Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815200168
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6815200168.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci otca: O. A., G.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX C., E., I. P., zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M, PhD., advokátkou so sídlom
Javorinská 13, 811 03 Bratislava, proti matke: E. Y., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.Á. N. F. X, XXXX
M., M., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava,
a maloletému dieťaťu: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Revúca, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I.Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťa:G.Y.,G..XX.XX.XXXX,mesačnevovýške250,-
Eur; výživné je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza
mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Zročné výživné za obdobie od 16.06.2012 do konca mesiaca november 2017 vo výške 2.500,- Eur je
otec povinný zaplatiť matke do 31.01.2018.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX,
v každom párnom kalendárnom mesiaci po dobu 10 dní od prvého pondelka v mesiaci od 08.00 hod. do
druhej stredy v mesiaci do 19.00 hod. okrem mesiacov jún, august a december,
v mesiaci jún v párnom roku od 05.06. od 08.00 hod. do 17.06. do 19.00 hod.,
v mesiaci jún v nepárnom roku od 05.06. od 08.00 hod. do 15.06. do 19.00 hod.,
každý párny kalendárny rok od 15.12. od 08.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 08.00 hod. do 09.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.

pričomotecjeoprávnenýpočastejtodobycestovaťsmaloletýmdieťaťomibanaúzemiekrajínEurópskej
únie, vrátane Spojného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Švajčiarska.

Matka je vždy povinná maloleté dieťa na styk s otcom v určenom čase pripraviť a otcovi maloleté dieťa v
mieste bydliska matky odovzdať a otec je povinný matke v určenom čase maloleté dieťa vrátiť v mieste
bydliska matky.

Matka a otec sú navzájom povinní zabezpečiť audiovizuálny kontakt druhého rodiča s maloletým
dieťaťom prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype vždy v utorok, vo štvrtok a v nedeľu v každom
týždni od 18.00 hod. do 19.00 hod., okrem toho je otec povinný aj v ostatných dňoch umožniť matke
spojenie s maloletým dieťaťom v dĺžke 10-15 minút denne.

Matka je povinná informovať otca e-mailom o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, najmä o vycestovaní s maloletým dieťaťom mimo miesta obvyklého pobytu na dobu viac ako tri

dni, o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o krúžkoch maloletého dieťaťa, vždy v pondelok v každomkalendárnom týždni, pričom zároveň je matka povinná e-mailom doručiť otcovi aktuálnu fotografiu
maloletého dieťaťa.

Maloleté dieťa: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, bude navštevovať materskú školu Pillangó Óvoda, Szent István
kir. út 7, 9200 Mosonmagyaróvár, v skupine s intenzívnou výučbou anglického jazyka, kurz plávania
a individuálnu výučbu gréckeho jazyka dva dni v týždni v rozsahu 1 hodina (spolu dve hodiny) každý
pondelok a každý štvrtok od 14.30 hod. do 15.30 hod. v priestoroch materskej školy Pillangó Óvoda,
Szent István kir. út 7, 9200 Mosonmagyaróvár, pričom všetky tieto náklady je povinný zaplatiť otec

maloletého dieťaťa.

II.Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, tiež v každom
kalendárom roku v mesiaci júl od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od
03.08. od 08.00 hod. do 18.08. do 19.00 hod. Tento výrok rozsudku je vykonateľný jeho doručením.

III.Určuje, že matka maloletého dieťaťa E. Y., G.. XX.XX.XXXX, bola dňa 16.06.2012 slobodná.

IV.Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 300,80 Eur na účet Okresného súdu
Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V.Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 300,80 Eur na účet Okresného súdu
Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI.V prevyšujúcej časti štát nemá právo na náhradu trov konania.

VII.Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 16.01.2015, domáhal určenia svojho otcovstva k
maloletému dieťaťu, pričom tvrdil, že je jeho otcom, k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením otca a
matky však nedošlo. Písomným podaním zo dňa 04.03.2015 otec navrhol určiť priezvisko maloletého

dieťaťa „Y. A.“, navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, upraviť rozsah svojho práva stretávať
sa s dieťaťom, uložiť matke povinnosť poskytovať otcovi informácie o maloletom dieťati ako aj povinnosť
umožniť otcovi kontakt s maloletým dieťaťom prostredníctvom počítačovej siete Skype a napokon
navrhoval určiť maloletému dieťaťu škôlku s vyučovacím jazykom anglickým, na ktorú by platil všetky
náklady.

2.Matka sa k podanému návrhu vyjadrila tak, že otázka otcovstva k maloletému dieťaťu nie je sporná,
otec a matka sa mali dvakrát dostaviť aj na matričný úrad, k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov ale napokon nedošlo. Matka požadovala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu
sumou 500,- Eur mesačne, nesúhlasila s určením priezviska maloletého dieťaťa „Y. A.“, styk otca s

maloletým dieťaťom navrhovala upraviť najskôr v rozsahu štyroch a neskôr len v rozsahu dvoch dní v
mesiaci vždy za prítomnosti matky, s poskytovaním požadovaných informácií otcovi súhlasila a súhlasila
aj s kontaktom prostredníctvom počítačovej siete Skype, nesúhlasila však s určením škôlky pre maloleté
dieťa navrhovanej jeho otcom.

3.V konaní došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, preto súd rozsudkom č.k.
6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015, konanie vo veci určenia otcovstva k dieťaťu zastavil a rozhodol
o určení priezviska maloletého dieťaťa, o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, o úprave
vyživovacej povinnosti otca, o rozsahu práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom ako aj o výkone
ďalších rodičovských práv a povinností.

4.Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/722/2015 zo dňa
15.06.2016, zrušil rozsudok okresného súdu č.k. 6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015, okrem výrokov
o zastavení konania vo veci určenia otcovstva k dieťaťu, o určení priezviska maloletého dieťaťa, a o
jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, a v zostávajúcom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie

okresnému súdu.5.Na pojednávaní vo veci dňa 02.11.2017 rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili rodičovskú dohodu o
úprave vyživovacej povinnosti otca, o rozsahu práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom ako aj o

výkone ďalších rodičovských práv a povinností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku. So súhlasom
kolízneho opatrovníka súd uzatvorenú rodičovskú dohodu schválil, pretože zodpovedá vykonanému
dokazovaniu ako aj ustanoveniam Zákona o rodine, pričom ani Zákon o rodine ani CMP nevylučuje
uzatvorenie rodičovskej dohody iba o časti rodičovských práv a povinností.

6.Pri úprave práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom v mesiacoch júl a august každého roka,
ktoré nebolo predmetom uzatvorenej rodičovskej dohody, súd vychádzal z pravidiel uvedených v §
24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, a tiež je potrebné rešpektovať

právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovať právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tak ako
základnouanajdôležitejšoupovinnosťourodičajeplneniejehozákonnejvyživovacejpovinnosti,rovnako
najzákladnejším a najdôležitejším právom rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, je právo stretávať sa so svojím dieťaťom, ako neoddeliteľná súčasť rodičovských práv,

ako aj samotných práv dieťaťa. Navyše kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Obaja rodičia, a predovšetkým matka, si preto musia uvedomiť,
že každý z nich má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa a každý z nich je schopný
dieťaťu poskytnúť určité hodnoty (rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 sp. zn. 50P/336/2006 zo dňa
25.09.2006, publikovaný: Bulletin Advokacie č. 5/2007 s. 40). Aby rodič mohol realizovať svoje práva

a povinnosti vyplývajúce z jeho rodičovskej zodpovednosti, musí mať možnosť sa s dieťaťom stýkať
a výchovne na dieťa pôsobiť. Rodič má právo stretávať sa s dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť,
pričom na druhej strane napr. aj článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje tiež dieťaťu právo na
styk s rodičom. Ak nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej
zodpovednosti ... nie je - ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých detí - zákonný a tým

menej potom ústavnoprávny dôvod k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa
nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. III. ÚS
125/1998zodňa24.09.1998).Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeporozhodnutívoveci
samej predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015,
po počiatočnom odmietaní zo strany matky sa postupne začal otec s maloletým dieťaťom stretávať,

najskôr za prítomnosti matky a v mieste bydliska matky, neskôr aj bez jej prítomnosti a napokon s
dieťaťom vycestoval aj na územie Helénskej republiky bez prítomnosti matky. Z fotodokumentácie a
videozáznamov (napr. č. l. 191-198) sa nejaví, že by stretnutia maloletého dieťaťa s jeho otcom mali
na maloleté dieťa negatívny vplyv, pričom aj podľa výsledkov znaleckého dokazovania maloletý G. má
svojho otca rád, má k nemu vybudovaný dobrý vzťah, otec je pre neho prirodzenou autoritou, u otca nie

je dôvod spochybňovať kompetenciu vychovávať dieťa, znalkyňa preto odporučila upraviť právo otca
stretávať sa so synom každý druhý mesiac po dobu 10 dní, okrem toho v mesiaci júl v každom roku od
01. do 20. ako aj počas Vianočných sviatkov. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, súd znaleckým
posudkom nie je viazaný a v súvislosti s ďalším dokazovaním môže sa od znaleckých záverov odchýliť.
Všeobecné súdy musia pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti vychádzať z predpokladu, že

záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, ak je rozhodnutím súdu zverené dieťa do
starostlivosti len jedného z rodičov, potom musí byť druhému rodičovi umožnené stýkať sa s dieťaťom
v takej miere, aby postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti bol čo najviac naplnený, a ak má byť
upravené právo nerezidentného rodiča stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom primerane, je nutné,
aby rodič mal možnosť byť s dieťaťom aj počas významných sviatkov v roku a počas letných prázdnin

by sa obaja rodičia mali vystriedať v starostlivosti o dieťa tak, aby s ním strávili každý v súhrne jeden
mesiac (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. IV. ÚS 1921/17 zo dňa 21.11.2017). V predmetnej veci neboli
preukázanéžiadneskutočnosti,ktorébybránilivtakejtoúpraveprávaotcastretávaťsasdieťaťompočas
letných mesiacov v súhrne po dobu jedného mesiaca, keď maloletý G. je v prítomnosti otca spokojný a
nemá problém s cestovaním, ani s dlhším odlúčením od matky pri súčasnej prakticky dennej komunikácii

s matkou. Preto súd právo otca stretávať sa maloletým dieťaťom v letných mesiacoch júl a august
upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, v každom
kalendárom roku v mesiaci júl od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od
03.08. od 08.00 hod. do 18.08. do 19.00 hod., t.j. tak, aby každý z rodičov s dieťaťom strávil poloviculetného obdobia. Otec sa takto stretne s dieťaťom dvakrát po dobu 15 dní, pričom matka súhlasila iba s
tým, aby sa stretli dvakrát po dobu 12 dní. Právo otca aj počas tejto doby cestovať s maloletým dieťaťom
iba na územie krajín Európskej únie, vrátane Spojného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a

Švajčiarska upravené dohodou rodičov zostáva aj pre obdobie mesiacov júl a august nedotknuté.

7.Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. Hoci v prípade nerealizovania

stretnutia otca s dieťaťom nehrozí žiadna majetková škoda, ako už bolo uvedené vyššie, právo rodiča na
stretávanie s dieťaťom je základným právom osobitne chráneným zákonmi, Ústavou aj medzinárodnými
dohovormi. V prípade nerealizácie práva rodiča stretnúť sa so svojim dieťaťom po dlhšiu dobu
dochádza k narušeniu vzájomných väzieb, čím môžu vzniknúť aj vážne následky s majetkovou škodou
neporovnateľné. Súd zohľadnil doterajšie procesné správanie matky, z ktorého možno usúdiť, že matka
druhývýrokrozsudkunapadneodvolaním,vdôsledkučohobyvzájomnéprávootcaamaloletéhodieťaťa

stretnúť sa po dlhšie obdobie v roku nemohlo byť realizované. Na návrh otca preto súd rozhodol, že
druhý výrok tohto rozsudku o úprave práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom počas mesiacov júl
a august v každom roku je vykonateľný už jeho doručením.

8.Predmetom konania na základe zmeneného návrhu otca bolo aj určenie, že matka maloletého

dieťaťa E. Y., G.. XX.XX.XXXX, bola dňa 16.06.2012 slobodná. Tento zmenený návrh otec odôvodňoval
tým, že maloletý G. narodením dňa XX.XX.XXXX získal aj grécke štátne občianstvo, pričom matka
odmieta otcovi poskytnúť súčinnosť podaním vyhlásenia o jej osobnom stave a orgány Slovenskej
republiky takéto potvrdenie o osobnom stave nevydávajú. Zákon o matrikách č. 154/1994 Z. z. v §
28 ods. 1 písm. b) vyžaduje predloženie dokladu (potvrdenia) o osobnom stave v prípade uzatvorenia

manželstva cudzincom. Slovenské štátny orgány (ani matrika ani žiadny iný štátny orgán) však
nevydávajú potvrdenia o osobnom stave slovenských občanov, ktoré zahraničné matričné a iné orgány
rovnako vyžadujú. Preto napr. v prípade uzatvorenia manželstva slovenského občana v Poľsku, občan
Slovenskej republiky musí požiadať príslušný sąd okręgowy o vydanie rozhodnutia, v ktorom súd povolí
výnimočne uzatvoriť manželstvo bez predpísaných dokladov, t.j. bez dokladu o osobnom stave cudzieho

štátneho príslušníka. Potvrdenie o osobnom stave slovenských občanov vyžaduje napr. aj Rakúska
sociálna poisťovňa pre účely vyplácania dôchodkov slovenským občanom. Vo všetkých týchto a iných
prípadoch slovenský občania nemôžu predložiť potvrdenie slovenského štátneho orgánu o svojom
osobnom stave, pretože takéto potvrdenie matrika nevydáva (lebo v zákone o matrikách nie je na to
osobitné ustanovenie, ktoré by to umožňovalo) a zároveň nie je na to príslušný ani žiadny iný štátny

orgán. Ak nie je žiadny iný štátny orgán, ktorý by mal právomoc o určitom spore alebo veci rozhodnúť,
potom platí ústavná zásada, že takáto vec patrí do právomoci súdu (vyjadrená na úrovni jednoduchého
práva napr. v § 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, alebo v § 3 a § 10 ods. 1 CSP). CSP ani
CMP osobitné ustanovenia o konaní v takýchto prípadoch neobsahujú, z podstaty takéhoto predmetu
konania, ktorým je určenie osobného stavu matky v deň narodenia dieťaťa však vyplýva, že takýto

predmet konania nie je vecou starostlivosti o dieťa, ale ide skôr o vec sporového charakteru medzi
otcom a matkou dieťaťa. Z hľadiska skutkového stavu matka nepopiera, že v deň narodenia maloletého
dieťaťa XX.XX.XXXX bola slobodná, čo matka potvrdila aj na pojednávaní vo veci dňa 02.11.2017,
matka len odmieta poskytnúť otcovi potrebnú súčinnosť. Keďže je nesporné, že matka dieťaťa bola dňa
XX.XX.XXXX slobodná, súd na návrh otca tento osobný stav matky určil výrokom rozsudku, vzhľadom

na to, že boli splnené podmienky pre spojenie vecí podľa § 166 ods. 1 CSP (skutkový súvis alebo
vzťah k tým istým stranám) s prebiehajúcim konaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Ani prípadná
povinnosť vojenskej služby nebráni určeniu osobného stavu matky, pretože Helénska republika je
súčasťou priestoru slobody a bezpečnosti Európskej únie, kde možnosť vojenského konfliktu je len
teoretická. Týmto výrokom zároveň súd nerozhodol o určení občianstva maloletého dieťaťa, pretože

štátne občianstvo Helénskej republiky maloletý G. nadobudol už svojim narodením, nezávisle od jeho
vôle alebo od vôle jeho rodičov. Nadobudnutie dvojitého štátneho občianstva v tomto prípade nevylučuje
ani zákon č. 40/1993 Z. z., podľa § 9 ods. 1 písm. b) ktorého štátne občianstvo Slovenskej republiky
možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, teda
nie na základe inej právnej skutočnosti (napr. narodením).

9.Štátu v konaní vznikli trovy konania zaplatením nákladov znaleckého dokazovania v celkovej sume
844,17 Eur, keďže ani jeden z rodičov stanovenú zálohu na trovy znaleckého dokazovania nezaplatil. Z
týchto nákladov časť vo výške 242,57 Eur boli hotové výdavky znalkyne za trovy tlmočenia pri vyšetrenímaloletého dieťaťa a matky, o túto sumu znížené náklady znaleckého dokazovania predstavujú 601,60
Eur, z čoho po jednej polovici v sume 300,80 Eur zaviazal súd zaplatiť náhradu trov konania štátu matku
aj otca s ich súhlasom na účet Okresného súdu Revúca. V prevyšujúcej časti vznikli, resp. vzniknú štátu

trovy konania len v súvislosti s tlmočením na pojednávaniach a pri vyšetrení maloletého dieťaťa a matky
znalkyňou, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát. Preto v tomto rozsahu súd štátu právo na
náhradu trov konania nepriznal.

10.Hlavným predmetom konania bola úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu, o

trovách konania účastníkov preto súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil
žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP).

11.Neodkladné opatrenia, ktoré boli nariadené v priebehu konania súd nezrušil, pretože neodkladné
opatrenie nariadené uznesením č.k. 6C/26/2015-211 zo dňa 14.09.2016 bolo časovo obmedzené

vykonateľnosťou rozsudku vo veci samej a neodkladné opatrenia nariadené uzneseniami č.k.
6C/26/2015-345 zo dňa 28.04.2017 a č.k. 6C/26/2015-479 zo dňa 18.12.2017 boli jednorazového
charakteru a ich ďalší výkon neprichádza do úvahy.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku o schválení rodičovskej dohody odvolanie rodičov nie je prípustné

(§ 122 CMP).
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku okrem výšky trov konania možno podať odvolanie na Okresnom
súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.