Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210223539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s. so sídlom v W., P. nivy XX/b, IČO: XXXXXXXX, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so
sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému: P. s.r.o. so sídlom v O., S. XX, IČO: XXXXXXXX,
zastúpený advokátskou kanceláriou L., TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach, Vodná
3, v konaní o 6.149,08 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
20.4.2015, č.k. 35Cb/232/2010-203, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

6.149,08 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

M e n í výrok o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.149,08 eur a
nahradiť mu trovy konania vo výške 5.582,86 eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa uplatneného nároku domáhal titulom náhrady škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu (porušenie membránového plynomeru) za obdobie od 1.1.2009 do
30.3.2009.

Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že pred zisteným neoprávneným odberom (v roku 2008, resp.

v rokoch 2005 - 2006) sa v objekte žalovaného realizovala prekládka meracieho zariadenia, ktorá
nebola realizovaná v súlade s internými predpismi žalobcu, pričom subjekt, ktorý meracie zariadenie na
novom mieste inštaloval, toto riadne neodovzdal, preto nemôže vzniknúť zodpovednosť žalovaného za
porušenie meradla. Ďalej dôvodil, že u žalovaného bolo zistené porušenie overovacej značky, uvedené
však nezakladá definíciu neoprávneného odberu, nakoľko príslušné ustanovenie zákona o energetike
hovorí o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 26.3.2009 sa uskutočnila u žalovaného kontrola
odberného miesta Mliečna X v O., pri ktorej bolo zistené, že na číselníku plynomera je porušená
overovacia značka (bola odstránená v spodnej časti). Dňa 14.4.2009 vydala Slovenská legálnametrológia, n.o. P. pracovisko O. posudok na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX s výsledkom posúdenia,
že predmetný membránový plynomer nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy
č. 13 k vyhláške R. SR č. XXX/XXXX Z.z. v dôsledku poškodenej plomby počítača. Žalobca vystavil

žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6.149,08 eur ako vyúčtovanú škodu za neoprávnený
odber na odbernom mieste P. 1, O. za obdobie od 1.1.2009 do 10.3.2009 s tým, že súčasťou faktúry bol
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu kategórie: malý odberateľ, stredný odberateľ
a veľkoodberateľ podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z. Podkladom pre
stanovenie výšky škody boli listiny - ocenenie služby súvisiacej so zaisťovaním neoprávneného odberu,

cenník externých služieb X. a.s. účinný od 1.1.2009 a referenčné ceny plynu pre účely vyvažovania
za 1 m3 pre jednotlivé mesiace roku 2009 (skutkové zistenia súdu prvého stupňa vychádzali z vyššie
uvedených listín).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, vyhlášky č. 210/2000

Z.z.úraduprenormalizáciu,metrológiuaskúšobníctvoSlovenskejrepublikyomeradláchametrologickej
kontrole, vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

Právne vyhodnotil, že odber vyššie uvedeným plynomerom žalovaným je neoprávneným odberom (§ 59
ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z.), v dôsledku čoho je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu
(§ 59 ods. 2 Zákona o energetike), ktorej výšku určil v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva
SR č. 155/2005 Z.z..

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže poškodená plomba ako
overovacia značka plní v zmysle § 9 ods. 3 vyhl. č. 20/2000 Z.z. aj funkciu zabezpečovacej značky,
pričom plomba úradného overenia zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipuláciu. Platnosť
úradného overenia zanikla v súlade s § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z.z. porušením overovacej značky

dňa 29.3.2009 (dátum výr. kontroly). Keďže odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je neoprávneným odberom (§ 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z.)
a to bez ohľadu na subjekt, ktorý porušenie spôsobil, je daná objektívna zodpovednosť žalovaného
(odberateľa) za spôsobenú škodu.

Pokiaľideožalovanýmnamietanéneodovzdaniemeradlavstavezodpovedajúcomzákonupoprekládke
zariadenia, dospel súd prvého stupňa k záveru, že uvedené v konaní preukázané nebolo. V tejto
súvislosti dôvodil, že jednak žalovaný sám nevedel uviesť, kedy prekládka bola uskutočňovaná (žalobca
čas prekládky napokon upresnil na rok 2007) a jednak pokiaľ mal pochybnosti o správnosti merania

v období rokov 2005-2008 mohol postupovať podľa § 54 ods. 8 zák. č. 656/2004 Z.z. a požiadať
prevádzkovateľadistribučnejsieteojehopreskúšanie.Podporneuviedol,ževzhľadomkrealizáciiriadne
vykonávaných odpočtov za predchádzajúce obdobie (aj po žalovaným namietanej prekládke) je zrejmé,
že meradlo nemalo poškodenú plombu na číselníku pred 31.12.2008.

Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru, že výpočet výšky škody je v súlade s vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z., ktorá upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu pri správne vymedzenej dobe trvania neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 1
ods. 4 cit. vyhlášky, rozhodol podľa návrhu žalobcu.

Kprocesnémupostupusúduprvéhostupňajeeštepotrebnéuviesť,ženepovažovalzapotrebnévykonať
dôkaz navrhovaný právnym zástupcom žalovaného v jeho písomnom podaní doručenom súdu dňa
29.7.2011 - výsluch zamestnanca žalobcu zo strediska technickej dokumentácie AGIS X. - distribúcia

a.s., ktorý mal ozrejmiť skutočnosti o postupe pri zmene, resp. iných zásahoch v súvislosti s odberným
plynovým zariadením a dôkaz vo forme znaleckého dokazovania ohľadom výšky škody, nakoľko to
vzhľadom na súdom zistený skutkový stav považoval za nadbytočné.Trovy konania priznal úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 o.s.p. v celkovej výške 5.582,86 eur
(vyhl. 615/2004 Z.z.).

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p.; § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p..

V odvolaní opätovne zdôrazňuje, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je odovzdanie
meradla prevádzkovateľom distribučnej siete bez poškodenia v stave zodpovedajúcom príslušným
právnym predpisom, pričom je to žalobca, ktorý je v konaní zaťažený dôkazným bremenom ohľadom
skutočnosti, že po prekládke odovzdal žalovanému plynomer riadne zabezpečený proti neoprávnenej
manipulácii a proti náhodnému poškodeniu aj skrinkou chrániacou hlavný uzáver a meraciu zostavu.
Ak túto svoju povinnosť nesplnil, resp. jej splnenie nepreukázal, nemôže sa domáhať nároku na

náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu. V ďalšom spochybňuje názor prvostupňového
súdu ohľadom skutočnosti, že v prípade pochybnosti o správnosti merania mal právo požiadať o
preskúšanie určeného meradla apelujúc sa § 54 ods. 1 Zákona o energetike, pretože žalovaný o
poškodení plynomera nemal vedomosť. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa o nepoškodení
plomby pred 31.12.2008, nakoľko mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k uvedenému záveru,

keďženiesúkdispozíciižiadnedôkazy,ktorébypreukazovaliodpočtymeradlasúdajom,čielektromerje
v zodpovedajúcom technickom stave. Dôvodí, že osoba vykonávajúca odpočet sa sústredí na odčítanie
stavu plynomera, nie na jeho kontrolu a navyše nie je ani odborne spôsobilou na posúdenie poškodenia
či porušenia overovacej značky.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňový súd nedostatočne zistil
skutkový stav, nakoľko nevykonal dôkazy týkajúce sa prekládky plynomera; súčasne dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Má za to,
že ak by súd predmetné dôkazy vykonal, mohol by dospieť k zisteniam, že v objekte žalovaného bola
realizovaná prekládka meracieho zariadenia, avšak na podnet a v záujme žalobcu, pričom subjekt,

ktorý prekládku realizoval a meracie zariadenie inštaloval, toto riadne neodovzdal, v dôsledku čoho
zodpovednosť žalovaného za porušenie meradla nemohla vzniknúť.

Skúmanie okolností vykonania prekládky považuje žalovaný v tomto konaní za relevantné, nakoľko aj
napriek objektívnej zodpovednosti stanovenej pri neoprávnenom odbere v zmysle § 59 ods. 1 písm. d)

Zákona o energetike ako zákona lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, sa na zodpovednosť
za škodu použijú všeobecné ustanovenia zodpovednosti za škodu zakotvené v Občianskom zákonníku,
ide najmä o ustanovenia § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka.

Odvolateľďalejnamieta,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanipokiaľideovznikškodypoukazujúc

na ustanovenie § 59 ods. 2 Zákona o energetike (t.j. nepreukázal, že škoda mu vznikla). Namieta aj
samotné určenie výšky škody, keď tvrdí, že výšku škody bolo potrebné zistiť na základe objektívneho
podkladu, ktorým bol stav plynomera, keďže v prejednávanej veci nešlo o prípad, kedy meradlo v
dôsledku neoprávneného zásahu nesprávne zaznamenáva odber plynu. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že z listinného dôkazu Posudok na meradlo č. 331.9/09-0122 zo dňa 14.4.2009 vyplýva,

že stav plynomera je nepoškodený. Žalovaný má za to, že rozdiel medzi stavom plynomera zo dňa
10.3.2009 a stavom plynomera zo dňa 31.12.2008 predstavuje skutočnú spotrebu plynu na odbernom
mieste, resp. škodu, ktorej výšku žalobca dokáže určiť vynásobením spotreby plynu cenou plynu v
sadzbe,ktorúžalovanýodoberal.Takýmtopostupombypodľanázoružalovanéhožalobcadošielkvýške
skutočnej škody.

V ďalšom odvolateľ namieta, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa atribúty podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p., keďže sa dostatočne nevysporiadal s námietkou neexistencie vecnej legitimácie
na strane žalobcu.

Za správne nepovažuje ani rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď má za to, že na
prejednávanú vec mal byť aplikovaný § 150 O.s.p..

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 24 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že je len čiastočne dôvodné, a
to pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách konania.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p..

Ako odvolací dôvod odvolateľ uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221
ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu postupom súdu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom;
§ 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h), t.j. že súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav; § 205 ods. 2 písm. c), t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d), t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), t.j. že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Podľa § 205a O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu,
s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti, než ktoré
boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne
tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený
správny právny záver.

O odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) možno
hovoriť vtedy (vo všeobecnosti), ak bola postupom súdu účastníkovi konania znemožnená realizácia
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom pod postupom súdu treba
rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu) ale aj faktickú činnosť súdu v širšom

zmysle slova, vrátane činnosti kancelárie súdu, resp. jednotlivých súdnych oddelení vykonávajúcich
úkony v rámci ich pôsobnosti.

O odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h) možno
hovoriť vtedy, ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nepoužitím správnej právnej normy možno
rozumieť, ak súd na daný právny vzťah aplikoval úplne inú právnu normu ako mal, alebo ak aplikoval
správnu, no súčasne aplikoval nesprávne aj ďalšiu právnu normu, alebo ak síce aplikoval správnu, ale
okrem nej mal aplikovať aj ďalšie, čo už neurobil a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré
nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácií práva na správny

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

O odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. c) možno hovoriť vtedy, ak súd nevykoná niektoré
z dôkazných prostriedkov navrhnutých účastníkmi a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu

skutkového stavu.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody (pokiaľ ide o
meritum veci) nie sú dané.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti
a k odvolacím námietkam udáva:

Na úvod je potrebné uviesť, že vo veci už bolo rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 5.9.2011, č.k.
35Cb/323/2010-91 rozhodnuté tak, že žalobe bolo vyhovené.

Na základe odvolania žalovaného bolo rozhodnutie uznesením odvolacieho súdu zo dňa 9.4.2013,
č.k. 2Cob/212/2011-116 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zrušujúcom
uznesení odvolací súd jasne vyslovil právny názor, že v prejednávanej veci ide o odber plynu meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - porušená overovacia značka
na číselníku plynomera - odstránená jej spodná časť; čo nesporne vyplynulo z písomností predložených
žalobcom (fotodokumentácia, posudok Slovenskej legálnej metrológie) a v konečnom dôsledku uvedené
nespochybnil ani žalovaný, t.j. ide o neoprávnený odber. V prípade zistenia neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému (tak ako už bolo uvedené vyššie) dochádza odberom s meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ide o osobitný druh zodpovednosti založenej na
princípe objektívnej zodpovednosti (teda bez ohľadu na zavinenie odberateľa), ktorý za takúto škodu
zodpovedá bez ohľadu na to, kto porušenie spôsobil a kde sa zariadenie nachádza. Keďže sa ale súd
prvého stupňa nezaoberal obranou žalovaného (prekládka zariadenia, po ktorej mu nebolo meradlo
odovzdané spôsobom zodpovedajúcim právnym predpisom) bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený

a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa uzavrel (ako je to uvedené vyššie), že skutočnosť, že žalovanému po prekládke
meradlo odovzdané v stave zodpovedajúcom zákonu nebolo, v konaní preukázaná nebola.

Žalovaný tvrdí, že po vykonanej prekládke (ktorej čas sa napokon ustálil na rok 2007) mu nebolo meracie
zariadenie odovzdané v stave zodpovedajúcom právnym predpisom. Dôvodí, že dôkazné bremeno
ohľadom tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu a žalobca uvedené jednoznačnými dôkazmi nepreukázal.
Rozsiahlo polemizuje o odbornej spôsobilosti osôb vykonávajúci odpočet vrátane spôsobu vykonávania
tohto odpočtu, o ktorom tvrdí, že pri ňom nebola možná kontrola overovacích značiek. Tvrdí, že súd

prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ ide o otázku preloženia daného plynomera,
nakoľko ak by ju vykonal, mohol by zistiť, že meracie zariadenie nebolo riadne odovzdané, teda
zodpovednosť žalovaného nemohla vzniknúť.

V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

§ 120 ods. 1 O.s.p. zakotvuje povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní

povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak
účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia, alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy,
alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenie; dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej
núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (v
rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená skutočnosť nebude preukázaná (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.).

Z ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý
si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdumusí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, musí
byť preskúmateľné insačným postupom a podobne.

Výsledkyhodnoteniadôkazovsúsúčasťouodôvodneniarozsudku,lebozust.§157ods.2O.s.p.vyplýva
povinnosť súdu v odôvodnení jeho rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne. Pred skončením
dokazovania musí súd starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi

a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie veci nemajú žiaden význam. Posudzovanie vykonaných
dôkazov je v podstate ich hodnotením z hľadiska dôležitosti, každý dôkaz hodnotí sudca najskôr
izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama o sebe je svojim obsahom
pravdepodobná alebo nie, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o prvom odvolaní
žalovaného nebolo jasné (keďže súd sa uvedeným nezaoberal), kedy presne bola prekládka meracieho
zariadenia uskutočnená. Následne, z napokon zhodných tvrdení účastníkov konania, sa ustálilo
skutkové zistenie, že to bolo v roku 2007. Vzhľadom na túto skutočnosť, hodnotením predložených
dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p. nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že po prekládke

bolo zariadenie odovzdané žalovanému v zmysle príslušných ustanovení zákona. Uvedené vyplýva
najmä z odpočtovej zostavy predloženej žalobcom, t.j. z odpočtov vykonávaných na odbernom mieste
žalovaného za obdobie od rokov 2007 až do zistenia neoprávneného odberu dňa 10.3.2009. Z
predloženého listinného dôkazu je nepochybné, že v danom období 2 rokov sa odpočty vykonali
celkom 7 krát (nerátajúc rok 2007), pri žiadnom z týchto odpočtov poškodenie meradla zistené

nebolo. V tejto súvislosti nie sú namieste polemiky žalovaného o nedostatočnej odbornej spôsobilosti
osôb vykonávajúcich odpočty, o možnej viditeľnosti (resp. neviditeľnosti) porušenia plomby pri týchto
odpočtoch. Aj odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že žalobca preukázal, že
do 31.12.2008 (keď bol vykonávaný odpočet) bolo dané meracie zariadenie neporušené. Ak žalovaný
uvedené skutkové zistenie nevyvrátil predloženými dôkazmi, potom neuniesol na toto svoje tvrdenie

dôkazné bremeno, lebo ním predložené dôkazy to nepreukázali. Na tomto skutkovom zistení by nič
nezmenilo ani prípadné vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným, a to vzhľadom na dôkaznú silu
vyššie uvedených odpočtov (správnosť meraní pri nich žalovaný napokon ani nespochybnil.). Navyše
by vykonanie týchto dôkazov znamenalo ďalšie neúčelné zvyšovanie trov konania (vzhľadom na ich
preukaznú silu).

K námietke žalovaného ohľadne nesprávne vyčíslenej škody odvolací súd udáva:

Podľa zák. č. 142/2000 Z.z. plynomer ako určené meradlo možno používať na určenie ceny plynu, ak
má platné overenie /§ 19 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. a)/. Platnosť overenia zaniká aj v prípade, ak bola

poškodená, pozmenená, odstránená, alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka /§ 15 ods. 6 písm. d)/. Preto (keďže meradlo bolo porušené) stav meradla ku dňu porušenia
nie je relevantným údajom o spotrebe plynu a nie je možné z neho vychádzať, teda nie je možné určiť
výšku skutočnej škody. Škoda totiž vznikla už tou skutočnosťou, že odberateľ odberal plyn meradlom
s poškodenou plombou, preto na výpočet škody je potrebné použiť vyhl. č. 155/2005. Škoda vyčíslená

podľa tejto vyhlášky rozhodne nie je škodou vyčíslenou v rozpore s dobrými mravmi, ako sa mylne
domnieva odvolateľ, ale vyčíslenou spôsobom, ktorý na dané prípady vzťahuje.

Rovnako nie je dôvodná ani námietka neexistencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu
(žalovaný mal na mysli skutočnosť, že nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom). Aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcovi priznáva Zákon o energetike č. 656/2004 Z.z.. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že dodávateľovi plynu škoda nevznikla, pretože dodávateľ si účtuje ceny za plyn vo výške,
aká bola nameraná na jednotlivých odberných miestach jeho zmluvných odberateľov a iba v takomto
množstve dodal plyn do distribučnej siete. Množstvo plynu, ktorú dodávateľ dodal odberateľom je
súčasťou nameraných odberov na plynomeroch jeho zmluvných partnerov. Množstvo odobraného plynu

žalovaným je teda nemerateľné (z dôvodu neoprávneného odberu), t.j. vo vzťahu k dodávateľovi
vykázal žalobca odber 0, hoci nulový nebol. Žalovaný teda odoberal vlastný plyn žalobcu nachádzajúci
sa v distribučnej sieti pre účely jej vyvažovania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaným. Súd prvého stupňa síce uvedené podrobne nevysvetlil, keď odkázal len na ustálenúsúdnu prax v rámci rozhodovania v obdobných veciach, uvedené ale nič nemení na tom, že otázku
aktívnej vecnej legitimácie posúdil správne

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žiadny z odvolacích dôvodov nie je daný, preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd udáva:

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti alebo dôkazy uplatniť.

Citovanéustanoveniazákonapredstavujeodchýlkuzozásadyzodpovednostizavýsledokkonania,kedy
účastníkovi, ktorý má na náhradu trov konania právo, túto neprizná. Jeho použitie je dôvodné vtedy, ak

by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Pri jeho
použití musia byť dané jednak dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť
jeho použitie súdom výnimočné.

Je nepochybné, že v daných typoch sporov (neoprávnené odbery plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zák.

č. 656/2004 Z.z.) bola dlhšiu dobu súdna prax nejednotná, keď sa uplatnené nároky aj nepriznávali,
keďže súdy vyžadovali preukázanie skutočnosti, že škoda skutočne vznikla majúc za to, že nie každý
neoprávnený odber, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a že podmienkou vzniku nároku na
náhradu škody je aj v takto špecifickom právnom vzťahu logicky preukázanie, že škoda skutočne

vznikla. Následne súdna prax ustálila, že škoda vznikla už samotným odberom takýmto meradlom.
Ďalej aj vzhľadom na objektívny charakter takejto škody, t.j. keď sa neskúma, či meradlo porušil
samotný odberateľ alebo ktokoľvek iný; s prihliadnutím na skutočnosť, že v občianskoprávnych sporoch
(obdobných ako v prejednávanej veci) súdy výšku škody v súlade s § 450 Občianskeho zákonníka
v odôvodnených prípadoch môžu znížiť, no Obchodný zákonník aplikáciu citovaného ustanovenia

nepripúšťa, je vhodné pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 150 O.s.p. a trovy
konania úspešnému žalobcovi nepriznať.

Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal žalobcovi ani náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je dôvodné.