Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202429
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314202429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu V. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. E.
XXXX/XX, XXX XX N., právne zast.: JUDr. Martinom Kirňákom - advokátom so sídlom Hlavná 29, 080
01 Prešov, proti žalovanému S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX N., právne zast.:
JUDr. Valériou Brečkovou - advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, v konaní o náhradu
škody 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
21C 28/2014-341 zo dňa 23. 2. 2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21C 28/2014-355
zo dňa 19. 4. 2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Z r u š u j e sa uznesenie sp. zn. 12C 28/2014-355 z 19. 4. 2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobu zamietol, pretože zo strany

žalobcu do skončenia dokazovania neboli preukázané podmienky na náhradu škody voči žalovanému
uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka - všeobecná zodpovednosť a ani v § 415 Občianskeho
zákonníka - tzv. prevenčná povinnosť.

3. Čo sa týka všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 musia byť kumulatívne stanovené tieto podmienky
určené zákonnom: protiprávne konanie na strane škodcu - žalovaného, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, škoda a predovšetkým zavinenie, pretože sa jedná o

subjektívnu zodpovednosť.

4. V tomto prípade žalobca nepreukázal protiprávne konanie na strane žalovaného a nepreukázal
ani jeho zavinenie a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
nepotreboval vykonávať dokazovanie ohľadom výšky vzniknutej škody.

5. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil a zavinil uvedený požiar a spôsobil uvedenú

škodu. V konaní teda nebolo preukázané jeho protiprávne konanie. Súd prvej inštancie poukázal
na závery vyšetrovania z policajného spisu, závery expertíz a znaleckého dokazovania, kde nebola
určená ani istá príčina požiaru a nebola určená ani konkrétne zodpovedná osoba. Rovnako preto
nebolo preukázané ani zavinenie žalovaného. Zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka je pritomsubjektívnou zodpovednosťou a vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona žalovaný, nemôže
zodpovedať za takto vzniknutú škodu.

6. Tým pádom keďže neexistuje protiprávne konanie žalovaného, neexistuje jeho zavinenie, neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou na strane žalovaného.

7. V konaní taktiež nebolo preukázané ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka na strane žalovaného. Žalovaný teda neporušil ani prevenčnú povinnosť a nie

je daná ani zodpovednosť podľa všeobecnej zodpovednosti stanovenej v Občianskom zákonníku v §
420. Žalovaný teda nemá pasívnu hmotno-právnu legitimáciu v konaní.

8. V danom prípade sa nejedná o zmluvu o ubytovaní a to z dôvodu, že žalobca nemal oprávnenie na
poskytovanie takejto činnosti. Analogicky podľa § 853 OZ, však je možné použiť na vzniknutý vzťah
ustanovenia zmluvy o ubytovaní, pretože riešia právne vzťahy, ktoré sú svojim obsahom najbližšie k

vzniknutej situácii. V konaní však je sporné, kto vlastne uzatvoril zmluvu so žalobcom a to z dôvodu,
že z výpovedí jednoznačne vyplýva, že žalovaný prevzal kľúče a podpisoval sa len z dôvodu, že on
jediný mal v tom čase občiansky preukaz, avšak chatu vyhľadal a prvý oslovil žalobcu svedok Petrovka.
Rovnako je zrejmé, že na chate bolo v čase vzniku požiaru minimálne deväť osôb. Po nasťahovaní do
chaty tam bolo až cca pätnásť osôb. Tieto osoby neboli žalované.

9. Súd prvej inštancie dodal, že je nelogické, aby akýkoľvek človek, ktorý má napríklad zaplatené
ubytovanie na dovolenke, či už v hoteli, v penzióne v prípade, ak vypukne v uvedenom penzióne alebo v
hoteli, alebo v inom ubytovacom zariadení požiar automaticky zodpovedal za požiar a vzniknutú škodu
majiteľovi ubytovacieho zariadenia. Po následnom vyšetrovaní požiaru políciou a ďalšími orgánmi, ak

sa nezistí jednoznačne príčina požiaru a ak nezistí sa ani jednoznačný páchateľ, ktorý požiar spôsobil,
nie je daná zodpovednosť týchto ubytovaných osôb za škodu vzniknutú požiarom. Je zrejmé, že v
takýchto prípadoch nie sú splnené podmienky na náhradu škody stanovené v Občianskom zákonníku,
a teda takéto osoby za vzniknutú škodu pri požiari nemajú zodpovednosť a nemajú pasívnu legitimáciu.
Rovnako je to aj v tomto konkrétnom súdnom spore.

10. Na strane žalovaného teda pre nedostatok pasívnej legitimácie, z dôvodu nepreukázania zákonom
stanovených kumulatívnych podmienok na náhradu škody, či už podľa všeobecnej zodpovednosti podľa
§ 420 OZ alebo podľa všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, súd prvej inštancie žalobu
voči žalovanému zamietol. V konaní vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na určenie možnej výšky škody na nehnuteľnosti a
škody na hnuteľných veciach.

11. Súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní
okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé,
je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť
rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v

náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súdna úvaha,
ktorúsúdpoužilprisvojomrozhodnutí,musívychádzaťzhodnoteniadôkazovzistenýchvrámcisúdneho
konania, nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, s logickým preskúmateľným a jednoznačným
záverom. Vyššie uvedené závery súdu o použití ustanovení zákona zmluvy o ubytovaní na vzťah

vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným s využitím analógie podľa § 853 OZ, sú podľa odvolateľa
jednoznačným nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko neriešia právne vzťahy, ktoré sú svojím
obsahomnajbližšiekvzniknutejsituácii.Vzmysle§4Živnostenskéhozákonajeprenájomnehnuteľností,
bytových a nebytových priestorov živnosťou vtedy, ak sa okrem prenájmu poskytujú aj iné, ako základné
služby spojené s prenájmom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dňa 2. 3. 2012 bez živnostenského

oprávnenia odovzdal žalovanému chatu v stave spôsobilom na jej užívanie a žalovaný od žalobcu
predmetnú chatu so zariadením prevzal, čo potvrdil svojím podpisom v Knihe ubytovaných, čím medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, na ktorý je v zmysle analógie nutné použiť ustanovenia
zmluvy o nájme podľa § 663 a nasl. OZ a ustanovenia § 421 OZ. Ak podľa § 683 ods. 1 OZ došlo kpoškodeniualebonadmernémuopotrebeniuprenajatejvecivdôsledkujejzneužitia,zodpovedánájomca
ajzaškodyspôsobenéosobami,ktorýmumožnilkprenajatejveciprístup,zanáhoduvšaknezodpovedá.
§ 683 OZ teda upravuje následky zneužitia predmetu nájmu. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu,

že v konaní je sporné, kto vlastne uzatvoril zmluvu so žalobcom, nakoľko z doterajšieho dokazovania
jednoznačne vyplýva, že so žalobcom uzatvoril zmluvu žalovaný, nakoľko bol to žalovaný, ktorý prevzal
kľúče od chaty spolu s interiérovým zariadením, bol poučený o predchádzaní škodám, čo potvrdil svojím
podpisom v Knihe ubytovaných, odovzdal žalobcovi nájomné a dohodol sa so žalobcom o odovzdaní
predmetu nájmu, teda na vrátení nehnuteľnosti, spolu s hnuteľnými vecami, po skončení nájmu, čo

doteraz žalovaný neurobil. Sám žalovaný uviedol, že bol poučený, že v chate sa nesmie fajčiť, nakoľko
boladrevená,aajotom,žepreberánasebazodpovednosťzacelúchatu,vrátanejejzariadenia.Žalobca
je toho názoru, že v tejto veci je irelevantné, kto chatu vyhľadal, prípadne prvý oslovil žalobcu, ale
podstatné je to, kto urobil reálny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku záväzkového vzťahu. Odvolateľ
je toho názoru, že v tomto je daná zodpovednosť žalovaného ako nájomcu chaty, aj za škodu vzniknutú
požiarom spôsobeným osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, nakoľko z vyšetrovacieho

spisu OR PZ Humenné vyplýva, že zo strany žalobcu ako prenajímateľa nebolo zistené porušenie
predpisov o ochrane pred požiarmi, ba práve naopak bolo dokázané, že každý, kto sa so súhlasom
žalovaného nachádzal v chate podľa výsledkov DNA a nájdených špakov fajčil, čo im umožnil žalovaný.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na
prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

13. Napadnutým uznesením č. k. 21C 28/2014-355 zo dňa 19. 4. 2016 Okresný súd Humenné uložil
žalobcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 600 Eur.

14. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalobca oslobodený v konaní o
náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie ako

správne potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Uplatnil si
aj trovy odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj uznesenie o vyrubení
súdneho poplatku za podané odvolanie, ako aj konania im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie voči rozsudku
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolanie žalobcu voči uzneseniu,
ktorým bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie, je dôvodné a odvolací súd ho zrušil.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a potvrdzuje správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku o nedostatku pasívnej legitimácie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku ďalej uvádza:

18. Odvolateľ odvolaním napáda nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na

strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou
súčasťousúdnehokonania(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSRz29.6.2010,sp.zn.2Cdo205/2009).21. V súdnom konaní má žalobca povinnosť tvrdenia, ktorú si v zásade plní už v podanej žalobe. Ak
sa ním tvrdené skutočnosti súdnym dokazovaním preukážu, hovoríme o unesení dôkazného bremena
žalobcom a súd v takom prípade žalobe vyhovie. V opačnom prípade, t.j. keď žalobca dôkazné bremeno

neunesie, súd žalobu zamietne.

22. Pokiaľ ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ na to, aby žalobca uniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k žalovanému, musia byť kumulatívne preukázané u žalovaného tieto podmienky
určené zákonom: protiprávne konanie na strane škodcu - žalovaného, príčinná súvislosť medzi jeho

protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, samotná škoda a zavinenie žalovaného, nakoľko sa jedná
o subjektívnu zodpovednosť.

23. Žalobca pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzoval, ako tvrdil v podanej žalobe, zo skutočnosti,
že žalovaný s ním mal uzatvoriť zmluvu o ubytovaní v rekreačnej chate. V odvolaní tvrdil, že žalovaný
so žalobcom uzavrel nie zmluvu o ubytovaní, ale zmluvu o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho

zákonníka a súd prvej inštancie mal jeho zodpovednosť posúdiť podľa § 683 ods. 1 OZ tak, že žalovaný
zodpovedá aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, pričom k škode
došlo v dôsledku zneužitia prenajatej veci.

24. V konaní súdu prvého stupňa bolo preukázané, že chatu vyhľadal a prvý žalobcu oslovil svedok

K. a len preto, že v čase odovzdania chaty nemal pri sebe občiansky preukaz, sa do ubytovacej knihy
podpísal žalovaný G.. Na chate sa v priebehu škodového deja prestriedalo zhruba 15 ľudí, pričom spať
tam ostalo asi 10.

25. Z uznesenia OO PZ Humenné zo dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že trestné stíhanie za prečin všeobecného

ohrozenia bolo prerušené, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe. Zo záverov kompetentných vyšetrujúcich orgánov (znaleckého posudku KaEU PZ Košice: PPZ-
KEU-KE-EXP-2012/847asprávyovýsledkupožiarnotechnickejexpertízyKRHZZvPrešoveč.p.KRHZ-
PO-OPT-973/2012 zo dňa 28. 5. 2012) vyplýva, že sa nenašli žiadne stopy, ktoré by dokazovali príčinu
vzniku požiaru úmyselným zapálením. Bezprostredná príčina požiaru určená nebola. Bola udaná len

pravdepodobná príčina vzniku požiaru, a to nedbalosť a neopatrnosť pri fajčení, kde od horiacej cigarety
mohlodôjsťkzapáleniuhorľavéhomateriálupodkrokvamichaty.Vyšetrovanímnebolozistenézavinenie
konkrétnej osoby. V mieste vzniku požiaru - jeho ohniska sa nenašli žiadne cigaretové ohorky. Tieto boli
nájdené len na prízemí. Podľa výsledkov DNA nájdených ohorkov v podstate každý, kto bol na chate,
fajčil.

26.Žalovanýneuniesoldôkaznébremenovovzťahukžalovanému,ktoréhoakojedinéhozodpovedného
a pasívne legitimovaného za vzniknutú škodu v žalobe označil. Na základe púheho faktu, že sa podpísal
doubytovacejknihyžalobcu aprevzalodnehokľúče,pretožeobjednávateľchatypánPetrovkanemalpri
sebe občiansky preukaz, nemožno usudzovať, žeby mal zodpovedať za škodu spôsobenú požiarom za

všetkyosoby,ktorésavchatepočasškodovéhodejanachádzali,resp.prestriedali,atobezohľadunato,
na základe akého právneho titulu k ubytovaniu osôb na chate došlo. Okrem toho expertízne vyšetrovacie
orgány uviedli nedbalosť a neopatrnosť pri fajčení len ako pravdepobodnú príčinu požiaru. Na základe
toho je zrejmé, že jednak nebola expertíznymi vyšetrovacími orgánmi určená jednoznačná príčina
požiaru a zároveň vyšetrovacie orgány neurčili jednoznačnú zodpovednosť žalovaného za vzniknutú

škodu. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena voči žalovanému, aj
pokiaľ ide o nesplnenie tzv. prevenčnej povinnosti predchádzať hroziacim škodám podľa § 415 OZ. Ak
by sa malo vychádzať z názoru odvolateľa, tak žalovaný by mal niesť zodpovednosť (objektívne) za
škodu vzniknutú zhorením chaty aj v prípade, ak niekto chatu zapálil z akéhokoľvek dôvodu. Ani odvolací
súd nezistil objektívnu zodpovednosť žalovaného. Obsah vykonaných dôkazov neumožňuje prijať ani

záver, žeby žalovaný mal iné právne postavenie ako ďalší ubytovaní. Kniha návštev rozhodne nie je
dostatočným dôkazom o vzniku nájomného vzťahu práve medzi žalobcom a žalovaným.

27. Odvolací sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ďalšie dokazovanie ohľadom výšky
škody nebolo potrebné a súd prvej inštancie, rešpektujúc zásadu procesnej hospodárnosti, správne

zamietol návrhy právnej zástupkyne žalobcu na dokazovanie v tomto smere.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny.29. Vo vzťahu k odvolateľom napadnutému uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 600 Eur za podané odvolanie, sa súd stotožňuje s odvolacími dôvodmi, že žalobca

je podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodený od tohto súdneho
poplatku, nakoľko mu škoda bola spôsobená trestným činom. V konaní súdu prvej inštancie bolo
preukázané, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie, ktoré bolo prerušené len z dôvodu, že sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe (Uznesenie OO PZ Humenné zo dňa
29. 6. 2012). Na základe toho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) odvolaním napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie zrušil.

30. Nakoľko si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).