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa a v komunikácii s ním. Rovnako je dôležité na strane
rodičov vecne a bez zbytočných negatívnych emócií komunikovať o potrebách a záležitostiach dieťaťa,
odčleniť túto komunikáciu od vlastnej averzie vyplývajúcej z ich zlého vzťahu. S tým súvisí striktná
podmienka nepoužívať záležitosti dieťaťa na riešenie a súboj medzi sebou, nepoužívať inštitút trestných
oznámení, ale pri ťažkostiach v riešení situácií, či sporných vecí odporúča znalec použiť asistenciu

tretej osoby, či už blízkej osoby, ktorej obidvaja dôverujú alebo asistenciu odborníka - psychológa, či
mediátora. V každom prípade odporúča uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti navštevovať
psychológa za účelom usporiadania a zlepšenia komunikácie vo veciach maloletého dieťaťa. Tento
psychológ by zároveň mohol aspoň z časti posúdiť, či prípadne určená striedavá starostlivosť je pre
dieťa prospešná a rodičia sú schopní mu ju poskytovať. (23)

Súd vo veci, vzhľadom k uplynutiu dlhšieho časového obdobia od prvého znaleckého posudku a tiež
s poukazom na zmenu v správaní maloletého dieťaťa, jeho absolútne odmietanie kontaktu s otcom a
starými rodičmi zo strany otca, taktiež s prihliadnutím na podozrenie na novú diagnózu - Aspergerov
syndróm u maloletého S. súd, nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré sa malo vysporiadať s
uvedenými novo objavenými skutočnosťami. Súd uznesením č.k. 11P/446/2011-572 zo dňa 5.5.2015

nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav pre znaleckú činnosť v
Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o., znalca v odbore psychológia, zdravotníctvo a farmácia. (24)

Zo záverov znaleckého posudku vyššie uvedeného znalca zo dňa 6.11.2016 vyplýva, že matka dieťaťa
má intelektové schopnosti v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, v spôsobe postihovania

reality prevažuje intenzívny afektívny prístup k situáciám, čo je na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita
je kultivovaná, regulovaná, disponuje dobrým sebaovládaním, je dôsledná, má dobré organizačné
schopnosti, je praktická. Jej správanie môže byť determinované frustrujúcimi okolnosťami, v dôsledku
čoho sa môže vytvoriť vnútorné napätie. V interpersonálnom správaní môže reagovať senzitívne, pod
vplyvom obáv, zábran, subjektivisticky, neberúc do úvahy dostatočne okolnosti, je však dostatočne

schopná kompenzovať. Vo vzťahu k dieťaťu je empatická, vie sa vžiť do jeho vnútorného sveta, snaží sa
dieťa pochopiť aj s jeho špecifikami, zvláštnosťami, snaží sa mu porozumieť. Maloletému S. poskytuje
stabilnú, bezpečnú väzbu, bezpečné citové zázemie. (25)
Intelektové schopnosti otca dosahujú podľa znaleckého posudku aspoň priemernú úroveň, možná je
aj vyššia intelektová kapacita. Vzhľadom na permanentné spochybňovanie štandardov znaleckého

vyšetrenia zo strany otca znalkyňa nenaliehala na kvantifikáciu intelektu, koncentrovala sa skôr na
vyšetrenie osobnosti. (26)
Myslenie u otca je so vzťahovačným, paranoidným nastavením, uvoľnené, bez prísnych hraníc. V
spôsobe percipovania reality prevažuje intenzívny afektívny vzťah k situáciám na úkor prehľadu,
nadhľadu. Emotivita je nevyvážená, menej racionálne regulovaná, možno predpokladať výbušnosť,

robenie scén. Citové väzby sú menej emočne sýtené, menej hlbšie, v popredí je skôr egocentrizmus
ako empatia. Na správaní sa vo významnej miere podieľajú city a nálady. V sociálnom správaní je
vyznačená tendencia demonštrovať nekompromisnosť, jednoznačné riešenia. Projikovala sa i pasivita,
sklon hľadať oporu v niekom silnejšom, tendencia zakrývať sa, ukázať zo seba čo najmenej. Vzťah k
realite je oslabený, čo má za následok nereálne, nekonštruktívne riešenia životných situácií. Uvedená

charakteristika neznamená rodičovskú nespôsobilosť, je však predpokladom konfliktných vzťahov. (27)
V prípade maloletého S. môže byť takto štrukturovaná osobnosť otca pre dieťa problematická, vzhľadom
na zvýšenú vnímavosť a citlivosť dieťaťa, ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik, potrebuje meniť
činnosti, situačne sa v rámci ADHD správa nevypočítateľne. Problematicky môže pôsobiť zle dávkovaná
(možno dobre mienená) kritika, humorná poznámka, upozornenie a podobne. (28)

Citový vzťah matka - dieťa je intenzívny, dieťa sa intenzívne primkýna k matke, táto má tendenciu
dieťa chrániť pred stresovými situáciami, má tendenciu konať tak, aby bolo správanie dieťaťa čo najviac
adaptívne. Matka je najdôležitejšia osoba pre dieťa z hľadiska citovej väzby. Otec prejavuje záujem o
syna,vpopredíjevšakjehoegocentrickézameranie,trvánarealizáciivlastnéhoscenára.Zjehopohľadu
by striedavá osobná starostlivosť pomohla redukovať konfliktný vzťah medzi ním a matkou, neberie však

do úvahy špecifiká dieťaťa, má tendenciu bagatelizovať závery doterajších lekárskych vyšetrení dieťaťa.
(29)
Maloletý S. má k otcovi odmietavý vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dieťa si uvedomuje konfliktný
vzťah rodičov a neochotne sa s ním konfrontuje, predstavuje pre jeho záťaž, vyčerpáva ho. Bezpečienachádza u matky, primkýna sa k nej. Paradoxné je, že čím intenzívnejší tlak bude otec a jeho rodina
na matku vyvíjať, tým viac sa bude dieťa k matke primkýnať. Maloletý si nepamätá spolužitie rodičov v
jednej domácnosti, jadrovú rodinu netvorí pre neho matka a otec, ale matka a matkin partner. Vzájomný

vzťah rodičov sa za bežných okolností nepremieta do života dieťaťa, negatívne sa premieta len vtedy,
keď cíti, že matka je pod tlakom, nakoľko on odmieta styk s otcom. (30)
Znalecké vyšetrenie nepreukázalo, že by bol maloletý doslova ovplyvňovaný jedným rodičom v
neprospech druhého rodiča, prípadne inými osobami a že by toto ovplyvňovanie bolo jediným faktorom
v príčinnej súvislosti s jeho odmietavým správaním voči otcovi a jeho rodine. Dieťa je ale ovplyvňované

konfliktnou atmosférou medzi rodičmi, cíti jej tlak. Maloleté dieťa je silne viazané na svoje domáce
prostredie a máva často problém opúšťať ho, odchádzať na nové miesta. Maloletý je v úzkom kontakte
s matkinými rodičmi, ku ktorým má pozitívny citový vzťah. K starým rodičom Z., ktorí sú súčasťou jeho
života má aktuálne odmietavý vzťah. Starí rodičia Z. sa o dieťa zaujímajú, je pre nich dôležité, ale konajú
s preferenciou vlastných predstáv, čo nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Maloleté dieťa reálne prežíva
strach z otca a zo starých rodičov z jeho strany. Problémom je to, že dieťa v rámci svojej špecifickej

detskej osobnosti podáva o príčinách strachu až bizarné informácie. Pri objasňovaní príčin tohto strachu
môže znalec vychádzať z osobnosti otca, z jeho deficitnej empatie, egocentrického nastavenia, čo mohlo
a môže spôsobovať problémy v interakcii s dieťaťom, ktorému bola diagnostikovaná ADHD a možné
prvkyAspergerovhosyndrómu.Otecajehorodinasadomnievajú,žematkaúčelovopsychiatrizujedieťa,
čo môže byť tiež príčina toho, že nie sú v každodennej realite dieťaťa dostatočne orientovaní, nie sú

súčinní s matkou a niektoré okolnosti môžu podceňovať. Otec a starý otec dieťaťa sú situačne hlasný,
dráždiví, pričom dieťa si zapcháva uši pred silnými zvukmi, pred hlasnou hudbou. To sú len niektoré
možnosti, o ktorých znalkyňa uvažuje, pričom to neznamená, že by dieťa nemohlo u otca a jeho rodiny
prežiť aj príjemné chvíle. Z dôvodu rozdielnych pohľadov rodičov maloletého dieťaťa na vnímanie potrieb
maloletého a s poukazom na závery znaleckého vyšetrenia PhDr. Q. možno podľa znalkyne zvažovať,

že vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi a jeho rodine ovplyvnil súhrn viacerých okolností, kumulácia dieťaťom
nedostatočne spracovaných zážitkov, ktoré mohli byť pre dospelých emočne neutrálne, pre dieťa však
boli zaťažujúce, následne vyhrotené a navodzujúce atmosféru ohrozenia. V neposlednom rade zohráva
rolu výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý navodzuje u dieťaťa narušenie bezpečnej väzby,
neistotu, pocit ohrozenia, stratu bezpečia, čoho logickým dôsledkom je primknutie k jednému rodičovi,

v tomto prípade k matke. Maloletý S. nemá taký adaptačný potenciál, aby bol schopný takúto záťaž bez
následkov uniesť. Dieťa aktuálne odmieta otca, pričom príčina tohto odmietania nie je celkom jasná a
jednoznačná. Povahové vlastnosti otca môžu nevhodne vplývať na výchovu a zdravý fyzický a psychický
vývoj maloletého dieťaťa. (31)
Matka má tendenciu dieťa chrániť, sama nie je presvedčená o tom, že by dieťa bolo u otca v pokojnom,

bezpečnom a emočne sýtenom prostredí. Tieto skutočnosti ovplyvňujú prípravu dieťaťa na styk. Keď
dieťa styk odmieta, matka to rešpektuje, nie je naliehavá, nechce stratiť synovu dôveru. Správanie
dieťaťa je autentické, dieťa sa správa v kontexte negatívnych zážitkov, ktoré reálne prežilo a prípadne
subjektivisticky ďalej rozvinulo, pozadie ktorých však nebolo možné presne pomenovať, popísať. Nejde
o naprogramované, naučené správanie dieťaťa, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych aktivít matky.

Otec nie je programovo zavrhovaný a neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho
identifikovanie sa s rolou zavrhnutého rodiča. Maloleté dieťa nie je pripravené k striedavej osobnej
starostlivosti. Táto forma starostlivosti by vzhľadom k súčasnému prežívaniu dieťaťa, vzhľadom k jeho
súčasnému psychickému stavu nebola vhodná. Maloletý S. potrebuje aktuálne stabilné, vyvážené,
emočne sýtené prostredie bez podnetov, ktoré by ho psychicky zaťažovali, preto by bolo vhodné styk

s otcom a starými rodičmi Z. nerealizovať aspoň do obdobia, kým sa porozvodová komunikácia medzi
oboma rodičmi upraví. V záujme dieťaťa by mali rodičia podstúpiť psychologickú intervenciu nie formou
mediácie, skôr formou poradenstva. Znalkyňa PhDr. H. E., ktorá vypracovala znalecký posudok na
pojednávaní uviedla, že práve pre nereálne očakávania otca a starého otca dieťaťa vzniká konflikt medzi
matkou a nimi, nemohli očakávať, že dieťa po neúspešnom styku s nimi, ktorý pretrváva v tom čase

už vyše roka, že by bolo možné v priebehu znaleckého vyšetrenia nejakým spôsobom napraviť, teda,
že by bolo možné dosiahnuť v priebehu znaleckého vyšetrenia spontánnu interakciu otca a jeho rodiny
s dieťaťom. Účastníci videli, ako sa dieťa správalo a nebolo možné podľa požiadaviek otca a jeho
rodiny konfrontáciu dieťaťa alebo konfrontovať dieťa s otázkami, ktoré jej dodali. Nie je možné očakávať,
že by hospitalizácia dieťaťa, alebo umiestnenie v reedukačnom ústave spôsobili zmenu, dieťa nie je

naprogramované a nie je možné ho odprogramovať. Toto je vec interakcie oboch rodičov, kvalita ich
doterajšej interakcie dieťa zaťažuje a preto bolo navrhnuté také opatrenie, aké bolo a to až do čias,
kým sa komunikácia rodičov v tomto smere nezlepší. Maloletý S. nie je psychicky zdravé dieťa a túto
skutočnosť treba zohľadniť. (32)V pripojenom spise Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/446/2011 boli vykonané aj ďalšie dokazovania. Zo
znaleckého posudku PhDr. N. N., ktorý vykonala na žiadosť Poradenského centra Schola Ludus, s.r.o.

(ktoré matka navštívila) je zrejmé, že osobnosť matky tejto umožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť
o maloleté dieťa, má primeranú kapacitu poskytnúť svojmu dieťaťu emočné zázemie, byť vnímavá k
jeho požiadavkám, saturovať jeho potreby a vytvoriť prostredie naplnené bezpečím a istotou. U matky
boli uvedeným znaleckým dokazovaním zistené prítomné známky syndrómu týranej osoby, prejavujúce
sa úzkostne - depresívnou symptomatikou relatívneho charakteru. (33)

Zo správy OR PZ v Nitre zo dňa 7.11.2014 súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa figurujú vo veľkom
množstve trestných oznámení buď ako poškodení alebo ako páchatelia. Jedná sa o trestné konania,
v ktorých si rodičia podávali navzájom na seba trestné oznámenia práve v súvislosti s maloletým S.
(neumožnenie styku s dieťaťom, týranie dieťaťa a podobne). Predmetné veci boli ukončené odmietnutím
alebo zastavením trestného stíhania. (34)

V rámci trestného konania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písmeno a), b) Trestného zákona, ktoré oznámenie podávala matka maloletého dieťaťa (č. spisu
ORP-1495/1-VYS-NR-2014), bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku PhDr. F.
Q. zo dňa 19.1.2015, znalca z odboru psychológie, konkrétne z jeho záverov okrem iného vyplýva, že

u maloletého sú jeho prejavy vysoko suspektné (v podozrení) ovplyvnené možným ADHD syndrómom,
ktorý sa okrem iného prejavuje zvýšenou citlivosťou, ale aj zhoršenou koncentráciou pozornosti,
nestálosťou, tendenciou k impulzívnejším reakciám a podobne. Sú u neho badateľné známky, ktoré
poukazujú na to, že aktuálne prežíva svoj vzťah k otcovi vnútorne konfliktne, resp. negatívne, pričom
presnejšie pozadie tohto sa popísať nedá. Znalec aktuálne u maloletého nezistil zjavné známky

syndrómu CAN (syndróm zanedbaného, zneužívaného, týraného dieťaťa). Ak by sa situácia ukľudnila,
t.j. vyriešil alebo sa aspoň do istej miery utlmil konflikt medzi rodičmi, nemuseli by aktuálne "hektické"
okolnosti zanechať na ďalšom vývine maloletého trvalé následky. Kým sa ale neudeje vyriešenie
zmiernenia nepriateľského postoja oboch rodičov a to v prítomnosti odborníka na danú problematiku,
nemal by byť maloletý vystavovaný nutnosti s otcom sa stretávať. Predpokladom k tomu však je, aby bol

za danej situácie každý z rodičov schopný v prvom rade kritickejšieho pohľadu na svoju osobu a nehľadal
chyby výlučne v druhom, pretože takýto postoj len vyostruje existujúcu situáciu, ktorá dieťaťu vyložene
škodí. Ak je (vo všeobecnosti) jeden z rodičov (alebo aj obaja) presvedčený o vlastnej dokonalosti a v
dôsledkutohohľadáchybyvýlučnevdruhomrodičovi,musítotovdieťatipostupnenevyhnutnevyvolávať
negatívne emócie, ktoré ho nakoniec budú vo vývoji poškodzovať. Neschopnosť vidieť vlastné chyby

patrí k faktorom, ktoré limitujú, resp. zhoršujú výchovné predpoklady každého človeka. (35)

Maloletý bol v sprievode matky vyšetrený na psychiatrickom oddelení vo FNsP FDR Banská Bystrica
formou psychodiagnostického vyšetrenia, z ktorého záverov vyplýva, že vzťah dieťaťa k matke sa javí
ako vysoko pozitívny, sýtený pozornosťou, láskou, starostlivosťou a pozitívnym správaním zo strany

matky. Vzťah k otcovi zas predpokladajú ako negatívny, vychádzajúci z otcovho postoja a negatívneho
správania k dieťaťu. (36)

Z lekárskej prepúšťacej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, kde bol maloletý
hospitalizovaný od 6.10.2014 do 9.10.2014 na Klinike detskej psychiatrie vyplýva, že u dieťaťa boli

stanovené diagnózy - iná detská porucha emotivity, iné problémy súvisiace so skupinou primárnej
starostlivosti, podozrenie na CAN a enurezis noctura v anamnéze. Zároveň bola odporučená
rehospitalizácia dieťaťa o 6 mesiacov. Následne bol maloletý hospitalizovaný v uvedenom zariadení od
19.1.2015 do 22.1.2015. V rámci stanovených diagnóz neprišlo k zmene okrem diagnózy podozrenie na
CAN, ktoré už bolo v anamnéze. Rodičom dieťaťa bola zároveň v tejto prepúšťacej správe odporučená

filiálna terapia, redukovanie vystavovania dieťaťa záťažovým situáciám, nakoľko konfliktné vzťahy
rodičov pôsobia na dieťa neurotizujúco. (37)

Zo správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Prvá psychiatrická ambulancia zo dňa
11.2.2016 vyplýva, že u maloletého bola stanovená diagnóza Atypický autizmus, črty Aspergerovho

syndrómu?,susp.ADHD,detskáporuchaemotivitybližšieneurčená,inéproblémysúvisiacesoskupinou
primárnej starostlivosti, podozrenie z týrania dieťaťa. (38)Styk otca s maloletým S. sa realizoval na základe dohody rodičov v intenciách úpravy styku na čas do
rozvodu manželstva, resp. rodičovskej dohody. Rodičia maloletého dieťaťa nadobudli dojem, že styk je
upravený rozhodnutím súdu. Takýmto spôsobom sa maloletý stretával aj s ďalšími príbuznými zo strany

otca (starí rodičia, sestra, sesternice a pod.). Maloletému sa venovali, vyvíjali s ním rôzne aktivity a to
hlavne aktivity zamerané na šport a fyzickú kondíciu (lyžovanie, korčuľovanie, pobyt v prírode). Otec
sa s maloletým S. stretol naposledy 7.9.2014. Maloletý začal odmietať akýkoľvek kontakt so svojim
otcom a starými rodičmi zo strany otca. Následne sa otec a starý otec stretli s maloletým 3.12.2014,
kedy bol otec spolu so starým otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Neskôr prebehlo ďalšie

stretnutie v základnej v septembri 2015, kde starí rodičia spolu s otcom odovzdali maloletému darčeky.
Podľa vyjadrenia rodiny otca maloletý bol spokojný, šťastný, avšak mal obavy z reakcie matky na
prijatie darčekov od otca a jeho rodičov. Matka absolvovala s maloletým množstvo vyšetrení ako aj dve
hospitalizácie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave na Klinike detskej psychiatrie. U
maloletého bolo zistené podozrenie na novú diagnózu - Aspergerov syndróm. Maloletý je aj naďalej v
osobnej starostlivosti svojej matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Starostlivosť

o maloletého zo strany matky je zabezpečovaná riadne. V súčasnej dobe navštevuje 2. ročník Základnej
školy K. 1, L. S.. Podľa správy z uvedenej školy zo dňa 30.1.2017 správanie dieťaťa je v súlade so
školským poriadkom, v skupine spolužiakov sa správa primerane, má kamarátov, zapája sa do hier, je aj
ich iniciátorom. Do školy ho vodí matka, prípadne stará matka. Maloletý je vždy pekne upravený, máva
výdatnú desiatu a stravuje sa aj v školskej jedálni. Popoludní navštevuje školský klub. Na vyučovanie

chodí pripravený, dosahuje výborné výsledky. Za prvý polrok školského roka 2016/2017 dosiahol
hodnotenie "prospel s vyznamenaním". Z vyučovanie vymeškal 41 hodín, všetky boli ospravedlnené.
Matka sa pravidelne zaujíma o prospech a správanie syna. Otec sa naposledy stretol s maloletým S.
7.9.2014, kedy bol maloletý v jeho domácnosti a následne 3.12.2014, kedy bol otec spolu so starým
otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Otec maloletého dieťaťa býva so svojou partnerkou a

ich dvomi maloletými deťmi maloletou E. Z., nar. XX.X.XXXX a maloletou Y. Z., nar. XX.X.XXXX na
adrese svojho prechodného pobytu I., sídl. X. XXXX/XX. V čase, keď sa s maloletým stretával, trávili
spoločnýčasajurodičovotcavichdomácnosti,prípadnespoločnemimomiestabydliska.Maloletémusa
venovali, vyvíjali s ním rôzne aktivity a to hlavne aktivity zamerané na šport a fyzickú kondíciu (lyžovanie,
korčuľovanie, pobyt v prírode). (39)

Podľa§25ods.1Zákonaorodineč.36/2005Z.z.,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (40)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť. (41)

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (42)

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (43)

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu. (44)Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zákaz styku otca
s maloletým dieťaťom bol podaný dôvodne, nakoľko z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že
maloletý odmieta akýkoľvek kontakt so svojim otcom. Rodičia dieťaťa stratili aj minimálnu schopnosť

kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty. Vzájomný konflikt
medzi rodičmi pritom vždy nachádza svoj odraz v postojoch dieťaťa a v jeho subjektívnom prežívaní.
Sú to pritom práve rodičia dieťaťa, ktorí ako jediní v tejto situácii môžu dieťaťu opäť sprostredkovať
pocit bezpečia a to aj vo vzťahu k druhému rodičovi. V týchto situáciách by sa intervencia mala vždy
zameriavať v prvom rade na rodičov dieťaťa a nie dopadať donucujúcim spôsobom na dieťa. Dieťaťu by

nemala byť žiadna úprava jeho pomerov, či už ide o úpravu starostlivosti alebo úpravu styku, vnucovaná
v rozpore s jeho subjektívnym prežívaním. Ak nedosahuje situácia dieťaťa, nachádzajúceho sa v
starostlivosti jedného zo svojich rodičov a odmietajúceho druhého z rodičov, intenzitu neprimeraného
ohrozenia jeho priaznivého vývoja, ktorého pôvodcom je rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti,
je treba pri rozhodovaní o úprave pomerov dieťaťa v prvom rade rešpektovať skutočnosť, že pri
obnovovaní vzťahu dieťaťa s rodičom, od ktorého sa dieťa odcudzilo, je potrebné postupovať citlivo a

pripraviť podmienky pre to, aby obnova tohto vzťahu prebiehala v atmosfére bezpečia a porozumenia.
Takéto prípravné opatrenia musia v prvom rade smerovať voči rodičom maloletého dieťaťa. Cieľom
týchto opatrení by mala byť pomoc rodičom dieťaťa spracovať rozchodovú situáciu, ktorá môže byť
pre rodičov veľmi vážnou osobnou traumou, naučiť ich pracovať so svojimi emóciami vo vzťahu k
druhému rodičovi tak, aby týmito emóciami nebolo zaťažované dieťa a naučiť sa komunikovať s druhým

rodičom nekonfliktným spôsobom. Súd za týmto účelom môže rodičom uložiť povinnosť využiť odbornú
poradenskú pomoc. Súd však nenesie absolútnu zodpovednosť za to, že si dieťa udrží vzťah s oboma
svojimi rodičmi, zodpovednosť súdu nie je zodpovednosťou za výsledok, ale zodpovednosť za proces,
z ktorej mu vyplýva povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby napomohol vzájomnej spolupráci
rodičov.Tátopovinnosťvšakmusíbyť,pokiaľideovyužívaniedonucovacíchoprávneníštátu,limitovaná,

pretože je nevyhnutné brať ohľad na práva a záujmy všetkých zúčastnených, predovšetkým dieťaťa.
Rodič nemôže mať právo na prijatie takých opatrení, ktoré by viedli k poškodzovaniu zdravia alebo
vývoja dieťaťa. To znamená, že ak sa nepodarí ani s využitím dostupných prostriedkov zaistiť vzájomnú
spoluprácu a komunikáciu medzi rodičmi aspoň do takej miery, že by dieťa dokázalo subjektívne prijať
kontakt a prípadne i starostlivosť zo strany oboch svojich rodičov, v takom prípade nie je porušením

práva dieťaťa na ochranu rodinného života a ani nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom, ak jednému
z jeho rodičov kontakt s dieťaťom bude výrazne obmedzený alebo zakázaný, hoci toto opatrenie nesmie
byť nikdy vnímané ako definitívne. (45)
V danom prípade bolo aj znaleckými posudkami preukázané, že rodičia maloletého S. nedokážu
jednotnevýchovnepôsobiťnamaloletédieťaatoanivzáujmejehozdravéhovývoja.VzmysleDohovoru

o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí. Maloletý je v súčasnej dobe vzhľadom k svoju veku viac citovo naviazaný na svoju matku, podľa
viacerých odborných vyjadrení a posudkov maloletý nie je úplne psychicky zdravé dieťa a preto si
vyžaduje aj špeciálny prístup. Súd, tak ako ani znalkyňa, nedokázal odhaliť presnú príčinu odmietania
otca a jeho rodičov maloletým S.. Avšak aj zo znaleckého posudku Mgr. P. J. vyplýva, že u maloletého

sa aj v čase, keď udržiaval kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické prvky v súvislosti s
náročnejším emočným zvládaním situácie konfliktu jeho rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s
otcom a matkou. Maloletý citlivo vnímal celé dianie a reagoval naň svojim emočným rozpoložením,
výrazne emočne a citovo vnímal prípadné konflikty rodičov. Je nesporné, že maloletý by bol násilným
vynucovaním kontaktov so svojim otcom za súčasnej situácie traumatizovaný a súd si už vôbec nevie

predstaviť, akým spôsobom by sa dal zrealizovať výkon takéhoto rozhodnutia. Podľa judikatúry ESDP
najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.
V prípade maloletého S. bola nastolená a to hlavne posledným znaleckým posudkom otázka, či sa
otec choval vždy vo vzťahu k dieťaťu vhodne a empaticky, nakoľko zo znaleckého posudku Ústavu
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. ako možné príčiny odmietania otca dieťaťom sú

možnosti, že dieťa zažilo subjektívne negatívne zážitky s otcom, podnety, ktoré ich vyvolali, mohli byť pre
otca emočne neutrálne, podprahové, pre dieťa však boli významné z hľadiska získania nepríjemných
pocitov, strachov, úzkostí. Svoje negatívne zážitky nemalo dieťa následne dostatočne spracované,
ošetrené. Ďalší možný dôvod je skutočnosť, že na maloletého zaťažujúco pôsobí konfliktný vzťah jeho
rodičov, nátlakové správanie otca, dieťa v rámci svojej vnímavosti cíti tenznú atmosféru, ktorá mu

navodzuje pocity straty bezpečia, separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa viac primkýna k matke a
odmieta otca. Tiež môže mať problémy s tolerovaním odlišného prístupu zo strany matky a otca, pričom
u otca môže byť aj hodnotenie výkonu dieťaťa zdrojom problémov. Rolu môže zohrávať aj fakt, že
matka má nový partnerský vzťah a partnera matky dieťa prijalo a akceptuje ho v mužskej aj otcovskejroly. Súd mal možnosť v rámci konania pozorovať reakcie otca a jeho splnomocneného zástupcu -
starého otca maloletého S. v prípadoch ak sa osoby zainteresované na tomto konaní, prípadne v iných
konaniach snažili o vyjadrenie svojho názoru, či už odborného alebo popisného, pričom tento názor

nekorešpondoval s názorom rodiny otca. Vtedy sa naplno prejavil ich nepriateľský postoj voči uvedeným
osobám a to znevažovaním ich práce a odbornosti, ktoré často končilo podávaním trestných oznámení
alebo sťažností (či už na znalca, vyšetrovateľa, psychiatrov, psychológov a podobne). Tieto skutočnosti
iba potvrdzujú vyjadrenie znalca, že v prípade, ak by otec rešpektoval názor odborníkov, nebagatelizoval
ich, nemal nereálne očakávania vyriešenia komplikovaného a závažného psychického stavu dieťaťa

radikálnym rozhodnutím, bola by väčšia šanca, že maloletý si postupom času s pribúdajúcim vekom a
chápaním určitých vzťahových väzieb nájde cestu aj k svojmu otcovi a jeho rodine. Znalkyňa nezistila
u dieťaťa vo vzťahu k otcovi ani príznaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko správanie dieťaťa
je autentické, nejde o naprogramované, naučené správanie, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych
aktivít matky. Z vyjadrenia znalkyne ako aj z rozhodovacej činnosti súdu je súdu však zrejmé, že čo
sa týka syndrómu zavrhnutého rodiča, na ktorý bolo zo strany otca a jeho splnomocneného zástupcu

počas celého konania poukazované a bol mu pripisovaný až extrémny význam, existuje vyhlásenie
Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ku ktorému sa pripojila
Slovenská komora psychológov, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, asociácia rodiny sudcov,
Výskumnýústavdetskejpsychológieapatopsychológie,Verejnýochrancapráv,Komisárpredeti,Inštitút
pre výskum práce a rodiny a Koalícia pre deti Slovensko a s ktorým vyjadrili podporu aj Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Národné koordinačné stredisko
pre riešenie problematiky násilia na deťoch, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo spravodlivosti
SR. Podľa uvedeného vyhlásenia (okrem iného) bol syndróm zavrhnutého rodiča v samotnej krajine
svojho vzniku (USA) označený za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom
s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa

maloletých. Negatívne stanoviská ku konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča vyjadrili aj významné
zahraničné profesijné organizácie a inštitúcie. (46)

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky na rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým S., z
tých istých dôvodov zamietol návrh otca na úpravu styku s týmto dieťaťom, avšak s poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti a opakované vyjadrenia súdnych znalcov ako aj iných odborníkov zaoberajúcich sa
psychickýmstavomdieťaťanariadilvýchovnéopatrenierodičommaloletéhoS.,ktorésabudevykonávať
prostredníctvom Ústavu klinickej psychológie. Účelom tohto výchovného opatrenia bude naučiť rodičov
maloletého dieťaťa komunikovať medzi sebou nekonfliktným spôsobom, naučiť ich pracovať so svojimi
emóciami vo vzťahu k druhému rodičovi, získavanie objektívnejšieho náhľadu na problematiku ich

porozvodového vzťahu, porozumenie nutnosti ich vzájomnej konštruktívnej komunikácie v záujme
dieťaťa. Otec maloletého by sa mal v rámci tohto výchovného opatrenia naučiť rešpektovať psychický
stav maloletého S., jeho odlišnosti a obmedzenia. Takýmto spôsobom sa súd pokúsi o postupnú nápravu
vzťahov v rodine maloletého S.. Absolvovanie terapie a účinok výchovného opatrenia bude súd sledovať
v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. V prípade úspešnosti výchovného opatrenia môže

byť toto na návrh účastníkov konania alebo aj bez návrhu zrušené. V prípade, ak si výchovné opatrenie
nebude plniť svoj účel, môže súd pristúpiť k iným opatreniam. (47)

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (48)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.